Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoKR-12-2022.pdf
PDF · 152.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: KP recovery, k.s., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503, správca úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o., „v konkurze", Detvianska 7516/3, 831 06 Bratislava, IČO: 36 357 359, proti žalovanému v 1. rade: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu ZEPRIS s.r.o., „v konkurze", Rovinka 324, 900 41 Rovinka, IČO: 35 761 024, žalovanému v 2. rade: ZEPRIS s.r.o., Mezi Vodami 639/27, Praha 4, 143 20 Česká republika, IČ: 251 17 947, zast. Valko & Volný, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 a žalovanému v 3. rade: V.. S. H., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, XXX XX H., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/14/2012-383 zo dňa 14.09.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/14/2012-383 zo dňa 14.09.2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému v 1. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
III. Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14.09.2021. Druhým výrokom súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tretím výrokom zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 32 ods. 1, 3, 4, 6, 9 a 14, § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZRK“).
2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou zo dňa 14.06.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi ZEPRIS s.r.o. v konkurze“, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 31S-126 v celkovej výške 1.130.182,14 EUR, ktorá vznikla žalobcovi titulom náhrady škody a nárokov z vadného diela a bola priznaná rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010, č.k. Rsp V-19/2008, uplatnená žalobcom v prihláške zo dňa 16.3.2012 do konkurzného konania, vedeného súdom pod č.k. 2R/4/2011, je čo do prihláseného právneho dôvodu a v celej prihlásenej výške uplatnená a prihlásená v predmetnej konkurznej veci po práve ako pohľadávka nezabezpečená a vykonateľná a v celom prihlásenom rozsahu je nesporná a zistená, a žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Na pojednávaní dňa 14.09.2021 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania sp. zn. 33Cb/86/2020 vedeného na Okresnom súde Bratislava I. Súd návrh žalobcu zo dňa 14.09.2021 uznesením zo dňa 14.09.2021 zamietol. Dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania bola skutočnosť, že o návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania 33Cb/86/2020 už dvakrát v konaní (v spojitosti s inými konaniami) súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Súd posúdil návrh žalobcu ako zjavné zneužitie práva nepožívajúce právnu ochranu z dôvodu, že išlo o tretí totožný návrh na prerušenie v štádiu konania bezprostredne pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, a teda návrh bol svojvoľným a bezúspešným uplatnením práva žalobcom a preukázateľne by viedol len k nedôvodným prieťahom v konaní. Z toho dôvodu súd návrh žalobcu zo dňa 14.09.2021 v súlade s ust. čl. 5 CSP zamietol.
4. Súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 14.09.2021 v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade bol na pojednávanie riadne predvolaný na pojednávaní dňa 08.06.2021 za jeho osobnej účasti, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd nariadil pojednávať v neprítomnosti žalovaného v 3. rade.
5. Z prihlášky pohľadávky veriteľa súd zistil, že žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol všeobecný a neurčitý opis zmluvného vzťahu žalobcu a úpadcu a ako jediný určitý a nezameniteľný opis označil rozhodcovský rozsudok Rsp V-19/2008. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že pri identifikácii právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky 2x odkázal na odôvodnenie rozhodnutia. Aj v texte žaloby ako právny dôvod vzniku pohľadávky označil rozhodcovský rozsudok. Samotnú pohľadávku tvoriacu dôvod rozhodnutia rozhodcovského súdu žalobca v prihláške neoznačil spôsobom zabezpečujúcim jej nezameniteľnosť s inými pohľadávkami (absentuje identifikácia zmluvného vzťahu, identifikácia dôvodu vzniku nároku na náhradu škody, identifikácia nároku z vád diela, identifikácia nároku na náhradu škody).
6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako veriteľ v prihláške pohľadávky určitým spôsobom, ako právny dôvod vzniku pohľadávky, označil len rozhodcovský rozsudok Rsp V-19/2008, súd z dôvodu jeho popretia žalovanými skúmal existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky len v kontexte rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008.
7. Vzhľadom na ustálenú judikatúru je správca viazaný dôvodmi popretia pohľadávky, a preto súd skúmal aj rozsah popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalovaným v 1. rade. V odsekoch 1 a 2 popretia pohľadávky žalobcu žalovaným v 1. rade je výslovne uvedené, že vzhľadom na prebiehajúce konanie 28Cb/l/2011 na súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008, nemôže žalovaný označiť pohľadávku žalobcu ako zistenú a musí ju označiť ako spornú a poprieť ju. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil rozsah popretia pohľadávky žalobcu žalovaným v 1. rade ako dostatočný, určitý a odôvodňujúci procesnú obranu žalovaného v 2. rade.
