Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/250/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Karadžičovej č. 8, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, na ul. Karadžičovej č. 8, proti žalovanému U. X., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v V. č. XXX, o zaplatenie sumy 854,12 Eur s prísl. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.4.2015, č. k. - 105 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 24.7.2006 uzatvorili zmluvu o bežnom účte. Následne z dôvodu, že právny predchodca žalobcu pre žalovaného v zmysle ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútny obchodný vzťah spravujúci sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, sú absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na

základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa sa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) na tieto vzťahy aplikuje právna úprava o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

K poslednému výberu peňažnej sumy žalovaným došlo dňa 10.6.2010 a k uvedenému dňu bol zostatok na jeho účte - 649,30 Eur. Posledná úhrada realizovaná žalovaným bola zo dňa 8.6.2010.

Z ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v ustanovení § 5b ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd má teda povinnosť z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

V danej právnej veci splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 10.6.2010, pričom už nasledujúci deň po tomto dni mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie dlžnej sumy. Premlčacia doba tak začala plynúť 11.6.2010 a uplynula dňa 11.6.2013. Žaloba bola podaná dňa 16.06.2014, teda po uplynutí premlčacej doby a preto súd prvého stupňa nárok uplatnený žalobou zamietol ako nedôvodný.

Výrok o trovách odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 854,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 316,16 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 35 Eur splatných najneskôr k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Poukázal, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.1.2015 so žalobou súhlasil, nenamietal proti žiadnej uvádzanej skutočnosti a navrhol, aby bol zaviazaný k uhradeniu dlhu v splátkach po 35 Eur mesačne. Na základe takto prejavenej vôle žalovaného malo byť vo veci rozhodnuté rozsudkom na základe uznania nároku podľa ustanovenia § 153a O.s.p.. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, má súd povinnosť rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy. Neakceptovaním uznávacieho prejavu žalovaného došlo v konaní k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

S tvrdením žalobcu o povinnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania nároku v zmysle ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p. sa stotožniť nedá. Tento druh rozsudku je založený na hmotnoprávnom úkone plniacom funkciu zabezpečenia záväzku ( § 558 Občianskeho zákonníka). Uskutočnenie tohto

úkonu počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ jej predmetom je vecná opodstatnenosť žaloby, na preskúmanie platnosti úkonu z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na jeho základe spor meritórne rozhodnúť.

Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka umožňuje priznať aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase keď ho uznal dlh neexistoval. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny ( napr., že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.

Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 7.1.2015 ( č.l. 96 spisu), v ktorom vyslovil svoj súhlas so žalobou a nenamietal proti žiadnej žalobcom uvádzanej skutočnosti z obsahu tohto podania vôbec nevyplýva vedomosť o premlčaní žalobcom uplatnenej pohľadávky. Rovnako v žalobe a ani v ďalších listinných dôkazoch sa nenachádza žiadna zmienka o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, prípadne o vedomosti žalovaného vo vzťahu k takémuto premlčaniu. Ak žalovaný o premlčaní nevedel nemohol jeho uznávací prejav vyvolať právne účinky vedúce k tomu, aby vo veci bolo možné rozhodnúť rozsudkom na základe uznania v zmysle ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p..

Okrem toho v súčasnosti je účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ak zákonné podmienky uznania premlčaného dlhu splnené neboli, súd prvého stupňa musel na premlčanie aj bez návrhu prihliadnuť a žalobu zamietnuť.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.