Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-185-2013.pdf
PDF · 125.5 KB
No categories available
13S/185/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcov: 1/ O. P. a 2/ O. P., obaja bytom Z. I., Z. J. X, právne zastúpených JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova, za účasti: 1/ J. G. a 2/ P. G., obaja bytom Z. I., Z. J. XXX, právne zastúpení JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F. XXXX-XXX/XXXX-XKr zo dňa 3. septembra 2013, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcom 1/, 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/, 2/ sa včas podanou žalobou domáhali zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Mesta Považská Bystrica č. F.. SP/XXX/XXXX/XXXXX/TSX- A-XX zo dňa 30. apríla 2013 (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodu ich nezákonnosti. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo v konaní z úradnej povinnosti dodatočne povolené J. G. a manželke P. G., obaja trvale bytom Z. J. XXX, XXX XX Z. I. (ďalej len „stavebníci) uskutočniť zmenu dokončenej stavby „Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou“ na pozemku parcelné č. XX KN-C v kat. území Z. J.. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho spisového materiálu v celom rozsahu, posúdení podaného odvolania a vyjadrenia k nemu a na základe výsledku vlastného zisťovania a hodnotenia dôkazov, v konaní o odvolaní nezistil také dôvody, ktoré by viedli k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V danej veci zmena stavby pozostávala zo stavebných úprav v spojení so zmenou v užívaní časti stavby na prevádzku predajne rozličného tovaru, pričom navrhovaná prevádzka pozostáva z predajne, skladu a samostatného WC s chodbou, ktoré majú slúžiť i pre stávajúcu časť rodinného domu, ktorá bude pozostávať okrem spoločného WC a chodby z kúpeľne, kuchyne s jedálňou a spálne. Dokončenie zmeny stavby je podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona podmienené právoplatným dodatočným stavebným povolením vydaným stavebným úradom. Žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní správny orgán prvého stupňa na základe zistenia štátneho stavebného dohľadu konaného dňa 17. septembra 2012, listom zo dňa 5. novembra 2012 vyzval stavebníkov, aby v lehote do 90 dní odo dňa doručenia výzvy v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného zákona predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi a konanie prerušil. Správny orgán prvého stupňa po predložení žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby stavebníkmi dňa 25. februára 2013 oznámil dňa 6. marca 2013 v súlade s § 88 ods. 1, § 88a a primerane § 61 Stavebného zákona začatie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby a súčasne nariadil na prerokovanie predloženej žiadosti ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 8. apríla 2013. Z pojednávania o dodatočnom povolení zmeny stavby spísal správny orgán prvého stupňa zápisnicu, pričom v konaní žalobca 1/ ako účastník správneho konania uplatnil námietky. Správny orgán prvého stupňa preskúmal žiadosť v zmysle § 88a ods. 1 a § 62 Stavebného zákona a vo svojom rozhodnutí dodatočne povolil zmenu stavby, stanovil podmienky pre jej dokončenie a rozhodol o podaných námietkach účastníkov konania. Správny orgán prvého stupňa nevyhovel námietke č. 1, v ktorej žalobca 1/ namietal nedodržanie 90 dňovej lehoty, pretože stavebníci spolu so spracovateľom projektovej dokumentácie spolupracovali a predkladali požadované doklady a verejný záujem nebol dotknutý, a teda aj keď nebola dodržaná určená 90 dňová lehota, bolo vecou správneho orgánu prvého stupňa posúdiť daný stav, na základe