Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-91-2020.pdf
PDF · 132.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: ELIS plus, s.r.o., Topoľová 14020/1, 974 01 Banská Bystrica - Kostiviarska, IČO: 31 642 420, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bacíkom, Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Pozemné stavby SC, s.r.o., Mliekárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437, zastúpenému KASATKIN & PARTNERS s. r. o., Čajakova 13, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021 o nahradenie vyhlásenia vôle a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/42/2019-321 zo dňa 4.12.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/42/2019-321 zo dňa 4.12.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného ako kupujúceho uzavrieť so žalobcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu s obsahom špecifikovaným vo výroku I. predmetného rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 289 ods. 1, ods. 2, § 290 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 588, § 589, § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 229, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.3.2019 v spojení s podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.11.2019 sa žalobca domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného ako kupujúceho uzavrieť so žalobcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu, pričom žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2017 došlo medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.: Š., obec Š., okres F., zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., pozemok - parcela registra „L.“, s parc. č. XXXX/X o výmere 6 727 m2, druh pozemku: orná pôda s tým, že budúca kúpna cena bola dohodnutá vo výške 190.000,- eur, pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur bola riadne a včas zo strany žalovaného uhradená, avšak napriek tomu k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu bol v zmysle čl. II bod 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dojednaný tak pre žalobcu ako budúceho predávajúceho, ako aj pre žalovaného ako budúceho kupujúceho, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy
malo dôjsť najneskôr do 30.4.2018. Nakoľko si žalovaný nesplnil povinnosť a nepredložil výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, žalobca dňa 22.3.2018 doručil žalovanému prostredníctvom e-mailu výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom prílohami e-mailu bol konkrétny návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad vlastníckeho práva a prehlásenie mesta Š.. E-mailom zo dňa 26.3.2018 žalovaný potvrdil doručenie návrhu kúpnej zmluvy a následne medzi stranami prebiehala e-mailová komunikácia, kde žalovaný žalobcu ubezpečoval, že dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, až napokon dňa 26.4.2018 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený e-mail, ktorým žalovaný odmietol kúpnu zmluvu uzatvoriť. Následne došlo v dňoch 1.6.2018 a 19.7.2018 k stretnutiu zástupcov oboch strán za účelom uzavretia kúpnej zmluvy a strany sa ústne dohodli na jej uzavretí s tým, že kúpna cena bude vyplácaná v splátkach. Od augusta 2018 do októbra 2018 došlo k obojstrannému rokovaniu a dojednávaniu obsahu kúpnej zmluvy; dňa 17.12.2018 bol žalobcovi doručený e-mail, z ktorého vyplýva, že k uzavretiu zmluvy má dôjsť až po 15.1.2019; dňa 19.2.2019 bola zo strany žalobcu zaslaná písomná výzva žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy; dňa 20.2.2019 kontaktoval zástupca žalovaného žalobcu a prejavil ochotu vec vyriešiť mimosúdne s tým, že by došlo k prevodu vlastníckeho práva a že by kúpna cena bola uhrádzaná v splátkach počnúc aprílom 2019. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 19.12.2017 boli uzavreté dve zmluvy o budúcej zmluve. Prvá sa týkala budúceho prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti - stavba so súp. č. XXXX, čerpacia stanica a priľahlé pozemky a druhá sa týkala výlučne parcely č. XXXX/X o výmere 6 727 m2, pričom išlo o obchod, na základe ktorého malo dôjsť k predaju čerpacej stanice v obci Š. a priľahlých pozemkov vrátane spornej parcely. K naplneniu prvého predaja (čerpacia stanica a pozemky) riadne došlo a kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30.1.2018, avšak nedošlo k realizácii predaja parcely č. XXXX/ X, pričom právne dôvody, ktorými žalovaný odôvodňoval svoj odmietavý postoj k uzavretiu predmetnej zmluvy sa vzťahovali na obmedzenia prevodu poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z., pričom ale žalovaný bol v tomto smere dostatočne poučený už pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej sa v čl. IV bod 6 konštatuje, že žalovaný bol oboznámený s potvrdením mesta N. zo dňa 24.11.2017, z ktorého vyplýva, že predmet prevodu sa nepovažuje v zmysle územnoplánovacej informácie za poľnohospodársky pozemok. Žalobca tiež uviedol, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k prevoditeľnosti parcely je v súčasnosti už vyriešená nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018 vo veci nesúladu § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z..
