Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-142-2014.pdf
PDF · 119.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/142/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: U. X., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX V. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 854,12 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.06.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 854,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 854,12 eur od 9.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu spoločnosť F. F., R..F.., IČO: 00 151 653 zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaného a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 974,70 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 854,12 eur, úrokov v sume 120,58 eur, poplatkov v sume 0,- eur a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote do 8.10.2013 nezaplatil, vyzval ho žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.1.2014. Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dňa spísania žaloby nezaplatil ani len čiastočne, voči žalobcovi je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 854,12 eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou F. F.R., R..F.., so sídlom: Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653 ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Karadžičova 8, Bratislava 821 08 ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX vo výške dlžnej sumy 974,70 eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od žalovaného, aby mu zaplatil istinu 854,12 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. z dlžnej sumy od 9.10.2013 do zaplatenia (v zmysle ust. § 3 ods. I nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) a náhradu trov konania.
Žalovaný so žalobou súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 2.7.2007, Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 31.7.2007, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 a kópiou doručenky, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013 a kópiou doručenky, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.1.2014, Podacím hárkom, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej iba „OOP“), písomným podaním žalobcu zo dňa 8.9.2014, dňa 31.10.2014 a zo dňa 15.12.2014 spolu s prílohami a to výpisom z úverového účtu žalovaného, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 7.1.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 21.9.2009 F. F., R..F.. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA, a to vedenie/zmena bežného účtu Bankou pre Majiteľa účtu, poskytnutie Elektronických služieb k Účtu, vydanie Platobnej karty, poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a Ml KRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej, bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k Účtu. Podľa bodu 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
F. F., R..F.. ako banka a žalovaný ako Majiteľ účtu uzatvorili dňa 24.7.2006 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu. Zároveň medzi zmluvnými stranami bola dojednaná periodicita vyhotovovania výpisov z účtu polročne. Podľa Článku III, bod. 2 zmluvy Majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami tejto zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, sadzobník, podmienky.
V zmysle Článku III. bodu 3. zmluvy, všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. úverových podmienok a odkladacích podmienok uvedených v úverovej zmluve až do výšky povoleného prečerpania.
Podľa bodu 9.2 Obchodných podmienok F. F. R..F.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, banka v prípade, ak dlžník poskytne povolené prečerpanie na základe úverovej zmluvy inej ako zmluva o povolenom prečerpaní oznámi dlžníkovi poskytnutie povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Výšku povoleného prečerpania stanoví banka najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka.
Podľa bodu 9.5 Obchodných podmienok F. F. R..F.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania.
Podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok F. F. R..F.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa § 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.
Podľa bodu 11.3.3 Obchodných podmienok F. F. R..F.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ak ku dňu splatnosti úrokov, splatnosti úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov banky spojených s povoleným prečerpaním nebude na účte dlžníka dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, banka je oprávnená, nie však povinná, splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady banky spojené s povoleným prečerpaním uspokojiť priamo z tohto povoleného prečerpania. Ak v takomto prípade výška povoleného prečerpania nepostačuje na úplné uspokojenie banky, Banka je oprávnená zaťažiť Účet dlžníka i nad rozsah povoleného prečerpania, v takomto prípade vznikne nepovolené prečerpanie, pričom dlžník je povinný Banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Podľa pripojenej kópie doručenky, oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 29.4.2013.
V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013 adresovanom žalovanému žalobca uviedol, že z dôvodu vzniku porušenia povinnosti žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému formou povoleného prečerpania. Pohľadávka veriteľa ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pozostáva z dlžnej sumy 974,70 eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 854,12 eur, úroky sumu 120,58 eur. Žalovaného vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom v lehote do 1.10.2013. Podľa pripojenej kópie doručenky žalovaný oznámenie prevzal dňa 4.10.2013.
Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.1.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 974,70 eur do 30.1.2014.
Žalobca v písomnom podaní podaní zo dňa 8.9.2014 uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do výšky 165,97 eur, po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, tj. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti ako aj výšky celkových záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej sumy 854,12 eur, tak táto predstavuje debetný stav na účte žalovaného, tj. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti uplatneného nároku predložil žalobca súdu položkovitý výpis z účtu žalovaného vedený do postúpenia pohľadávky, z ktorého je preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume peňažných prostriedkov na účte. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovaného, žalovaný nepovolené prečerpania peňažných prostriedkov na účte neuhradil, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl 14 bod 14.1. Obchodných podmienok sme v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásili ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzvali žalovaného na jej zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku v poskytnutej lehote do 8.10.2013 nezaplatil, je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 854,12 eur s príslušenstvom. Predložený výpis i účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom uplatnená pohľadávka v tomto súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom, ktorého výstup predstavuje práve žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený výpis z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. z.č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v uvedenom výpise, v tzv. „bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2014 a zo dňa 15.12.2014 uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte formou povoleného prečerpania do výšky 663,88 eur, ako vyplýva z predloženého výpisu z bežného účtu v časti s označením Povolené prečerpanie, po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti ako aj výšky celkových záväzkov voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej sumy 854,12 eur tak táto predstavuje debetný zostatok na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte, právny predchodca žalobcu dňa 25.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 13 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1 Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného čerpania v sume -663,88 eur a debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej sume - 854,12 eur technicky preúčtoval na debetný účet, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovaného, žalovaný nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte, ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia žalobca v zmysle ust. čl. 8.4 písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň vyzval žalovaného na jej zaplatenie v lehote do 8.10.2013. nakoľko žalovaný pohľadávku v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatil od 9.10.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 854,12 eur s prísl. Po postúpení a zosplatnení pohľadávky žalovaný na úhradu svojho dlhu neuhradil žiadnu platbu. Suma 854,12 eur pozostáva z úverovej istiny 663,88 eur rovnajúcej sa reálne poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu, sumy 190,24 eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy (663,88 eur). Voči žalovanému si žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z debetnej sumy 854,12 eur od 9.10.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný neuhradil. Ďalej uviedol, že podľa ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok najskôr zastavením povoleného prečerpania, ktoré bolo dané k 25.7.2011, nastala konečná splatnosť pohľadávky. Žalovanému bolo umožnené povolené čerpanie peňažných prostriedkov až do výšky 663,88 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 15 % p.a. a konečnou lehotou splatnosti 10.8.2039. Táto skutočnosť vyplýva z položky 1407 výpisu z účtu žalovaného. Žalovaný prečerpal povolené množstvo peňažných prostriedkov a nakoľko účet zaťažil nad rámec povoleného čerpania právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zastavenie povoleného čerpania dňa 25.7.2011. Od tohto dátumu neevidujú žiadnu platbu, resp. kreditný obrat na účte zo strany žalovaného.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 7.1.2015 uviedol, že nenamieta nenamieta proti žiadnej žalobcom uvádzanej skutočnosti. Dlžnú sumu môže uhradiť v splátkach vo výške 35,- eur mesačne.