čoho správny orgán pokračoval v konaní o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby. Správny orgán vyhovel námietke č. 2, kde žalobca 1/ poukazoval na nesprávne zakreslenú vzdialenosť medzi rodinnými domami č. X a č. X v situácii 8,6 m, pričom správne mala byť 4,97 m. Pretože táto nesprávne zakreslená vzdialenosť bola prevzatá z katastrálnej mapy, správny orgán prvého stupňa upozornil žalobcu 1/, že nezodpovedá za nesúlad medzi skutočnosťou a katastrálnou mapou a keďže sa jedná už o existujúce stavby, v konaní neposudzuje ich odstupovú vzdialenosť. Správny orgán prvého stupňa nevyhovel námietke č. 3, v ktorej žalobca 1/ poukazoval na absenciu stanoviska OR PZ SR z dôvodu zvýšenia nebezpečenstva dopravných nehôd pri vjazde a výjazde, resp. parkovaní motorových vozidiel, pretože správny orgán prvého stupňa neriešil dopravné napojenie, a v danej veci ide o existujúci vjazd na cestu III. triedy, pričom vzhľadom na charakter predajne situovanej v centre obce je predpokladaný minimálny nárast dopravy. Správny orgán prvého stupňa taktiež nevyhovel námietke č. 4, v ktorej žalobca 1/ poukazoval na to, že zmena užívania rodinného domu č. X na rodinný dom s prevádzkou je účelová a smerujúca k tomu, ako dosiahnuť zriadenie predajne v obytnej zóne, pretože správny orgán prvého stupňa posudzoval súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určenými záväznými limitami a regulatívmi. V súčasnosti platný územný plán mesta pritom pripúšťa ako prípustnú funkciu ostatné zariadenia obchodu, menšie zariadenia administratívy, nerušiace výrobné služby a pod. Čo sa týka námietky č. 5, týkajúcej sa sekundárnej funkcie zariadení obchodu, menších zariadení administratívy, atď. za predpokladu, že nijakým spôsobom nenarúšajú a neobmedzujú primárny účel obytného územia, správny orgán prvého stupňa tejto námietke nevyhovel a opätovne konštatoval, že predmetný zámer je plne v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom poukázal i na kladné stanoviská dotknutých orgánov. Správny orgán prvého stupňa ďalej nevyhovel ani námietke č. 6, kde ako uvádza žalobca 1/, sa mal k vhodnosti prevádzky vyjadriť aj výbor mestskej časti Z. J.. Správny orgán prvého stupňa zámer umiestnenia prevádzky posudzoval z hľadiska súladu s platným územným plánom, pričom výbor mestskej časti nie je účastníkom konania a ani dotknutým orgánom. Čo sa týka námietky č. 7, týkajúcej sa nerentabilnosti prevádzky, na základe čoho stavebníci budú žiadať v budúcnosti zmenu užívania na celý objekt, správny orgán prvého stupňa uviedol, že ekonomickú rentabilitu, vzdialenosť predajne atď. stavebný úrad neposudzuje. Správny orgán prvého stupňa taktiež nevyhovel námietke č. 8, v ktorej žalobca 1/ namietal nevyznačenie vecného bremena prechodu v projektovej dokumentácii v šírke 3 m cez pozemok parc. č. XX. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že v čase predkladania projektovej dokumentácie vypracovanej v decembri 2012, nebolo v katastri nehnuteľností evidované žiadne vecné bremeno, pričom toto bremeno bolo zapísané až po 5. februári 2013, čo však nemá vplyv na predmetnú zmenu stavby, keďže projektant v projektovej dokumentácii prechod cez pozemok parc. č. XX k rodinnému domu č. X zakreslil ako existujúcu komunikáciu, čo je postačujúce. