Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-243-2015.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/243/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, S. O.. X. I. K. Z. K. A.. B. Č.: C. E.. XX.XX.XXXX, P. E.. XX.XX.XXXX, L. E.. XX.XX.XXXX, I. Q. A., Y. D. F. Ú. Z., S. K. W. X. Z., Z. P., B. X.: A. W. Z.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. P., A. XXX/X W. F. P. Č., E.. XX.XX.XXXX, I. P., E. J. XXXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. C. Č. E.. XX.XX.XXXX, A.. P. Č. E.. XX.XX.XXXX W. A.. L. Č. E.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto mal. detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 01.09.2015, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 na A.. C. vo výške 109,65 EUR, na A.. P. vo výške 109,65 EUR a na A.. L. vo výške 107,65 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 5,- EUR na každé z mal. detí spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 31.8.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.9.2015 domáhala, aby súd zveril A.. C., A.. P. W. A.. L. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu výživným A.. C. vo výške 60,--EUR mesačne, A.. P. vo výške 50,-- EUR mesačne a A.. L. vo výške 40,--EUR mesačne počnúc od 1.6.2015.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti od júna 2015. Otec si našiel partnerku a opustil spoločnú domácnosť. Od tej doby spolužitie neobnovili. S otcom maloletých detí sú v nepravidelnom kontakte. O deti sa nezaujíma, neprispieva na ich výživu. A.. C. W. A.. P.Á. budú v novom školskom roku navštevovať materskú školu , A.. L. je v jej celodennej a riadne starostlivosti. A.. C. a A.. P. S. zdraví a prekonávajú bežné detské choroby. A. L. má od narodenia zdravotné problémy. Na pravej obličke mu boli diagnostikované cysty. Z uvedené dôvodu s ním bola opakovane hospitalizovaná v nemocnici. U L. má zvýšené výdavky na lieky a na cestovné. Je slobodná, nezamestnaná, zabezpečuje celodennú starostlivosť synovi. Jej príjmom je prídavok na štyri deti vo výške 94,08 EUR mesačne, rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne , výživné na dcéru S. vo výške 25,--EUR mesačne. Z Dobrého anjela je jej na syna mesačne zasielaných 120,-- až 130,--
EUR . Iný príjem nemá. S mal. deťmi bývajú v rodinnom dome jej rodičov. Hospodária spoločne . Okrem vyššie uvedených detí má vyživovaciu povinnosť aj k dcére S. Z., E.. X.X.XXXX, ktorá sa narodila z predchádzajúceho vzťahu. V novom školskom roku bude žiačkou druhého ročníka základnej školy. Otec maloletých detí je slobodný, dobrovoľne nezamestnaný. Počas ich spolužitia pracoval brigádnicky v Trnave a jeho príjem bol vo výške cca 600,--EUR mesačne. Jeho bližšie osobné a majetkové pomery jej nie sú známe. Z predchádzajúceho vzťahu má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére, ktorá s matkou žije v Čechách. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca , výsluch svedkov ,ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka , a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Matka vo svojej výpovediach uviedla, že toho času býva u rodičov v ich rodinnom dome. Ide o šesťizbový rodinný dom, v ktorom okrem nej a jej detí býva jej otec a mama. Bývajú tam aj jej dvaja bratia, avšak majú oddelené bývanie. Ona toho času poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne a prídavky na štyri maloleté deti a tiež dostáva príspevok z nadácie Dobrého anjela na syna L. vo výške 120-130 EUR mesačne. Okrem týchto troch maloletých detí má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére S., na ktorú jej jej otec prispieva výživným vo výške 25 EUR mesačne a ktorej otcom nie je otec mal. detí. Rodičom prispieva do domácnosti na elektriku, vodu a stravu mesačne sumou od 100-120 EUR. Maloletá C.Š. W. P. navštevujú materskú školu, v ktorej im uhrádza školné, stravné a výlety, čo spolu tvorí čiastku 20 EUR na obe tieto deti. Jej najstaršia dcéra S. chodí do 2. ročníka základnej školy a jej tak isto hradí stravné a školský klub. A.. L. je v jej celodennej starostlivosti. Deti s výnimkou A.. L. sú zdravé. A.. L. má problémy s obličkou. Otec na deti ničí neprispieva, akurát keď príde tak im donesie čokoládu. Na poslednom pojednávaní potvrdila, že jej otec na výživu maloletých detí za obdobie od 01.09.2015 poslal 2 x 40,- EUR na všetky deti spolu. Tvrdila, že kým otec maloletých detí pracoval v Trnave, tak dokázal na brigádach zarobiť 600 EUR. Takéto sumy nosil domov, kým s nimi žil. Šlo o firmu STAVISComp s.r.o., v ktorej je aj teraz zamestnaný.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že toho času býva u svojej mamy v štvorizbovom byte, ktorý jej patrí. Býva tam s mamou, bratom, sestrou, jej druhom a ich deťmi. Je zamestnaný v spoločnosti STAVISComp s.r.o., kde jeho čistý príjem bol vo výške 53,80 EUR. Robím tam preto, lebo by inak nedostával ani dávky. Nie je pravdou, že by tam zarábal okolo 600 EUR na brigádach. Okrem týchto troch mal. detí má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalšiemu dieťaťu a to P. A., D. A. X X., žije v J. a na ktorú má platiť 300 Kč. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a svojej matke neprispieva ničím do domácnosti. Na poslednom pojednávaní uviedol, že od septembra 2015 doteraz zaplatil matke na výživu detí sumu 2 x 40,- EUR, čo osvedčil aj poštovými poukazmi.
