Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-3679-2021.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Subarea
35Ek/3679/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: N. D., L.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 1 027,40 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Róbert Tutko, PhD., Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 17 071 232, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 18.10.2021, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1 027,40 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1264/2018 vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave pri Asociácií pre rozhodcovské konanie prostredníctvom rozhodcu Mgr. Andreja Gundela dňa 08.08.2018 (ďalej len „exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 04.11.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, PhD., so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 17 071 232, ktorý ju vedie pod sp. zn. 182EX 1042/21.
3. Dňa 08.08.2022 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, že má ísť v danom prípade o vymáhanie nároku, na plnenie ktorého je povinný jeho exmanžel C. D., L.. XX.XX.XXXX. Povinný má za to, že pohľadávka oprávneného vznikla na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu č. XXXX/XXXX zo dňa 08.08.2018 a nárok vznikol len voči jeho exmanželovi a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko vznikol až v čase po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, na preukázanie čoho poukázal (a aj predložil) právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/200/2017 zo dňa 07.02.2018 o rozvode manželstva, čím zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, preto je podľa povinného exekúcia neprípustná. V tejto súvislosti povinný ďalej poukázal na to, že exekúciou je postihnutý majetok, ktorý nepatrí povinnému z exekučného titulu, t. j. na zablokovanom bankovom účte sa ku dňu 15.07.2022 nachádzali peňažné prostriedky určené na výživu maloletých vo výške 323,52 eur, ktoré nepodliehajú exekúcií a podpora v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne vo výške 1 117,50 eur, ktorá bola poukázaná povinnému. Zároveň podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným príkazom nemožno postihnúť peňažné prostriedky do výšky 165 eur. Vzhľadom na uvedené povinný žiada exekúciu na jeho majetok zastaviť.
5. Oprávnený v rámci svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že právoplatným a vykonateľným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného - Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 sumu uplatnenú v exekučnom konaní. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.05.2019 bola predmetná pohľadávka s príslušenstvom, všetkými s ňou súvisiacimi právami, nárokmi a povinnosťami postúpená na oprávneného. Keďže zo strany povinného nedošlo k splneniu povinnosti pristúpil oprávnený k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Akékoľvek prostriedky obrany mohol povinný uplatniť v súdnom konaní, keďže v exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom pre exekúciu. Oprávnený ďalej poukázal na nepreukázanie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie, neuvedenie skutočností a ani nepredloženie dôkazov zo strany povinného, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy, preto nesúhlasí so zastavením exekúcie.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.02.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.07.2022 bol doručený na exekútorský úrad dňa 21.07.2022.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 027,40 eur s príslušenstvom a trov exekúcie a zistil, že nie je dôvodný.
14. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo podľa predloženej doručenky povinnému doručené do vlastných rúk dňa 17.02.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.07.2022 bol doručený na exekútorský úrad dňa 21.07.2022, a teda povinný nesplnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
17. V danej veci súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol voči povinnému právoplatnosť dňa 29.11.2018 a vykonateľnosť dňa 03.12.2018, a ktorým bol žalobcovi - právnemu predchodcovi oprávneného: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270 (ďalej len „právny predchodca“) priznaný len voči jednému žalovanému - povinnému v exekučnom konaní, nárok na istinu vo výške 1 067,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 06758 eur od 04.09.2016 do zaplatenia a výrokom II exekučného titulu bol povinný zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 209,09 eur.
18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 18.10.2021 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok v súlade s predloženým exekučným titulom. Keďže podaný návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 04.11.2021 súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, PhD.
20. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
21. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
22. Neprípustnosť predmetnej exekúcie vidí povinný v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, resp. zaviazaný na úhradu vymáhaného nároku má byť exmanžel povinného, keďže ide o jeho pohľadávku, na ktorú bol zaviazaný exekučným titulom.
23. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod.
24. Na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
25. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
26. Súd v ktoromkoľvek štádiu konania ex offo prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania(§ 61 a nasl. CSP) a iné.
27. Súd preto opätovne preskúmal spisový materiál, predovšetkým so zameraním na splnenie vyššie špecifikovaných procesných podmienok konania, konkrétne pasívnu vecnú legitimáciu povinného.