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.5.2019 uviedol, že podmienkou na uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I bod 2 Zmluvy, a to samostatnou kúpnou zmluvou, k uzavretiu ktorej došlo dňa 30.1.2018 a ktorá bola riadne zavkladovaná do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, čím bola splnená odkladacia podmienka uvedená v Zmluve s tým, že žalovaný ako budúci kupujúci mal po splnení predmetnej podmienky uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle čl. II bodu 2 Zmluvy najneskôr do 31.4.2018 (správne malo byť zrejme uvedené do „30.4.2018“
- poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný namietal, že mu v Zmluve nebola ustanovená povinnosť vyzvať žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako to v žalobe tvrdí žalobca, ale práve naopak, žalobca je subjektom, ktorému bola v Zmluve stanovená povinnosť vyzvať žalovaného k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na znenie čl. II bod 2 Zmluvy. Dňa 26.4.2018, t.j. pred uplynutím doby určenej na uzavretie kúpnej zmluvy, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný označil prevod pozemku za veľmi problematický, ak nie za nemožný, a to z dôvodu charakteru pozemku ako poľnohospodárskeho pozemku, na prevod ktorého sa vzťahujú zákonné obmedzenia prevodu v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku. Žalobca zaslal dňa 3.5.2018 žalovanému list s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy a následne sa medzi stranami uskutočnili rokovania o možnostiach prevodu vlastníckeho práva, pričom žalovaný aj naďalej vyvíjal snahu na splnenie záväzkov vyplývajúcich mu zo Zmluvy, so žalobcom aktívne komunikoval a navrhoval alternatívne riešenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v spojení s § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 140/2014 Z.z., v nadväznosti na čo konštatoval, že predmet kúpy nie je vedený ako záhrada, ale ako orná pôda, nenachádza sa v intraviláne, ale v extraviláne obce, jeho výmera prevyšuje 2 000 m2 a nie je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok. Predmetný pozemok nemôže byť označený ako nepoľnohospodárska pôda, nakoľko nespĺňa podmienku iného využitia na nepoľnohospodárske účely podľa § 2 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z., a teda nie je vyňatý spod pôsobnosti tohto zákona. Nakoľko pozemok nemožno subsumovať pod ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, odňatie pozemku sa môže vykonať len na základe rozhodnutia orgánu ochrany pôdy, ktoré však k predmetnému pozemku nebolo nikdy vydané a samotné podmienky vydania takéhoto rozhodnutia v zmysle § 12 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy nikdy neboli skúmané. K problematike poľnohospodárskeho
charakteru pozemku považoval žalovaný za dôležité tiež bližšie definovať územnoplánovaciu informáciu obce, ktorou žalobca preukazoval žalovanému obchodovateľnosť pozemku, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že územnoplánovacia informácia je forma výkladu územného plánu obce, ktorý je praxou síce využívaný, ale nemá oporu v zákone, a teda ide o nezáväzné stanovisko. Ďalej žalovaný poukázal na obligatórny postup pri prevode vlastníckeho práva k pozemku vyplývajúci zo zákona č. 140/2014 Z.z., ktorý nebol zo strany žalobcu dodržaný, čím nemohlo dôjsť k naplneniu zákonnej požiadavky na uskutočnenie ponuky žalovanému, pričom zmluvná voľnosť žalobcu a žalovaného je pri uzatváraní kúpnej zmluvy na pozemok obmedzená priamo zákonom č. 140/2014 Z.z.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že medzi náležitosti predmetu právneho úkonu patria možnosť predmetu právneho úkonu upravená v § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho dovolenosť upravená v § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď ustanovenia § 4 zákona č. 140/2014 Z.z. vyslovený zákaz prevodu vlastníctva k pozemku podliehajúcemu režimu zákona č. 140/2014 Z.z. na žalovaného ako osobu uvedenú v § 4 ods. 7 zákona č. 140/2014 Z.z. pred uplynutím lehoty uvedenej v § 4 ods. 7 zákona č. 140/2014 Z.z. nestanovuje, je návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na pozemok ponukou