Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-297-2015.pdf
PDF · 141.11 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/297/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, P.O.BOX 41, Bratislava, proti odporcovi: Z. D., E.. X.X.XXXX, I. XXX XX D. E. B. XXX, Y. Ú. K. Ú. E. S. F.: K. F. Z. S., F. Y., S. S. Š. E.A.. X, I., U.: XX XXX XXX, Y. W.: O.. Z. Z., S. S. Y. XX, I., o zaplatenie sumy 624,80 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na stane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 96,11 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.1.2014, doručeným súdu dňa 1.7.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 624,80 eur spolu 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 15.1.2014, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100025918 zo dňa 6.11.2009, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 6.11.2009, fotokópiou doručenky, Kartou klienta Z. D. č. zmluvy 8100025918, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zo dňa 9.12.2015, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 6.11.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100025918, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 564,30 eur, ktorý úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 34,49 eur, v
termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na odklade splátok č. 11,12,13 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 31,32,33. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 409,90 eur. Pretože bol odporca v omeškaní s úhradou splátky č. 15 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 624,80 eur dňa 19.6.2011. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania.
Vedľajší účastník na strane odporcu, vstúpil do konania svojím oznámením o vstupe dňa 30.12.2014. Navrhovateľ námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nepodal.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2015 uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 6.11.2009 je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 ods. 1,3 a 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b) a § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukazoval na proces kontraktácie Zmluvy o revolvingovom úvere a skutočnosť, že možno mať pochybnosti o vzniku Zmluvy vzhľadom na určitosť návrhu resp. akceptácie. Odporca podal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú navrhovateľ schválil. Až schválením žiadosti predkladá navrhovateľ návrh na uzavretie zmluvy s odporcom. Toto sa však nestalo, navrhovateľ odovzdal podpísanú žiadosť/ zmluvu odporcovi po tom, čo ju schválil bez ďalšieho, pričom mala nasledovať druhá fáza akceptácie návrhu odporcom. To z dôvodu, že návrh podával navrhovateľ, ale najmä z dôvodu, že pôvodná žiadosť odporcu bola vyplnená bez bodu 6. žiadosti. Žiadosť/Zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom návrhu a akceptácie, a to rozporom v bode 5 a 6 ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Návrh odporcu nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom navrhovateľa. Tým nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu navrhovateľom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol akceptovaný odporcom. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Keďže zmluva vôbec nevznikla, odporca mal povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, teda v novembri 2009. Od tohto momentu plynie aj premlčacia doba. Ak by teda navrhovateľ splnil záväzok na základe zmluvy, ktorá nevznikla, posudzovalo by sa plnenie vymáhané navrhovateľom ako vrátenie plnenia bez právneho dôvodu, preto si navrhovateľ nemôže uplatňovať v tomto konaní ani úroky, ani poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, preto by mu odporca bol povinný vrátiť len istinu vo výške 508,43 eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po poskytnutí tejto sumy. Vedľajší účastník preto vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky v sume 508,43 eur v období 11/2009, pričom odporca vrátil navrhovateľovi 409,90 eur. Navrhovateľ podal návrh vo veci samej až dňa 5.3.2014, zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa OZ. Ak súd zastáva iný právny názor, vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria prílohu k zmluve. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú súčasťou zmluvy. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov a jej niektoré podmienky sa javia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred podpisom ovplyvniť jej obsah. Odporca teda mohol iba podpísať, resp. nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie o úrokoch, poplatkoch a iné. Odporca ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a preto je plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník poukazoval na to, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30 %. Takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, svojou povahou ide o úžeru. V predmetnej veci dohodnutý úrok z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase poskytovali
peňažné ústavy úvery a ktoré podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internete pri obdobných úveroch poskytovali ročne vo výške okolo 10-12 %. V danom prípade ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi predstavoval niečo okolo 70 %, čo je viac ako šesťnásobok v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou úverov poskytovaných bankami v tomto období. Zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú neprimerané a ich dojednanie je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. e), g) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník na strane odporcu navrhoval, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 624,80 eur spolu 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2011 až do zaplatenia, titulom pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (t. j. ku dňu 6.11.2009), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu 6.11.2009 (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku 6.11.2009, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku 6.11.2009, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca dlžník uzavreli dňa 6.11.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100025918, s obsahom uvedeným v bode 5. Zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi čiastku úveru (úverový limit) vo výške 564,30 eur, pričom úrok bol dohodnutý vo výške 68,86 % ročne. Odporca sa zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 30 mesačných splátkach vo výške 34,49 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 68,86 % a priemerná RPMN predstavovala 37,93 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 279,36 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 58,72 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 67,55 %. Podľa karty klienta bol odporcovi poskytnutý úver vrátane revolvingov v celkovej sume 508,43 eur, pričom odporca zaplatil navrhovateľovi z poskytnutých úverov celkom sumu 409,90 eur, pričom sa s plnením predpísaných mesačných splátok dostal do omeškania. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil okamžitú splatnosť úveru, ktoré oznámenie si odporca podľa kópie doručenky prevzal dňa 4.5.2011. Podľa navrhovateľa mal odporca uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 624,80 eur dňa 19.6.2011.
Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ, zákon č. 258/2001 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky 34,49 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však odporca neprijal písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a síce konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úverov. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol navrhovateľom uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 6.11.2009, ktoré oznámenie však odporca neprijal písomnou formou, a preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi sa považuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov súvisiacich s jeho poskytnutím, ale mal by len nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré odporca čerpal. Z karty klienta vyplýva, že odporca čerpal celkom sumu 508,43 eur a navrhovateľovi zaplatil sumu 409,90 eur, rozdiel teda predstavuje sumu 98,53 eur. Z karty klienta vyplýva tiež, že úver bol zosplatnený ku dňu 19.6.2011.
Pre úplnosť súd tiež dodáva, že zameral pozornosť aj na súlad dohodnutej výšky zmluvných úrokov s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v novembri r. 2009 priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov bola 12,71 % a pri nových úveroch bola v tomto období 12,28 % (zdroj: www.nbs.sk <http:// www.nbs.sk>). S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 68,86 % ročne, resp. ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 67,55 % je
v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, viac ako päťnásobne prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012 vyslovil názor, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci zákon výslovne najvyššiu prípustnú výšku úrokov z úveru neupravuje, neznamená to, že výška úrokov je ponechaná len na dohodu strán a neexistujú žiadne jej obmedzenia. Pri dohode o úrokoch z úveru tiež platí ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky pri zmluvách o úvere (a zvlášť pri spotrebiteľských) sú považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám v zmluvách, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené je treba zvlášť posudzovať pri spotrebiteľských úveroch, keď spotrebiteľ je prevažne odkázaný na poskytnutie úveru vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pričom predkladané zmluvy majú charakter formulára (ako to bolo aj v tomto prípade), sú dodávateľom vopred pripravené, pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť.
Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v Zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 68,86 %, resp. 67,55 % je preto vzhľadom na priemernú úrokovú mieru z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov k 11/2009 vo výške 12,71 %, potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je Zmluva v časti dohodnutých úrokov neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 68,86 % a 67,55 % ročne) nemôže vzniknúť navrhovateľovi žiadne právo a odporcovi zodpovedajúca povinnosť.
V danom prípade však bolo rozhodujúcou skutočnosťou, že vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol tiež námietku premlčania uplatneného nároku. Na posudzovaný právny vzťah účastníkov sa vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci odporca, premlčania nedovolá. Súd tak aj bezohľadu na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, by bol aj sám z úradnej povinnosti povinný na možné premlčanie nároku prihliadať.
Súd sa preto v ďalšom zaoberal otázkou, či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu pritom dopadá právna úprava občianskeho práva.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už vopred pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah tejto zmluvy, žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Obsah zmluvy o úvere ako aj obchodných podmienok bol vopred daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu. Súd má za to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy o revolvingovom úvere, táto síce je absolútnym obchodom, avšak vzhľadom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na právny vzťah účastníkov možno použiť iba tie ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré pre spotrebiteľa zakotvujú oproti Občianskemu zákonníku výhodnejšie právne postavenie (napr. ustanovenie o 4 ročnej premlčacej dobe pri nárokoch z bezdôvodného obohatenia). V prejednávanej
veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá i definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu tak dopadá právna úprava občianskeho práva.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 6.11.2009, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy.
Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (premlčania), je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku istiny poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
V tomto prípade navrhovateľ úver zosplatnil sa celý dlh stal zročným dňa 19.6.2011, teda všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 20.6.2011 a uplynula dňa 20.6.2014 (piatok). V súdenom prípade si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 624,80 eura s príslušenstvom voči odporcovi uplatnil návrhom na začatie konania podaným na pošte až dňa 30.6.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 624,80 eur s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súde zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 20.6.2014. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu a preto ho zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v konaní plne úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešného odporcu. Súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 18.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení) po 39,84 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa 9.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 39,84 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 96,11 eur. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že pomoc vedľajšieho účastníka odporcovi v spore bola účelná, keď vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2015 poukázal na všetky nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere, jeho obrana odporcu v spore bola účinná. Zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom bolo rovnako účelné, jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 9.12.2015 bolo konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, F. Y. K. F. Z. S. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi,
zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci súd návrh navrhovateľa zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pretože bol odporca v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.