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všeobecné náležitosti predpísané ust. § 47 Správneho poriadku, ako aj náležitosti podľa § 88a ods. 1 a primerane podľa § 66 Stavebného zákona a primerane podľa § 10 vyhl. č. 453/2000 Z.z.. Povolená zmena stavby spĺňa základné požiadavky na stavby podľa § 43d Stavebného zákona a je v súlade s príslušnými ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Žalovaný sa pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zaoberal i odvolacími dôvodmi žalobcu 1/. Žalobca 1/ opätovne namietal, že nebola dodržaná 90 dňová lehota na predloženie dokladov a správny orgán prvého stupňa mal vydať rozhodnutie o odstránení zmeny dokončenej stavby. Žalovaný poukázal na to, že stavebníci, ako aj projektant spolupracovali so stavebným úradom a priebežne predkladali požadované doklady, pričom správnemu orgánu prvého stupňa bolo známe, že nebola dodržaná stanovená 90 dňová lehota na predloženie dokladov, avšak keďže v danom prípade nedošlo k rozporu s verejným záujmom, správny
orgán prvého stupňa netrval na formálnej lehote, v dôsledku čoho možno uznať, že pokračoval v konaní o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby tým, že oznámil začatie konania všetkým účastníkom konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním atď.. Žalobca 1/ v odvolaní opätovne poukazoval na nesúlad so vzdialenosťou medzi spomínanými rodinnými domami v skutočnosti a vzdialenosťou uvedenou v situačnom pláne, čo nezodpovedá vyhláške č. 532/2002 Z.z., kde sa vyžaduje vzdialenosť 7 m. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa správne konštatoval, že sa jedná o existujúce dokončené stavby pri ktorých sa požiadavky na odstup podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. neuplatňujú. Žalovaný sa ako odvolací orgán oboznámil s tým, že v priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením správny orgán prvého stupňa premeraním vzdialenosti medzi oboma stavbami zistil rozpor medzi skutočnosťou a zakresleným situačným plánom, čo v časti prvostupňového rozhodnutia aj popísal. Pretože nikto z účastníkov konania nespochybnil spoločnú hranicu pozemkov a neuplatnil ani inú občianskoprávnu námietku, ktorá, keby sa preukázalo jej opodstatnenie, by znemožnila dodatočne povoliť zmenu stavby alebo by ju umožnila dodatočne povoliť len v podstatne inej miere alebo forme, správny orgán prvého stupňa nemal dôvod v súlade s § 137 Stavebného zákona konanie prerušiť a odkázať na súd alebo iný príslušný orgán. Žalobca 1/ dal v odvolaní opätovne do pozornosti chýbajúce stanovisko OR PZ SR, Okresného dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici, nakoľko plánované parkovisko prevádzky rodinného domu č. X je vo dvore domu, avšak vjazd naň je tesne pred zakrivením trojramennej neprehľadnej križovatky. Žalovaný sa stotožnil s hodnotením správneho orgánu prvého stupňa, že navrhované parkovacie miesta pre motorové vozidlá sú napojené na existujúci vjazd a výjazd. Okresný dopravný inšpektorát ako i cestný správny orgán nie sú dotknutými orgánmi v tomto správnom konaní, pretože súčasťou dodatočne povoľovanej zmeny stavby nie je nový vstup z pozemnej komunikácie a ani iný jeho verejný záujem, ktorý chráni, nie je zmenou stavby dotknutý. K dôvodu, že stavba stojí v časti navrhovanej na podnikanie na cudzom pozemku, vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/, ktorí s týmto účelom užívania nesúhlasia, žalovaný uviedol, že stavba je preukázateľne vo vlastníctve stavebníkov, ich vlastnícke právo nie je napadnuté a stavebné úpravy dodatočne povoľované rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nemajú priamy vplyv na vlastnícke práva vlastníka k pozemku. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a súvisiaceho spisového materiálu konštatoval, že správny orgán prvého stupňa sa dostatočne zaoberal odvolacími námietkami a tak dôvody v odvolaní zhodnotil ako neopodstatnené. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval žalovaný za súladné so stavebným zákonom, jeho vykonávacími a s ním súvisiacimi predpismi.
