Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/225/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Mestský investorský útvar, s.r.o., so sídlom Na priekope 17, 010 01 Žilina, IČO: 31 628 991, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, 911 09 Trenčín, IČO: 47 251 913, proti žalovanému: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 321796, právne zastúpenému: HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 8.298,48 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.298,48 EUR spolu s 0,5 % úrokom z omeškania denne zo sumy 4.149,24 EUR od 14.11.2009 do zaplatenia a s 0,5 % úrokom z omeškania denne zo sumy 4.149,24 EUR od 15.6.2010 do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 495 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.756,35 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 13.9.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.149,24 EUR spolu s 0,5 % úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 14.11.2009 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Uplatnené právo odôvodnil poukazom na Mandátnu zmluvu zo dňa 1.6.1995, ktorú uzatvoril ako mandatár so žalovaným ako s mandantom / ďalej Mandátna zmluva alebo Mandátna zmluva z 1.6.1995 alebo Zmluva/. Na základe tejto Mandátnej zmluvy vyúčtoval faktúrou č. 10090126 zo dňa 30.10.2009 žalovanému odmenu za poskytnutú investorskú a poradenskú činnosť za mesiac október 2009 vo výške 4.149,24 EUR, ktorú žalovaný hoci ju prevzal, nezaplatil. Spolu so žalovanou istinou uplatňuje žalobca i právo na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania v sadzbe 0,5 % denne od 14.11.2009 do zaplatenia.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný namietal, že listom zo 16.3.2009, ktorý bol žalobcovi doručený 19.3.2009, v súlade s ustanovením § 574 Obchodného zákonníka Mandátnu zmluvu z 1.6.2995 vypovedal a upozornil žalobcu podľa § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka, aby od účinnosti výpovede nepokračoval v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje a zároveň, že je povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením súvisiacej so zariaďovaním záležitostí. Žalovaný tvrdí, že Zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi nebolo vylúčené ukončenie tejto Zmluvy výpoveďou alebo dohodou zmluvných strán a rovnako nebola vylúčená aplikácia § 574 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to je výpoveď žalovaného platná. Žalovaný poukázal na závery súdu prvého stupňa v konaní sp.zn. , ktoré citoval v podaní odporu. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto veci vyplýva, že účastníci Mandátnej zmluvy

aplikáciu § 574 Obchodného zákonníka nevylúčili, a preto žalovaný ako mandant bol oprávnený v súlade so zákonom Zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodu. Účinnosť výpovede nastala dňa 19.3.2009, kedy bola výpoveď žalovaného žalobcovi doručená a týmto dňom Mandátna zmluva zanikla. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania podľa článku IV. ods. 7 Zmluvy uplatnil žalovaný námietku rozporu takéhoto uplatnenia úroku z omeškania so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na dojednanie výšky zmluvnej pokuty podľa článku IV. bod 8 Mandátnej zmluvy v sadzbe 0,05 % paušálnej ročnej odplaty za príslušný kalendárny rok a zdôraznil nepomer medzi dojednanými sankciami úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Úrok, ktorý požaduje žalobca, je neúnosný a vyvoláva pochybnosti o obvyklom a poctivom, ako aj spravodlivom konaní osôb, ktoré jednali za zmluvné strany a jeho priznanie by znamenalo neprimerané obohatenie žalobcu. Dohodnutá výška sadzby úroku z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodu, a preto nesmie požívať ochranu. Vo vzťahu k samotnému nároku žalobcu ako mandatára na zaplatenie odplaty poukázal na článok II. ods. 2 Mandátnej zmluvy, kde si zmluvné strany dohodli povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za výkon činností uvedených v článku II. ods. 2 dohodnutú odplatu podľa článku III. Mandátnej zmluvy. V súlade s Dodatkom č. 2 k Mandátnej zmluve si zmluvné strany dohodli za investorskú a poradenskú činnosť, resp. za výkon činnosti upravenej v článku II. Mandátnej zmluvy paušálu odmenu X.XXX.XXX,- Sk plus DPH s tým, že táto odmena bude fakturovaná postupne po skončení príslušného kalendárneho mesiaca s lehotou splatnosti 14 dní odo dňa doručenia faktúry. Žalovaný poukázal na úpravu § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že táto zákonná úprava má dispozitívny charakter. Z článku III. ods. 4 Mandátnej zmluvy vyplýva, že strany síce odchýlne od zákonnej úpravy dojednali paušálnu odmenu, avšak aj túto viazali na výkon činnosti, ktorá je upravená v článku II. ods. 1 Mandátnej zmluvy. Mandatár pre mandanta nevykonával žiadnu činnosť - investorskú a poradenskú činnosť z toho dôvodu, že žalovaný túto činnosť žalobcovi nezadával, resp. si ju neobjednával. I napriek tomu, že bola dojednaná paušálna ročná odmena, ktorá je viazaná na výkon činností dojednaných v zmluve, je žalovaný toho názoru, že zákonná úprava síce dáva účastníkom možnosť zmluvne sa od Obchodného zákonníka odchýliť, ale neviaže vznik nároku na odplatu na skutočnosť, či mandant dal alebo nedal mandatárovi pokyny, či alebo v akej forme bola dojednaná odplata, prípadne na iné skutočnosti, ale výlučne na riadne vykonanú činnosť. Ak teda mandatár činnosť riadne nevykonal, a to z akéhokoľvek dôvodu, nemá na odplatu nárok. Žalovaný poukázal na úpravu § 325 Obchodného zákonníka, ktorá je úpravou tzv. synalagmatických, teda vzájomne podmienených záväzkov, kedy jedna strana je zároveň dlžníkom i veriteľom a v rámci ktorých záväzkov existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia. To sa prejavuje v tom, že plnenia sa môže domáhať len subjekt záväzkového právneho vzťahu, ktorý už sám splnil. Z obsahu Mandátnej zmluvy, a to v znení Dodatku č. 2 vyplýva, že bola dojednaná paušálna ročná odmena viazaná na výkon činností dojednaných v Zmluve. Žalovaný zároveň navrhol prerušiť konanie vo veci do skončenia konania Okresného súdu Žilina o určenie neplatnosti výpovede Mandátnej zmluvy, ktoré je vedené u Okresného súdu Žilina pod sp.zn. .

Samostatne podanou žalobou zaevidovanou u tunajšieho súdu pod sp.zn. , doručenou súdu 22.4.2014 žalobca navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie odplaty za investorskú a poradenskú činnosť za mesiac máj 2010 vo výške 4.149,24 EUR na základe rovnakej Mandátnej zmluvy medzi nimi uzatvorenej dňa 1.6.1995 a ktorá odmena bola vyúčtovaná faktúrou č. 10100051 z 31.5.2010. I v tejto veci uplatnil zároveň úrok z omeškania 0,5 % denne z dlžnej sumy od 15.6.2010 až do zaplatenia. K žalobe v tejto veci bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa, ktoré učinil písomným podaním zo dňa 3.6.2014 a ktorého vecná argumentácia spolu s poukazom na príslušnú hmotno-právnu úpravu je rovnaká ako argumentácia v podaní odporu vo veci sp.zn. .

Samostatným uznesením č.k. -53 zo dňa 1.3.2015 rozhodol súd o spojení vecí Okresného súdu Žilina vedených pod sp.zn. a sp.zn. tak, že ďalej bude konanie v spojenej veci vedené pod sp.zn. , všetko na základe aplikácie § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri zohľadnení rovnakého okruhu účastníkov oboch označených konaní a rovnakých skutkových východísk, na ktorých sú založené obe žaloby.