Podľa § 261 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V danom právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny a v žiadnom prípade sa nejedná o taxatívny výpočet v zmysle tvrdení žalobcu.
V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je teda potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 21.9.2009 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo vedenie/zmena bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007.
Dňa 28.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, čo je zrejmé, z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 .
Žalobca reagoval na výzvu súdu o predloženie špecifikácie žalovanej sumy, a to jednotlivých jej zložiek aj s uvedeným sumy, ktorá bola žalovanému formou povoleného prečerpania poskytnutá a koľko bolo žalovaným uhradené na aké položky iba všeobecne a súdu predložil výpis z účtu žalovaného.
Daný výpis podaný žalobcom podľa názoru súdu v takomto stave „účelovo“ bez výpovednej hodnoty ohľadne rozhodujúcich skutočností, totiž nijako nepreukazuje, kedy konkrétne malo byť poskytnuté povolené prečerpanie a v akej výške bolo postupcom schválené, kedy malo dôjsť k jeho prekročeniu žalovaným (čerpaním nad rámec schváleného limitu) a k jeho zmene v dôsledku prekročenia (časového a jeho výšky) na nepovolené prečerpanie. Z tohto výpisu bolo zistené, že k založeniu účtu došlo dňa 24.7.2006 a dňa 25.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania. To, že zo strany žalovaného malo dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný postup žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) podľa bodu 8.4. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre porušenie povinností žalovaným v zmysle čl. 14 bod. 1 písm. a) alebo b) a čl. 14 bod 2 Obchodných podmienok už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 1.10.2013 - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, svedčí aj skutočnosť, že v rovnakej výške je uvedená daná pohľadávka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. Pokiaľ ide o samotnú istinu žalovanú v tomto konaní 854,12 eur, je rovnakou sumou identifikovaná žalovaná pohľadávka aj v doručenom „výpise z účtu žalovaného“, kde s takouto výškou figuruje k dátumu 21.7.2011. Nečinnosť postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok (v rámci nich aj oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku ihneď ako sú na to splnené zákonné predpoklady) aj vo vzťahu k otázke premlčania ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovaného, či už momentom zastavenia povoleného čerpania, resp. dokonca ešte skorším momentom, ako to súd bude rozoberať nižšie.
Nakoniec v zmysle bodu 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade vzniku nepovoleného prečerpania dlžník je povinný banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť. Splatnosť nepovoleného prečerpania tak nastáva okamihom jeho vzniku, veriteľ (žalobca resp. jeho právny predchodca) preto nasledujúceho dňa po vzniku nepovoleného prečerpania bol oprávnený ho od žalovaného ako dlžníka požadovať.
Sám žalobca vo svojich písomných podaniach uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa 25.07.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Všeobecných obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 13 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Všeobecných obchodných podmienok nastala najneskôr konečná splatnosť pohľadávky.
Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 Obchod je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za nepovoleného prečerpanie. Nepovolené prečerpanie ako už bolo uvedené vyššie, je splatné okamihom jeho vzniku (bod 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok).
V tomto smere mal súd za preukázané, že posledný výber peňažnej sumy žalovaným bol realizovaný dňa 10.6.2010 (bod 288 výpisu) a k uvedenému dňu bol zostatok na jeho účte - 649,30 eur. Posledná úhrad realizovaná žalovaným bola zo dňa 8.6.2010.
Podľa názoru súdu tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala už dňom 10.6.2010 (bod 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok), teda dňom, kdeby zo strany žalovaného bol realizovaný posledný výber z účtu, pričom už nasledujúci deň po tomto dni mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy.
Iné kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú.
Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho zákonníka).
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
V danej právnej veci splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania podľa názoru súdu nastala dňa 10.6.2010, pričom už nasledujúci deň po tomto dni mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy.
Premlčacia doba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti začala plynúť 11.6.2010 a uplynula dňa 11.6.2013. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 16.06.2014, teda po uplynutí premlčacej doby a preto celý nárok žalobcu je premlčaný. Súd takýto premlčaný nárok žalobcovi nemohol priznať a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda mu vznikol nárok na náhradu trov konania, no žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.