Žalobcovia 1/, 2/ v podanej žalobe namietali, že v predmetnej veci došlo k porušeniu zákona ako zo strany správneho orgánu prvého stupňa, tak aj zo strany žalovaného, keď sa stotožnil s postupom stavebného úradu - Mesta Považská Bystrica a 90 dňovú lehotu na predloženie dokladov označil za formálnu, teda v ponímaní žalovaného pravdepodobne bezvýznamnú lehotu. Zastávali názor, že správny orgán prvého stupňa konal v rozpore s ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona, nakoľko v čase oznámenia o začatí konania nebola žiadosť stavebníka úplná, lebo v nej chýbalo stanovisko Obvodného úradu životného prostredia Považská Bystrica. Ohľadne nesúladu vzdialeností medzi rodinnými domami a projektovej dokumentácie žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že aj v tomto smere došlo k porušeniu zákona na strane správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, pretože odstupy stavieb je potrebné skúmať aj u existujúcich stavieb, a to najmä vtedy, keď sa má meniť účel užívania stavby takým spôsobom, ako je tomu v naznačenom prípade, kedy sa má rodinný dom zmeniť na prevádzku - predajňu, pri ktorej dôjde k nárastu rušivých vplyvov ako frekvencie osôb, vozidiel a pod., a to v tesnej blízkosti rodinného domu žalobcov. Taktiež nie je pravdou, že by účastníkmi konania nebola na ústnom pojednávaní spochybnená hranica pozemkov. Táto skutočnosť vyplýva aj zo snímok z katastrálnej mapy, z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom, ako aj z meraní vykonaných priamo na mieste, kde sa rodinné domy nachádzajú. Všetky tieto podklady pritom mali pracovníčky správneho orgánu prvého stupňa k dispozícii a na spornú hranicu pozemkov boli upozornené jednak na ústnom pojednávaní, ale aj v písomných námietkach, kde je popísaný nesúlad vzdialeností medzi rodinnými domami. Z popisovaných materiálov pritom jednoznačne vyplýva, že práve graficky skosená ustrihnutá časť rodinného domu č. X, resp. pozemok na ktorom stojí táto časť domu č. X., patrí k parcele XX/X. V katastrálnej mape je rodinný dom č. X vyznačený v tvare nepravidelného obdĺžnika so skosenou juhozápadnou stenou, avšak v reále má dom tvar pravidelného obdĺžnika a v projektovej dokumentácii U.. I. je hranica pozemkov chybne vyznačená ako dotyčnica spomínanej juhozápadnej steny. Žalobcovia 1/, 2/ dali do pozornosti § 32 a § 46 Správneho poriadku, ako aj § 88a ods. 3 Stavebného zákona. Ďalej namietali, že pracovníci správneho orgánu prvého stupňa v tejto konkrétnej veci riadne a spoľahlivo nezisťovali skutkový stav veci, uspokojili sa s chybnou projektovou
dokumentáciou (vo vzťahu k spornej hranici pozemkov) a vydali súhlasné povolenie na legalizáciu stavebných úprav, a to aj napriek tvrdeniam ohľadne spornej hranice pozemkov, ktoré boli vyslovené na ústnom pojednávaní v prítomnosti pracovníkov stavebného úradu, pričom miestne zisťovanie a snímka z katastrálnej mapy taktiež naznačovali zásadný nesúlad medzi skutočnosťou a projektovou dokumentáciou, čím nepochybne vyvstalo dôvodné podozrenie, že nehnuteľnosť manželov G., ktorá je predmetom konania, z časti leží na pozemku žalobcov. Mali za to, že správny orgán prvého stupňa mal po zisteniach v priebehu ústneho pojednávania z úradnej povinnosti odkázať účastníkov konania ohľadne tohto rozporu na vzájomnú dohodu, resp. občianske súdne konanie a stavebné konanie mal prerušiť, čo sa však nestalo. Takáto povinnosť vyplýva správnemu orgánu z ustanovení Stavebného zákona a analogicky vyplýva aj z § 29 ods. 1 Správneho poriadku, s poukázaním na § 40 ods. 1 Správneho poriadku, pričom Správny poriadok je vo vzťahu k Stavebnému zákonu subsidiárnym právnym predpisom. V konkrétnom prípade je zrejmé, že pozemok p. G. je v teréne vytýčený v rozpore s katastrálnou mapou a aj samotná nehnuteľnosť - rodinný dom č. X z časti leží na pozemku KN - C XX/X, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konal v rozpore so zákonom a nevysporiadal sa vzniknutou predbežnou otázkou. Žalobcovia 1/, 2/ opätovne poukázali na to, že využívaním parkovacej plochy pred domom pre potreby predajne výrazne dôjde k nárastu frekvencie vozidiel vchádzajúcich na parkovisko z miestnej komunikácie, resp. vozidiel vychádzajúcich z parkoviska na miestnu komunikáciu, čo s ohľadom na umiestnenie vjazdu, ktorý je tesne v zakrivení križovatky a s ohľadom na bezpečnosť premávky by malo byť posudzované príslušným dopravným inšpektorátom.