Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-230-2019.pdf
PDF · 142.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/230/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: A.G.T. TRANS, s.r.o., so sídlom Podunajská 25, 821 06 Bratislava, IČO: 35 915 005, zastúpený advokátskou kanceláriou: KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, pobočka Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo: OU-BA-OOP1-2019/083856 zo dňa 20.08.2019; číslo: OU-BA- OOP1-2019/083857 zo dňa 15.08.2019; číslo: OU-BA-OOP1-2019/083852 zo dňa 20.08.2019; číslo: OU-BA-OOP1-2019/094018 zo dňa 20.08.2019; číslo: OU-BA-OOP1-2019/083854 zo dňa 20.08.2019, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán”), svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026943 zo dňa 16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o výbere mýta”) pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. (ďalej len „vozidlo“) dopustil spáchania správnych deliktov tým že: 1. dňa 17.05.2017 v čase o 06:41:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 2. dňa 17.05.2017 v čase o 09:42:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 3. dňa 17.05.2017 v čase o 18:06:32 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta;
4. dňa 17.05.2017 v čase o 21:08:02 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083856 zo dňa 20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026645 zo dňa 16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že: 1. dňa 15.05.2017 v čase o 06:56:30 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 2. dňa 15.05.2017 v čase o 10:03:41 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 3. dňa 15.05.2017 v čase o 17:31:50 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 4. dňa 15.05.2017 v čase o 22:55:09 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083857 zo dňa 15.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
3. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026977 zo dňa 16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že: 1. dňa 22.05.2017 v čase o 07:11:28 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 2. dňa 22.05.2017 v čase o 10:46:30 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083852 zo dňa 20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
4. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026918 zo dňa 14.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že: 1. dňa 16.05.2017 v čase o 02:17:18 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 2. dňa 16.05.2017 v čase o 11:36:01 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 3. dňa 16.05.2017 v čase o 17:53:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 4. dňa 16.05.2017 v čase o 20:45:15 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/094018 zo dňa 20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
5. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím Číslo: OU-BA-OCDPK-2019/026950 zo dňa 16.05.2019, uložil žalobcovi podľa § 28 ods. 5 v spojení s § 28 ods. 9, ods. 10 a § 31 ods. 6 zákona o výbere mýta pokutu vo výške 480,-EUR podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta za to, že sa ako prevádzkovateľ motorového vozidla X. dopustil spáchania správnych deliktov tým že: 1. dňa 18.05.2017 v čase o 06:51:28 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 2. dňa 18.05.2017 v čase o 10:20:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 3. dňa 18.05.2017 v čase o 17:18:06 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta; 4. dňa 18.05.2017 v čase o 21:59:49 hod. pri užívaní vymedzeného úseku cesty D02-004: Bratislava- Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2, nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta a zároveň žalobcovi podľa § 31 ods. 8 zákona o výbere mýta uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,-EUR, všetko v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, rozhodnutím Č.: OU-BA-OOP1-2019/083854 zo dňa 20.08.2019 podľa § 59 ods. 2 SP odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II. Žaloba.
6. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2019 sa žalobca domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada zrušiť a s poukazom na princíp sankčnej moderácie vymedzený v § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), aby súd upustil od uloženia sankcie, keďže účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
7. K skutkovému stavu veci žalobca uviedol, že všetky rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt sa týkali rovnakého vozidla, rovnakého úseku cesty a časového obdobia, ktoré vytvára celistvý kontinuálny úsek po sebe nasledujúcich pracovných dní (prerušený len víkendom a dňom 19.05.2017, za ktorý už bola žalobcovi uložená pokuta v minulosti). V minulosti uložené pokuty za rovnaký správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta, išlo o rovnaké vozidlo s evidenčným číslom X.-XXXES, správne delikty boli spáchané na rovnakom úseku cesty. Žalobca všetky predošlé pokuty, ktoré mu boli udelené v roku 2018, včas a riadne uhradil.
8. Žalobca namieta nesprávny aplikačný postup žalovaného pri posúdení odvolaní, ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj v následnom nesprávnom potvrdení napadnutých rozhodnutí, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí.
9. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v skutkovo analogickej veci, ktorú posudzoval Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 5S/11/2017, v ktorej skutkové okolnosti sú porovnateľné so skutkovými okolnosťami žalobcu, ktorý dospel k záveru, že uloženie pokuty dvakrát za jedno a to isté porušenie, tzn. ten istý skutok, je v rozpore o zásadou „ne bis in idem", a pokutu nie je možné udeliť. Krajský súd posudzoval správny delikt spáchaný v rozmedzí niekoľkých dní, rovnako ako je to v prípade žalobcu, preto na skutkovú podobnosť by sa mali aplikovať rovnaké postupy, subsumovaním pod rovnaké právne normy. Preto ani v prípade žalobcu nie je možné udeliť opakovane viacero pokút. Uvedený názor korešponduje aj s ustanovením § 29 ods. 5 zákona o výbere mýta, v zmysle ktorého, za viac správnych deliktov podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona o výbere mýta toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa v jednom samostatnom rozkaznom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa predošlej vety nie je možné spojiť do jedného konania. S ustanovením §29 ods. 5 zákona o výbere mýta v konaní o správnom delikte súvisí ustanovenie § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, v zmysle ktorého, za viac správnych deliktov toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa predošlej vety za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania. Aplikácia oboch ustanovení (§ 28 ods. 9 a §29 ods. 5 zákona o výbere mýta) je nielenže zlučiteľná, ale mala by sa praktizovať s ohľadom na zásadu „ne bis in idem“.
10. Žalobca je názoru, že konania vykonané počas viacerých kalendárnych dní by sa mali posudzovať samostatne v osobitných konaniach, pričom ak správny orgán po posúdení skutkových okolností zistí, že tieto sú porovnateľné s tými, ktoré sa týkajú účastníka konania v ďalších skutkovo a časovo príbuzných konaniach, tak by pokutu udeliť nemal, za predpokladu, že v jednom z týchto totožných konaní pokuta už udelená bola. Správny orgán by nemal vnímať jednotlivé konania izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach. Predmetné ustanovenia zákona o výbere mýta by nemali slúžiť k „reťazeniu“ pokút, ale k tomu, aby správny orgán dokázal spravodlivo a proporcionálne potrestať porušenie zákona. Účelom formálnej prekážky v týchto ustanoveniach je vytvoriť procesný priestor pre správny orgán, v ktorom bude môcť preskúmať konanie ohraničené jedným kalendárnym dňom. Aplikačný proces nemôže prebehnúť izolovane, preto správny orgán by mal zobrať do úvahy aj to, či už bol prevádzkovateľ vozidla (alebo
vodič vozidla) za totožný protiprávny čin potrestaný. Ak áno, tak by mu ďalšiu pokutu, v duchu zásady „ne bis in idem“ už udeliť nemal. Uvedený názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, zaoberajúcou sa analógiou v oblasti správneho trestania, z ktorej vyplýva, že správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania je potrebné aplikovať na základe analógie pravidlá ukladania trestu zakotvené v Trestnom zákone. V tomto prípade sa jedná o zásadu „ne bis in idem“, ktorá je zásadou procesného trestného práva a znamená, že v tej istej veci nemožno rozhodnúť znova.
11. Na základe uvedeného žalobca zdôraznil, že správne delikty, ktoré boli spáchané kontinuálne, v jednom časovom rámci, rovnakou osobou (subjektom), v rovnakom priestore a na základe rovnakého omylu (jednorazové zlé nastavenie palubnej jednotky, ktoré pretrvávalo viacero dní), mal správny orgán vyhodnotiť ako totožné porušenie zákona, a v súlade so zásadou ne bis in idem, a nemal udeliť žalobcovi v predmetných konaniach o správnom delikte pokutu, keďže žalobcovi už bola uložená v minulosti pokuta za totožné konanie. Predmetnú námietku žalobca dostatočne jasne argumentoval prvostupňovému správnemu orgánu aj žalovanému. V tejto súvislosti žalobca namieta, že žalovaný sa s uvedenou argumentáciou žalobcu dostatočne nevysporiadal a to ani na žalobcom uvedenú judikatúru, čo spôsobuje také zásadné vady napadnutých rozhodnutí, pre ktoré je treba rozhodnutia zrušiť.