8. V priebehu konania súd zistil, že súd dňa 13.12.2019 rozsudkom v konaní sp. zn. 28Cb/ l/2011 rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010, č.k. Rsp V - 19/2008 zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17.1.2010. Následne z vyjadrení strán sporu súd zistil, že proti rozsudku sp. zn. 28Cb/l/2011 podal úpadca na strane žalobcu odvolanie. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/57/2021 zo dňa 26.8.2021 súd zistil, že súd druhej inštancie odvolanie žalovaného (úpadcu na strane žalobcu v tomto konaní) odmietol.
9. Na základe skutočnosti, že po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku Rsp V- 19/2008, odpadol právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu v celom rozsahu súd nárok žalobcu vyhodnotil ako nepreukázaný a vo veci ďalej nevykonával ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa ďalšími časťami procesnej obrany žalovaného v 2. rade.
10. Súd naviac konštatoval, že žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol všeobecný a neurčitý opis zmluvného vzťahu žalobcu a úpadcu a ako jediný a určitý a nezameniteľný opis označil rozhodcovský rozsudok Rsp V-19/2008. Pri identifikácii právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky 2x odkázal na odôvodnenie rozhodnutia. Samotnú pohľadávku tvoriacu dôvod rozhodnutia rozhodcovského súdu žalobca v prihláške neoznačil spôsobom zabezpečujúcim jej nezameniteľnosť
s inými pohľadávkami (absentuje identifikácia zmluvného vzťahu, dôvodu vzniku nároku na náhradu škody, identifikácia nároku z vád diela a nároku na náhradu škody).
11. Súd preskúmaním prihlášky a jej príloh zistil, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil právny dôvod vzniku pohľadávky.
12. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobca neosvedčil právo na určenie uplatnenej pohľadávky a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
13. Žalovaní si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania a súd vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore vyhodnotil ich nárok ako dôvodný a priznal žalovaným plný nárok na náhradu trov konania.
14. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Žalobca považuje rozsudok za arbitrárny, vykazujúci známky svojvôle, a to aj v nadväznosti na prijaté procesné rozhodnutia, ktoré vydaniu rozsudku predchádzali. V dôsledku toho má za to, že súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu, a to napriek tomu, že (i) neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v konaní navrhované žalobcom, a že sa (ii) žalobca niekoľkokrát dôvodne domáhal prerušenia konania až do právoplatného skončenia konania o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I a do právoplatného skončenia konania pred Rozhodcovským súdom slovenskej obchodnej a priemyselnej komory o obnovenom konaní ex lege, z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože pokračovanie v konaní vzhľadom na uvedené prebiehajúce konanie o obnovu konania a konania pred Rozhodcovským súdom slovenskej obchodnej a priemyselnej komory o obnovenom konaní ex lege, z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku by bolo porušením práva žalobcu a úpadcu SUCHÉHO MIESTA s. r. o. na spravodlivé súdne konanie a v rozpore s princípom právnej istoty.
Napriek formálnemu zrušeniu rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Obchodnej a priemyselnej komory zrušujúcim rozsudkom, a to za okolnosti vyvolávajúce dôvodné pochybnosti v súvislosti s postupom Okresného súdu Bratislava I, pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok spol. ZEPRIS s.r.o. naďalej existuje. Zo súdneho spisu vedeného v konaní ako aj v návrhu žalobcu v žalobe na vykonanie dokazovania vyplýva, že všetky podklady preukazujúce existenciu pohľadávky žalobcu, ako aj právneho dôvodu jej vzniku sú súčasťou súdneho spisu 28Cb/1/2011 vedeného Okresným súdom Bratislava I a mali byť súdu v konaní preukázateľne známe. Žalobca už v žalobe navrhoval pripojiť súdny spis sp. zn. 28Cb/1/2011 vedený Okresným súdom Bratislava I k spisu vedenému v konaní, pretože súčasťou súdneho spisu 28Cb/1/2011 bol aj originálny rozhodcovský spis Rozhodcovského súdu obchodnej a priemyselnej komory č.k. 19/2008, v ktorom sú katalogizované najmä všetky originály listín a účtovných dokladov preukazujúce existenciu pohľadávky žalobcu ako aj právny dôvod jej vzniku, a s ktorými žalobca nedisponuje a nemohol ich v rámci štádia dokazovania v konaní predložiť iniciatívne sám (ďalej len ako „rozhodujúce dôkazy“).
