Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/185/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov: 1/ O. P. a 2/ O. P., obaja bytom Z. I., Z. J. X, právne zastúpených JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti: 1/ J. G. a 2/ P. G., obaja bytom Z. I., Z. J. XXX, právne zastúpení JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVBP 2013-582/2051-2Kr zo dňa 3. septembra 2013, jednomyseľne, týmto doplňujúcim rozsudkom, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. októbra 2014, č.k. -50 sa d o p l ň u j e týmto výrokom: „Účastníkom J. G. a P. G. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .“

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OVBP 2013-582/2051-2Kr zo dňa 3. septembra 2013, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. Odd. SP/936/2013/11370/TS1-A-10 zo dňa 30. apríla 2013, o povolení zmeny dokončenej stavby z rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou pre stavebníkov J. G. a P. G..

Uznesením č.k. -29 zo dňa 7. augusta 2014 súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. stavebníkov J. G. a P. G., nakoľko mal za to, že ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením preskúmavaného rozhodnutia dotknuté.

Tunajší súd o veci rozhodol rozsudkom č.k. -50 zo dňa 15. októbra 2014 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď jednotlivé žalobné námietky vznesené žalobcami vyhodnotil ako nedôvodné. Neúspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. O trovách pribratých účastníkov nerozhodol.

Najvyšší súd prípisom zo dňa 30. novembra 2015 vec vrátil tunajšiemu s tým, aby o týchto trovách rozhodol dodatočne. Tunajší súd postupom podľa § 166 ods. 1-3 O.s.p. doplnil rozsudok č.k. -50 zo dňa 15. októbra 2014 o výrok o trovách konania pribratých účastníkov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pri svojom rozhodovaní pritom vychádzal zo znenia ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré neupravuje možnosť takéto trovy pribratým účastníkom priznať. Súd má za to, že pre danú situáciu nie je možné použiť ani § 142 O.s.p., v ktorom je upravené rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. V prípade pribratého účastníka totiž nie je možné uvažovať o úspechu alebo neúspechu, a už vôbec

nie o čiastočnom úspechu alebo neúspechu v nepatrnej časti, na ktorých je založené rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zmieneného ustanovenia § 142 O.s.p..

Pribratý účastník má v konaní špecifické postavenie, keď do konania vstupuje na základe rozhodnutia súdu, postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p., a to z dôvodu, že prípadným zrušením rozhodnutia, ktoré je podrobené súdnemu prieskumu, by mohli byť dotknuté jeho práva a povinnosti. V konaní teda vystupuje výlučne sám za seba, z dôvodu, že by sa konečné rozhodnutie vo veci mohlo dotknúť jeho právneho postavenia. V tom je jeho postavenie rozdielne od vedľajšieho účastníka (§ 93 O.s.p.), ktorý do konania vstupuje z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov, lebo má na jeho úspechu právny záujem. Pribratý účastník vystupuje v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sám za seba, v princípe na ochranu svojich vlastných práv, ktoré by mohli byť výsledkom konania dotknuté. Súd však na druhej strane napadnuté rozhodnutie nepreskúmava v rozsahu jeho námietok, keďže rozsah a dôvody súdneho prieskumu vymedzuje ako účastník konania výlučne žalobca v podanej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda nedá uvažovať pri pribratom účastníkovi o úspechu vo veci, tak ako to má na mysli ust. § 142 O.s.p.. Postavenie pribratého účastníka sa taktiež nedá porovnať s postavením vedľajšieho účastníka, ktorý znáša úspech ale i neúspech vo veci tej procesnej strany, na pomoc ktorej do konania vstúpil. Pri pribratom účastníkovi sa dá uvažovať maximálne o tom, či mu úspech niektorej zo strán „ vyhovuje“, resp. či sa určitý výsledok veci dotkol jeho právneho postavenia alebo nie.

S poukazom na vyššie uvedené, keď ust. § 250k O.s.p. neupravuje náhradu trov konania pribratého účastníka a ust. § 142 O.s.p. nie je možné použiť, súd o uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súčasne súd rozhodol samostatným výrokom aj o trovách konania, ktoré vznikli v súvislosti s vyhlásením doplňujúceho rozsudku. Vzhľadom na to, že si žiaden účastník takéto trovy neuplatnil a ani nebolo zistené, že by trovy vznikli, súd žiadnemu z nich trovy nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.