na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku bez splnenia zákonom predpísaných požiadaviek a dodržania obligatórneho postupu takým návrhom, ktorý svojimi dôsledkami, povahou a účelom smeruje k výsledku zákonu odporujúcemu, teda zákon obchádza. Žalovaný považuje Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za absolútne neplatnú, nakoľko bola uzatvorená na základe právneho úkonu - návrhu, ktorý svojimi dôsledkami, účelom a povahou smeruje k výsledku odporujúcemu zákonu č. 140/2014 Z.z. (rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.9.2004 sp. zn. 30Cdo/1405/2003 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2CdoN 1659/1997). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva s účinkami ex tunc a keďže sa na Zmluvu o budúcej zmluve podľa žalovaného hľadí akoby nikdy nebola uzatvorená, nemôžu z nej žalobcovi plynúť žiadne nároky.
4. Po vykonaní dokazovania vo veci súd prvej inštancie ustálil, že dňa 19.12.2017 došlo medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli a zaviazali spoločne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.: Š., obec Š., okres F., zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., pozemok - parcela registra „L.“, s parc. č. XXXX/X o výmere 6 727 m2, druh pozemku: orná pôda; budúca kúpna cena bola dohodnutá vo výške 190.000,- eur s tým, že jej prvá časť vo výške 20.000,- eur bola riadne a včas zo strany žalovaného uhradená. Súd prvej inštancie poukázal na znenie čl. II body 1, 2, 3, 4, 5, čl. IV bod 6 uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve a ďalej uviedol, že Mesto Šahy dňa 24.11.2017 ohľadne územnoplánovacej informácie k pozemku KN L. parc. č. XXXX/X v k.ú.: Š., mesto Š., okres F. oznámilo žalobcovi, že lokalita, kde sa nachádza uvedená parcela, je určená na „územie priemyselnej výroby a skladov“; územie slúži pre umiestnenie aktivít priemyselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva a na území je prípustné umiestniť (okrem iného) aj garáže, parkoviská, servisy a čerpacie stanice pohonných hmôt. Dňa 24.9.2018 Mesto Š. - Mestský úrad Š., oddelenie výstavby, životného prostredia a regionálneho rozvoja opätovne ohľadne územnoplánovacej informácie k predmetnému pozemku oznámilo žalobcovi, že lokalita, kde sa nachádza uvedená parcela, je určená na „územie priemyselnej výroby a skladov“. Žalobca prostredníctvom e-mailu zaslal žalovanému dňa 22.3.2018 návrh kúpnej zmluvy, potvrdenie Mesta Š. a návrh na vklad. Následne strany sporu prostredníctvom e-mailov dohadovali zmluvné podmienky, pričom dňa 6.6.2018 zaslal žalobca žalovanému aj rozhodnutie Mesta Š. č.j.: 129/2009- SÚ, ev. č.: 68/2009-Š zo dňa 30.7.2009 o umiestnení stavby „Slovenská koliba“ na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú.: Š.. Posledný e-mail týkajúci sa prebiehajúcich rokovaní bol zo dňa 25.2.2019. Žalovaný zaslal žalobcovi list (bez uvedenia dátumu) označený ako „Vyjadrenie k Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 19.12.2017, LV č. XXXX (Š.)“, v ktorom oznámil žalobcovi, že považuje prevod predmetného pozemku za problematický, ak nie v zmluve dohodnutým spôsobom nemožný, pričom list bol doručený žalobcovi dňa 26.4.2018 (doručenka). Listom zo dňa 25.6.2018 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 3.5.2018 zaslal žalovanému list s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy na pozemok parc. č. XXXX/X k.ú.: Š.. Vzhľadom na to, že napriek rokovaniam nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, zaslal žalobca žalovanému faktúru, ktorou uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že dňa 19.12.2017 došlo medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim taktiež k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli a zaviazali spoločne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.: Š., obec Š., okres F., zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., pozemok - parcela registra „L.“, s parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX - druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda. Budúca kúpna cena bola dohodnutá vo výške 560.000,- eur a kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30.1.2018.
5. Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
6. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci v zmysle ustanovení § 289 ods. 1, ods. 2, § 290 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 588, § 589, § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 229 CSP dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.12.2017 došlo medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany zaviazali spoločne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.: Š., obec Š., okres F., zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., pozemok - parcela registra „L.“, s parc. č. XXXX/X. Za nespornú súd prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že žalovaný ako budúci kupujúci si nesplnil svoju povinnosť v zmysle čl. II bod 2 uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko nevyzval písomne žalobcu ako budúceho predávajúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote - najneskôr do 31.3.2018. Rovnako bolo v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, dňa 22.3.2018 bola zo strany žalobcu žalovanému doručená e-mailom výzva na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom prílohami e-mailu bol konkrétny návrh kúpnej zmluvy, návrh na vklad vlastníckeho práva a prehlásenie Mesta Š.. E-mailom zo dňa 26.3.2018 žalovaný potvrdil doručenie návrhu kúpnej zmluvy spolu s prílohami. Keďže žalovaný v stanovenej lehote do 31.3.2018 nepristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy, a to ani na výzvu žalobcu, podal žalobca dňa 4.3.2019 na súd predmetnú žalobu; teda žaloba bola podaná na súd včas v jednoročnej lehote. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že medzi stranami nebol sporný ani obsah kúpnej zmluvy, ktorú mali sporové strany v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve uzavrieť; nebol sporný ani predmet prevodu ani kúpna cena. Žalobcom žalovanému predložené znenie návrhu kúpnej zmluvy spĺňa všetky náležitosti, ktoré si zmluvné strany dohodli v Zmluve o budúcej zmluve, ako aj náležitosti stanovené zákonom. Žalovaný v konaní neuviedol žiaden relevantný právny dôvod, pre ktorý by nebol povinný uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu v navrhovanom znení, pričom podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalovaného o neprevoditeľnosti predmetu prevodu, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe nálezu ústavného súdu sa celá situácia s predajom poľnohospodárskej pôdy výrazne zmenila a od 11.2.2019, kedy nadobudol nález Ústavného súdu SR účinnosť, sa celý proces a postup predaja poľnohospodárskej pôdy vrátil do stavu, aký platil v roku 2014 a proces predaja a/alebo kúpy poľnohospodárskej pôdy je totožný ako pri predaji akéhokoľvek iného pozemku. Vzhľadom na uvedené nie je žalobca pri predaji predmetnej nehnuteľnosti (pozemku) povinný dodržať postup, ktorý bol stanovený v § 4 a nasl. zákona č. 140/2014 Z.z. a z uvedeného dôvodu je potom Zmluva o budúcej zmluve (ako aj kúpna zmluva) zmluvou platnou, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti tak z hľadiska predmetu prevodu, ako aj ďalších podstatných náležitostí (dohoda o predmete, cene, určenie termínu, do ktorého je potrebné zmluvu uzavrieť). Navyše je nepochybné, že žalovaný bol riadne oboznámený s právnym stavom týkajúcim sa predmetného pozemku a jeho charakteru, čo jednoznačne vyplýva z čl. IV bod 6 predmetnej zmluvy, v nadväznosti na čo potom podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí argument žalovaného o nemožnosti „prevoditeľnosti“ predmetu zmluvy a z toho vyplývajúcej žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že rozsudkom sa v danej veci