Zo súdneho spisu vedeného v konaní vyplýva, že súdny spis sp. zn. 28Cb/1/2011 vedený Okresným súdom Bratislava I, bol k spisu vedenému v konaní pripojený, pričom súčasťou súdneho spisu 28Cb/1/2011 bol aj originálny rozhodcovský spis Rozhodcovského súdu obchodnej a priemyselnej komory č.k. 19/2008. Súd prvej inštancie v konaní tak mal všetky rozhodujúce dôkazy potvrdzujúce existenciu pohľadávky žalobcu ako aj právny dôvod jej vzniku i napriek formálnemu zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Súd však navrhované rozhodujúce dôkazy žalobcom v konaní nevykonal, žiadnym spôsobom tento procesný postup neodôvodnil, pričom išlo o kvalitatívne také dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností v konaní.
Vyššie uvedené rozhodujúce dôkazy jednoznačne potvrdzujú existenciu pohľadávky, a to napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok bol formálne zrušený. Z uvedeného vyplýva, že ak by súd prvej inštancie
v konaní vykonal rozhodujúce dôkazy, mal by preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu (ako aj jej právny dôvod vzniku a jej nespornosť) prihlásenú do konkurzu na majetok spol. ZEPRIS, s.r.o. (napriek formálnemu zrušeniu rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský rozsudok je len deklaratórnym rozhodnutím a pohľadávku nekonštituoval), čím by následne rozhodne neboli splnené podmienky na procesný postup súdu v podobe zamietnutia žaloby žalobcu.
Namietal, že súd však vzal do úvahy a prihliadal len na princíp hospodárnosti v zmysle čl. 17 CSP, izolovane a formalisticky tento princíp aplikoval, pričom bolo v priebehu konania podaniami a návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania preukázané, že prebiehajú iné súdne konania (konanie o obnovu konania a konania pred rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory o obnovenom konaní ex lege, z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku bez procesnej iniciatívy žalobcu, t.j. bez opätovného podania žaloby, pričom právne účinky pôvodne podanej žaloby v tomto rozhodcovskom konaní ostávajú zachované), ktorých výsledok môže mať kruciálny a markantný dopad na výsledok konania a právnu istotu žalobcu.
Uvedené platí obzvlášť v prípade, ak by konanie bolo právoplatne skončené a neskôr by v konaní o obnove konania rozhodol súd o povolení obnovy konania a zmene zrušujúceho rozsudku v prospech žalobcu, resp. Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory by opäť judikoval pohľadávku žalobcu. Žalobca by však už nemal žiadnu možnosť uspokojenia svojej pohľadávky v rámci konkurzu na majetok spol. ZEPRIS s.r.o., pretože tento by bol medzičasom už ukončený z dôvodu, že odpadla prekážka, a to v podobe právoplatného skončenia konania, čím by vznikol absurdný právny stav s nezvratnými negatívnymi dôsledkami absolútnej nemožnosti žalobcu domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky. Na uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom súd prvej inštancie v konaní dostatočne a presvedčivo nereagoval, a napriek uvedeným podstatným skutočnostiam neprerušil konanie a následne žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca mal za to, že procesným postupom súdu v konaní, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania 08.06.2021 bol svojvoľný (arbitrárny) a tým je uznesenie nepreskúmateľné, a teda v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navyše z tohto procesného rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal aj pri vydaní rozsudku vo veci samej, a teda aj samotný rozsudok trpí rovnakými vadami ako toto procesné rozhodnutie. Žalobca mal za to, že nevykonaním navrhovaných rozhodujúcich dôkazov súdom prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právne závery vyslovené súdom prvej inštancie v rozsudku sú nepreskúmateľné a odôvodnenie rozsudku zmätočné a nereagujúce na zásadnú argumentáciu žalobcu. Žalobca rozsudok súdu považoval za arbitrárny, vykazujúci známky svojvôle, a to aj v nadväznosti na prijaté procesné rozhodnutia, ktoré vydaniu rozsudku predchádzali. V dôsledku toho má žalobca za to, že súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
V nadväznosti na všetky vyššie opísané procesné pochybenia súdu mal za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP. Zároveň tak s poukazom na to, že rozhodnutiu vo veci samej predchádzali procesné rozhodnutia súdu, voči ktorým nie je prípustné odvolanie v zmysle § 357 CSP, avšak mali vecný vplyv na meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, je možné odôvodniť odvolanie aj podľa § 365 ods. 2 CSP. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/14/2012-383 zo dňa 14.09.2021 ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/14/2012-353 zo dňa 11.08.2021 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.09.2021, sp. zn. 2Cbi/14/2012 považuje v celom rozsahu za nezákonné, svojvoľné, zmätočné a vnútorne rozporné, ako aj za arbitrárne a v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaní sú tak nezákonné a nespravodlivé, pričom samotné konanie ako celok pred súdom prvej inštancie s ohľadom na procesný postup súdu je v rozpore s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Mal za to, že sú splnené podmienky na rozhodnutie odvolacieho súdu postupom podľa § 389 ods. 2 CSP, preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/14/2012-383 zo dňa 14.09.2021 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a súčasne zrušil v celom rozsahu aj uznesenie č.k. 2Cbi/14/2012-353 zo
dňa 11.08.2021 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.09.2021 sp. zn. 2Cbi/14/2012 a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, s ohľadom na dátum uvedený v prípise súd eviduje doručenie odvolania elektronicky až dňa 02.11.2021, t.j. po zákonnej lehote.