III. Vyjadrenie žalovaného.
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 21.02.2020, doručeným súdu dňa 24.02.2020 s tým, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné, vychádzajú zo správneho a úplného zistenia skutkového stavu veci a naň správne aplikovaných právnych noriem. Žalobu navrhol zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.
13. Žalovaný v svojom vyjadrení uviedol celú chronológiu administratívneho konania a k samotným námietkam uviedol, že podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, za viac správnych deliktov podľa ods. 1 toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety, za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania. Z uvedeného vyplýva, že o správnych deliktoch za viaceré kalendárne dni toho istého prevádzkovateľa vozidla, konajúci správny orgán rozhodne a uloží sankciu vo viacerých samostatných konaniach, a teda nemôže ísť o pokračujúci správny delikt, o ktorom sa má rozhodnúť jedným rozhodnutím. Absorpčná zásada v zmysle § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, sa môže uplatniť len v rámci jedného kalendárneho dňa t.j. ak sa prevádzkovateľ dopustil napr. štyroch správnych deliktov v priebehu jedného kalendárneho dňa, uloží sa len jedna pokuta. Nakoľko vo všetkých prípadoch ide o druhovo rovnaké správne delikty a všetky sú postihnuteľné rovnakou sankciou, uloží sa iba jedna sankcia, čo zodpovedá jednému (hociktorému) správnemu deliktu. V danom prípade teda nebolo možné použiť analogia legis na ktorú poukazuje žalobca v súvislosti s trestným konaním, lebo druhá veta ustanovenia § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, takýto postup jednoznačne vylučuje. Zákonodarca v zákone o výbere mýta jasne a zrozumiteľne vymedzil, ktoré konanie možno v rámci viacerých čiastkových útokov absorbovať do jedného skutku, za ktorý môže byť uložená jedna sankcia, aby sa zabránilo špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí by mohli pri takejto interpretácii zákona využívať vymedzené úseky bez úhrady mýta viacero dní, resp. mesiacov a následne by mohla byť uložená len jedna sankcia, čo by bolo v rozpore s účelom zákona.
14. K argumentácii žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/11/2017 a že žalovaný sa s námietkou vo vzťahu k zásade „ne bis in idem“ dostatočne nevysporiadal, žalovaný uviedol, že je na rozhodnutí súdu, že ak by sa s názorom žalobcu stotožnil, je potrebné rozlišovať, či súdne rozhodnutie „iba“ interpretuje relevantné ustanovenia hmotného resp. procesného práva na konkrétny prípad (výklad práva), alebo či sa rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu pri absencii práva napr. vo forme použitia analógie. V prípade „dotvárania“ chýbajúcich ustanovení môže mať rozhodnutie súdu charakter precedensu. Odhliadnuc od toho, že právna prax považuje za záväzné
iba rozsudky a nálezy Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v uvedenom prípade nechýba základná zákonná úprava, takže netreba používať analógiu k trestnému konaniu a nie je potrebné ďalšie špeciálne odôvodňovanie postupov správnych orgánov, lebo znenie príslušných ustanovení zákona o výbere mýta, ktoré si žalobca vysvetľuje nesprávne, nedávajú priestor na ich dezinterpretáciu. Preto prevádzkovatelia, ktorí svoje zákonné povinnosti opomenú, musia znášať riziko a uloženie sankcií za každý skutok samostatne v rámci rôznych kalendárnych dní.
IV. Replika k vyjadreniu žalovaného.
15. Žalobca sa v replike doručenej súdu elektronicky dňa 27.03.2020, k vyjadreniu žalovaného, ktoré pozostáva z chronologického zhrnutia priebehu konania v kombinácii s repetíciou zákonného rámca a teoretickej analýzy o údajnej nemožnosti aplikácie absorpčnej zásady s presahom do doktrinálnych úvah o sudcovskej tvorbe práva, vyjadril k žalovaným prezentovanou nemožnosťou aplikácie absorpčnej zásady.