nahradilo vyhlásenie vôle žalovaného ako zmluvnej strany zmluvy o kúpe nehnuteľností a vychádzajúc z ustálenej judikatúry, zahrnul celý obsah tejto zmluvy do výroku rozsudku s tým, že bezprostredným účinkom právoplatnosti takéhoto rozsudku následne je, že zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a na jeho základe sa dosiahne stav, ktorý sledovali zmluvné strany už pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že vyvodil závery zo skutkových okolností, ktoré žalovaný považuje za nesprávne a neprimerané, neúplne zistil skutočný stav veci a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a starostlivo neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Napadnutý rozsudok podľa žalovaného nesprávne vyvodzuje závery zo skutočností, ktoré uviedli strany sporu. V tomto smere je tu viacero nejasností a nepresností, ktorými sa súd prvej inštancie buď nezaoberal alebo ich nesprávne vyhodnotil. Žalovaný v odvolaní potvrdil splnenie odkladacej podmienky uvedenej v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve v súvislosti s uzavretím samostatnej kúpnej zmluvy dňa 30.1.2018 a jej zavkladovania do katastra nehnuteľností s tým, že po jej splnení mal žalovaný ako budúci kupujúci uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle čl. II bodu 2 Zmluvy najneskôr do 31.4.2018 (správne malo byť zrejme uvedené do „30.4.2018“ - poznámka odvolacieho súdu). Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že mu nebola v Zmluve ustanovená povinnosť vyzvať žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako to tvrdí žalobca, ale práve naopak, žalobca je subjektom, ktorému bola v Zmluve stanovená povinnosť vyzvať žalovaného k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čo podľa žalovaného vyplýva z ustanovenia čl. II ods. 2 Zmluvy, ktorý znie: „Budúci kupujúci je povinný písomne vyzvať budúceho predávajúceho na uzatvorenie Kúpnej zmluvy najneskôr do 31.3.2018. Výzvou podľa predchádzajúcej vety budúci kupujúci zároveň deklaruje pripravenosť uzatvoriť Kúpnu zmluvu.“. Žalobca podľa žalovaného v žalobe uviedol znenie čl. II ods. 3, avšak z nesprávnej zmluvy, a to Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2017, ktorá však znela na uzatvorenie kúpnej zmluvy k čerpacej stanici a pozemkom v nej uvedených. Rozdielna úprava v zmluvách a omyl žalobcu vyvodzujú záver, že deklarovaná povinnosť žalovaného na vyzvanie žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy neexistuje, nebola upravená v Zmluve, a teda nie je možné, aby túto žalovaný porušil. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že dňa 26.4.2018, t.j. pred uplynutím doby určenej na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle čl. II bod 1 Zmluvy, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný označil prevod pozemku za veľmi problematický, ak nie za nemožný, a to z dôvodu charakteru pozemku ako poľnohospodárskeho pozemku, na prevod ktorého sa vzťahujú zákonné obmedzenia prevodu v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z.. Žalobca zaslal dňa 3.5.2018 žalovanému list s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy a následne sa medzi stranami uskutočnili rokovania o možnostiach prevodu vlastníckeho práva. Dňa 1.6.2018 sa žalovaný v zastúpení p. C. zúčastnil osobného rokovania so žalobcom, na ktorom bol žalobcom ubezpečený, že predmetná parcela je skutočne v zmysle územnoplánovacej dokumentácie Mesta Š. určená na zastavanie. Žalovaný aj naďalej vyvíjal snahu na splnenie záväzkov vyplývajúcich mu zo Zmluvy, so žalobcom aktívne komunikoval a navrhoval alternatívne riešenia. Na jeseň roku 2018 žalovaný so žalobcom pristúpili na alternatívny