V kontexte uvedeného žalovaný v 1. rade vzniesol námietku zmeškania zákonnej 15-dňovej lehoty podľa ustanovenia § 362 ods. 1 a 2 CSP na účinné podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku vo vzťahu k napadnutému rozsudku vrátane uznesení a žiada, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. a) odvolanie, ako oneskorene podané, odmietol bez jeho vecného prejednania.
Ak by odvolací súd neodmietol odvolanie podľa bodu 8. tohto vyjadrenia, ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a závermi súdu uvedenými v rozsudku, na základe ktorých súd zamietol žalobu v celom rozsahu (t.j. rozhodol o merite prejednávanej veci), ako aj s odôvodnením a závermi súdu uvedenými v uzneseniach, na základe ktorých súd zamietol oba procesné návrhy žalobcu na prerušenie konania.
Považuje rozsudok za vecne správny a zákonný, rovnako aj uznesenia, ktoré vydaniu rozsudku časovo predchádzali, nakoľko mal za to, že rozsudok je v nadväznosti na zistený skutkový stav výsledkom správneho právneho posúdenia merita veci súdom prvej inštancie v konaní, pričom postup súdu prvej inštancie v konaní a samotné konanie netrpí žiadnou vadou, ktorá by čo aj len sčasti bola spôsobilá spochybniť správnosť a zákonnosť rozsudku (vrátane uznesení), ako sa to mylne snaží v odvolaní navodiť žalobca.
Po preskúmaní obsahu odvolania vo vzťahu k odvolacím dôvodom, pre ktoré žalobca napáda rozsudok, považuje námietky žalobcu za nedôvodné. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho z odvolacích dôvodov, pre ktoré napáda rozsudok (vrátane uznesení).
Konanie prebieha už od roku 2012 a rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci bolo vydané až v roku 2021, čo predstavuje obdobie cca 9 rokov od jeho iniciovania úpadcom, pričom za uvedené obdobie mal úpadca ako aj žalobca dostatočný časový priestor na to, aby zabezpečili a predložili súdu relevantné dôkazy na preukázanie dôvodnosti pohľadávky, čo však úpadca a ani žalobca preukázateľne dodnes neučinili, čo sa následne prejavilo v konaní vydaním zamietavého rozsudku. S ohľadom na uvedené sa námietka žalobcu o „predčasnosti“ vydania rozsudku v konaní javí v celom rozsahu ako irelevantná.
V konaní o určení popretej pohľadávky, čo predstavuje aj konanie, zaťažuje bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno jedine žalobcu a súd v konaní nemal povinnosť vyhľadávať či zabezpečovať dôkazy na preukázanie dôvodnosti popretej pohľadávky tvoriacej predmet konania. V tejto súvislosti sa žalovaný v 1. rade nestotožňuje s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, nakoľko mu nie je zrejmý žiaden relevantný dôvod, pre ktorý sa žalobca obmedzil (okrem podania návrhov na prerušenie konania) v rámci uplatnených prostriedkov procesného útoku len na pripojenie súdneho spisu vedeného v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku (sp. zn. 28Cb/l/2011), (ďalej len „súdny spis“) a ako oprávnená osoba konajúca v mene úpadcu nenahliadol do spisu, resp. nevyvinul v tomto smere žiadnu iniciatívu, aby súdu prvej inštancie predložil relevantnú dokumentáciu v konaní. V odvolaní absentuje akákoľvek konkretizácia, resp. bližšie určenie dôkazov, ktoré v konaní podľa žalobcu nemali byť vykonané.
Zároveň uviedol, že súčasný existujúci nepriaznivý stav pre úpadcu súvisiaci so zrušeným rozhodcovským rozsudkom V-l9/2008 na základe právoplatného zrušujúceho rozsudku, toho času nemožno napraviť ani v konaniach o obnove konania (obnova konania o zrušení rozhodcovského rozsudku) iniciovaného priamo úpadcom vedeného toho času pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/86/2020 (ďalej len „konanie o obnove konania“) a iniciovaného osobitne žalobcom ako správcom úpadcu, ku ktorému nebola doposiaľ pridelená spisová značka.