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že 90 dňovú lehotu síce označil za formálnu, v žiadnom prípade však nie za bezvýznamnú, ako uvádzajú žalobcovia 1/, 2/. Poukázal na to, že nakoľko nejde o zákonnú procesnú lehotu, ktorej zmeškanie by bolo možné na návrh účastníka odpustiť, ale o lehotu správneho ogánu, túto možno predĺžiť, ak to správny orgán uzná za vhodné, pričom uvedeným postupom správneho orgánu prvého stupňa žalobcovia 1/, 2/ neboli ukrátení na svojich právach. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov 1/, 2/, že bol porušený § 61 ods. 1 Stavebného zákona tým, že správny orgán prvého stupňa oznámil začatie konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby, kde stanovil termín miestneho zisťovania a ústneho pojednávania v čase, keď ešte nebola žiadosť stavebníkov úplná. V predmetnej veci totiž správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 6. marca 2013 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby s nariadením ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na prerokovanie predloženej žiadosti na deň 8. apríla 2013. Stanoviská obvodného úradu životného prostredia pritom boli doložené správnemu orgánu prvého stupňa v dňoch 18. marca 2013 a 21. marca 2013 a žalobcovia 1/, 2/ mali možnosť oboznámiť sa aj s týmito podkladmi na ústnom pojednávaní. Žalovaný odmietol názor žalobcov 1/, 2/ ohľadom nesúladu skutočnej vzdialenosti medzi rodinnými domami a vzdialenosti označenej v projektovej dokumentácii zmeny stavby. Tvrdenie žalobcov 1/, 2/ o uplatnení si občianskoprávnej námietky o spochybnení hranice pozemkov medzi parc. č. XX/X a XX vo vlastníctve stavebníkov a parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ a jej chýbajúcom riešení podľa § 137 Stavebného zákona totiž nemožno akceptovať, pretože spísaná zápisnica zo dňa 8. apríla 2013 s prílohami z miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, podpísaná všetkými zúčastnenými, takéto námietky neobsahuje. Žalovaný zároveň poukázal na to, že predmetom dodatočného povolenia zmeny dokončenej stavby nie je pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ale dodatočne povoľovaná zmena stavby č. X vo vlastníctve stavebníkov bez zmeny jej pôdorysného ohraničenia. Čo sa týka absencie stanovísk OR PZ SR - Okresného dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici a príslušného cestného správneho orgánu na navrhovatané parkovacie miesta, žalovaný poukázal na to, že ust. § 3b ods. zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách rieši nové pripojenia a nie existujúce, z čoho vyplýva, že uvedené orgány nemajú v konaní o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby postavenie dotknutých orgánov. Pokiaľ by predmetom povoľovania mala byť účelová komunikácia (vrátane parkoviska), príslušným orgánom na konanie a rozhodovanie je špeciálny stavebný úrad podľa § 120 Stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa, a v konaní o odvolaní aj on sám ako odvolací orgán, na základe vlastného preskúmania a výsledku prerokovania s dotknutými orgánmi potvrdil, že dodatočné povolenie zmeny dokončenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, v dôsledku čoho bolo možné zmenu stavby dodatočne povoliť v zmysle § 88a ods. 4 v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona.
