Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/159/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Mestský investorský útvar, s.r.o., so sídlom Na Priekope 17, 010 01 Žilina, IČO: 31 628 991, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., ul. Legionárska č. 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO: 47 251 913, proti odporcovi: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 013 31 Žilina, IČO: 00 321 796, o zaplatenie 99.581,76 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 99.581,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% denne počítaným zo sumy 4.149,24 eur od 20.05.2009, zo sumy 4.149,24 eur od 16.07.2009, zo sumy 4.149,24 eur od 19.08.2009, zo sumy 4.149,24 eur od 20.10.2009, zo sumy 4.149,24 eur od16.12.2009, zo sumy 4.149,24 eur od 18.02.2010, zo sumy 4.149,24 eur od 19.08.2010, zo sumy 4.149,24 eur od 17.09.2010, zo sumy 4.149,24 eur od 21.10.2010, zo sumy 4.149,24 eur od 17.11.2010, zo sumy 4.149,24 eur od 17.12.2010, zo sumy 4.149,24 eur od 18.01.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 17.02.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 18.03.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 16.04.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 18.05.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 17.06.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 16.07.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 16.08.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 15.09.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 18.10.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 30.11.2011, zo sumy 4.149,24 eur od 16.12.2011 a zo sumy 4.149,24 eur od 27.01.2012 všetko až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5.972,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.307,74 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa samostatnými žalobami podanými na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. , , , , , a domáhal voči v návrhu označenému odporcovi zaplatenia peňažnej pohľadávky s poukazom na Mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 01.06.1995(ďalej len "Mandátna zmluva"). Spolu suma žalovanej istiny vo výške 99.581,76 eur predstavuje vyčíslenú odmenu za výkon činnosti mandatára podľa Mandátnej zmluvy za obdobie mesiacov jún 2009, apríl 2009, júl 2009, september 2009, november 2009, január 2010, júl 2010 až december 2011, t. j. odmenu vyúčtovanú za 24 mesiacov vždy mesačne pozadu vo výške 4.149,24 eur so stanovenou lehotou splatnosti.

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -57 zo dňa 28.05.2014 súd rozhodol o spojení vyššie označených právnych vecí na spoločné konanie, vedené pod spisovou značkou , a to s poukazom na ustanovenie , v záujme hospodárnosti konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že všetky vyššie označené právne veci spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov konania a vychádzajú z rovnakých skutkových a právnych základov.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa zo dňa 19.06.2014, ktorým navrhovateľ rozšíril pôvodne uplatnený nárok o ďalšiu časť pohľadávky vyplývajúcej z Mandátnej zmluvy, za obdobie mesiacov júl 2010 - december 2011 súd pripustil zmenu žaloby uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -113 zo dňa 28.07.2014.

Navrhovateľ spolu so žalovanou istinou žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej sadzbe 0,5% denne počítané zo sumy fakturovanej mesačnej odmeny odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z fakturovaných súm až do ich zaplatenia.

Podanú žalobu navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 01.06.1995 Mandátnu zmluvu v znení jej dodatkov s dobou platnosti zmluvy od 01.06.1995 do 31.05.2015 podľa Dodatku č. 3 zo dňa 03.03.2005. Navrhovateľ sa ako mandatár v Mandátnej zmluve zaviazal vykonávať investorskú, poradenskú a inžiniersku činnosť podľa obsahovej náplne Mandátnej zmluvy vymedzenej v prílohe č. 1 - 3 Mandátnej zmluvy. Dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.1999 k Mandátnej zmluve si v čl. III bod 4 písm. a) zmluvné strany dohodli paušálnu ročnú odmenu za výkon investorskej a poradenskej činnosti v sume 49.790,88 eur + DPH (1.500.000,- Sk), s vyplácaním tejto odmeny mesačne pozadu na základe faktúry splatnej do 14 dní od jej doručenia. Pre prípad omeškania so zaplatením dohodnutej odmeny podľa Mandátnej zmluvy v stanovených termínoch, zmluvné strany v čl. IV bod 7 Mandátnej zmluvy dohodli úrok z omeškania vo výške 0,5% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania. Odporca listom zo dňa 16.03.2009, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 19.03.2009 vypovedal Mandátnu zmluvu bez uvedenia ďalších dôvodov. Navrhovateľ namietol odporcovi platnosť výpovede Mandátnej zmluvy s poukazom na skutočnosť, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená na dobu určitú a túto nie je možné vypovedať okrem prípadov porušenia Mandátnej zmluvy závažným spôsobom, ktorý však nenastal a vo výpovedi takýto dôvod uvedený nebol. Následne medzi účastníkmi vznikol súdny spor vedený na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. , predmetom ktorého boli úhrady faktúr vystavených na základe Mandátnej zmluvy, medzi inými aj faktúry za mandátnu činnosť vykonávanú v období mesiaca marec 2009. Odporca časť fakturovanej sumy do dňa 19.03.2009 uhradil a predmetom sporu ostala iba neuhradená časť faktúry za obdobie od 19. 03. 2009 do 31.03.2009, nakoľko odporca odmietol túto pohľadávku navrhovateľa uhradiť s odôvodnením, že dňom 19.03.2009 mandátny vzťah medzi účastníkmi konania výpoveďou zanikol. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí o odvolaní spis. zn. zo dňa 07.09.2011 ustálil neplatnosť výpovede Mandátnej zmluvy, ktorú otázku riešil krajský súd ako predbežnú otázku. Napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Žilina pod spis. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline pod spis. zn. odporca odmietol preplácať navrhovateľovi faktúry za mandátnu činnosť od mesiaca apríl 2009 vychádzajúc z platnosti výpovede zmluvy.