Pokiaľ by súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania, v konečnom dôsledku by sa nepriaznivo prejavilo na úkor dĺžky trvania konania, a aj konkurzného konania - súd by sa tým potenciálne mohol vystaviť porušeniu princípu hospodárnosti konania, najmä v prípade neúspechu žalobcu v týchto sporoch.
Žalobca v rámci odvolania tvrdil, že (právoplatne zrušený) rozhodcovský rozsudok V-19/2008 predstavuje len deklaratórne rozhodnutie, t.j. ako taký len formálne potvrdzuje existenciu pohľadávky, t.j. nie je dôkazom primárne preukazujúcim právny dôvod vzniku, resp. existenciu pohľadávky, a teda ak by súdy v obnovenom konaní rozhodli na prospech žalobcu, v konečnom dôsledku by sa tým len nepriamo (formálne) potvrdila oprávnenosť (existencia) pohľadávky, ktorú možno preukázať aj prostredníctvom „kvalitatívnych dôkazov“ (listín), na ktoré ostatne poukazuje aj žalobca v samotnom odvolaní a ktoré žalobca bez udania relevantného dôvodu v konaní účinne nepredložil. V tejto súvislosti v danej právnej veci nie je nutné „čakať“ až do právoplatného skončenia konania na obnovu konania, čo v celom rozsahu korešponduje s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v čl. 5. CSP.
Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že ani úpadca v rámci prihlášky, ako ani žalobca v konaní dodnes bližšie neozrejmili reálny právny dôvod vzniku pohľadávky spĺňajúci požiadavku určitosti a nezameniteľnosti pohľadávky.
Zdôraznil, že len samotná skutočnosť, že v konaní nebolo rozhodnuté v prospech žalobcu, či už vo vzťahu k zamietnutým procesným návrhom, ako aj meritu veci, nie je postačujúcim dôvodom na to, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vrátane uznesení, ktoré vydaniu rozsudku časovo predchádzali, najmä, ak odvolanie, ku ktorému odvolateľ nepripojil žiaden dôkaz, neobsahuje žiadne relevantné dôvody spôsobilé čo aj len čiastočne spochybniť správnosť či zákonnosť vydaného rozsudku, vrátane uznesení. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd uznesením odvolanie s ohľadom na skutkový a právny stav posudzovaného prípadu a zjavnú neodôvodnenosť podaného odvolania, vychádzajúc z vecnej správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého rozsudku, vrátane uznesení, podľa ustanovenia § 387 CSP rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/14/20I2-383 zo dňa 14.09.2021 ako vecne správny potvrdil.
16. K odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné, nakoľko rozsudok je vecne správny a spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky kladené CSP na rozhodnutie vo veci samej, pričom konanie vo veci pred súdom nevykazuje žiadnu z vád tvrdených žalobcom. Z dôvodov uvedených nižšie v tomto vyjadrení žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Uviedol, že konanie žalobcu v konaní vo veci, ktorého zrejmou snahou bolo predlžovanie konania, bolo účelové a v rozpore s procesnými predpismi. O uvedenom svedčí najmä skutočnosť, že žalobca, resp. úpadca podával v súvisiacich konaniach návrhy bez zjavného splnenia zákonných podmienok pre úspešné podanie takýchto návrhov (návrh na určenie neúčinnosti doručenia, návrh na odpustenie zmeškania lehoty, odvolanie proti zrušujúcemu rozsudku), na základe čoho boli tieto návrhy následne súdmi zamietané, resp. odmietané. Práve s právoplatným skončením konaní o týchto zjavne nedôvodných návrhoch žalobca vo svojich návrhoch na prerušenie konania spájal moment, dokedy má byť konanie prerušené. Uvedené platí obdobne aj o konaní o obnove, ktoré začalo podaním úpadcu zo dňa 05.06.2020, avšak žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz ani neuviedol akékoľvek tvrdenie, v zmysle ktorého by v tomto konaní bol okrem podania žaloby vykonaný akýkoľvek úkon, vrátane akéhokoľvek podania zo strany žalobcu (spoločnosti SUCHÉ MIESTO), ako napr. podania urgencie, sťažnosti pre prieťahy v konaní a pod.. Rovnako v súvislosti s konaním pred rozhodcovským súdom „o obnovenom konaní ex lege“, ktoré malo byť dôvodom na prerušenie konania podľa návrhu na prerušenie 1, žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiadny dôkaz, že by v rozhodcovskom konaní vykonal akýkoľvek úkon a prejavil procesnú aktivitu smerujúcu k vedeniu konania. Keďže zrušujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2020, je zrejmé, že žalobca je voči rozhodcovskému súdu v súvislosti s konaním, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, už takmer dva roky pasívny, pričom práve právoplatným ukončením predmetného rozhodcovského konania odôvodňuje návrh na prerušenie konania. Zdôraznil, že žalobca v konaní nikdy neoznačil konkrétny dôkaz, ktorý navrhuje vykonať a neuviedol ani konkrétnu skutočnosť, ktorá by mala byť navrhovaným dôkazom preukázaná. Žalobca si teda v konaní nesplnil základnú povinnosť označiť dôkazy a odôvodniť návrh na ich vykonanie, ani v samotnom odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti mali byť preukázané prostredníctvom ním navrhnutých dôkazov, a návrhu na vykonanie ktorých konkrétnych dôkazov vlastne súd žalobcovi nevyhovel. Nad rámec uvedeného poukázal na skutočnosť, že v zmysle ods. 28. odôvodnenia rozsudku bola dôvodom na zamietnutie žaloby skutočnosť, že žalobca v prihláške pohľadávky určitým spôsobom