spôsob plnenia zmluvy, a to nahradenie Zmluvy novými zmluvami, ktorých plnenie by bolo upravené prostredníctvom notárskej úschovy, ktorá by bola vyplatená po zápise vlastníckeho práva žalovaného k pozemku, avšak k podpisu zmlúv nedošlo z dôvodu nedostatočného preukázania obchodovateľného charakteru pozemku žalobcom. Žalovaný ďalej uviedol, že nehnuteľnosť, ku ktorej mala byť v zmysle zmluvy uzatvorená kúpna zmluva, bol pozemok, ktorý je katastrom nehnuteľností vedený ako orná pôda, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v spojení s § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 140/2014 Z.z. s tým, že predmetný pozemok nemôže byť označený ako nepoľnohospodárska pôda, nakoľko nespĺňa podmienku iného využitia na nepoľnohospodárske účely podľa § 2 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z., a teda nie je vyňatý spod pôsobnosti tohto zákona. Nakoľko pozemok nemožno subsumovať pod ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, odňatie pozemku sa môže vykonať len na základe rozhodnutia orgánu ochrany pôdy, ktoré však k predmetnému pozemku nikdy vydané nebolo a samotné podmienky vydania takéhoto rozhodnutia v zmysle § 12 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy pri pozemku nikdy neboli skúmané. Vo vzťahu k problematike poľnohospodárskeho charakteru pozemku žalovaný považoval za dôležité bližšie definovať územnoplánovaciu informáciu obce, nakoľko práve touto žalobca preukazoval žalovanému obchodovateľnosť pozemku, a teda aj dovolenosť jeho scudzenia bez aplikácie zákona č. 140/2014 Z.z.. Územnoplánovacia informácia je forma výkladu územného plánu obce, ktorý je praxou síce využívaný, ale nemá oporu v zákone, čo má za následok charakter nezáväzného stanoviska. Z vyššie uvedených skutočností možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že predmetný pozemok je poľnohospodárskou pôdou v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ako aj v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z.. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nedodržal obligatórny postup pri prevode vlastníckeho práva k pozemku vyplývajúci z ustanovení zákona č. 140/2014 Z.z., keď predaj pozemku nedal do verejnej ponuky zverejnením v Registri zverejňovania
ponúk, taktiež nebola ponuka predaja pozemku zverejnená na úradnej tabuli obce s tým, že podľa žalovaného nedodržaním zákonného postupu v ponukovom štádiu predaja nemohlo dôjsť k naplneniu zákonnej požiadavky na uskutočnenie ponuky žalovanému. Zmluvná voľnosť žalobcu a žalovaného je pri uzatváraní kúpnej zmluvy na pozemok obmedzená priamo zákonom č. 140/2014 Z.z.. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že aj keď § 4 zákona č. 140/2014 Z.z. vyslovený zákaz prevodu vlastníctva k pozemku podliehajúcemu režimu zákona č. 140/2014 Z.z. na žalovaného ako osobu uvedenú v § 4 ods. 7 zákona č. 140/2014 Z.z. pred uplynutím lehoty uvedenej v § 4 ods. 7 zákona č. 140/2014 Z.z. nestavovuje, je návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na pozemok ponukou na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku bez splnenia zákonom predpísaných požiadaviek a dodržania obligatórneho postupu takým návrhom, ktorý svojimi dôsledkami, povahou a účelom smeruje k výsledku zákonu odporujúcemu, teda zákon obchádza. Žalovaný považuje Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za absolútne neplatnú, nakoľko bola uzavretá na základe právneho úkonu