Svedok O.P. G. vo svojej výpovedi uviedol, že s otcom mal. detí chodia spolu pracovať po Slovensku a to na základe Dohody o vykonaní práce a to upratovať. Takto spolu pracovali v Trnave, aj v Košiciach, teda po celom Slovensku. Pokiaľ ide o ich zárobok, ten im toho času zvýšili na sumu 75,- EUR mesačne. Do mesiaca takto odpracujú 35 hodín. Zotrval na svojom vyjadrení, že takto zarobia skutočne len 75,- EUR, akurát im zamestnávateľ ešte dá 5,- € na stravu. Na otázku súdu, či sa im takto oplatí pracovať za takúto čiastku, uviedol, že čo iné majú robiť túto na Slovensku. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by otec mal. detí, kým pracoval v Trnave, údajne zarábal aj okolo 600,- EUR mesačne, pričom s otcom mal. detí spolu chodia pracovať už necelý rok. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by otec mal. detí nosil domov nejaké vysoké čiastky, pričom otec maloletých detí je jeho sused a matka mal. detí je jeho príbuzná.
Svedkyňa B. Z. - matka matky maloletých detí vo svojej výpovedi uvádzala, že kým otec mal. detí býval v jej domácnosti ,videla, ako domov nosieval peniaze a to tých 600,- EUR, ktoré sa spomínali. Naposledy videla, že takúto čiastku k nim domov doniesol v júni 2015. Nevedela uviesť , u koho v tom čase otec maloletých detí pracoval, potvrdila však , že pozná svedka A. G., ktorý vo veci pred ňou vypovedal, a potvrdila, že otec mal. detí s týmto svedkom pracovali spolu, a to aj v čase, kedy mal otec mal. detí nosiť domov 600,- EUR , ktorá spomínala. Podľa jej vyjadrenia , keď otec maloletých detí nosil domov sumu 600,-EUR, vtedy jej ukazoval, že má Päťsto Eurovky, Sto Eurovky, a aj Päťdesiat Eurovky.
Z rodných listov maloletých detí vyplynulo, že ich rodičmi sú matka W. Z., E.. XX.XX.XXXX a otec P. Č., E.. XX.XX.XXXX, teda rodičia účastní v tomto konaní.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z prešetrenia pomerov u maloletých detí vyplynulo, že matka s deťmi bývajú v dvojizbovom byte , ktorý sa nachádza v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníkom je jej otec. V byte býva matka spoločne s deťmi a jej rodičmi. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 130,--EUR za vodu a elektrinu. Matka svojim rodičom prispieva sumou 80-100,--EUR mesačne na stravu a bývanie. Je nezamestnaná, toho času zabezpečuje celodennú a riadnu starostlivosť mal. dieťaťu. Jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 203,20 EUR a prídavok na štyri deti v sume 94,08 EUR mesačne. Na A.. L. je matke zasielaných mesačne 120-130,-- EUR z Dobrého Anjela. Vyživovaciu povinnosť má aj k dcére S. , nar. 4.2.2008 , poschádzajúcej z jej predchádzajúceho vzťahu, na ktorú jej otec uhrádza výživné v sume 25,--EUR mesačne. Mal. C. W. A.. P. navštevujú materskú školu. Každému z týchto matka uhrádza mesačne 7.-EUR na stravu, 2 ,-- EURA školné , 2,-- EURA na výlety a kultúrne podujatia a na začiatku školského roka im hradila za potreby a pomôcky sumu 15,--EUR. A.. L. je v jej celodennej a riadne starostlivosti . Na pravej obličke má diagnostikované cysty. Má zníženú imunitu. Mesačné náklady na lieky sú 30,--35,--EUR.