ako právny dôvod vzniku pohľadávky označil len rozhodcovský rozsudok, ktorý bol však zrušujúcim rozsudkom právoplatne zrušený. Ďalej v ods. 33. odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že odkaz žalobcu na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku vo veci identifikácie právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobcu nie je možné považovať za dostatočnú identifikáciu zmluvného vzťahu spoločnosti SUCHÉ MIESTO a úpadcu z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní jasne a presvedčivo žiadnym spôsobom nezdôvodnil, akým spôsobom mali mať procesné rozhodnutia vplyv na rozsudok a prečo by bolo možné očakávať iný výrok v prípade, ak by procesné rozhodnutia neboli súdom vydané.
17. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie bolo podané dňa 29.10.2021, t.j. včas. Ďalej neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobca sa podaním zo dňa 07.02.2021 vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného v 2. rade, ktoré je obsahovo totožné s jeho vyjadrením k vyjadreniu žalovaného v 1. rade.
18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že dňa 17.02.2022 Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 33Cb/86/2020 žalobu úpadcu v konaní o obnove odmietol a návrh úpadcu na odklad vykonateľnosti a právoplatnosti zrušujúceho rozsudku zamietol. Zároveň k podaniu pripojil aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/86/2020-152. Svoje podanie doplnil dňa 13.04.2022 o tú skutočnosť, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2022 a zároveň pripojil doložku právoplatnosti k svojmu podaniu.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
21. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
22. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
23. Odvolací súd má zo spisového materiálu, ako aj z verejne dostupných registrov preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 2R/4/2011 zverejneným dňa 06.03.2012 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Ján Kováčik. Uznesením zo dňa 15.06.2012 súd odvolal z funkcie správcu úpadcu Mgr. Kováčika. Uznesením zo dňa 09.05.2016 súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu žalovaného v rade 1/.
24. Žalobca si do konkurzného konania dňa 16.03.2012 prihlásil svoju pohľadávku č. 1 vo výške 1.130.182,14 EUR titulom pohľadávky, z titulu nárokov na náhradu škody, priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010 v právnej veci vedenej na rozhodcovskom súde pod sp. zn. Rsp V - 19/2008, ktorým súd zaviazal dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu 350.082,89 EUR s 0,15 % dennými úrokmi z omeškania zo sumy 345.176,10 EUR od 1.4.2008 do zaplatenia a zo sumy 4.198,25 EUR od 1.7.2008 do zaplatenia, a to všetko v lehote 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku a sumu 26.667,36 EUR vrátane DPH ako náhradu trov rozhodcovského konania, a to v lehote 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Úroky z omeškania žalobca kapitalizoval na sumu 753.431,89 EUR a uviedol, že k právnemu základu pohľadávky viď odôvodnenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
25. Konkurzný správca úpadcu dňa 02.04.2012 žalobcovi potvrdil zápis pohľadávok do zoznamu pohľadávok. Popretím pohľadávky veriteľom doručeným žalovanému v 1. rade 23.5.2012 žalovaný v 2. rade poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu s odôvodnením, že o rovnakom predmete konania medzi rovnakými účastníkmi ako v konaní Rsp V-l9/2008 už bolo rozhodnuté v konaní Rsp V-41/2007, a teda bola porušená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a preto na návrh úpadcu bolo začaté konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rsp V-l9/2008 a namietol tiež existenciu zodpovednosti úpadcu za škodu tvrdenú žalobcom a skutočnosti, že boli porušené aplikovateľné právne predpisy. Z popretia pohľadávky žalovaným v 1. rade zo dňa 22.5.2012 odvolací súd zistil, že žalovaný v 1. rade poprel pohľadávku žalobcu s odôvodnením, že pohľadávka je sporná, keďže sa o nej vedie konanie na Okresnom súde Bratislava I č.k. 28Cb/l/2011, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008 a ak správca zistí, že pohľadávka je sporná, tak až do právoplatného rozhodnutia v konaní sa nepovažuje za zistenú a je povinný ju poprieť.
26. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že preskúmavaním prihlášky sa rozumie zisťovanie, či prihláška má stanovené formálne a obsahové náležitosti, či bola podaná včas na súde a u správcu a či sa údaje v týchto prihláškach zhodujú. Preskúmavaním pohľadávky sa rozumie zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená v prihláške v rozsahu, ktorý je stanovený zákonom. Správca preskúmava iba tie pohľadávky, ktoré boli riadne a včas prihlásené a sú zapísané v zozname pohľadávok. Správca preskúmava pohľadávky na základe účtovnej dokumentácie dlžníka, zoznamu záväzkov a vlastného zisťovania. Pohľadávku veriteľa správca preskúmava v zákonom ustanovenom rozsahu. Správca musí pri každej pohľadávke preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva. Pravosť znamená oprávnenosť pohľadávky spravidla podľa hmotného práva. Správca musí pri popieraní pravosti zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a ak áno, tak v akej výške. Právny dôvod vzniku zahrňuje aj konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla. Ak správca nezistí existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, musí ju poprieť
27. Odvolací súd konštatuje, že z § 32 ZKR vyplýva, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí).
28. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
29. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
30. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
31. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
32. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
33. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
34. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.
35. Podľa § 197 ods. 2 ZKR, odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
36. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
37. Podľa § 203a ods. 1, 2 a 3 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
38. Z vyššie uvedených ustanovení ZKR vyplýva, že veriteľ popretej pohľadávky je oprávnený podať žalobu v lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky. Podmienkou na začatie plynutia tejto lehoty je teda doručenie písomného oznámenia správcu veriteľovi o popretí jeho pohľadávky. Žalobu, ktorá nie je podaná v stanovenej lehote alebo nie je podaná proti všetkým, ktorí pohľadávku veriteľa popreli, musí súd zamietnuť. Uvedený záver podporuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov, pričom navyše akcentuje, že lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky alebo poradia nevykonateľnej pohľadávky v konkurze nie je lehotou procesnou, ale lehotou hmotnoprávnou, na zachovanie ktorej je nevyhnutné, aby žaloba najneskôr posledný deň lehoty došla na súd. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 203 ZKR.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie tieto, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti neskúmal, resp. opomenul v rozhodnutí uviesť, ako tieto skutočnosti posúdil, a prečo ich nepovažoval za rozhodné pre posúdenie veci.
39. Zo spisového materiálu je zrejmé, že popretie prihlášky správcom bolo uskutočnené dňa 22.05.2012 a žaloba bola podaná dňa 14.06.2012, t.j. v zákonom predpísanej lehote a uvedený nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredstavuje taký nedostatok, ktorý by spôsobil zmenu zamietavého výroku II. odvolaním napadnutého rozsudku.
40. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1. a 2. rade, že odvolanie žalovaného bolo podané po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP. Žalobcovi bol rozsudok doručený do elektronickej dátovej schránky dňa 14.10.2020 (č.l. 392). Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť počnúc dňom 15.10.2020 (vrátane). Žalobca podal (odoslal) odvolanie proti rozsudku elektronicky do elektronickej dátovej schránky Okresného súdu Bratislava I dňa 29.11.2021 (č.l. 393). Odvolací súd má za to, že odvolanie bolo podané včas.
41. Žalobca vytýkal rozhodnutiu, že rozsudok súdu je nekonzistentný, nezákonný, arbitrárny, nepreskúmateľný, vykazuje známky svojvôle a trpí vadou zmätočnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 332/09, kde objasnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov nasledovne: „Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.“
Podľa názoru Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 243/07).
Odvolací súd má za to, že zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem, okrem iného, aj právo na spravodlivé prejednanie veci. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Nie každé porušenie však musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej závažné pochybenie môže napraviť svojím postupom.