Podaním zo dňa 26.3.2015 navrhol žalovaný prerušiť konanie vo veci sp.zn. do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žilina sp.zn. . O návrhoch žalovaného na prerušenie konania v tejto veci / do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Žilina sp. zn. a sp. zn. 10 Cb 159/2013/ rozhodol súd uznesením č.k. -98 zo dňa 7.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2015 tak, že tieto návrhy na prerušenie konania zamietol.

Z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd zistené, že konanie v tejto veci, kde žalobca uplatnil žalobou právo na určenie neplatnosti výpovede Mandátnej zmluvy z 1.6.1995 voči žalovanému, je právoplatne dňom 22.4.2014 zastavené na základe uznesenia č.k. -47 zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 27.3.2014.

Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca podaním z 28.11.2013, v ktorom zotrval na podanej žalobe. Poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. zo 7.9.2011 vo vzťahu ku otázke právneho úkonu výpovede žalovaného z Mandátnej zmluvy zo dňa 16.3.2009, ktorá podľa záverov tohto rozhodnutia krajského súdu bola vyhodnotená ako neplatný právny úkon a taktiež pokiaľ ide o úrok z omeškania v sadzbe 0,5 % denne, ktorý bol podľa záverov tohto rozhodnutia krajského súdu hodnotený ako primeraný a zákonný. Zdôraznil, že odmena za investorskú a poradenskú činnosť je podľa Dodatku č. 2 k Mandátnej zmluve dojednaná ako paušálna odmena vo výške X.XXX.XXX,- Sk v každom kalendárnom roku s tým, že sa bude realizovať postupne na základe faktúry vystavenej po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. V tomto Dodatku k Mandátnej zmluve bola dohodnutá aj odmena za inžiniersku činnosť, ktorú sa žalovaný zaviazal hradiť na rozdiel od odmeny za investorskú a poradenskú činnosť nad rámec paušálnej odmeny podľa výšky pridelených finančných prostriedkov na jednotlivé stavby schválené mestským zastupiteľstvom, pričom cena sa bude fakturovať podľa sadzobníka projektových a inžinierskych prác vydaného UNIKA na príslušné roky plus DPH. Z takéhoto zmluvného dojednania nepochybne vyplýva, že účastníci rozlišovali odmenu pre jednotlivé činnosti a to tak, že bez ohľadu na rozsah vykonanej činnosti uplatňovali pre oblasť investorskej a poradenskej činnosti dohodnutú paušálnu odmenu vo fixne stanovenej výške X.XXX.XXX,- Sk ročne fakturovanú pomerne mesačne a druhá odmena za inžiniersku činnosť bola dohodnutá v závislosti na výkone konkrétnych prác a účtovaná konkrétnym spôsobom a jej výška bola pohyblivá. Žalobca zdôraznil, že takýto spôsob odmeny navrhol samotný žalovaný.

Žalovaný v priebehu konania doplnil svoju procesnú obranu zdôraznením skutočnosti, že v Mandátnej zmluve si zmluvné strany dojednali paušálnu ročnú odmenu, avšak túto viazali na výkony činností upravených v článku II. ods. 1 Mandátnej zmluvy. V nadväznosti na to by žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie odmeny len za naozaj vykonanú činnosť podľa Zmluvy, teda za takú činnosť, ktorá napĺňa atribúty poradenskej a investorskej činnosti, tak ako je definovaná v Zmluve. Skutočnosť dojednania paušálnej odmeny nie je možné vykladať tak, že žalobcovi patrí táto paušálna odmena bez ohľadu na to, či niečo pre žalovaného vykonal. Žalovaný má za to, že podľa textu Mandátnej zmluvy vznikne žalobcovi ako mandatárovi nárok na uhrádzanie odmeny za mesiace, v ktorých bola vykonávaná činnosť v zmysle Mandátnej zmluvy. Žalovaný predpokladá, že primátor konajúci v mene mandanta konal so starostlivosťou riadneho hospodára a nie je možné, aby mal úmysel dojednať poskytnutie odmeny aj za mesiace, kedy mandatár vôbec činnosť pre mandanta nevykonával. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou efektívneho a hospodárneho nakladania s majetkom mesta a takýto úmysel riadny hospodár isto mať nemohol. Od momentu doručenia výpovede Mandátnej zmluvy žalobcovi dňa 19.3.2009 sa prax, ktorú mali medzi sebou účastníci zavedenú a praktizovali ju zmenila tak, že žalovaný nepožadoval od žalobcu výkon poradenskej a investorskej činnosti v zmysle Mandátnej zmluvy a požadoval len splnenie zákonných povinností mandanta, ktoré mu vyplývajú z Obchodného zákonníka a faktúry, ktorými si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie odmeny za investorskú a poradenskú činnosť, ktorú pre žalovaného nevykonal, žalobcovi vrátil a odmietol ich uhradiť. Z takéhoto správania sa žalovaného po doručení výpovede muselo byť žalobcovi zrejmé, že úmyslom pri uzatváraní Zmluvy bolo uhradiť odmenu len za riadny výkon poradenskej a investorskej činnosti za mesiace, v ktorých nejakú činnosť žalobca pre žalovaného v zmysle Mandátnej zmluvy vykonal. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 567 ods. 2, § 569, § 574 ods. 3 a § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že požiadal žalobcu ako mandatára po doručení výpovede Mandátnej zmluvy o predloženie všetkej dokumentácie týkajúcej sa činností, ktoré pre Mesto Žilina na základe Mandátnej zmluvy vykonával, vrátane sumarizovaného prehľadu všetkých vykonávaných činností, teda požadoval splnenie zákonných povinností mandatára vyplývajúcich mu z ustanovení Obchodného zákonníka. Preto pri činnostiach, o ktorých žalobca tvrdí, že ich žalovanému poskytol v súlade s Mandátnou zmluvou, nie je naplnený žiaden znak poradenskej a investorskej činnosti v zmysle obsahových náplní týchto činností, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Mandátnej zmluvy. K listinným dôkazom, ktoré predložil žalobca na preukázanie realizácie investorskej a poradenskej činnosti v roku 2009 a 2010 žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že žalobca vykonal činnosti, ktoré preukazujú tieto listinné dôkazy, ale podľa jeho názoru