Otec maloletých detí podľa uvedenej správy je slobodný, dobrovoľne nezamestnaný. Bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na uvedenom úrade od 14.9.2012 do 18.6.2015. Dňa 19.6.2015 bol vyradený pre nespoluprácu a to pre nedostavenie sa na kontakt. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Vyživovaciu povinnosť má okrem detí z tohto konania aj k mal P. A., ktorá má 6 rokov.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca ,spoločnosti STAVIS Comp, s.r.o. otec u nich pracoval na základe Dohody o vykonaní práce s úväzkom 35 hodín mesačne pri hodinovej mzde 2,19 EUR v období od 13.8.2015 do 31.12.2015. Túto dohodu má predlženú od 1.1.2016 do 31.12.2016 s hodinovou sadbou 2,33 EUR pri úväzku 35 hodín mesačne. Nie je mu poskytované ubytovanie, cestovné a ani stravné.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodineRodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu .
Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o ne riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka je toho času poberateľkou rodičovského príspevku , prídavkov na deti a je jej tiež vyplácaná dávky z nadácie Dobrý anjel a výživné na jej ďalšie dieťa- A.. S.. Má teda okrem týchto detí, ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Náklady na maloleté predstavujú jednak náklady súvisiace s ich návštevou materskej školy a jednak náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa vo veku maloletých , t.j. strava mimo škôlky, oblečenie, obuv, zabezpečenie bývania a potrebné.
Otec maloletých má preukazateľný príjem len vo výške cca 81,55 EUR mesačne ( t.j. 2,33 EUR x 35 hodín ) .Tento jeho príjem potvrdil aj svedok O. G., ktorý s ním pracuje spolu, je jeho sused a zároveň je vzdialeným príbuzným matky maloletých detí. Naopak tento svedok nepotvrdil matkou tvrdené príjmy otca vo výške 600.-EUR, ktorá táto uvádzala. Tieto príjmy otca maloletých detí na druhej strane uvádzala aj svedkyňa B. Z. - matka matky maloletých detí , avšak tejto jej výpovedi súd neuveril, keďže podľa jej tvrdení otec maloletých detí tento svoj príjem mal prezentovať okrem iného aj Päťsto Eurovkami, čo vzhľadom na charakter otcom vykonávaných prác ( upratovanie ) je nepravdepodobné, že by tento bol vyplácaný za túto činnosť bankovkami takejto nominálnej hodnoty. Súd sa preto pri určení výšku príjmu vychádzal z listinných dôkazov ( potvrdenia zamestnávateľa otca) a výpovede svedka O. G.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých , ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy preukázaný príjem otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z maloletých detí na sumu minimálneho zákonného výživného , čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 EUR mesačne , a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo 01.09.2015, teda od prvého dňa mesiaca , v ktorom matka podala svoj návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a v prevyšujúcej časti, t.j uplatnené výživné zo strany matky za obdobie od 1.6.2015 do 31.8.2015 zamietol. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil Matka podala návrh dňa 2.9.2015 , pričom sa dožadovala určenie výživného spätne od 1.6.2015. Súd nezistil žiadne dôvody k tomu, aby výživné bolo určené od uvedeného mesiaca júna 2015, keďže na strane matky neboli zistené žiadne vyššie popísané okolnosti , aby takýmto návrh nepodala už skôr, npr. v mesiaci jún 2015. Na druhej strane splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-tý deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru , že určenie výživného za celý mesiac september
2015 bolo možné, keďže matka si predmetné výživné uplatnila v tomto mesiaci september , súd nevidel dôvod preto, aby sa na maloleté deti nepriznalo výživné za celý tento uvedený mesiac.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na každé z vyššie uvedených maloletých detí vo výške minimálneho zákonného výživného, teda v súčasnosti v sume 27,13 EUR za obdobie od 1.9.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 31.1.2016 a to v sume 135,65 EUR ( 27,13 EUR x 5 mesiacov ) na každé z uvedených detí. otec za uvedené obdobie uhradil na všetky tieto deti spolu dvakrát čiastku po 40,--EUR , teda spolu sumu 80,-- EUR. Súd uvedenú sumu započítal na úhradu výživného na každé z týchto deti a to tak, že na výživu A.. C. započítal čiastku 26,--EUR, na výživu A.. P. čiastku 26,--EU a na výživu A.. L. čiastku 28,--EUR. Zaostalé výživné tak za uvedené obdobie predstavovalo u A.. C. sumu 109,65 EUR ( t.j. 135,65 EUR - 26,--EUR), u A.. P. sumu 109,65 EUR ( t.j. 135,65 EUR - 26,--EUR) a u A.. L. sumu 107,65 EUR ( t.j. 135,65 EUR - 28,--EUR).
Súd povolil otcovi uvedené nedoplatky splácať na každé z maloletých detí mesačnou splátkou po 5,-- EUR spolu s bežným výživným na to-ktoré dieťa pod hrozbou straty tejto výhody, pokiaľ uvedený splátkový kalendár nedodrží.
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac január 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a. / O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)