Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-34-2022.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Subarea
16Cob/34/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: DREAMLAND, s.r.o., so sídlom Inovecká 9, 911 01 Trenčín, IČO: 44 117 451, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mikita s.r.o. so sídlom 1. mája 11, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 901, o zaplatenie 30.145,47 eur, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/35/2021-211 zo dňa 26. júla 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zložiť do úschovy odvolacieho súdu sumu súdom priznanej istiny vo výške 21.847,15 eur, zamietol.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že po skutkovej stránke vo vzťahu k nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana odôvodňoval žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zhodne so skutkovou a právnou argumentáciou uvádzanou v žalobe a následných vyjadreniach. Vo vzťahu k podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na aktuálne verejne dostupné údaje z finstat.sk, z ktorých vyplýva, že za rok 2021 mal žalovaný tržby aj zisk vo výške 0 eur. K hrozbe bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že táto je daná tým, že žalovaný po právoplatnom skončení konania vo veci samej nebude disponovať majetkom postihnuteľným exekúciou.
3. Pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/35/2021-180 zo dňa 4.4.2022 bolo výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 8.298,32 eur zastavil; výrokom II. bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 21.847,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.434,41 eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.782,84 eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 96,90 eur od 11.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.562,08 eur od 11.10.2020 do zaplatenia a paušálnu náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur; výrokom III. bol žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,94 %. Z verejne dostupných informácii (webová stránka www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>) vyplýva, že žalovaný mal v roku 2021 ako i v roku 2020 zisk 0 eur. Tržby žalovaného predstavovali v roku 2021 i v roku 2020 0 Eur. Podľa uvedeného verejne dostupného portálu žalovaný nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, nie je voči nemu vedené konkurzné ani reštrukturalizačné konanie, nemá poskytnutú dočasnú ochranu. Z obchodného registra žalovaného vyplýva, že dňa 14.05.2022 bolo Okresným súdom Trenčín začaté konanie o zrušení spoločnosti.
4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku a to § 324 ods. 1, 324 ods. 3, 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. b), a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd v prvom rade skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je hodnoverne osvedčené že ten, kto podáva takýto návrh preukáže dôvodnosť i trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv iných osôb nad nevyhnutnú mieru. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku medzi stranami sporu a osvedčenie potreby úpravy pomerov. A aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. V danom prípade mal súd prvej inštancie vzhľadom na vyhovujúci rozsudok vo veci samej dostatočne osvedčenú danosť hmotnoprávneho nároku žalobcu, ktorému by v zmysle návrhu žalobcu mala byť poskytnutá ochrana. Za nesplnené považoval súd prvej inštancie podmienku subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd zriadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je tu obava z možného ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je len výnimočne možné nariadiť neodkladné opatrenie aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatnení peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi a to vtedy, ak žalobca preukáže, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Osvedčenie takej skutočnosti je však na tej sporovej strane, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala. V predmetnom spore sa žalobca domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril obavu z možného zmarenia exekúcie. Vo vzťahu k subsidiarite neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by bolo odôvodnené, prečo nie je možné dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením a je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Osvedčená nebola tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie ako jedna z podmienok nariadenie neodkladného opatrenia. Obavu z možného zmarenia exekúcie nie je potrebné preukazovať, táto obava však musí byť aspoň osvedčená. V štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyžadovať od žalobcu dôsledné preukázanie úmyslu žalovaného uskutočniť zamýšľané úkony, resp. úkony smerujúce k mareniu exekúcie, je však na ťarchu žalobcu predložiť dôkazy alebo aspoň opísať také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by navrhovaný bezodkladný zásah súdu odôvodňovali. Žalobca obavu z možného zmarenia exekúcie odvodzoval z obavy o celkovú bonitu žalovaného, pričom vychádzal z verejne dostupných informácii o výške zisku a tržieb žalovaného za rok 2021. Zo strany žalobcu bola vyslovená obava, že by žalovaný v prípade nariadenej exekúcie už nemusel disponovať žiadnym majetkom. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (okrem iných napr. uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 2Cob/75/2020 z 14.7.2020, uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 2Cob/114/2020 z 22.9.2020, uznesenie KS v Trnave
sp. zn. 31Cob/30/2018 z 2.5.2018) je potrebné konštatovať, že tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, či len tvrdenie žalobcu týkajúce sa neuhradenia celej splatnej pohľadávky zo strany žalovaného, samé osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo záverov rozhodovacej činnosti súdov tiež vyplýva, že nie je možné bez ďalšieho konštatovať naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia len zo stavu bonity žalovaného ako podnikateľského subjektu. V danom prípade ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by žalovaný vykonával úkony smerujúce na obmedzenie, resp. vylúčenie možnej exekúcie. Poukazujúc na ustálenú judikatúru (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/5/2005) len samotná existencia dlhu žalovaného nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného a ani zabezpečovacieho opatrenia. Samotné osvedčenie dôvodnosti nároku bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku nepostačuje pre nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia, keď jeho ďalšou podmienkou je osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia na majetok žalovaného mohla byť zmarená. U žalovaného však nebolo osvedčené také konanie, ktoré by osvedčovalo, že žalovaný by sa jeho následkom mohol zámerne vyhnúť exekúcii, resp. túto zmariť tým, že by svoj majetok mohol účelovo previedol na iné subjekty, resp. by sa snažil majetku zbaviť. Ani skutočnosť vyplývajúca z obchodného registra o začatí konania o zrušení obchodnej spoločnosti sama o sebe nie je skutočnosťou osvedčujúcou dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Samotný zápis o začatí konania o zrušení obchodnej spoločnosti ešte neosvedčuje úmysel žalovaného ukončiť svoju činnosť výmazom z obchodného registra, resp. skutočnosť, že na základe predmetného uznesenia aj dôjde k zrušeniu obchodnej spoločnosti a jej následnému výmazu. Z predmetného zápisu vyplýva, že nejde o rozhodnutie na základe návrhu žalovaného, pričom v prípade takého rozhodnutia vydaného súdom je stanovená lehota na odstránenie dôvodov majúcich za následok zrušenie obchodnej spoločnosti. V prípade odstránenia takých dôvodov, k zrušeniu obchodnej spoločnosti nedôjde. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne poukázal na rozhodovaciu prax súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/109/2020 zo dňa 4.8.2020), v zmysle ktorej súd musí vychádzať z prezumpcie, že žalovaná obchodná spoločnosť ak aj ukončí svoju činnosť, ukončí ju zákonným spôsobom (až do momentu, kedy žalobca bez všetkých pochýb preukáže opak) a v tom prípade aktuálna právna úprava obsahuje dostatok spôsobov ochrany pohľadávky veriteľa. Vychádzajúc zo záveru, že nebola splnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu a z dôvodu neosvedčenia existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalobca vadu napadnutého uznesenia vidí v tom, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie § 325 ods. 1 CSP tým, že nebral do úvahy, že po vyhlásení a následnom doručení rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/35/2021-180 bolo dňa 14.5.2022 začaté Okresným súdom Trenčín konanie o zrušení spoločnosti (žalovaného). Žalovaný súčasne podal aj odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/35/2021-180 a to bez toho, aby vo svojom odvolaní uviedol akékoľvek podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení), ktorými by preukázal vo vzťahu k predmetnému rozsudku akékoľvek odvolacie dôvody podľa § 365 a nasl. CSP. Žalovaný má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí aj jeho povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe žalovaným doteraz uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k predmetnému rozsudku (k žalobcovi) neuniesol žiadne dôkazné bremeno, čím nepreukázal hmotnoprávny základ svojich tvrdení a teda aj dôvodnosť predmetného odvolania, že žalovaný podľa verejne dostupných údajov mal za roky 2020 a 2021 tržby aj zisk vo výške 0 eur, pričom na základe uvedených skutočností, je zrejmé, že uvedené konanie žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti realizáciou uvedených faktických aj právnych úkonov smeruje k sťaženiu, alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie a preto je dôvodná obava zo strany žalobcu, že exekúcia bude po právoplatnom ukončení odvolacieho konania ohrozená tým, že žalovaný v čase právoplatného skončenia konania vo veci samej, nebude disponovať majetkom postihnuteľným exekúciou, resp. môže dôjsť aj ku zmenšeniu exekvovateľného majetku žalovaného. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že aplikácia a výklad § 325 ods. 1 CSP v predmetnom uznesení je v rozpore s čl. 3 CSP, nakoľko každé ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené, výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné a nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude obava, že budúca exekúcia bude ohrozená, nakoľko je možné, že žalovaný v čase právoplatného skončenia konania vo veci samej, nebude disponovať majetkom postihnuteľným exekúciou. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 639/2004 Z.z. je zakladateľom žalobcu štát a preto skutočnosť, že existuje obava, že budúca exekúcia bude ohrozená môže ohroziť aj verejné financie a je spôsobilá finančne obmedzovať zabezpečovanie a plnenie úloh žalobcu stanovených okrem iného aj v § 12 zákona č. 639/2004 Z.z.. Odvolaciemu súdu žalobca navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že žalovaný bude povinný do 3 dní od doručenia uznesenia zložiť do úschovy na odvolacom súde sumu 21.847,15 eur na dobu do právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/35/2021-180.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas a v zákonnej lehote na podanie odvolania a že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 ods. 1 CSP a náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktorému predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je vo výroku vecne správne. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako opatrenia mimoriadneho. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne a zrozumiteľne odôvodnil.
10. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku súdu prvej inštancie za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup odvolacieho súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého „ ... Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...„ pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.
11. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca ho žiadal nariadiť z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnenej tým, že existuje hrozba, že žalovaný nebude disponovať majetkom postihnuteľným exekúciou. V § 324 ods. 3 CSP je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu a to neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t.j. neodkladné opatrenie sa uplatní subsidiárne. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, že sa nemôže domôcť účinnej ochrany svojho práva podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
12. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa jeho tvrdenia, že zakladateľom žalobcu je štát a preto skutočnosť, že existuje obava, že budúca exekúcia bude ohrozená môže ohroziť aj verejné financie a je spôsobilá finančne obmedzovať zabezpečovanie a plnenie úloh žalobcu odvolací súd upriamuje pozornosť na čl. 6 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Žalobca má v predmetnom konaní rovné (rovnaké) postavenie ako žalovaný a nie je možné opomenúť nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že zakladateľom žalobcu je štát a zvýhodniť z tohto dôvodu jeho postavenie ako strany sporu v civilnom sporovom konaní.
13. Ostatnými odvolacími námietkami, ktoré sa týkali veci samej a podaného odvolania voči rozsudku vo veci samej žalovaným, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko posudzoval len námietky týkajúce sa zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že úspešnej strane sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100 %.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).