predložená písomná korešpondencia sa týka dokončenia splnenia povinností mandatára vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, pričom vo vzťahu k jednotlivým listinným dôkazom zaujal podrobné stanovisko v svojom písomnom podaní zo dňa 5.11.2015, ktoré odprezentoval na pojednávaní 6.11.2015. Pri kontakte so žalobcom v roku 2009 a 2010 vychádzal žalovaný zo skutočnosti, že sporná Mandátna zmluva zanikla výpoveďou. Dopyty na žalobcu vykonával výlučne v súvislosti s odovzdaním v minulosti riešenej agendy a neukončených záležitostí. K tomuto tvrdeniu žalovaného, ako aj k podrobnostiam jednotlivých prípadov, resp. okolnostiam, za ktorých dochádzalo ku kontaktu a odovzdávaniu podkladov od žalobcu žalovanému, navrhol žalovaný vypočuť svedkov K. E., Q.. Z. C.Ú., H. K., N.. H. J. a E.. K. W.. Žalovaný uviedol, že výsluchom označených svedkov chce tiež rozporovať tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný nemal k dispozícii dostatok odborne spôsobilých zamestnancov, a preto pre neho vykonával činnosti naďalej žalobca. Uviedol, že žalobca nepreukázal výkon činností v mesiaci október 2009, ani v mesiaci máj 2010, ktoré sú predmetom žaloby, pretože predkladané listiny sa týkajú rôznych iných období. Tiež nepreukázal, že jednotlivé úkony a činnosti vykonával na základe požiadavky žalovaného, teda podľa Zmluvy. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalobca uviedol, že nemal dôvod činnosti vykonávať, pokiaľ by ich žalovaný od neho nepožadoval. Žalovaný uviedol, že vychádzal z predpokladu platnosti výpovede Mandátnej zmluvy, a preto nemal dôvod zadávať žalobcovi požiadavky na výkon činností podľa Zmluvy. Keďže žalovaný požiadavku na realizáciu investorskej a poradenskej činnosti žalobcovi nezadával, nemohol ani toto plnenie podľa Zmluvy prijať. V takejto súvislosti mohol vzniknúť na strane žalobcu len nárok na bezdôvodné obohatenie a nie na zaplatenie odmeny podľa Zmluvy a takýto nárok z bezdôvodného obohatenia je vzhľadom na obdobie poskytnutia plnenia z roku 2009 až 2010 premlčaný. Žalovaný zdôraznil poukaz na úpravu § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa mandatár zaväzuje uskutočňovať svoju činnosť podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. V nadväznosti na to z podanej výpovede žalovaného, hoci sa táto až neskôr ukázala ako neplatná, muselo byť žalobcovi ako mandatárovi zrejmé, že žalovaný nemá záujem na tom, aby sa v činnosti pokračovalo. Priznanie nároku na odmenu za činnosti vykonané v rozpore so záujmami a pokynmi mandanta je v rozpore so zákonom, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný vychádza zo záveru, podľa ktorého Mandátna zmluva ráta s konkrétnou výškou paušálnej odmeny za obdobie kalendárneho roka, ale len v prípade, že počas celého roka žalobca činnosti skutočne vykonal a vykonal ich riadne. Pokiaľ počas dohodnutého obdobia činnosti nevykonával, nemôže požadovať celú paušálnu odmenu, nakoľko nárok na odmenu je len za výkon činností. Žalovaný poukázal na úpravu § 266 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že nie je možné sa obmedziť len na formalistický, gramatický výklad pojmu paušálna odmena a ďalej obsah pojmu neskúmať. Rozhodne nemohlo byť úmyslom a ani v záujme žalovaného - mesta ako organizácie hospodáriacej s verejnými prostriedkami uzatvoriť zmluvu, kde by čo i len jedným úkonom vznikol mandatárovi nárok na celú ročnú odmenu. Takáto dohoda zmluvných strán zo Zmluvy nevyplýva. Keďže pojem paušálna odmena nie je pre účastníkov právne záväzným spôsobom definovaný a nebol presne definovaný ani v spornej Zmluve, je potrebné ho vyložiť s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti nielen z pohľadu gramatického výkladu Zmluvy. Paušálna odmena nie je bezpodmienečná odmena a aj paušálna odmena je viazaná na poskytnutie plnenia za dohodnutých podmienok, v nadväznosti na čo navrhol žalobca vykonať výsluch svedkov Q.. K. C., vtedajšieho primátora žalovaného a teda i štatutára žalovaného a K.. G. M., pracovníčky právneho oddelenia podieľajúcej sa na uzatvorení Zmluvy ohľadom úmyslu zmluvných strán pri uzatvorení Zmluvy. Vo vzťahu ku záverom vyplývajúcim z rozhodnutia tunajšieho súdu pod sp.zn. uviedol, že v tejto veci bolo podané dovolanie a existuje možnosť, že závery vyslovené v tomto rozhodnutí budú Najvyšším súdom Slovenskej republiky korigované.

Žalobca písomným podaním z 12.11.2015, ako aj v ďalšom priebehu konania zdôrazňoval, že rozsah činností, ktoré bol povinný vykonávať pre žalovaného je tak značný, že bolo pre obe zmluvné strany výhodnejšie odmenu za investorskú a poradenskú činnosť dohodnúť paušálnou čiastkou, nakoľko sa tieto činnosti v niektorých prípadoch nedali presne špecifikovať a tak sa žalovaný rozhodol, že bude vyplácať za túto činnosť na rozdiel od inžinierskej činnosti paušálnu odmenu bez ohľadu na rozsah vykonanej činnosti, pretože práve takéto odmeňovanie bolo pre neho výhodnejšie. Podľa Mandátnej zmluvy mal žalobca pre žalovaného vykonávať nielen činnosti, ale aj obstarávať rôzne záležitosti, obstarávanie ktorých je nepochybne odplatná činnosť a táto bola zahrnutá v paušálnej odmene. Výkon inžinierskej činnosti žalovaný aj po výpovedi Mandátnej zmluvy nespochybňuje. Zároveň si však neuvedomuje, že s inžinierskou činnosťou je automaticky spojený, resp. nadväzuje na ňu výkon investorskej a poradenskej činnosti, nakoľko v oblasti ekonomického oddelenia nemal žalovaný potrebné personálne obsadenie. Samotný výkon inžinierskej činnosti zo strany žalobcu by spočíval len vo výkone

stavebného dozoru, teda že by odobroval dodávateľovi vykonané stavebné práce za príslušný mesiac a dodávateľ by následne vystavil mesačnú faktúru, ktorú by žalobca potvrdil a odovzdal žalovanému na preplatenie. Ďalej by žalobca zabezpečil prebratie stavby a vybavil by kolaudačné rozhodnutie, čím by jeho inžinierska činnosť skončila. Nakoľko však zaraďoval stavby do základných prostriedkov, vykonával inventarizáciu a predkladal štvrťročné správy s popisom stavieb a iné, tak už vykonával činnosť investorskú a poradenskú. Poukaz žalovaného na úpravu § 574 ods. 3 a § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je na mieste, nakoľko tieto predpokladajú účinnú výpoveď Mandátnej zmluvy, k čomu nedošlo. Paušálna odmena dojednaná ako ročná paušálna odmena bola podľa dojednania zmluvných strán rozložená rovnomerne do jednotlivých mesiacov v kalendárnom roku bez ohľadu na to, v ktorom termíne a či vôbec bude nejaká činnosť vykonaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho štatutárneho a právneho zástupcu, výsluchom žalovaného cestou jeho zamestnanca a právneho zástupcu, oboznámením listinných dôkazov: Mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi mandantom - žalovaným a mandatárom - žalobcom zo dňa 1.6.1995 vrátane príloh č. 1, 2 a 3 tejto Mandátnej zmluvy, ďalej oboznámením Dodatkov č. 1, 2 a 3 k Mandátnej zmluve, výpoveďou žalovaného z Mandátnej zmluvy zo 16.3.2009, faktúrami, ktorými vyúčtoval žalobca žalovanému investorskú a poradenskú činnosť za mesiace máj 2010 a október 2009 vždy vo výške 4.149,24 EUR, súborom listinných dôkazov, ktoré predložil ako prílohu svojho podania žalobca /ide o podanie z 28.10.2015, ktoré vrátane príloh bolo doručené žalovanému, ako to vyplýva z č.l. 181/ a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.6.1995 uzatvoril žalobca ako mandatár so žalovaným ako mandantom Mandátnu zmluvu, ktorej písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 8 až 12 v spojenej veci vedenej pod sp.zn. . Podľa článku II. bod 1, 2 tejto Mandátnej zmluvy na základe tejto Mandátnej zmluvy sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta bude v priebehu platnosti tejto Mandátnej zmluvy vykonávať nasledovný rozsah záležitostí a činností:

- investorská činnosť,

- inžinierska činnosť,

- poradenská činnosť. Obsahová náplň jednotlivých činností je špecifikovaná v prílohách 1 až 3 tejto Zmluvy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Činnosť nad rozsah uvedený v prílohách bude mandatár zabezpečovať na základe osobitnej zmluvy za odplatu. Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi za výkon uvedených činností dohodnutú odplatu v súlade s článkom III. tejto Zmluvy. Podľa článku III. si zmluvné strany dohodli výšku odplaty mandatára za výkon činností upravených v bode II. tejto Zmluvy na základe vzájomnej dohody, tak ako vyplýva z bodov 1 až 5. Podľa článku IV. bod 1, 2, 7, 9 a 11 Mandátnej zmluvy mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí mandanta a pri činnostiach dohodnutých v článku II. tejto Zmluvy s odbornou starostlivosťou, v súlade s pokynmi mandanta a v zmysle platných právnych predpisov. Činnosti vykonávané v prospech mandanta musia byť v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitostí a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné, v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. V činnostiach, a obsah ktorých je špecifikovaný v prílohe 1 až 3 tejto Zmluvy, postupuje mandatár samostatne a zodpovedá v plnom rozsahu za ich kvalitný a včasný výkon. Mandant sa zaväzuje uhradiť dohodnutú výšku odplaty v stanovených termínoch podľa článku III. tejto Zmluvy a v prípade, že nebude odplata uhradená, má právo mandatár na úrok z omeškania 0,5 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania. Mandatár nezodpovedá za vzniklú škodu, ktorú by mandant spôsobil tretím osobám, voči ktorým mandatár vystupuje v mene mandanta. Ak mandatár po výpovedi Mandátnej zmluvy bude naďalej zariaďovať záležitosti na základe plnej moci vyplývajúce z predmetu tejto Zmluvy, je povinný mandantovi uhradiť prípadnú vzniknutú škodu v plnom rozsahu. Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré pre neho prevzal pri vybavovaní záležitostí a v súvislosti so zabezpečovaním predmetu tejto Zmluvy. Podľa článku VII. bod 2 Mandátnej zmluvy veci neupravené touto Zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ako príloha č. 1 tejto Mandátnej zmluvy je na č.l. 13 v spojenej veci obsahová náplň investorskej činnosti mandatára, ako príloha č. 2 obsahová náplň inžinierskej činnosti mandatára /č.l. 14 až 16 v spojenej veci/ a ako č. 3 obsahová náplň poradenskej činnosti mandatára /č.l. 17 v spojenej veci/.

K predmetnej Mandátnej zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 16.12.1997, Dodatok č. 2 zo dňa 15.12.1999 a Dodatok č. 3 z 3.3.2005. Na základe Dodatku č. 2 bol zmenený článok III. tak,

že si zmluvné strany pre roky 2000 a nasledujúce dojednali, že sa mandant týmto zaväzuje, že mandatárovi za investorskú a poradenskú činnosť uhradí v každom kalendárnom roku paušálnu odmenu vo výške 1.500.000,- Sk plus DPH. Paušálna ročná odmena bude postupne realizovaná na základe faktúry vystavenej mandatárom po skončení príslušného kalendárneho roka. Doba splatnosti faktúr bude dohodnutá na 14 dní odo dňa doručenia faktúry.

Výpoveďou zo 16.3.2009 žalovaný vypovedal predmetnú Mandátnu zmluvu v súlade s ustanovením § 574 Obchodného zákonníka a zároveň upozornil žalobcu podľa § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka, že od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje, je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi, nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitostí.

Ako prílohu podania z 28.10.2015 predložil žalobca súbor listinných dôkazov vo vzťahu ku preukázaniu realizácie poradenskej a investorskej činnosti v roku 2009 a 2010, tak ako sú tieto listinné dôkazy v spise na č.l. 108 až 180. Súčasťou tohto dôkazového materiálu je žiadosť o zaslanie individuálnej účtovnej závierky z 19.4.2010 adresovaná žalovaným žalobcovi / čl. 111/, oznámenie zo 17.6.2009 adresované žalovaným žalobcovi, podľa ktorého žalovaný žiada žalobcu, aby zabezpečil geometrický plán a energetický audit na realizáciu označenej stavby /čl. 133/, výňatok z elektronickej komunikácie z 29.7.2009, prostredníctvom ktorej žalovaný žiada žalobcu o predloženie správy o plnení rozpočtu k 30.6.2009 v termíne najneskôr do 4.8.2009 / čl. 143/, list žalovaného adresovaný žalobcovi zo 7.9.2009, ktorým žalovaný žiada žalobcu o poskytnutie súčinnosti pracovnej skupine, ktorá bola zriadená v súvislosti s vysporiadaním účtu 042 - obstaranie dlhodobého hmotného majetku a ktorá bude svoju činnosť vykonávať v čase od 15.9.2009 do 31.12.2009 / čl. 149/, list žalovaného adresovaný žalobcovi zo 14.10.2009 označený ako žiadosť o predloženie prehľadu verejných zákaziek za rok 2008 / čl. 161/, ako aj list žalovaného adresovaný žalobcovi zo 14.10.2009 označený ako žiadosť o predloženie prehľadu verejných zákaziek za rok 2008 / čl. 163/.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení k účinnosti Mandátnej zmluvy, teda k 1.6.1995 / ďalej už len : Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa § 567 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka: Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Podľa § 569 Obchodného zákonníka: Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Podľa § 574 ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka: Mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.

Podľa § 575 ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka: Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný. Záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zánikom, ak je právnickou osobou. Ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti a uskutočnenej podľa odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.

Podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu

Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 297, 298, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, 669, 711, 720, 725, 729 a 743.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Medzi účastníkmi v tomto konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Mandátnej zmluvy z 1.6.1995 medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom v celom jej obsahu, teda vrátane prílohy č. 1, 2, 3 tvoriacich obsahovú náplň investorskej, inžinierskej a poradenskej činnosti mandatára a uzatvorených Dodatkov č. 1 zo 16.12.1997, Dodatku č. 2 z 15.2.1999 a Dodatku č. 3 z 3.3.2005 k tejto Mandátnej zmluve, realizácia úkonu výpovede Mandátnej zmluvy z 1.6.1995 - výpovede žalovaného zo 16.3.2009, vystavenie faktúr žalobcom na žalovaného na zaplatenie odmeny za poradenskú a investorskú činnosť za mesiace máj 2010 a október 2009, každá vo výške 4.149,24 EUR, ktoré žalovaný nezaplatil. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.