- návrhu, ktorý svojimi dôsledkami, účelom a povahou smeruje k výsledku odporujúcemu zákonu č. 140/2014 Z.z., v nadväznosti na čo má žalovaný za to, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko svojím predmetom obchádza zákon č. 140/2014 Z.z.; absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva s účinkami ex tunc a keďže sa na Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve hľadí akoby nikdy nebola uzavretá, nemôžu z nej žalobcovi plynúť žiadne nároky.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 12.3.2020, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní opätovne len opakuje tvrdenia, ktorými odôvodňoval svoje postavenie v konaní pred súdom prvej inštancie, a to až do takej miery, že opäť vychádza z omylu, z ktorého vychádzal už pri koncipovaní vyjadrenia k žalobe vo vzťahu obrane žalovaného, že mu v Zmluve o budúcej zmluve nebola stanovená povinnosť vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a že v texte žaloby došlo k zámene textov Zmluvy o budúcej zmluve na pozemok (predmet sporu) a Zmluvy o budúcej zmluve na čerpaciu stanicu, ktoré boli uzavreté obe dňa 19.12.2017. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa absolútnej neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 19.12.2017 (predmet budúcej kúpy parc. č. XXXX/X o výmere 6 727 m2) z dôvodu jej rozporu s ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z.z., žalobca v predmetnom vyjadrení uviedol, že žalovaný si bol od počiatku vedomý povahy pozemku a bol o tom v predmetnej zmluve výslovne poučený (čl. IV bod 6 prvá veta Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 19.12.2017 - predmet budúcej kúpy parc. č. XXXX/X o výmere 6 727 m2) a v čase pred podaním žaloby boli žalovanému predložené dve potvrdenia Mesta Š. vydané správnym orgánom, ktoré majú povahu verejných listín. Za najpodstatnejšie však žalobca považuje to, že celá rozsiahla argumentácia žalovaného vo vzťahu k obmedzeniu prevoditeľnosti parcely je v súčasnej dobe vyriešená Nálezom č. 33/2019 Z.z. - nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 vo veci nesúladu § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým došlo k pozastaveniu účinnosti dotýkajúcich sa zákonných ustanovení obmedzujúcich prevod poľnohospodárskej pôdy. Po účinnosti tohto nálezu okresné úrady katastrálne odbory v rámci prakticky celého Slovenska prestali brať do úvahy reštrikcie pri prevode poľnohospodárskej pôdy vyplývajúce zo zákona č. 140/2014 Z.z., pričom existencia tohto nálezu bola žalovanému zrejmá od začiatku konania, bola prezentovaná aj na predbežnom prejednaní sporu dňa 13.11.2019 a aj na pojednávaní dňa 4.12.2019. Žalovaný, ktorý bol v celom konaní právne zastúpený, nijakým spôsobom uvedený nález nespochybňoval ani neuvádzal, že by na daný prípad nemal byť aplikovaný, pričom z absolútne nepochopiteľných dôvodov tak nerobí ani v samotnom odvolaní, v ktorom o predmetnom náleze ústavného súdu nie je ani zmienka, hoci aj v bode 15 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie úplne výslovne odôvodňuje svoje rozhodnutie predmetným nálezom. Žalobca zdôraznil, že aj bez ohľadu na tento nález, je sporná parcela riadnym a spôsobilým predmetom kúpnej zmluvy, a to na základe vyššie uvedených potvrdení Mesta Š., pričom obdobné potvrdenia, resp. územnoplánovacie informácie sú v praxi úplne bežnou súčasťou vkladových konaní vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom v extraviláne. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
9. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 11.5.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že naďalej zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní.
10. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 26.5.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu len stručne zhrnul doterajšie dôvody, o ktoré žalobca opiera svoje stanovisko.
