Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-254-2012.pdf
PDF · 75.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/254/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXXXX, V. J., Q., za účasti starých rodičov Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom R. č. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 4P/164/2010-15 zo dňa 14.12.2010 vo výroku o výživnom pre mal. dieťa tak, že toto výživné zo strany matky mal. dieťaťa C. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu 26,65 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám starých rodičov Q. Q., nar. XX.X.XXXX a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 4P 164/2010-30 zo dňa 24.10.2012 začal súd z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. dieťa zo strany jeho matky z dôvodu ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pretože naposledy bolo o výživnom pre tieto mal. dieťa rozhodnuté rozsudkom č.k. 4P/164/2010-15 zo dňa 14.12.2010.
Súd uznesením č.k. 4P/254/2012-5 zo dňa 03.12.2012 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Starej Ľubovni a následne vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, R. a Q. Q., oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/164/2010-15 zo dňa 14.12.2010 bola matka mal. dieťaťa zaviazaná prispievať na výživu mal. syna E. mesačne sumou 25,38 eur mesačne.
Matka mal. dieťaťa sa na vytýčené pojednávanie nedostavila, hoci predvolanie na pojednávanie mala riadne a včas doručené, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, a preto súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti matky.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že ÚPSVaR v Starej Ľubovni pravidelne monitoruje vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti u starých rodičov vo vzťahov k vnukovi. Na základe odporúčania menovaní absolvovali na referáte poradensko-psychologickú konzultáciu spolu s vnukom a pani psychologička konštatuje, že realizovaná náhradná osobná starostlivosť je t.č. úspešná, maloletý E. vykazuje k jeho pubertálnemu veku primerane prejavy tak v procese socializácie vo vrstovníckom kolektíve, ako aj v širšom sociálnom prostredí. S matkou je v sporadickom kontakte s tým, že psychológ predpokladá, že daný proces NOS má tendenciu nerušene dospieť do ďalšieho štádia post pubertálneho veku dieťaťa. Zároveň si vyžiadali správu zo ZŠ, ktorú navštevuje mal. E., pričom škola hodnotí jeho správanie voči učiteľom a žiakom ako primerané. Doposiaľ nezistili žiadne nedostatky pri vykonávaní NOS a majú zato, že je v záujme dieťaťa, aby sa táto naďalej vykonávala. Čo sa týka výšky výživného navrhla túto upraviť v zmysle zákona o rodine, čiže na sumu 30 % zo sumy životného minima.
Q. Q. a R. Q. - starí rodičia mal. dieťaťa, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti uviedli, že ich dcéra naďalej žije s manželom v Q. a s dieťaťom sa kontaktuje iba sporadicky, cca raz za dva roky. Vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu si plní. Občas mu pošle aj ošatenie a pod. Maloleté dieťa je zdravé.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca mal. detí z toho dôvodu, že doposiaľ určené výživné nezodpovedá zákonnej výške minimálneho výživného.
V porovnaní s doterajším určením výživného pre mal. dieťa teda nastala výrazná zmena v tom, že každý rodič je v zmysle zákona povinný, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov.
Nakoľko ide o minimálnu výšku výživného určenú zákonom o rodine, t.j. výšku, v ktorej je každý rodič mal. dieťaťa povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže t.č. minimálne výživné činí sumu 26,65 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.