Vzhľadom na vymedzený predmet konania, ktorým bolo uplatnené právo žalobcu na zaplatenie odmeny ako mandatára za výkon investorskej a poradenskej činnosti za október 2009 a máj 2010, sa súd primárne zaoberal skúmaním, či v tejto relevantnej dobe existoval hmotno-právny základ uplatnenia takéhoto práva svedčiaci žalobcovi, teda platná Mandátna zmluva medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom. V tomto smere súd hodnotil právny úkon výpovede žalovaného učinený listom zo 16.3.2009, ktorou žalovaný predmetnú Mandátnu zmluvu vypovedal. V článku VI. bod 2 Mandátnej zmluvy si zmluvné strany dohodli šesťmesačnú výpovednú dobu v prípade, že niektorá zo zmluvných strán poruší závažným spôsobom dojednania tejto Zmluvy s tým, že výpovedná doba začne plynúť od prvého dňa mesiaca po jej doručení. Zmluvným dojednaním s takýmto nepochybným obsahom zmluvné strany využili dispozitívny charakter úpravy vyplývajúcej z § 574 a 575 Obchodného zákonníka a dojednali možnosť výpovede predmetnej Mandátnej zmluvy odlišne od dispozitívnej hmotno-právnej úpravy. Takáto zmluvná úprava obsiahnutá v Mandátnej zmluve na základe výslovne prejavenej zmluvnej vôle zmluvných strán vylučuje, aby sa vo vzťahu k výpovedi aplikovala dispozitívna právna úprava vyplývajúca z § 574 a § 575 Obchodného zákonníka, pred ktorou má táto zmluvná úprava prednosť. Dispozitívna úprava inštitútu Mandátnej zmluvy vyplývajúca z hmotno-právnej úpravy sa preto vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným predmetnou Mandátnou zmluvou uplatní, len pokiaľ ide o otázky, ktoré nie sú predmetnom zmluvnej úpravy, teda tam, kde zmluvná úprava absentuje. Súd hodnotil právny úkon výpovede žalovaného ako neplatný právny úkon pre nenaplnenie dôvodu vymedzeného v čl. VI Mandátnej zmluvy, ktorý právny úkon výpovede nemohol viesť k ukončeniu Mandátnej zmluvy. V tomto smere poukazuje súd na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. zo 7.9.2011 /strana 10/, kde súd v skutkovo obdobnej veci /v prejednávanej veci išlo o právo na zaplatenie odmeny za investorskú a poradenskú činnosť podľa rovnakej Mandátnej zmluvy medzi rovnakými účastníkmi, len za iné časové obdobie/, zaujal rovnaký prejudiciálny záver vo vzťahu k otázke platnosti výpovede žalovaného zo 16.3.2009, od ktorého záveru sa súd v tejto veci nemal dôvod odkláňať. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2009 a 2010 medzi účastníkmi existoval právny vzťah založený platnou Mandátnou zmluvou z 1.6.1995. Následne sa súd zaoberal otázkou, či na základe tejto Mandátnej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie uplatnenej peňažnej pohľadávky, teda odplaty za investorskú a poradenskú činnosť, ktoré právo bolo vyúčtované samostatnými faktúrami za mesiac máj 2010 a október 2009. V tomto smere bol relevantný obsah písomného vyhotovenia predmetnej Mandátnej zmluvy, a to najmä jej Dodatku č. 2 z 15.12.1999 a obsah prílohy č. 1 a č. 3 Mandátnej zmluvy, ktoré prílohy vymedzujú obsahovú náplň investorskej a poradenskej činnosti. Z obsahu uvedených dojednaní, ako vyplýva z ich písomného vyjadrenia je nepochybné, že za výkon investorskej a poradenskej činnosti si zmluvné strany dojednali paušálnu odmenu X.XXX.XXX,- Sk plus

DPH v každom kalendárnom roku, pri súčasnom dojednaní jej postupnej realizácie na základe faktúry vystavenej mandatárom po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. Z takéhoto jednoznačného zmluvného dojednania vyplýva vznik práva žalobcu na paušálnu odmenu za poradenskú a investorskú činnosť realizovanú v danom kalendárnom roku bez toho, že by toto právo bolo závislé na rozsahu zrealizovanej poradenskej a investorskej činnosti. Uvedené súd konštatuje vo väzbe na dojednanie obsahovej náplne poradenskej činnosti, ako vyplýva z príloh č. 3 Mandátnej zmluvy, kde zmluvné strany nedojednali taxatívny výpočet druhu úkonov a činností, ktoré pod túto obsahovú náplň spadajú, čo bolo dané práve povahou poradenskej činnosti, ktorá zahŕňa široké spektrum činností a úkonov, realizácia ktorých spadá do tejto obsahovej náplne. Pokiaľ žalovaný poukazom na úpravu § 266 ods. 1, 3 a 4 Obchodného zákonníka navrhoval vypočuť ako svedkov K.. G. M. a Q.. K. C. k obsahu úmyslu týchto osôb ako osôb konajúcich za žalovaného pri dojednávaní Mandátnej zmluvy, a to v časti paušálnej odmeny, súd tento dôkazný návrh zamietol. Primárne súd vychádzal z obsahu zmluvného dojednania vyplývajúceho z Dodatku č. 2, článku III. Mandátnej zmluvy, ktoré je dostatočne určité a zrozumiteľné z hľadiska kritérií platnosti tohto právneho úkonu a vo vzťahu k výkladu prejavu vôle zmluvných strán preto primárne súd aplikoval úpravu § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné i v obchodno-právnych vzťahoch /na tomto mieste súd zdôrazňuje, že úprava § 266 Obchodného zákonníka je zaradená do Oddielu II., Hlavy I, Tretej časti Obchodného zákonníka s názvom: Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch/. Pokiaľ teda účastníci rozdielne vykladali dojednanie o paušálnej odmene, nedošlo by k odstráneniu tejto rozdielnosti ani vykonaním výsluchu označených svedkov Q.. C. a Z.. M., v nadväznosti na čo súd rozhodol o zamietnutí týchto dôkazných návrhov žalovaného. Pri výklade dojednania o paušálnej odmene, tak ako je obsiahnuté v Dodatku č. 2 článok III. Mandátnej zmluvy, súd vychádzal na základe aplikácie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záveru, podľa ktorého toto dojednanie o paušálnej odmene zakladá žalobcovi právo na paušálnu odmenu za kalendárny rok v prípade výkonu poradenskej a investorskej činnosti v danom kalendárnom roku nezávisle na rozsahu tohto plnenia poradenskej a investorskej činnosti. Uvedenému záveru korešponduje i samotná skutočnosť dojednania práve paušálnej odmeny, teda takého typu odmeny, vo vzťahu ku ktorému nie je možné plnenie, za ktoré je dojednávaná /v danom prípade investorská a poradenská činnosť žalobcu/, vopred odhadnúť čo do jeho kvantifikácie. Dohodu účastníkov podľa druhej vety článku III. Dodatku č. 2 k Mandátnej zmluve, podľa ktorej paušálna ročná odmena bude postupne realizovaná na základe faktúry vystavenej mandatárom po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, vyhodnotil súd ako dojednanie spôsobu vyúčtovania paušálnej odmeny, v súlade s ktorým žalobca i postupoval, ako vyplýva z predložených faktúr za mesiac máj 2010 a október 2009. Na základe článku III. Dodatku č. 2 k predmetnej Mandátnej zmluve vzniklo potom žalobcovi právo na zaplatenie odplaty za investorskú a poradenskú činnosť za kalendárny rok v prípade, ak v priebehu kalendárneho roka takýto druh činností žalovanému poskytol, a to nezávisle na rozsahu takto poskytnutého plnenia, ako aj nezávisle na tom, kedy v priebehu kalendárneho roka takéto plnenie poskytol.

