Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: E.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Q., právne zast.: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Palackého 85/5,Trenčín, proti žalovanej: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, S., v konaní o zaplatenie 2 250,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štátu sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na (upomínací) súd dňa 04.05.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 2 250,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 250,- Eur od 16.04.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovanou uzavrel ústnu Zmluvu o pôžičke peňazí, v zmysle ktorej dňa 04.05.2018 požičal žalovanej finančnú hotovosť vo výške 2 250,- Eur. Pôžička peňazí bola bezúročná a bezúčelová. Uviedol, že dňa 04.05.2018 vložil finančnú hotovosť vo výške 2 250,- Eur na bankový účet žalovanej vedený v Tatra banke, a.s. číslo účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Nakoľko žalovaná žalobcovi požičanú sumu do dňa podania žaloby nevrátila, vyzval žalobca žalovanú na vrátenie peňazí prostredníctvom predžalobnej výzvy zo dňa 07.04.2021 (žalovanej doručená dňa 15.04.2021). Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania od 16.04.2021 do zaplatenia.

3. K podanej žalobe pripojil žalobca predžalobnú výzvu adresovanú žalovanej zo dňa 07.04.2021 (čl. 7) s podacím lístkom a doručenkou (čl. 7b) a potvrdenie o vklade v hotovosti (čl. 8).

4. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v konaní podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ktorý vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 14.05.2021. Nakoľko sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, platobný rozkaz sa zo zákona zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie.

5. Okresný súd Námestovo uznesením č.k. -43 zo dňa 26.10.2021, právoplatným dňa 19.01.2022 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovanej bolo predmetné uznesenie so žalobou doručené dňa 19.01.2022 (osobne si ich prebrala na informačnom centre súdu).

6. Dňa 02.02.2022 doručila žalovaná vyjadrenie k žalobe (čl. 54), v ktorom uviedla, že menovaného (t.j. žalobcu) nepozná, nikdy sa s ním nestretla a nevie kto to je. Pokiaľ ide o číslo bankového účtu, toto jej podľa jej tvrdení nepatrí.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.07.2022 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovanej s poukazom na ust. , ktorá mala predvolanie riadne doručené (čl. 58). Právny zástupca žalobcu na vykonanom pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že nemá vedomosť o vyjadrení žalovanej, avšak vzhľadom ku skutočnostiam v ňom uvádzaných navrhuje, aby súd vyžiadal z TATRA banky a.s. informáciu o tej skutočnosti, komu patrí číslo účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý účet je vedený na žalovanú, a to s uvedením jej mena, dátumu narodenia, adresy a teda jej identifikačných údajov. Ďalej uviedol, že žalobca jednal s manželom žalovanej, s ktorým bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, avšak tento vyslovene žiadal, aby daná finančná suma bola poukázaná na účet jeho manželky a teda žalovanej a preto navrhol, aby si súd vyžiadal aj informáciu z TATRA banky a.s. či na vyššie uvedenom čísle účtu je aj spoludisponent, ak áno kto je týmto spoludisponentom, nech tohto identifikujú ako aj nech oznámia kto túto finančnú čiastku vybral, v akých obdobiach, v prípade v akých sumách. Dané pojednávanie vzhľadom na návrh právneho zástupcu žalobcu súd odročil za účelom doplnenia dokazovania v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu.

8. V ďalšom súd vykonal pojednávanie dňa 29.09.2022, a to v neprítomnosti strán konania, keď právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním došlým súdu dňa 29.09.2022 (čl. 120), v ktorom zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním veci v jeho neprítomnosti, žalovaná mala predvolanie na pojednávanie riadne doručené. Súd postupoval s poukazom na ust. .

9. V rámci dokazovania súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na vydanie platobného rozkazu/žalobou, ako aj listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to : s predžalobnou výzvou žalobcu adresovanej žalovanej, potvrdením o vklade v hotovosti, s vyjadrením žalovanej, s oznámením Tatra banky, ako aj listinnými dokladmi predloženými Tatra bankou, vykonanými lustráciami, pričom zistil nasledovný skutkový veci:

10. Žalobca v podanej žalobe pôvodne tvrdil, že medzi sporovými stranami - teda medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah, a to titulom Zmluvy o pôžičke peňazí, uzavretej ústne. Na jej základe sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi bezúročne finančnú hotovosť vo výške 2 250,- Eur na jej bankový účet vedený v Tatrabanke a.s., číslo účtu : J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uvedené preukázal potvrdením o vklade v hotovosti (čl. 8), z ktorého vyplýva, že žalobca ako vkladateľ dňa 04.05.2018 vložil na číslo účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX názov účtu - E. E. hotovosť v sume 2 250,- Eur s popisom transakcie „pôžička“. Nakoľko žalovaná podľa tvrdení žalobcu svoj záväzok nesplnila, žalobca si uplatnil nárok na vrátenie požičanej sumy a žalovanej adresoval výzvu na zaplatenie peňazí zo Zmluvy o pôžičke, ktorou žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 2 250,- Eur (čl. 7). Žalovaná v priebehu konania podaním súdu došlým dňa 02.02.2022 skutočnosti tvrdené žalobcom poprela, keď uviedla, že žalobcu nepozná a predmetné bankové číslo účtu jej nepatrí. Následne žalobca poprel svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a na pojednávaní dňa 14.07.2022 korigoval uvedené tvrdenia takým spôsobom, že pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke jednal s manželom žalovanej, s ktorým danú zmluvu ústne uzavrel a tento (manžel žalovanej) trval na tom, aby finančnú sumu poukázal na účet žalovanej. V ďalšom súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie dopytom Tatra banky, aby banka súdu oznámila komu patrí účet vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na meno E. E., prípadne ďalších majiteľov účtu ako aj spoludisponujúcich. Zároveň súd vyžiadal informáciu či z daného účtu po 04.05.2018 došlo k výberu finančných prostriedkov vo výške 2 250,- Eur (jednorázovo, prípade aj iným výberom), kto tieto výbery vykonal a kedy. Zo správy podanej bankou súd zistil, nasledovné: Majiteľom bankového účtu, na ktorý žalobca vložil vklad v sume 2 250,- Eur č.ú.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je - E. E.- táto je vedená ako osoba oprávnená zakladať, meniť a rušiť vzťahy súvisiace s účtom, zadávať, meniť a rušiť osoby v podpisových vzoroch k účtu, požadovať bankové informácie o účte. Ďalej je uvedený zákonný zástupca majiteľa účtu- H. E. a ako disponent predmetného účtu je vedená E. E.. Súd tiež podľa uvedeného rodného čísla identifikoval ako majiteľa účtu mal. dcéru žalovanej, zákonného zástupcu otca maloletej a disponentom účtu je žalovaná.