Pribratí účastníci 1/ J. G. a 2/ P. G. vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, presne a úplne zistil skutočný stav veci, dostatočne sa vyporiadal s námietkami žalobcov
1/, 2/ a vo veci správne vecne rozhodol. Poukázali na to, že lehota stanovená na predloženie dokladov v danej veci je lehotou poriadkovou, ktorú správny orgán mohol predĺžiť. Keďže v predmetnej veci bolo preukázané, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom, aj ak by došlo k porušeniu tejto lehoty, nejednalo by sa o porušenie subjektívnych práv žalobcov. Rovnako nie je porušením subjektívnych práv žalobcov 1/, 2/ to, že v čase oznámenia o začatí stavebného konania chýbalo stanovisko Obvodného úradu životného prostredia. Obvodný úrad mal totiž podať stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania, t.j. do ústneho pojednávania dňa 8. apríla 2013, pričom stanoviská Obvodného úradu životného prostredia v Považskej Bystrici boli podané v dňoch 18. marca 2013 a 21. marca 2013. Ďalej uviedli, že vzdialenosť medzi existujúcimi domami a jej nesúlad s projektovou dokumentáciou nesúvisí s konaním o dodatočnom povolení stavby, keďže zmenou stavby nedochádza k zmene odstupov stavieb, a teda ani nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka spochybnenia spoločnej hranice, resp. požiadavky na postup v zmysle § 137 Stavebného zákona, uviedli, že keďže žiadny účastník konania najneskôr pri ústnom pojednávaní neuplatnil námietku týkajúcu sa spornosti spoločnej hranice, nebol daný dôvod na postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ poukazujú na snímku z mapy, kde je časť domu č. X skosená a má zasahovať do ich pozemku, toto bolo spôsobené administratívnou chybou katastra, pričom po upozornení kataster túto chybu odstránil. Taktiež požiadavku žalobcov 1/, 2/ ohľadne chýbajúce stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici považovali za nedôvodnú a nad rámec zákona, nakoľko v danej veci cestnému orgánu zo zákona postavenie účastníka konania nevyplývalo a nebol ani dotknutým orgánom. Z uvedených dôvodov navrhli, aby krajský súd žalobu zamietol a žalobcov 1/, 2/ zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal postupom podľa § 247 ods. 1 O.s.p. zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Súd rozhodol o žalobe bez pojendávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujom. Súd dospel k záveru, že žalobu žalobcov 1/, 2/ je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. F.. SP/XXX/XXXX/XXXXX/TSX-A-XX zo dňa 30. apríla 2013 povolil stavebníkovi J. G. a manželke P. G., obaja bytom Z. J. XXX, Z. I., dodatočne zmenu dokončenej stavby rodinného domu súp. č. X „Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou“ - predajňa rozličného tovaru, na pozemku parc. č. KN-C XX, v kat. území Z. J.. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že ako príslušný stavebný úrad vykonal dňa 17. septembra 2012 štátny stavebný dohľad na stavbe rodinného domu č. X a na základe zistených skutočností vyzval stavebníkov, aby v stanovenom termíne 90 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie zmeny dokončenej stavby predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie zmene dokončenej stavby rodinného domu nie je v rozpore s verenými záujmami a zároveň konanie prerušil. Stavebník J. G. a manželka P. G. na základe písomnej výzvy podali dňa 25. februára 2013 žiadosť o dodatočné povolenie zmeny dokončenej stavby rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou - predajňa rozličného tovaru, na pozemku par. č. KN - C XX v kat. území Z. J.. Oznámením zo dňa 06. marca 2013 pod č. F.. SP/XXX/XXXX/XXXX/TSX-A-XX správny orgán prvého stupňa oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom v súlade s § 88 ods. 1, § 88a a primerane podľa § 61 Stavebného zákona začatie konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. apríla 2013. Predložená žiadosť bola preskúmaná podľa § 88a, primerane § 62 a § 63 Stavebného zákona, kde sa zisťovalo, čo dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dodatočné povolenie zmeny dokončenej stavby rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou bolo v súlade s územným plánom Mesta Považská Bystrica, schváleným Mestským zastupiteľstvom v Považskej Bystrici uznesením č. 49/a/2008 bod C-1 zo dňa 3. júla 2008. Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Považská Bystrica,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu Mesta Považská Bystrica bolo schválené Mestským zastupiteľstvom v Považskej Bystrici uznesením č. 49/a/2008 bod C-2 zo dňa 3. júla 2008 a nadobudlo účinnosť dňa 19. júla 2008. Pri ústnom pojednávaní dňa 8. apríla 2013 podal žalobca 1/ písomné námietky proti dodatočnému stavebnému povoleniu. K námietke č. 1, v ktorej žalobca 1/ namietal nedodržanie 90 dňovej lehoty, správny orgán prvého stupňa uviedol, že stavebník aj projektant so stavebným úradom spolupracoval a predkladal požadované doklady, pričom po upozornení na chýbajúce stanovisko Obvodného úradu životného prostredia podal ihneď žiadosť na dotknutý orgán a po predložení dokladov správny orgán prvého stupňa oznámením zo dňa 6. marca 2013 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení zmeny dokončenej stavby a nariadil ústne pojednávanie na 8. apríla 2013. K námietke č. 2, v ktorej žalobca 1/ poukazoval na nesprávne zakreslenú vzdialenosť medzi rodinnými domami č. X a č. X v situácii 8,6 m, pričom správne mala byť 4,97 m, správny orgán prvého stupňa uviedol, že nezodpovedá za nesúlad medzi skutočnosťou a katastrálnou mapou a tento nesúlad sa musí riešiť zmenou na katastrálnom úrade. K námietke č. 3, v ktorej žalobca 1/ poukazoval na absenciu stanoviska OR PZ SR z dôvodu zvýšenia nebezpečenstva dopravných nehôd pri vjazde a výjazde, správny orgán prvého stupňa uviedol, že nakoľko ide o existujúci vjazd na cestu III. triedy a vzhľadom na charakter predajne situovanej v centre obce je predpokladaný minimálny nárast dopravy. K námietke č. 4, v ktorej žalobca 1/ poukazoval na to, že zmena užívania rodinného domu č. X na rodinný dom s prevádzkou je účelová, správny orgán prvého stupňa uviedol, že posudzoval súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určenými záväznými limitami a regulatívmi. V súčasnosti platný územný plán mesta pritom pripúšťa ako prípustnú funkciu ostatné zariadenia obchodu, menšie zariadenia administratívy, nerušiace výrobné služby a pod. Čo sa týka námietky č. 5, týkajúcej sa sekundárnej funkcie zariadení obchodu, menších zariadení administratívy atď., správny orgán prvého stupňa opätovne konštatoval, že predmetný zámer je plne v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom poukázal i na kladné stanoviská dotknutých orgánov. K námietke č. 6, v zmysle ktorej sa mal k vhodnosti prevádzky vyjadriť aj výbor mestskej časti Považská Teplá, správny orgán prvého stupňa uviedol, že zámer umiestnenia prevádzky posudzoval z hľadiska súladu s platným územným plánom, pričom výbor mestskej časti nie je účastníkom konania a ani dotknutým orgánom. Čo sa týka námietky č. 7, týkajúcej sa nerentabilnosti prevádzky, na základe čoho stavebníci budú žiadať v budúcnosti zmenu užívania na celý objekt, správny orgán prvého stupňa uviedol, že ekonomickú rentabilitu, vzdialenosť predajne atď. stavebný úrad neposudzuje, pričom uvedené skutočnosti nemajú vplyv na vedenie a rozhodovanie v konaní o veci. K námietke č. 8, v ktorej žalobca 1/ namietal nevyznačenie vecného bremena prechodu v projektovej dokumentácii v šírke 3 m cez pozemok parc. č. XX, správny orgán prvého stupňa uviedol, že v čase predkladania projektovej dokumentácie vypracovanej v decembri 2012, nebolo v katastri nehnuteľností evidované žiadne vecné bremeno, pričom toto bremeno bolo zapísané až po 5. februári 2013, čo však nemá vplyv na predmetnú zmenu stavby. Keďže preskúmaním žiadosti z hľadísk uvedených v ustanovenia § 88a Stavebného zákona nebol zistený rozpor s verenými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitný predpismi, správny orgán prvého stupňa zmenu dokončenej stavby rodinného domu po prerokovaní priestupku a uložení sankcie podľa § 105 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona dodatočne povolil. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca 1/ v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. F. XXXX-XXX/ XXXX-XKr zo dňa 3. septembra 2013 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F. XXXX-XXX/ XXXX-XKr zo dňa 3. septembra 2013, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu 1/ a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. F.. SP/XXX/XXXX/XXXXX/TSX-A-XX zo dňa 30. apríla 2013, ktorým bolo v konaní z úradnej povinnosti dodatočne povolené J. G. a manželke P. G., obaja trvale bytom Z. J. XXX, XXX XX Z. I. uskutočniť zmenu dokončenej stavby „Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou“ na pozemku parcelné č. XX KN-C v kat. území Z. J..