16. Argumentácia nemožnosti aplikácie absorpčnej zásady vychádza z formalistického prístupu žalovaného k výkladu relevantných právnych noriem, ktorý opomína vecnú (skutkovú), ako aj právnu argumentáciu žalobcu. Žalovaný mal dôsledne zohľadniť skutkový stav a to, že porušenie zákona zo strany žalobcu bolo kontinuálne, v jednom časovom rámci, rovnakou osobou (subjektom), v rovnakom priestore a na základe rovnakého omylu. Preto na základe spoľahlivo a objektívne zisteného skutkového stavu mal aplikovať - na základe analógie - princíp ne bis in idem a udeliť žalobcovi sankciu len jednorazovo, tzn. mal aplikovať absorpčnú zásadu. Žalovaný neuviedol dôvody, prečo sa v danom prípade - zo skutkového hľadiska - nejedná o totožné porušenie zákona.
V. Administratívne konanie.
17. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o uložení pokút č. OU-BA-OCDPK-2019/026943 zo dňa 16.05.2019, č. OU-BA-OCDPK-2019/026645 zo dňa 16.05.2019, č. OU-BA-OCDPK-2019/026977 zo dňa 16.05.2019, č. OU-BA-OCDPK-2019/026918 zo dňa 14.05.2019 a č. OU-BA-OCDPK-2019/026950 zo dňa 16.05.2019, predchádzali rozkazné konania, na základe kontrol stacionárnym elektronickým zariadením v zmysle § 29 ods. 3 zákona o výbere mýta spoločnosťou U., H..U.., poverenou správcom výberu mýta, B. J. U., H..U... Proti týmto rozkazom podal žalobca odpory. Prvostupňový správny orgán sa s tvrdeniami v odporoch nestotožnil a pokračoval v konaní na základe ktorého vydal vyššie uvedené rozhodnutia z dôvodu, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla, čím vznikol nedoplatok mýta. Prvostupňový správny orgán vydal: Dňa 16.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026943 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR za to, že dňa 17.05.2017 v časoch: o 06:41:49 h, 09:42:49 h, 18:06:32 h, 21:08:02 h pri užívaní vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava- Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 27.05.2019. Dňa l6.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026645 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR za to, že dňa 15.05.2017 v časoch: o 06:56:30 h, 10:03:41 h, 10:31:50 h, 22:55:09 h pri užívaní vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava- Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 12.06.2019. Dňa 16.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026977 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR za to, že dňa 22.05.2017 v časoch: o 07:11:28 h, 10:46:30 h pri užívaní vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (1 x) a Bratislava-Petržalka 1 - Bratislava-Petržalka 2 (tiež lx), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 12.06.2019. Dňa 14.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026918 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR za to, že dňa 16.05.2017 v časoch: o 02:17:18 h, 11:36:01 h, 17:53:49 h, 20:45:15 h pri užívaní
vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava- Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 20.06.2019. Dňa 16.05.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK-2019/026950 o uložení pokuty vo výške 480,-EUR za to, že dňa 18.05.2017 v časoch: o 06:51:28 h, 10:20:49 h, 17:18:06 h, 21:59:49 h pri užívaní vymedzeného úseku D02-004: Bratislava-Petržalka 2 - Bratislava-Petržalka 1 (2 x) a Bratislava- Petržalka l - Bratislava-Petržalka 2 (tiež 2x), nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, čím vznikol nedoplatok mýta. Rozhodnutie bolo účastníkovi konania žalobcovi doručené 27.05.2019.
18. Proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolania v zákonom stanovených lehotách, v ktorých namietal v zásade rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žaloby. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutými rozhodnutiami č. OU-BA-OOP1/2019/083856 zo dňa 20.08.2019, č. OU-BA- OOP1/2019/083857 zo dňa 15.08.2019, č. OU-BA-OOP1/2019/083852 zo dňa 20.08.2019, č. OU-BA-OOP1-2019/094018 zo dňa 20.08.2019, č. OU-BA-OOP1-2019/083854 zo dňa 20.08.2019, zamietol odvolania žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia, pričom k jednotlivým námietkam uviedol, že podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, za viac správnych deliktov podľa ods. 1 toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety, za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania. Z uvedeného vyplýva, že o správnych deliktoch za viaceré kalendárne dni toho istého prevádzkovateľa vozidla konajúci správny orgán rozhodne a uloží sankciu vo viacerých samostatných konaniach, a teda nemôže ísť o pokračujúci správny delikt, o ktorom sa má rozhodnúť jedným rozhodnutím. Absorpčná zásada v zmysle § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta sa môže uplatniť len v rámci jedného kalendárneho dňa, t.j. ak sa prevádzkovateľ dopustil napr. štyroch správnych deliktov v priebehu jedného kalendárneho dňa, uloží sa len jedna pokuta. Nakoľko vo všetkých prípadoch ide o druhovo rovnaké správne delikty a všetky sú postihnuteľné rovnakou sankciou, uloží sa iba jedna sankcia, čo zodpovedá jednému (hociktorému) správnemu deliktu. V danom prípade teda nebolo možné použiť analogiu legis na ktorú poukazuje žalobca v súvislosti s trestným konaním, lebo druhá veta ust. § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta takýto postup jednoznačne vylučuje. Zákonodarca v zákone o výbere mýta jasne a zrozumiteľne vymedzil, ktoré konanie možno v rámci viacerých čiastkových útokov absorbovať do jedného skutku, za ktorý môže byť uložená jedna sankcia, aby sa zabránilo špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí by mohli pri takejto interpretácii zákona využívať vymedzené úseky bez hradenia mýta viacero dní, resp. mesiacov a následne by mohla byť uložená len jedna sankcia, čo by bolo v rozpore s účelom zákona.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.09.2022, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
VII. Právne posúdenie žaloby.
20. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
24. Podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o výbere mýta”), správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí prevádzkovateľ vozidla, ktorý nezadá do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta.
25. Podľa § 28 ods. 5 zákona o výbere mýta, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. e) sa uloží pokuta vo výške od 480 eur do 2 000 eur.
26. Podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta, za viac správnych deliktov podľa odseku 1 toho istého prevádzkovateľa vozidla spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa tým istým vozidlom sa v jednom samostatnom konaní uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania.
27. Podľa § 28 ods. 10 zákona o výbere mýta, o viacerých správnych deliktoch podľa odseku 1 toho istého prevádzkovateľa spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa rôznymi vozidlami sa rozhodne a pokuta sa uloží osobitne vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, ktorým bol správny delikt spáchaný. Samostatné konania o všetkých správnych deliktoch toho istého prevádzkovateľa podľa odseku 1 spáchaných v priebehu jedného kalendárneho dňa viacerými vozidlami nie je možné spojiť do jedného konania ani o takýchto správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.
28. Podľa § 28 ods. 14 zákona o výbere mýta, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
29. Podľa § 31 ods. 6 zákona o výbere mýta, prevádzkovateľovi vozidla obvinenému zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. e) nemožno v konaní o správnom delikte vedenom po zrušení rozkazu uložiť vyššiu pokutu, než bola uvedená v rozkaze.
30. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
31. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VIII. Závery správneho súdu.
33. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. až 5. tohto rozhodnutia, vo vzťahu k zásadnej námietke, že uloženie pokuty opakovane za jedno a to isté porušenie, tzn. ten istý skutok, je v rozpore o zásadou „ne bis in idem" a aplikácia ustanovení § 28 ods. 9 a § 29 ods. 5 zákona o výbere mýta, je nielenže zlučiteľná, ale mala by sa praktizovať s ohľadom na zásadu „ne bis in idem“ (žalobcovi bolo uložených päť sankcií v krátkom časovom úseku po sebe nasledujúcich dňoch za totožné porušenie zákona). Žalobca tiež s poukazom na tzv. absorpčnú zásadu požadoval posúdenie možnosti využitia sankčnej moderácie.
34. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že účelom zákona o výbere mýta je, aby prevádzkovatelia motorových vozidiel prevádzkovali motorové vozidlá na úsekoch, kde je potrebné platiť mýto tak, že mýto majú riadne zaplatené a pokiaľ sa tak nestane, musia znášať riziko uloženia sankcie za každý jednotlivý skutok samostatne v rámci rôznych kalendárnych dní.
35. Námietky žalobcu uvedené v odsekoch 9. až 11. tohto rozhodnutia, že uloženie pokuty dvakrát resp. opakovane za jedno a to isté porušenie, tzn. ten istý skutok, je v rozpore o zásadou „ne bis in idem“, že aplikácia ustanovení § 28 ods. 9 a § ,29 ods. 5 zákona o výbere mýta je nielenže zlučiteľná, ale mala by sa praktizovať s ohľadom na zásadu „ne bis in idem“, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd je názoru, že v danom prípade nebolo možné postupovať v intenciách § 12 ods. 2 správneho poriadku s využitím absorpčnej zásady, pretože zákon o výbere mýta vo vzťahu k správnemu poriadku ako „lex specialis“ obsahuje špeciálne ustanovenie § 28 ods. 9. Jednou zo základných podmienok na kvalifikovanie viacerých čiastkových skutkov ako jeden skutok, teda ako pokračujúci správny delikt, je potrebné, aby bolo možné uložiť sankciu v jednom konaní. Túto podmienku však vylučuje § 28 ods. 9 veta druhá zákona o výbere mýta, v zmysle ktorého „Viaceré samostatné konania vedené podľa prvej vety za viaceré kalendárne dni nie je možné spojiť do jedného konania.“ Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že absorpčná zásada môže byť využitá len v rámci jedného kalendárneho dňa, t.j. ak sa vodič motorového vozidla dopustí správneho deliktu tým, že neuhradí mýto a vedie motorové vozidlo v rámci jedného kalendárneho dňa na viacerých úsekoch cesty, kde je potrebné mať uhradené mýto, toto konanie sa spojí pre viaceré skutky do jedného konania a uloží sa samostatná pokuta za viacero konaní, ktoré boli spáchané v rámci jedného kalendárneho dňa (čo je prípad žalobcu). Súd výklad a aplikáciu ust. § 28 ods. 9 vety druhej zákona o výbere mýta uzatvára s tým, že toto ustanovenie logicky jednoznačne vylučuje, aby bolo vedené jedno konanie za viaceré kalendárne dni. O správnych deliktoch za viaceré kalendárne dni toho istého prevádzkovateľa motorového vozidla správny orgán koná a sankciu uloží v samostatných konaniach vedených osobitne, a to bez ohľadu na to, že išlo o to isté motorové vozidlo s ktorým bol správny delikt spáchaný, t.zn. osobitne pre každé porušenie zákonnej povinnosti. Konanie o správnych deliktoch za viaceré kalendárne dni, aj keď došlo k rovnakému porušeniu zákona, nemožno spájať do spoločného konania, ani nemožno o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Takáto aplikácia zákona by bola v rozpore s účelom zákona o výbere mýta uvedeným v odseku 34. tohto rozhodnutia.
36. Námietku žalobcu nezohľadnenia skutkov ako pokračujúceho správneho deliktu, za ktorý mala byť uložená jedna sankcia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vyhodnotenie odôvodnenia správnym súdom sa prekrýva s odôvodnením uvedeným v predchádzajúcom odseku. Zároveň súd opäť poukazuje na účel zákona o výbere mýta, ktorým je vymedzené, ktoré konanie možno v rámci viacerých čiastkových skutkov absorbovať do jedného skutku, za ktorý môže byť uložená jedna sankcia, pretože účelom zákona o výbere mýta bolo zabrániť špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí by mohli využívať cesty bez hradenia mýta viacero dní, resp. mesiacov a následne by mohla byť uložená len sankcia podľa § 28 ods. 4 zákona o výbere mýta vo výške 1.500,-EUR až do 10.000,-EUR. Takýto výklad zákona vo vzťahu k skutkovým zisteniam správneho orgánu, je nelogický a aj v rozpore s jeho účelom, ktorým je, aby prevádzkovatelia motorových vozidiel prevádzkovali vozidlá na úsekoch, kde je potrebné platiť mýto tak, že mýto majú riadne zaplatené a pokiaľ sa tak nestane, musia znášať riziko uloženia sankcie za každý jednotlivý skutok samostatne v rámci rôznych kalendárnych dní.