V nadväznosti na tento záver súd ďalej skúmal, či za rok 2009 a 2010 žalobcovi právo na paušálnu odmenu za investorskú a poradenskú činnosť vzniklo. V tomto smere vykonal súd dôkaz oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvorili prílohu podania žalobcu z 28.10.2015 a sú v spise na č.l. 108 až 180 a oboznámením príloh Mandátnej zmluvy č. 1 a 3, ktoré obsahujú vymedzenie obsahovej náplne poradenskej a investorskej činnosti mandatára. Tieto dôkazy vyhodnotil podľa § 132 OSP a dospel k záveru, že žalobca preukázal vykonanie poradenskej a investorskej činnosti i v roku 2009, i v roku 2010. Listinné dôkazy predložené žalobcom ako prílohy označeného podania z 28.10.2015 bez vzhliadnutia potreby akéhokoľvek ich odborného posúdenia a tiež vykonávania ďalšieho dokazovania vo vzťahu k týmto dôkazom, hodnotí súd ako dôkazy preukazujúce výkon poradenskej a investorskej činnosti žalobcom pre žalovaného v roku 2009 a 2010, pretože tak ako vyplýva z ich obsahu, vecne spadajú pod dojednaný obsah poradenskej a investorskej činnosti podľa prílohy č. 1 a 3 Mandátnej zmluvy. Konkrétne napríklad ako doklad preukazujúci realizáciu investorskej činnosti v roku 2009 hodnotí súd doklad podľa č.l. 131 označený: Vec: Doklady k stavbe Vonkajšie osvetlenie Lesopark Chrasť z 2.6.2009, podľa obsahu ktorého zasiela žalobca žalovanému v prílohe doklady ukončenej stavby Vonkajšie osvetlenie Lesopark Chrasť č. XXXX v rozsahu: po 1/ Ohlásenie stavebných úprav po - súhlas z 24.6.2008 po 2/ zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, po 3/ objekt: SO07 - úprava vonkajšieho osvetlenia ELZA elaborát kvality dvakrát, po 4/ porealizačné zameranie - osvetlenie - Q.. C. X.. - Slovgeo, s.r.o., Žilina. Ako doklad o realizácii investorskej činnosti v roku 2010 žalobcom pre žalovaného hodnotí súd napríklad listinný dôkaz z č.l. 118

- list žalobcu adresovaný žalovanému zo 17.6.2010 označený: Vec: Žilina - Hájik II stavba, bytový objekt E9 - 62b.j. - sanácia zosuvu - zaslanie PD, podľa ktorého žalobca zasiela žalovanému vypracovanú

projektovú dokumentáciu sanácie zosuvu pri bytovom objekte, ktorý je tu označený, vypracovanú odbornou firmou Geotechnik SK s.r.o. na základe objednávky MsÚ Žilina v rozsahu príloh: Projektová dokumentácia. Zároveň v závere tohto listu žalobca žiada žalovaného o stanovisko k realizácii druhej etapy stavby. Ako dôkaz o realizácii investorskej činnosti žalobcom pre žalovaného v roku 2010 hodnotí súd napríklad listinný dôkaz, ktorý je v spise na č.l. 125, kde sa nachádza list žalobcu adresovaný žalovanému z 28.10.2010 označený ako Vec: Žilina - Hájik II stavba, bytový objekt E9 - 62 B.j. - žiadosť o určenie súpisného čísla, podľa obsahu ktorého žalobca žiada žalovaného o určenie súpisného čísla na blok E9, I. M., bytový dom, ktorý bol zrealizovaný na pozemku Mesta Žilina na označenej parcele a zasiela prílohy v rozsahu: po 1/ Geometrický plán - originál, po 2/ Stavebné povolenie č. 2008C - 36227Ha kópia, po 3/ Kolaudačné rozhodnutie s označeným číslom, po 4/ LV. Ako dôkaz o realizácii poradenskej činnosti žalobcom pre žalovaného v roku 2009 hodnotí súd napríklad listinný dôkaz, ktorý je v spise na č.l. 168 - Vec: Plnenie rozpočtu k 30.9.2009 zo dňa 2.11.2009, ktorým žalobca zaslal žalovanému Plnenie rozpočtu k 30.9.2009 spolu s komentárom k jednotlivým stavbám a prílohami podľa textu. Ako dôkaz o realizácii poradenskej činnosti v roku 2010 hodnotí súd napríklad listinný dôkaz, ktorý je v spise na č.l. 112 označený: Vec: Plnenie rozpočtu za I. štvrťrok 2010, ktorý list je z 21.4.2010 a ktorým zaslal žalobca žalovanému Plnenie rozpočtu za I. štvrťrok 2010 - skutočné náklady s komentárom k jednotlivým stavbám a s prílohami podľa textu.

Vzhľadom na vyššie skonštatované dojednanie spôsobu platenia ročnej paušálnej odmeny jej realizáciou rozložením na mesačné faktúry je irelevantná obrana žalovaného o nepreukázaní realizácie plnenia poradenskej a investorskej činnosti práve v mesiacoch máj 2010 a október 2009, nakoľko relevantným pre vznik práva žalobcu na paušálnu odmenu je skutočnosť preukázania výkonu poradenskej a investorskej činnosti žalobcom pre žalovaného v roku 2009 a v roku 2010, tak ako je to skonštatované vyššie. Z obsahu Mandátnej zmluvy nevyplýva, že by žalobca mal jednotlivé konkrétne úkony pri realizácii zadanej investorskej a poradenskej činnosti vykonávať na základe osobitných pokynov žalovaného. Naopak v dojednaní článku IV. bod 2 Mandátnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v činnostiach, obsah ktorých je špecifikovaný v prílohách 1 až 3 Mandátnej zmluvy postupuje mandatár samostatne a zodpovedá v plnom rozsahu za ich kvalitný a včasný výkon. Je nepochybné, že žalobca v roku 2009 a 2010 vykonával investorskú a poradenskú činnosť pre žalovaného na základe požiadaviek žalovaného. Žalobca teda i v roku 2009 a 2010 vykonával jednotlivé úkony poradenskej a investorskej činnosti pre žalovaného pri realizácii konkrétnych samostatných zadaní, ktoré mu žalovaný adresoval aj potom, ako zrealizoval úkon výpovede z Mandátnej zmluvy, ktorý záver preukazujú listinné dôkazy predložené žalobcom, tak ako boli prílohou podania z 28.10.2015, a to konkrétne list žalovaného z 19.4.2010 /č.l. 111/, list žalovaného zo 17.6.2009, ktorý je v spise na č.l. 133, výňatok z elektronickej komunikácie adresovanej žalovaným žalobcovi z 29. júla 2009 z č.l. 143, list žalovaného zo 14.10.2009 z č.l. 161 a list žalovaného adresovaný žalobcovi zo 14.10.2009, ktorý je na č.l. 163. V nadväznosti na to súd ako nedôvodnú hodnotí obranu žalovaného, podľa ktorej žalovaný po výpovedi Mandátnej zmluvy nezadával žalobcovi vykonávanie investorskej a poradenskej činnosti. Pri zohľadnení týchto skutočností hodnotí súd ako nedôvodnú i obranu žalovaného v tej časti, kde žalovaný poukázal na obsah výpovede Mandátnej zmluvy, ktorou mal dať žalobcovi pokyn, aby dojednané činnosti ďalej nevykonával a pokiaľ ich ďalej vykonával, konal tak v rozpore s pokynmi žalovaného ako mandanta, teda v rozpore so zákonom, aj so zmluvou. Nakoľko súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov neplatnosti výpovede žalovaného zo 16.3.2009, nie je relevantná argumentácia žalovaného poukazujúca na úpravu § 574 ods. 3 a § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá dispozitívna hmotno-právna úprava je spojená práve s účinkami výpovede, ktoré v tomto prípade nenastúpili. Listinné dôkazy predložené žalobcom ako príloha jeho podania z 28.10.2015 nie je možné hodnotiť vzhľadom na ich obsah len ako doklady svedčiace o dokončovaní skôr začatých činností v rámci zadania žalovaného, teda ako určitý dobeh skôr zadaných plnení, nakoľko práve uvedený obsah týchto listinných dôkazov a časové obdobie, na ktoré sa vzťahujú, takýto záver vylučujú. Rovnako nie je možné tieto listinné dôkazy hodnotiť ako plnenie zákonnej povinnosti žalobcu podľa § 569 Obchodného zákonníka, ktoré predpokladá odovzdanie vecí bez zbytočného odkladu. Tu súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcu vyzval na bezodkladné odovzdanie vecí v zmysle § 569 Obchodného zákonníka a postup žalovaného, kedy tento v priebehu rokov 2009 a 2010 ako je preukázané a skonštatované vyššie požadoval plnenie žalovaného - výkon investorskej a poradenskej činnosti, takúto výzvu na žalobcu i vylučuje. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje časové obdobie, ktoré pokrývajú listinné dôkazy predložené žalobcom ako prílohy podania z 28.10.2015, kedy tieto pokrývajú prakticky celý rok 2009

