Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31S-2-2021.pdf
PDF · 74.86 KB
Case nature
Subarea
31S/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185, 027 44 Tvrdošín, IČO: 17 057 302, zastúpený advokátkou JUDr. Margitou Medveczkou, so sídlom O. U. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie, so sídlom Červeného kríža 62, 029 01 Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NO-PLO1-2020/001886-019 zo dňa 23.10.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.01.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného OU- NO-PLO1-2020/001886-019 zo dňa 23.10.2020, ktorým žalovaný, rozhodol o zamietnutí námietky predpojatosti podľa § 12 ods. 1 v nadväznosti na znenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku podanú Urbárom spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín proti zamestnancovi Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, F.. K. O. v reštitučnom konaní vedenom na Okresnom úrade Námestovo, pozemkový a lesný odbor pod č. OU-NO-PLO-2019/000436.
2. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že predmetom žaloby je rozhodnutie, ako aj postup žalovaného pred vydaním rozhodnutia, ktorým zamietol námietku zaujatosti proti zamestnancovi Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, F. K. O. v reštitučnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože správny orgán pri posudzovaní zaujatosti v rozpore s ust. § 9 ods. 1 Správneho poriadku neposudzoval pomer namietaného zamestnanca k danej veci a k účastníkom konania, ale obmedzil sa len na skúmanie príbuzenského pomeru. Žalobca tiež uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože žalovaný nevysvetlil, prečo sa vyjadrením namietaného pracovníka vôbec nezaoberal a neodôvodnil, prečo jeho vyjadrenie vysvetľujúce fotodokumentáciu, zachytávajúcu jeho súkromnú návštevu štatutárneho orgánu účastníka konania považoval alebo nepovažoval za dôkaz zaujatosti. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f), pretože z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že dotknutý namietaný pracovník bol na svoju nečinnosť a pochybenia počas 28 rokov trvania konania upozornený viacnásobne, viackrát bola preukazovaná jeho zaujatosť voči oprávneným osobám a viaceré orgány skonštatovali jeho pochybenie - naposledy odvolací orgán Okresný úrad Žilina.
3. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (§ 97 SSP). Základnou procesnou podmienkou konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve.
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
7. Rozsah preskúmavacej činnosti správneho súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich práv“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva alebo právom chránené záujmy, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, zo súdneho prieskumu, súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.
8. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
9. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia (Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 126).
10. Z obsahu žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný ako prvostupňový orgán zamietol námietku predpojatosti, ktorú podal žalobca proti pracovníkovi Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor.
11. Žalobca nesporne napadol rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré, podľa právnej teórie, ako aj ustálenej súdnej praxe, je rozhodnutím procesnej povahy, resp. predbežnej povahy a je vecou vedenia
konania. Týmto rozhodnutím žalobcovi nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jeho subjektívnych právach ako účastníka správneho konania, keďže napadnutým rozhodnutím mu neboli konštituované žiadne hmotné práva či povinnosti, ani mu neboli upreté žiadne procesné práva. Takýto záver je v súlade s článkom 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR. Preto je takéto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.
12. Správny súd dodáva, že rovnaký názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 8 Sž 2/2009-23 z 29. júna 2010 podľa ktorého napadnuté rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá námietka zaujatosti, nie je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože ním nebolo zasiahnuté do hmotných subjektívnych práv sťažovateľky, a preto predmetné rozhodnutie nie je preskúmateľné v správnom súdnictve. Rozhodnutím o námietke zaujatosti sa iba preveruje, či osoba poverená výkonom dohľadu nie je zaujatá, pričom bolo rozhodnuté iba o procesných právach. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 368/2010 zo dňa 14.09.1010).
13. Správny súd pri posudzovaní procesných podmienok zistil, že existuje neodstrániteľná vada procesnej podmienky spočívajúca v nespôsobilom predmete súdneho prieskumu, a preto s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. e) SSP žalobu odmietol.
14. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
15. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.