Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-133-2022.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/133/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 783/4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F. XXX, o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 9C/89/2021-27 zo dňa 14. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zostáva nedotknuté.
III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/89/2021-27 zo dňa 14.03.2022 konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 42,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, ktorá po právoplatnosti tohto uznesenia vráti súdny poplatok z podanej žaloby v sume 42,80 Eur žalobcovi: H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., na účet vedený v X. X., a.s., IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal určenia, že je povinná vydať vozidlo Audi Q7, VIN č. WAUZZZ4LX7D072460, rok výroby 2007 a kľúče v množstve 2 od vozidla k jeho rukám na adrese F. č. XXX, Slovenská republika, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 07.03.2022 zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že vozidlo mu bolo, ako vec pochádzajúca z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, vydané svedkom U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. č. d. X. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná neoprávnenou držbou vozidla zapríčinila vznik predmetného konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť bez procesného zavinenia žalovanej, zavinil zastavenie konania, preto by žalovanej prináležala náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani jej podľa obsahu súdneho spisu žiadne trovy konania nevznikli, preto jej v súlade s § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 17 základných princípov zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok z podanej žaloby, podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Argumentoval, že podaním zo dňa 25.11.2021 podal žalobu o vydanie veci, nakoľko mu žalovaná aj po opakovanej výzve jeho právneho zástupcu zo dňa 17.11.2021 odmietla
dotknuté vozidlo vydať a na predžalobnú výzvu reagovala emailom dňa 24.11.2021 tak, že vozidlo nevydá, pokiaľ nebudú preskúmané všetky okolnosti trestného činu, ktorý je v štádiu vyšetrovania. Žalovaná aj v rámci konania ČVS: ORP-151/TU-CA-2021 vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Čadci, oddelenie poriadkovej polície, obvodné oddelenie Turzovka uviedla „...vozidlo nevydám, nepatrí M....“. Po podaní žaloby mu bolo vozidlo, ktoré bolo predmetom žaloby, vydané ako vec pochádzajúca z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to svedkom U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. č. d. X, pričom poukázal na uznesenie OO PZ Štítnik, ČVS: ORP-112/TU-CA-2022 zo dňa 18.02.2022, preto zobral žalobu späť. Má za to, že zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá neoprávnenou držbou vozidla zapríčinila vznik predmetného konania. Ako prílohu odvolania pripojil uznesenie OR PZ v Čadci, OPP, OO PZ Turzovka ČVS: ORP-151/TU-CA-2021 zo dňa 21.05.2021. Žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré v napadnutom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., odvolaním nenapadnuté, zostáva nedotknuté.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobca voči žalovanej domáha vydania vozidla Audi Q7, VIN č. WAUZZZ4LX7D072460, rok výroby 2007 a 2 ks kľúčov od vozidla k jeho rukám na adrese F. č. XXX, ktorého vlastníkom sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2021 uzatvorenej s L. W. ako predávajúcim. Ku dňu podania žaloby sa vozidlo nachádzalo pred rodinným domom súp. č. XXX, S., F., kde má trvalé bydlisko žalovaná, ktorá napriek opakovaným výzvam odmietla vozidlo žalobcovi vydať. Dňa 07.03.2022 zobral žalobca žalobu späť, z dôvodu, že po podaní žaloby mu bolo vozidlo vydané ako vec pochádzajúca z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to svedkom U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. č. d. X, ktorú skutočnosť osvedčil pripojeným uznesením OO PZ Štítnik ČVS: ORP-122/TU-CA-2022 zo dňa 18.02.2022. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd prvej inštancie postupom podľa § 145 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, v súlade s ktorou by žalovanej patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, avšak z dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že žalovaná neoprávnenou držbou vozidla zapríčinila vznik predmetného konania, pričom až po podaní žaloby mu bolo vozidlo vrátené, z ktorého dôvodu zobral žalobu späť, a preto mu podľa jeho názoru patrí náhrada trov konania, odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožnil. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Žalobca spolu so späťvzatím žaloby doručil súdu prvej inštancie uznesenie OO PZ Štítnik ČVS: ORP-122/TU-CA-2022 zo dňa 18.02.2022 o vrátení predmetného vozidla, avšak ďalšie skutočnosti ohľadom dôvodnosti žaloby voči žalovanej a vrátenia veci inou osobou, ktorá vozidlo vydala, už neosvedčoval. Z uvedeného nie je zrejmé, že pre správanie
sa žalovanej odpadol dôvod na trvaní žaloby a že pre jej správanie, z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby, bola osobou, ktorá v čase podania žaloby neoprávnene vozidlo držala a bola povinná ho vydať. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie relevantným spôsobom nepreukázal, že v čase podania žaloby mu žalovaná - neoprávnene (z hľadiska posúdenia vlastníctva alebo držby) odmietala vozidlo vydať (napr. poukazujúc na reakciu žalovanej na výzvu žalobcu zo dňa 23.03.2021 na vydanie veci, resp. na výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.11.2021 - mailová odpoveď žalovanej zo dňa 24.11.2021). Až v odvolacom konaní začal žalobca produkovať tvrdenia a dôkazy preukazujúce, že žalovaná neoprávnene držala vozidlo patriace žalobcovi, v súvislosti s čím predložil na uznesenie OR PZ v Čadci, OPP, OO PZ Turzovka ČVS: ORP-151/TU-CA-2021 zo dňa 21.05.2021, na ktorý listinný dôkaz odvolací súd v zmysle § 366 CSP prihliadnuť nemohol. Na základe uvedeného odvolací súd vyvodil, že k zastaveniu konania došlo jednoznačne z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobcu, a nie v dôsledku zavinenia žalovanou.
10. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 577/2018-40 zo dňa 15.04.2020, podľa záverov ktorého účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je možné aplikovať predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR, nakoľko ide o odlišnú situáciu, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal dôvodnosť podania žaloby voči žalovanej, nepreukázal, že žalovaná svojím protiprávnym konaním zapríčinila, že žalobca musel svoje právo brániť v súdnom konaní voči žalovanej. Vzhľadom na vyššie konštatované procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanej, hoci úspešnej strane sporu, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, avšak len z dôvodu, že jej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak, že napadnuté uznesenie vo výroku II. (o trovách konania) ako vecne správne potvrdil. Proti výrokom I. a III. napadnutého uznesenia odvolanie nebolo podané, čo znamená, že tieto výroky uznesenia súdu prvej inštancie zostali nedotknuté.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalobcovi, ktorý v ňom úspech nemal. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).