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon“), stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Podľa § 88a ods. 5 Stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Krajský súd konštatuje, že pri stavbách postavených bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním je stavebný úrad vždy povinný najskôr skúmať, či takúto stavbu možno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť, pričom vo výroku o dodatočnom povolení zároveň vysloví súhlas s užívaním stavby na daný účel. Ustanovenie § 88a Stavebného zákona, doplnené zákonom č. 229/1997 Z.z., upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy, ktorý musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod..
Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na dodatočné povolenie zmeny dokončenej stavby - rodinného domu súp. č. X „Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou“ - predajňa rozličného tovaru, na pozemku parc. č. KN-C XX v kat. území Z. J.. V konaní totiž bolo nesporne preukázané, že zmena predmetnej stavby spĺňa základné požiadavky na stavby v zmysle § 43d Staveného zákona a je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, so všeobecnými technickými požiadavkami a technickými normami, s prihliadnutím na stanoviská a vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov, v dôsledku čoho aj podľa názoru krajského súdu nebol v prejednávanej veci zistený rozpor ďalšej existencie tejto stavby s verejnými záujmami, ktorý by zakladal dôvod na nariadenie odstránenia nepovolenej stavby. Námietku žalobcov 1/, 2/ ohľadne spornej hranice pozemkov, ktorá podľa ich názoru vyvoláva dôvodné podozrenie, že nehnuteľnosť stavebníkov - manželov G., ktorá je predmetom konania, z časti leží na ich pozemku, v dôsledku čoho mal správny orgán prvého stupňa postupom podľa § 137 Stavebného zákona z úradnej povinnosti odkázať účastníkov konania ohľadne tohto rozporu na vzájomnú dohodu, resp. občianske súdne konanie a stavebné konanie mal za týmto účelom prerušiť, krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Zápisnica zo dňa 8. apríla 2013, spolu s prílohami z miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ktorá bola riadne podpísaná všetkými zúčastnenými stranami, totiž takúto námietku žalobcov neobsahuje, a nakoľko ani zo strany ostatných účastníkov konania preukázateľne nebola uplatnená žiadna námietka týkajúca sa spornosti spoločnej hranice, nebol v predmetnej veci daný dôvod na postup v zmysle ust. § 137
Stavebného zákona. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že uvedená námietka žalobcu sa týka spornosti hranice pozemkov medzi parc. č. XX/X a XX vo vlastníctve stavebníkov a parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/, nie však vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rodinného domu č. 1, ktorý preukázateľne je vo vlastníctve stavebníkov a ktorého sa konanie o dodatočné povolenie zmeny dokončenej stavby týka. Naviac, stavebné úpravy, ktoré boli dodatočne povoľované rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, a to bez zmeny pôdorysného ohraničenia predmetnej nehnuteľnosti, nemajú priamy vplyv na vlastnícke práva vlastníka pozemku. Čo sa týka ostatných námietok žalobcov 1/, 2/ uvedených v žalobe, tieto námietky sú totožné s odvolacími dôvodmi, s ktorými sa logicky, dôsledne a vyčerpávajúco vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
Z dôvodov uvedených vyššie súd nepovažuje za opodstatnené ani ostatné námietky žalobcov, ktoré boli uvedené pod bodom 2 až 8 preto, lebo dôvody v nich uvedené nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ide o námietku č. 2 týkajúcu sa vzdialenosti medzi rodinnými domami č. X a č. X, ďalej námietku č. 3 o absencii stanoviska OR PZ SR vo veci dopravného napojenia na existujúci vjazd a výjazd na prístupovú cestu k rodinnému domu č. X, námietky č. 4 a č. 5 o súlade zmeny stavby rodinného domu č. X a jeho funkcie s územnoplánovacou dokumentáciou, námietky č. 6 a č. 7 týkajúce sa vyjadrenia výboru mestskej časti Z. k umiestneniu prevádzky obchodu v rodinnom dome č. X a jej rentabilnosti a námietky č. 8 o vyznačení vecného bremena cez parc. č XX.
V prejednávanej veci žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, zabezpečil potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Žalovaný tak rozhodol v súlade so zákonom, a preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom 1/, 2/, ktorí neboli v konaní úspešní, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.