Predložený výpis z účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (čl. 70) tiež preukazuje, že dňa 04.05.2018 žalobca vložil v hotovosti sumu 2 250,- Eur.

11. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. ). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. ). Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

12. Vzhľadom na uvedený skutkový stav má súd za to, že žalovaná nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná. Uvedené vyplynulo po zmene skutkových tvrdení žalobcu (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) na pojednávaní dňa 14.07.2022, kedy tento po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej uviedol, že ústnu Zmluvu o pôžičke v skutočnosti žalobca uzavrel s manželom žalovanej (nie so žalovanou), kde finančné prostriedky z danej zmluvy mali byť na základe výslovnej žiadosti manžela žalovanej poukázané na účet žalovanej. Na základe uvedeného potom súd konštatujúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, podanú žalobu zamietol.

13. K tvrdenému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej na ktoré poukázal žalobca na pojednávaní dňa 14.7.2022 súd uvádza nasledovné: v prípade, ak predmet pôžičky - v tomto prípade peniaze - sú veriteľom odovzdané inej osobe, či zaslané na účet inej osoby, ako je dlžník, ktorý sám takýto postup navrhne, kde za týmto účelom aj dlžník označí účet tretej osoby na účet ktorej veriteľ peniaze zašle, tak táto osoba nie je osobou s ktorou veriteľ zmluvu o pôžičke uzavrel, je teda osobou odlišnou od dvoch zmluvných strán - veriteľa a dlžníka, a preto nie je pasívne vecne legitimovaná ako skutočný dlžník voči ktorému možno podať žalobu a požadovať vrátenie pôžičky. Uvedené vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou bolo konštatované na základe vykonaného dokazovania vyššie v bode 12. Odôvodnenia rozsudku. Ak aj teda plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zaslané na bankový účet tretej osoby, ktorej účet bol za týmto účelom označený, ide teda len o vymedzenie platobného miesta, a preto takéto plnenie poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu medzi dvoma subjektmi na bankový účet tretej osoby vymedzený ako platobné miesto nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie majiteľa tohto účtu na úkor osoby zasielajúcej takto dohodnuté finančné prostriedky, nehovoriac o tom , že v danom konaní bolo vykonaným dokazovaním zistené, že označená žalovaná je len disponentom účtu ( inak jedným z viacerých) na ktorý bola žalovaná suma zaslaná. K uvedenému súd odkazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 12.10.2016.

14. Nad rámec súd považuje za potrebné uviesť aj vyjadrenie k návrhom žalobcu, ktoré uvádzal a navrhoval v žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo dňa 29.09.2022 (čl. 121). Tento pre prípad, že ak sa preukáže, že žalovaná nie je vlastníkom bankového účtu navrhol odročiť pojednávanie (vykonané dňa 29.09.2022) za účelom podania návrhu na zmenu žalovaného v tomto súdnom konaní. Žalobca ani jeho právny zástupca sa daného pojednávania nezúčastnil, žiadny procesný úkon do termínu nariadeného pojednávania nevykonal. Súd však len okrajovo uvádza, že v danom prípade, ak by aj žalobca potrebný procesný úkon za účelom zhojenia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorej nedostatok vyvstal po vykonanom dokazovaní, podal , súd by takýto procesný návrh zamietol, keďže v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu (v tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS ČR, sp. zn. , podľa ktorého „Súd nepripustí pristúpenie ďalšieho žalobcu (či žalovaného) do konania aj vtedy, ak je zrejmé, že doterajší žalobca (či žalovaný) už v dobe začatia konania nebol aktívne vecne legitimovaný a že návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania žalobca obchádza inštitút zámeny účastníkov podľa ). pozná len zmenu strany konania a od zámeny, tak ako to bolo za účinnosti , upúšťa (a v zmysle dôvodovej správy k nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania má byť riešený výlučne novým sporom).

15 Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle s odkazom na Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci bola v konaní úspešná, keďže zo súdneho spisu vyplýva, že v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď hoci úspešnej žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

18. O trovách štátu súd rozhodol za použitia základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. V danom spore vznikli štátu trovy vo výške 16,80 Eur, ktoré boli na základe Uznesenia tunajšieho súdu č.k. -117 zo dňa 18.08.2022 vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu banke za poskytnutie súčinnosti (podania správy), ktorú v konaní navrhol vyžiadať žalobca. Z uvedeného dôvodu preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov štátu. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa a , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).