11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odvolaniu a následných odvolacích vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako kupujúceho uzavrieť so žalobcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu s obsahom špecifikovaným vo výroku I. predmetného rozsudku a s ním súvisiaceho výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď správne vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 289 ods. 1, ods. 2, § 290 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 588, § 589, § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 229 CSP, a to aj v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018 a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie aj správne zahrnul celý obsah kúpnej zmluvy, ktorej sa rozhodnutie o nahradení vyhlásenia vôle týka, do výroku I. napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na skutočnosť, že samotný obsah kúpnej zmluvy vo vzťahu k jej jednotlivým ustanoveniam nebol v priebehu konania medzi stranami sporu sporný.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu, a to predovšetkým vo vzťahu k ustáleniu záverov o platnosti tak Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj na ňu nadväzujúcej kúpnej zmluvy, keď konštatoval splnenie všetkých zákonných náležitostí tak z hľadiska predmetu prevodu, ako aj ďalších podstatných zmluvných náležitostí a zároveň sa vecne a právne správnym spôsobom vysporiadal s procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa jeho tvrdenia o nemožnosti „prevoditeľnosti“ predmetu zmluvy a z toho vyplývajúcej žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy v súvislosti so žalovaným tvrdeným nedodržaním obligatórneho postupu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 140/2014 Z.z., o ktorých však Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom zo dňa 14.11.2018 pod sp. zn. PL ÚS 20/2014 (vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 11.2.2019 pod č. 33/2019) rozhodol tak, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v dôsledku čoho dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnosť, t.j. tak v čase podania predmetnej žaloby na súd v rámci zákonnej prekluzívnej lehoty, ako aj v čase rozhodovania súdom prvej inštancie predmetné zákonné ustanovenia už neboli súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V ďalšom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 CSP
a v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť ním uvádzaných odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, pričom odvolací súd je nútený konštatovať, že žalovaný v odvolaní len opätovne zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.5.2019 bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom reflektoval na argumentáciu a závery súdu prvej inštancie, ktorými zdôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa vôbec žiadnym spôsobom nevyjadril k dopadom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018 na prejednávaný prípad a ani k ostatným skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie a žiadnym spôsobom v rámci odvolacích dôvodov nezdôvodnil, z akého dôvodu považuje konkrétne konštatácie a závery súdu prvej inštancie vedúce k meritórnemu rozhodnutiu obsiahnutému vo výroku I. napadnutého rozsudku za nesprávne. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou namieta neexistenciu svojej povinnosti vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, ale naopak má za to, že žalobca je v tomto smere povinným subjektom, ktorému táto povinnosť vyplýva z predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, odvolací súd uvádza, že uvedená argumentácia žalovaného je zjavne neopodstatnená, keďže aj zo samotného v odvolaní žalovaným citovaného znenia zmluvného ustanovenia vyplýva, že táto povinnosť prislúcha budúcemu kupujúcemu, pričom zo záhlavia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2017, ktorej premetom bola dohoda zmluvných strán o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.: Š., obec Š., okres F., zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., pozemok - parcela registra „L.“, s parc. č. XXXX/X o výmere 6 727 m2, druh pozemku: orná pôda, je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že práve žalovaný je subjektom, ktorý predmetnú zmluvu uzatváral ako budúci kupujúci a uvedená povinnosť je jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom zakotvená v čl. II. bod 2 predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný v rámci svojej odvolacej argumentácie sa rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie odvoláva na ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z., ktoré stratili účinnosť v dôsledku prijatia a zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14.11.2018, a to všetko bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom spochybnil jeho aplikovateľnosť na daný prípad a s tým súvisiace závery súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom rozsudku. Odvolací súd pre úplnosť nad rámec žalovaným prezentovaných odvolacích dôvodov považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dopad predmetného nálezu ústavného súdu na daný prípad, keď v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku neexistovali žiadne zákonné prekážky prevoditeľnosti predmetného pozemku a v nadväznosti na to súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa ním tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu jej smerovania k výsledkom odporujúcim ustanoveniam zákona č. 140/2014 Z.z., vo vzťahu ku ktorým ústavný súd vyššie uvádzaným nálezom jednoznačne vyslovil záver o ich protiústavnosti, pričom súd prvej inštancie veľmi jasne a vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol odpovede k podstatným otázkam vyvstavším z procesnej obrany žalovaného, a to nielen s ohľadom na predmetný nález ústavného súdu, ale aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z čl. IV bod 6 predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v spojení so skutkovými zisteniami týkajúcimi sa potvrdení Mesta Š. - Mestský úrad, odd. výstavby, životného prostredia a regionálneho rozvoja datovaných 24.11.2017 a 24.9.2018 (č.l. 50-53 súdneho spisu).
16. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul ním uplatňované odvolacie dôvody (odvodzované zo znenia § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP) spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových, ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.
18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).