a 2010. Na rozdiel o žalovaného tieto listinné dôkazy hodnotí súd ako dôkazy preukazujúce v konaní tvrdenie žalobcu o realizácii investorskej a poradenskej činnosti žalobcom pre žalovaného v roku 2009 a 2010, v nadväznosti na čo súd námietky žalovaného voči týmto listinným dôkazom prezentované v konaní hodnotí ako nedôvodné. Vychádzajúc z tohto záveru rozhodol i o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania, ktorý bol prednesený žalovaným, a to na vykonanie výsluchu svedkov K. E., Q.. Z. C., H. K., N.. H. J. a E.. K. W., ktorých žalovaný navrhol vypočuť k okolnosti, či žalobca vykonával v roku 2009 a 2010 poradenskú činnosť pre žalovaného, k okolnostiam, za akých dochádzalo ku kontaktu a odovzdávaniu podkladov od žalobcu žalovanému / čl. 211 p.v./, ako aj ku tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého žalovaný nemal k dispozícii dostatok odborne spôsobilých zamestnancov, a preto musel uvedené činnosti pre neho naďalej vykonávať žalobca. Žalovaný v konaní nespochybnil skutočnosť realizácie plnení, o ktorých svedčia listinné dôkazy predložené žalobcom ako prílohy podania z 28.10.2015 a ani skutočnosť, že táto komunikácia medzi žalobcom a žalovaným prebehla, čo vyplýva aj z obsahu niektorých samotných listinných dôkazov, a preto je podľa názoru súdu irelevantné, aké boli okolnosti odovzdávania týchto dokladov, rovnako ako je irelevantné, či žalovaný mal alebo nemal dostatok odborne spôsobilých pracovníkov v roku 2009 a 2010 na výkon konkrétnych činností a či pracovníci žalovaného v roku 2009 a 2010 tiež prípadne investorskú a poradenskú činnosť pre žalovaného vykonávali, prípadne v akej miere alebo rozsahu. Vo vzťahu k úprave § 569 Obchodného zákonníka, na ktorú žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukazoval súd dodáva, že listinné dôkazy predložené žalobcom ako prílohy jeho podania z 28.10.2015, nesvedčia len o samotnom odovzdaní týchto dokladov žalobcom žalovanému pri realizácii investorskej a poradenskej činnosti, ale i o samotnom zabezpečení týchto dokladov, teda o vykonaní konkrétnych úkonov žalobcom pre žalovaného v rámci dojednaného predmetu Mandátnej zmluvy v časti investorskej a poradenskej činnosti a teda o splnení záväzku žalobcu ako mandatára vyplývajúceho mu z Mandátnej zmluvy. Tieto listinné dôkazy nehodnotí súd ako dôkazy, ktoré by sa týkali realizácie inžinierskej činnosti v zmysle dopĺňania dokladov a dokumentácie podľa prílohy č. 2 Mandátnej zmluvy v časti C, 2.6. Samotná realizácia úkonov žalobcu, o ktorých svedčia tieto listinné dôkazy, tak ako je uvedené vyššie, nebola žalovaným spochybnená, rovnako ako žalovaný v konaní nespochybnil tvrdenie žalobcu o realizácii ďalších žalobcom tvrdených úkonov najmä v rámci poradenskej činnosti zahŕňajúcich účasť na pravidelných poradách s primátorom mesta, s viceprimátorom mesta alebo s prednostom na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, čo sú úkony nesporne spadajúce z hľadiska ich vecnej povahy pod poradenskú činnosť podľa prílohy č. 3 Mandátnej zmluvy /č.l. 186 p.v./. Pri výkone poradenskej a investorskej činnosti vzhľadom na obsah týchto činností, ako sú vymedzené v obsahovej náplni v prílohách č. 1 a 3 Mandátnej zmluvy nie je vylúčené, že realizácia úkonov investorskej a poradenskej činnosti vo vzťahu ku konkrétnemu zadaniu sa uskutočnila v priebehu viacerých kalendárnych rokov, v dôsledku čoho na paušálnu odmenu za celý čas realizácie úkonov v rámci konkrétneho zadania má žalobca právo. Vychádzajúc z uvedených záverov nie je možné právo žalobcu na zaplatenie odplaty, tak ako je v tomto konaní uplatnené, hodnotiť ako výkon práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda ktorý by odôvodňoval výnimočnú aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka a nepožíval by právnu ochranu. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka predstavuje hmotno-právny základ pre nepriznanie právnej ochrany vo vzťahu k takému výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto ustanovenie je vyjadrením všeobecnej zásady súkromného práva - zákazu zneužitia práva. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifikom obchodno-právnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú pokiaľ ide o relatívne obchodné vzťahy akým bol i vzťah založený Mandátnou zmluvou medzi účastníkmi tým, že v nich vystupujú podnikatelia, ktorí v rámci týchto vzťahov presadzujú svoje podnikateľské zámery a záujmy a nesú v rámci týchto vzťahov podnikateľské riziko. To, čo je poctivé v obchodno-právnej rovine nie vždy možno považovať z hľadiska všeobecného občianskeho práva za súladné s dobrými mravmi. Na základe aplikácie § 265 Obchodného zákonníka je súdu umožnené posudzovať súlad výkonu subjektívneho práva so všeobecne rešpektovanými pravidlami chovania medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti na trhu. Vo výnimočných prípadoch, kedy by sa priznanie uplatneného nároku alebo priznanie súdnej ochrany vo vzťahu k právu všeobecne javilo ako nespravodlivé, môže súd výkonu takéhoto práva súdnu ochranu odoprieť. V okolnostiach prejednávanej veci súd nevzhliadol priestor pre výnimočnú aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka. Na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu a žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 8.298,48 EUR ako právo na zaplatenie dohodnutej odmeny podľa § 566 ods. 1, § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka.

So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú odplatu je žalovaný v omeškaní, pričom v danom prípade sa jedná sa o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku. Pre tento prípad si účastníci v článku IV. bod 7 dohodli úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky, v súlade s ktorým zmluvným dojednaním žalobca úrok z omeškania v tejto sadzbe v konaní uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti daňového dokladu - faktúry, ktorou bola odmena vyúčtovaná a pri zohľadnení skutočnosti doručenia faktúry č. 10090126 žalovanému dňa 30.10.2009 a faktúry č. 10100051 žalovanému dňa 1.6.2010 v spojení so zohľadnením dojednanej splatnosti faktúr podľa tretej vety článku III. Dodatku č. 2 ku Mandátnej zmluve. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd rešpektoval zmluvnú vôľu účastníkov vyjadrenú v dojednaní Mandátnej zmluvy podľa článku IV. bod 7, kde si zmluvné strany dohodli sadzbu úroku z omeškania 0,5 % denne. Úrok z omeškania dojednaný v takejto sadzbe stíha žalovaného pri porušení jeho základnej zmluvnej povinnosti včas zaplatiť dohodnutú odmenu za výkon činnosti mandatára. Žalobca uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej sadzbe práve za porušenie tejto základnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Žalobca v nadväznosti na to uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej sadzbe, teda v sadzbe, ktorá bola výsledkom dohody zmluvných strán práve z dôvodu nesplnenia uvedenej základnej zmluvnej povinnosti žalovaného včas zaplatiť dohodnutú odplatu. Takýto výkon práva žalobcu nie je možné hodnotiť ako výkon práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíval by podľa § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu, ako sa toho domáhal žalovaný. I v tejto časti poukazuje súd na rovnaké závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina vo vzťahu k otázke uplatneného úroku z omeškania, pokiaľ ide o sadzbu 0,5 % denne pod sp.zn. zo dňa 7.9.2011, podľa záverov ktorého krajský súd úrok z omeškania v sadzbe 0,5 % denne vyhodnotil ako primeraný a nevzhliadol vo vzťahu k úroku z omeškania v takejto sadzbe priestor pre aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka /strana 9 označeného rozsudku Krajského súdu Žilina/. V nadväznosti na takéto závery vo vzťahu k úroku z omeškania nevzhliadol súd priestor ani pre posudzovanie uplatneného úroku z omeškania v sadzbe 0,5 % denne z hľadiska prípadného rozporu dohody o výške úrokov z omeškania s dobrými mravmi.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako účastníkovi úspešnému v konaní v celom rozsahu bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdnych poplatkov za samostatne podané žaloby vo veci sp.zn. v sume 248,50 EUR a vo veci sp.zn. v sume 248,50 EUR. Ďalej ako dôvodne uplatnené boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia nasledovne:

- v konaní o zaplatenie 4.149,24 EUR s príslušenstvom vedenom pod pôvodnou sp. zn. do právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.3.2015 č.k. -53 o spojení vecí (8.4.2015) za úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby dňa 4.9.2013, 2. písomné podanie žaloby na súd dňa 11.9.2013, 3. písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 28.11.2013,

- v konaní o zaplatenie 4.149,24 EUR s príslušenstvom vedenom pod pôvodnou sp. zn. do právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.3.2015 č.k. -53 o spojení vecí (8.4.2015) za úkony právnej služby: 4. prevzatie - príprava obhajoby dňa 5.3.2014, 5. písomné podanie žaloby na súd dňa 15.4.2014,

- v konaní o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom vedenom pod sp. zn. od právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.3.2015 č.k. -53 o spojení vecí (8.4.2015) za úkony právnej služby: 6. účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015, 7. vyjadrenie k veci z 12.11.2015, 8. účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 15.12.2015, 9. účasť na pojednávaní dňa 15.1.2016, pri výške tarifnej odmeny za prvý až piaty úkon právnej služby á 151,05 EUR + tarifná odmena za šiesty, siedmy a deviaty úkony právnej služby určená podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby /ďalej len Vyhláška č. 655/2004/ Z.z./ vo výške á 201,40 EUR /tarifná odmena vo veci sp. zn. zvýšená o 1/3 tarifnej odmeny vo veci sp. zn. , t.j. 151,05 EUR + 1/3 zo sumy 151,05 EUR, teda 151,05 EUR + 50,35 EUR = 201,40 EUR/ + tarifná odmena za ôsmy úkon právnej služby vo výške 1 z tarifnej odmeny 201,40 EUR v súlade s § 13a ods. 4 veta druhá Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda 50,35 EUR + 3-krát 7,81 EUR ako režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 + 2-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 + 3-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 + 1-

krát 8,58 EUR ako režijný paušál za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalobcu na pojednávanie dňa 6.11.2015, 15.12.2015 a 15.1.2016, vždy na trase Trenčín - Žilina a späť za 3 začaté polhodiny v celkovej výške 41,94 EUR dňa 6.11.2015 /3 x 13,98 EUR/, 41,94 EUR dňa 15.12.2015 /3 x 13,98 EUR/ a 42,90 EUR dňa 15.1.2016 /3 x 14,30 EUR/ + náhrada cestovných nákladov spojených s pojednávaním dňa 6.11.2015, 15.12.2015 a 15.1.2016, vždy na trase Trenčín - Žilina a späť /163 km/ pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 10,8 l/100 km a pri vedomosti súdu o cene použitej pohonnej hmoty vo výške cestovných nákladov celkom 49,38 EUR dňa 6.11.2015, 49,38 EUR dňa 15.12.2015 a 47,75 EUR dňa 15.1.2016. Dôvodne uplatnené trovy konania žalobcu z titulu právneho zastúpenia boli určené podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 a 4, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Dôvodne uplatnené trovy konania v sume 497,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.756,35 EUR boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako účastníkovi úspešnému v konaní v celom rozsahu bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdnych poplatkov za samostatne podané žaloby vo veci sp.zn. v sume 248,50 EUR a vo veci sp.zn. v sume 248,50 EUR. Ďalej ako dôvodne uplatnené boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia nasledovne:

- v konaní o zaplatenie 4.149,24 EUR s príslušenstvom vedenom pod pôvodnou sp. zn. do právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.3.2015 č.k. -53 o spojení vecí (8.4.2015) za úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby dňa 4.9.2013, 2. písomné podanie žaloby na súd dňa 11.9.2013, 3. písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 28.11.2013,

- v konaní o zaplatenie 4.149,24 EUR s príslušenstvom vedenom pod pôvodnou sp. zn. do právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.3.2015 č.k. -53 o spojení vecí (8.4.2015) za úkony právnej služby: 4. prevzatie - príprava obhajoby dňa 5.3.2014, 5. písomné podanie žaloby na súd dňa 15.4.2014,

- v konaní o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom vedenom pod sp. zn. od právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.3.2015 č.k. -53 o spojení vecí (8.4.2015) za úkony právnej služby: 6. účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015, 7. vyjadrenie k veci z 12.11.2015, 8. účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 15.12.2015, 9. účasť na pojednávaní dňa 15.1.2016, pri výške tarifnej odmeny za prvý až piaty úkon právnej služby á 151,05 EUR + tarifná odmena za šiesty, siedmy a deviaty úkony právnej služby určená podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby /ďalej len Vyhláška č. 655/2004/ Z.z./ vo výške á 201,40 EUR /tarifná odmena vo veci sp. zn. zvýšená o 1/3 tarifnej odmeny vo veci sp. zn. , t.j. 151,05 EUR + 1/3 zo sumy 151,05 EUR, teda 151,05 EUR + 50,35 EUR = 201,40 EUR/ + tarifná odmena za ôsmy úkon právnej služby vo výške 1 z tarifnej odmeny 201,40 EUR v súlade s § 13a ods. 4 veta druhá Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda 50,35 EUR + 3-krát 7,81 EUR ako režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 + 2-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 + 3-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 + 1- krát 8,58 EUR ako režijný paušál za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalobcu na pojednávanie dňa 6.11.2015, 15.12.2015 a 15.1.2016, vždy na trase Trenčín - Žilina a späť za 3 začaté polhodiny v celkovej výške 41,94 EUR dňa 6.11.2015 /3 x 13,98 EUR/, 41,94 EUR dňa 15.12.2015 /3 x 13,98 EUR/ a 42,90 EUR dňa 15.1.2016 /3 x 14,30 EUR/ + náhrada cestovných nákladov spojených s pojednávaním dňa 6.11.2015, 15.12.2015 a 15.1.2016, vždy na trase Trenčín - Žilina a späť /163 km/ pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 10,8 l/100 km a pri vedomosti súdu o cene použitej pohonnej hmoty vo výške cestovných nákladov celkom 49,38 EUR dňa 6.11.2015, 49,38 EUR dňa 15.12.2015 a 47,75 EUR dňa 15.1.2016. Dôvodne uplatnené trovy konania žalobcu z titulu právneho zastúpenia boli určené podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 a 4, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Dôvodne uplatnené trovy konania v sume 497,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.756,35 EUR boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.