37. Námietku žalobcu, že na základe analógie je potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, keď analogické použitie absorpčnej zásady platí aj pri jednočinnom súbehu a správny orgán nemal vnímať jednotlivé konania izolovane ale vo vzájomných súvislostiach, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti má potrebu zdôrazniť, že iba pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch upravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis“ trestnoprávnu tzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z nich. V preskúmavanej veci ale nejde o taký prípad, nakoľko zákon o výbere mýta, ktorý je vo vzťahu k správnemu poriadku „lex specialis“ obsahuje špeciálne ustanovenie § 28 ods. 9, ako súd už uviedol v odseku 35. tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že absorpčná zásada môže byť využitá len v rámci jedného kalendárneho dňa. „Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný chránený záujem.“ (Kukliš, Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336.). Aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp.zn. 9As/103/2012-41 zo dňa 12.09.2013 konštatoval, že aplikácia analógie „ ... sa uplatní iba a práve v prípade medzery v práve, teda za situácie, kedy použiteľný právny predpis príslušnú úpravu neobsahuje alebo je táto úprava neúplná. Pokiaľ by naopak správny poriadok či zákon o verejných zákazkách obsahoval vlastnú dostatočnú právnu úpravu trestania súbehu správnych deliktov alebo odkaz na iný právny predpis, aplikácia analógie by bola v tomto rozsahu vylúčená.“ Analógiou v správnom trestaní sa zaoberal Najvyšší správny súd ČR aj v rozsudku sp. zn. 1As/27/2008 zo dňa 16.04.2008, v ktorom uviedol, že „Použitie analógie v správnom trestaní je prípustné, a to v obmedzenom rozsahu iba tak, kedy to, čo má byť aplikované, určitú otázku vôbec nerieši, ak nevedie takýto výklad k ujme účastníka konania a ani k ujme na ochrane hodnôt, na ktorých vytváraní a ochrane je verejný záujem.“
38. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci mal správny súd za to, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla svojím konaním špecifikovaným v prvostupňových rozhodnutiach v odsekoch 1. až 5. tohto rozhodnutia, užívaním vymedzených úsekov ciest vozidlom bez úhrady mýta, spáchal v dňoch na seba nadväzujúcich správne delikty, ktoré možno klasifikovať ako správne delikty spáchané opakovane aplikujúc analogicky § 122 ods. 9 Trestného zákona. Toto ustanovenie obsahuje legálnu definíciu trestného činu spáchaného opakovane, pod ktorým sa rozumie situácia, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi (v danom prípade viac rovnakých správnych deliktov), medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne. Žalobca spáchal viacero rovnakých správnych deliktov opakovanými samostatnými činmi, nakoľko každý kalendárny deň (t.j. dňa 15.05.2017, 16.05.2017, 17.05.2017, 18.05.2017, 22.05.2017) tým istým motorovým vozidlom užíval vymedzený úsek cesty bez úhrady mýta, pričom k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto správneho deliktu došlo ukončením užívania predmetnej cesty v daný konkrétny deň. Žalobca vstúpil na vymedzený úsek cesty vozidlom bez úhrady mýta a neskôr ho opustil použijúc úsek cesty nepodliehajúci úhrade mýta, čím došlo k dokonaniu správneho deliktu. V takomto prípade nemožno hovoriť o pokračovacom správnom delikte vo vzťahu ku skorším skutkom a nemožno analogicky aplikovať definíciu pokračovacieho trestného činu uvedenú v § 122 ods. 10 Trestného zákona, v zmysle ktorej sa za pokračujúci trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, pričom trestnosť všetkých čiastkových úkonov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. V preskúmavanej veci však žalobca nepokračoval v páchaní toho istého správneho deliktu, nakoľko každé jeho konanie v daný deň naplnilo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona o výbere mýta a nešlo iba o čiastkové úkony toho istého páchateľa, ktoré by sa mali posudzovať ako jeden správny delikt.
39. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp. zn. 6As 116/2017 zo dňa 12.07.2017 konštatoval, že „Opakovanie deliktuálneho konania však zahŕňa viac izolovaných skutkov (v zásade ide o pojem zastrešujúci súbeh alebo recidívu), zatiaľ čo pokračovanie predstavuje skutok jediný. V zásade ide o pojmy navzájom sa vylučujúce“. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Tz 32/2005 zo dňa 08.01.2005 poukázal na to, že „Rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené s jedným a tým istým zámerom páchateľa v tomto význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov, či mesiacov. Spomenutá časová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia.“ Najvyšší súd SR v rozsudku 3Asan/22/2019 zo dňa 17.10.2019 uviedol, „Z hľadiska posudzovania obdobia, ktoré je relevantné v prípade zohľadňovania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia na iné následné správne konania, kasačný súd zdôrazňuje, že absorpčnú zásadu je možné aplikovať najmä v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov zistené jednou kontrolou daného subjektu.“
40. V závere správny súd už len zhŕňa, že žalovaný postupoval správne, keď uložil žalobcovi za jednotlivé kalendárne dni 15.05.2017, 16.05.2017, 17.05.2017, 18.05.2017, 22.05.2017, v ktorých bola vykonaná kontrola, sankcie za spáchanie rovnakých správnych deliktov. Keďže v jeden kalendárny deň napr. 15.05.2017, kedy bola vykonaná kontrola, žalobca spáchal viac správnych deliktov, bola pokuta uložená v súlade s § 29 ods. 5 vety prvej zákona o výbere mýta v jednom samostatnom konaní podľa § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta (tu možno hovoriť o použití absorpčnej zásady, keď v priebehu jedného kalendárneho dňa došlo k spáchaniu viacerých správnych deliktov tým istým vozidlom a uložená bola iba jedna sankcia v súlade s § 28 ods. 9 zákona o výbere mýta). Žalovaný nemohol za všetky kalendárne dni (15.05.2017, 16.05.2017, 17.05.2017, 18.05.2017, 22.05.2017) uložiť jednu sankciu, nemohol tieto ani spojiť v správnom konaní na jedno konanie, pretože konanie každého kalendárneho dňa začalo na podklade inej kontroly. Išlo o viaceré kontroly uskutočnené žalovaným, pričom správny delikt spáchaný žalobcom bol totožný. Pre úplnosť súd poznamenáva, že išlo o viacčinný súbeh rovnorodý, keďže žalobca viacerými skutkami spáchal viac správnych deliktov rovnakej povahy.
41. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že nesprávne právne posúdenie vidí v skutkovo analogickej veci, ktorú posudzoval Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 5S/11/2017, v ktorej skutkové okolnosti sú porovnateľné so skutkovými okolnosťami žalobcu, kde súd vyhovel žalobe, správny súd vyhodnotil ako irelevantnú. Súdna prax považuje za záväzné iba rozsudky a nálezy Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ (najvyššie súdne autority), a preto správny súd nevzhliada pri svojom rozhodovaní byť viazaný rozhodnutím iného súdu toho istého stupňa. Takýto postup nie je v rozpore ani s koncepciu požiadavky právnej istoty, t.j. predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí, pokiaľ s právnym názorom súdu toho istého stupňa nesúhlasí a svoj právny názor riadne odôvodní.
42. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívnych spisov a napadnutých rozhodnutí v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veciach si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí, v odôvodnení rozhodnutí uviedli dôvody, na základe ktorých vo veciach rozhodli a žalovaný sa v dôvodoch svojich rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
IX. Trovy konania.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.
44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP)
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).