28. Ako už bolo vyššie uvedené exekučný titul priznal vyššie uvedený nárok právnemu predchodcovi oprávneného a na jeho úhradu bol v zmysle exekučného titulu zaviazaný žalovaný označený ako N. D., O.. Č.. XXXXXX/XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G., Š. XXX/XX, G.: XXX XX. Právnym dôvodom podania žaloby na rozhodcovský súd právnym predchodcom oprávneného bola nezaplatená cena za poskytovanie elektronických komunikačných služieb, nezaplatených splátok časti kúpnej ceny poskytnutého telekomunikačného zariadenia a zmluvnej pokuty. Právny predchodca oprávneného si nárokoval vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom od povinného (resp. žalovaného v základnom konaní) na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A9458698 zo dňa 25.11.2015, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A9433414 zo dňa 18.11.2015, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A9433143 zo dňa 18.11.2015, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A9432982 zo dňa 18.11.2015 (ďalej len „zmluvy“).
29. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
30. Nakoľko v danom prípade ide o konanie, v ktorom bol uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (uvedené potvrdil aj oprávnený v návrhu na vykonanie v časti H) Vyhlásenia a návrh: Návrhom na vykonanie exekúcie sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy: Áno), preto náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku bolo aj predloženie spotrebiteľskej zmluvy a všetkých zmluvných dokumentov súvisiacich s ňou. Oprávnený postupoval s citovaným ustanovením Exekučného poriadku a predložil všetky zmluvy, na ktoré odkazoval exekučný titul vo svojom odôvodnení, a ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Z nich mal súd preukázané, že všetky zmluvy, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu (vrátane spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy) boli uzatvorené medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Súd preto konštatuje, že uplatnený nárok oprávneného bol zaviazaný uhradiť povinný, a nie jeho exmanžel, ktorý ani len nefiguroval v žiadnej zo zmlúv, a preto exekučné konanie je vedené voči pasívne vecne legitimovanému subjektu.
31. V súvislosti s touto námietkou súd ďalej poukazuje na to, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Tieto tvrdenia mali byť uplatnené v rámci základného konania. Exekučný súd nemá kompetenciu riešiť otázky, o ktorých rozhodoval orgán v inom (základnom) konaní, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie či zmena, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Návrh na zastavenie exekúcie tak nie je opravným prostriedkom, ale má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Preto ak povinný nesúhlasí s plnením vymáhaného nároku, na ktorý myl byť podľa neho zaviazaný jeho exmanžel, mal svoje právo uplatniť v rámci základného konania, resp. postupovať v súlade s poučením exekučného titulu. Nakoľko tak povinný neurobil, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stal spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia.
32. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na postup súdneho exekútora, ktorý zablokoval účet, na ktorom sa nachádzajú finančné prostriedky, ktoré nepodliehajú exekúcií.
33. Súd poukazuje na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Súdny exekútor je oprávnený po doručení poverenia na vykonanie exekúcie vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcií, a teda aj k vydaniu príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je zmysle § 94 a § 95 Exekučného poriadku úplne legitímnym prostriedkom exekučnej činnosti. Pri tejto činnosti je súdny exekútor viazaný Exekučným poriadkom a je jeho úlohou zistiť majetok, ktorým môže dôjsť k uspokojeniu vymáhaného nároku. Súd má tak za to, že súdny exekútor postupoval správne, ak
zaistil finančné prostriedky, ktoré patria povinnému, ktorý je zaviazaný na úhradu vymáhaného nároku, pričom musí brať ohľad na majetok, ktorý nepodlieha exekúcií v zmysle Exekučného poriadku.
34. V nadväznosti na uvedené súd sa zároveň zaoberal aj včasnosťou podaných námietok, keďže s poukazom na koncentráciu exekučného konania súd neprihliadne na námietku, ak nie je podaná v lehote 15 - dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, príp. ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V danej veci ide o prvý návrh na zastavenie exekúcie, ktorý však, ako bolo vyššie konštatované, nebol podaný v zákonnej lehote, preto nemá odkladný účinok, preto povinný v návrhu na zastavenie exekúcie mohol namietať s poukazom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty. Toto obmedzenie neplatí, ak by šlo o skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Súd tak konštatuje, že povinný namietol skutočnosti, ktoré jednak mohol uplatniť skôr, avšak tak neurobil, a jednak ide o skutočnosti, ktoré nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie.
35. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
36. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.