Odvolací súd má za to, že v posudzovanej právnej veci nebolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, t.j. rozhodnutie obsahuje myšlienkový postup súdu prvej inštancie, podľa ktorých posúdil právnu vec, a nedostatok skúmania hmotnoprávnej lehoty je možné nahradiť rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu, bez toho, aby bol porušený princíp dvojinštančnosti súdneho konania. Rozhodnutie nevykazuje ani známky svojvôle. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. O takýto prípad nejde.
42. Odvolací súd zastáva názor, že neboli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP uplatnené žalobcom.
Odvolací súd k všeobecne formulovanej námietke žalobcu o tom, že konanie trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), uvádza, že príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu). Tieto vady konania však odvolacím súdom zistené neboli.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
43. Žalobca namietal, že sa súd s návrhmi žalobcu na prerušenie konania žiadnym presvedčivým a udržateľným spôsobom nevysporiadal a všetky návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol, a to bez riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Odvolací súd považuje za potrebné k fakultatívnemu rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 CSP uviesť, že pôjde o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.
44. Súd si pri fakultatívnom prerušení konania však musí uvedomiť a najmä zvážiť, či prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t.j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy) a tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri fakultatívnom prerušení konania (na rozdiel od obligatórneho podľa § 162 CSP) je to práve súd, ktorý vyvažuje jednotlivé záujmy stojace pri prerušení konania proti sebe - záujem na spravodlivom rozhodnutí veci a záujem na konaní bez zbytočných prieťahov (dodajme, že v prípade obligatórneho prerušenia konania vyvážil tieto záujmy sám zákonodarca preferovaním záujmu na spravodlivom rozhodnutí veci).
45. Odvolací súd hodnotí argumentáciu súdu, ktorou odôvodnil neprerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 33Cb/86/2020, za akceptovateľné a neporušujúce právo strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie veci v primeranej lehote.
46. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd sa rozhodol neprerušiť konanie v záujme dosiahnutia čo najspravodlivejšieho meritórneho rozhodnutia a z odôvodnenia uznesení a výroku I. rozsudku zo dňa 14.09.2021 nemožno vyčítať arbitrárny prístup tohto súdu. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody popretia zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze. V čase popretia pohľadávky správcom bolo popretie pohľadávky z dôvodu vedenia súdneho sporu pod sp. zn. 28Cb/1/2011 pred Okresným súdom Bratislava I ohľadne zrušenia rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008, t.j. z dôvodu spornosti pohľadávky správne. Správca úpadcu správne poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu, že vzhľadom na prebiehajúce konanie 28Cb/l/2011 na súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008, nemôže žalovaný označiť pohľadávku žalobcu ako zistenú a musí ju označiť ako spornú a poprieť ju.
47. Je správne i zistenie súdu, že proti rozsudku sp. zn. 28Cb/l/2011 podal úpadca na strane žalobcu odvolanie. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/57/2021 zo dňa 26.8.2021 vyplýva, že súd druhej inštancie odvolanie žalovaného (úpadcu na strane žalobcu v tomto konaní) odmietol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku Rsp V- 19/2008 odpadol právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu v celom rozsahu a súd nárok žalobcu vyhodnotil ako nepreukázaný a vo veci ďalej nevykonával ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa ďalšími časťami procesnej obrany žalovaného v 2. rade. Správne tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako veriteľ v prihláške pohľadávky určitým spôsobom ako právny dôvod vzniku pohľadávky označil len rozhodcovský rozsudok Rsp V-19/2008, súd z dôvodu jeho popretia žalovanými skúmal existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky len v kontexte rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008.
48. Odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením súdu i žalovaného v 1. rade, že žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol všeobecný a neurčitý opis zmluvného vzťahu žalobcu a úpadcu a ako jediný určitý a nezameniteľný opis označil rozhodcovský rozsudok Rsp V- 19/2008 a samotnú pohľadávku tvoriacu dôvod rozhodnutia rozhodcovského súdu žalobca v prihláške neoznačil spôsobom zabezpečujúcim jej nezameniteľnosť s inými pohľadávkami (absentuje identifikácia zmluvného vzťahu, identifikácia dôvodu vzniku nároku na náhradu škody, identifikácia nároku z vád diela, identifikácia nároku na náhradu škody). Táto skutočnosť však nie je popieracím dôvodom. Po právoplatnom zrušení Rozhodcovského rozsudku Rsp V-19/2008 (čo vyplýva z bodu 29.-31. odôvodnenia rozsudku) odpadol právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. Súd nárok žalobcu správne vyhodnotil ako nepreukázaný a nezaoberal sa ani procesnou obranou žalovaného v rade 2/.
49. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 2. rade, súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcovi. Nakoľko boli žalovaní v 1. a 3. rade v odvolacom konaní úspešní, ale žiadne trovy im v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd im nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).