Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4P-126-2015.pdf
PDF · 73.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. U., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X, G. XXXX P., U., za účasti U. U., nar. XX. X. XXXX a D. U., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom D. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/254/2012 zo dňa 2.4.2013 vo výroku o výživnom pre mal. dieťa tak, že toto výživné zo strany matky mal. dieťaťa S. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. I. U., nar. XX.X.XXXX zo sumy 26,65 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám starých rodičov U. U. a D. U., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 4P/126/2015 zo dňa 15.07.2015 začal súd z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. I. U., nar. XX.X.XXXX zo strany jeho matky z dôvodu ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pretože naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/254/2012-18 zo dňa 2.4.2013 a táto výška výživného t.č. už nezodpovedá minimálnej výške určenej Zákonom o rodine.
Súd uznesením č.k. 4P/126/2015-10 zo dňa 04.11.2015 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni /ďalej ÚPSVaR/.
Následne súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Matka mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie mala riadne a včas vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnila, a preto súd pojednával v jej neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Starí rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti na pojednávaní uviedli, že pokiaľ ide o matku mal. I. táto aj naďalej žije v U., kde pracuje. Je vydatá, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - dcéra D., ktorá má vek 11 rokov. Súhlasia s tým, aby bolo výživné zvýšené opäť na minimálnu výšku výživného, nakoľko dcéra, pokiaľ jej to možnosti dovoľujú dieťaťu prispieva, avšak rôznymi sumami. Raz je to 20 eur, raz vyššia suma a taktiež dcéra občas zasiela synovi aj určité ošatenie. Naposledy bola doma a videla sa so synom v januári minulého roka. Maloletý I. je t.č. žiakom 1. ročníka
Stredného odborného učilišťa v Starej Ľubovni, odbor kuchár-čašník. Dieťa ich rešpektuje, nie sú s ním výchovné problémy.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom nato, že doposiaľ určené výživné nie je v súlade so Zákonom o rodine navrhuje súdu, aby toto výživné zo strany matky pre mal. I. U. zvýšil na sumu 30 % zo sumy životného minima.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom starých rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu ako aj obsahom pripojeného spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/254/2012-18 zo dňa 2.4.2013 súd naposledy rozhodol o výživnom pre mal. dieťa a výživné určil sumou 26,65 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2013.
Mal. dieťa žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, matka žije dlhodobo v zahraničí, v U..
Na základe uvedeného súd právne uzatvára.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa od. 5 cit. zák. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom konania je zvýšenie výživného na mal. dieťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného zo strany matky mal. dieťaťa aj napriek tomu, že sa nepodarilo zdokladovať jej príjmy a výdaje, keďže t.č. sa zdržiava v U., a to z toho dôvodu, že doposiaľ určené výživné nezodpovedá zákonnej výške minimálneho výživného.
Nakoľko ide o minimálnu výšku výživného určenú zákonom o rodine, t.j. výšku, v ktorej je každý rodič mal. dieťaťa povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže t.č. minimálne výživné od 01.07.2013 /aj za rok 2014 a 2015/ činí sumu 27,13 eur mesačne. Takúto sumu výživného je povinný v zmysle hore citovaných ustanovení platiť rodič bez ohľadu na schopnosti, možnosti a zárobkové pomery.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.