Spolu s návrhmi na začatie konania navrhovateľ pripojil do spisu kópie listinných dôkazov - faktúry, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi odmenu za výkon investorskej a poradenskej činnosti , predsporovú komunikáciu účastníkov , rozsudok Krajského súdu v Žiline, spis. zn. zo dňa 07.09.2011, Mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 01.06.1995 v znení jej dodatkov č. 1 - č. 3, obsahovú náplň mandátnej činnosti vymedzenej v prílohe č. 1 - 3 Mandátnej zmluvy.

V súlade s obsahom návrhov a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobnými rozkazmi vyhovel návrhom navrhovateľa, proti ktorým podal odporca v zákonom stanovenej lehote odôvodnené odpory, čím došlo k zrušeniu platobných rozkazov v celom rozsahu zo zákona. Odporca podané odpory odôvodnil tým, že je pre meritórne rozhodnutie vo veci potrebné prejudiciálne sa vysporiadať s otázku platnosti výpovede mandátnej zmluvy, následne posúdiť primeranosť požadovaných úrokov z omeškania a vysporiadať sa s otázkou, či navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie dojednanej odmeny. Odporca opakovane poukazoval na závery Okresného súdu Žilina vyslovené v konaní vedenom pod spis. zn. , v ktorom ako predbežnú otázku súd posudzoval platnosť výpovede mandátnej zmluvy so záverom o neplatnosti tohto právneho úkonu. Odporca ďalej uviedol právnu argumentáciu na podporu svojich tvrdení k námietke voči žalovanej pohľadávke. Vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z omeškania odporca poukázal na zrejmý nepomer vo výške dohodnutej sankcie za porušenie základných povinností, ktoré zmluvným stranám vyplývali z obsahu mandátnej zmluvy. Úrok požadovaný navrhovateľom odporca označil za neúnosný, ktorého priznanie by zakladalo neprimerané obohatenie na strane navrhovateľa. Pri zhodnotení pomerov oboch účastníkov ako aj prípadných pochybení pri tvorbe zmluvy odporca má za to, že dohodnutá výška úrokovej sadzby je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Odporca poukázal na obsah čl. II ods. 2 Mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.1995, v ktorej sa odporca ako mandant zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako mandatárovi odmenu viazanú na výkon činností uvedených v zmluve, v sadzbe určenej čl. III zmluvy. Vo väzbe na odporcom citované ustanovenie a ustanovenie odporca uviedol, že podľa Mandátnej zmluvy síce zmluvné strany odchylne od zákonnej úpravy dojednali paušálnu ročnú odmenu, avšak i túto viazali na výkon činnosti upravenej v čl. II ods. 1 Mandátnej zmluvy. Navrhovateľ podľa tvrdení odporcu od výpovede zmluvy nevykonáva pre odporcu žiadnu investorskú a poradenskú činnosť, nakoľko túto si odporca u navrhovateľa neobjednáva a nezadáva. Ak teda mandatár činnosť riadne nevykonal, a to z akéhokoľvek dôvodu, napríklad i pre okolnosti na strane mandanta, nemá nárok na odplatu. S poukazom na obsah zákonného ustanovenia a s prihliadnutím na povahu záväzku vzniknutého medzi účastníkmi z uzavretej zmluvy, odporca má za to, že medzi účastníkmi ide o vzájomne podmienené plnenia, pričom sa nemôže strana, ktorá svoj záväzok ešte nesplnila, domáhať sa splnenia od druhej strany.

V písomných vyjadreniach k podaným odporom navrhovateľ uviedol, že otázka platnosti výpovede Mandátnej zmluvy a primeranosti uplatňovaného úroku z omeškania, bola už prejudiciálne riešená v rámci konania Okresného súdu Žilina pod spis. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. , a preto tieto opakované námietky odporcu je potrebné posúdiť v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Vo vzťahu k namietanému nároku na zaplatenie odmeny mandatára navrhovateľ uviedol, že Dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.1999 k Mandátnej zmluve zo dňa 01.06.1995 došlo medzi účastníkmi k zmene dohody v časti dojednanej odplaty mandatára tak, že odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi za investorskú a poradenskú činnosť v každom kalendárnom roku paušálnu odmenu vo výške 1.500.000,- Sk s postupne realizovanými platbami na základe faktúry vystavenej po skončení príslušného kalendárneho mesiaca. V tomto Dodatku bola dohodnutá aj odmena za inžiniersku činnosť, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť nad rámec paušálnej odmeny, a to podľa výšky pridelených finančných prostriedkov na jednotlivé stavby, schválené mestským zastupiteľstvom podľa sadzobníka projektových a inžinierskych činností vydaným UNIKA pre príslušné roky + DPH na podklade navrhovateľom vystavenej faktúry. Z dohodnutého spôsobu odmeny je zrejmé, že účastníci rozlišovali výšku odmeny pre rôzne činnosti bez ohľadu na rozsah vykonávanej činnosti v oblasti investorskej a poradenskej činnosti, ku ktorej sa viazala paušálna odmena vo fixne stanovenej sume a druhá časť odmeny za inžiniersku činnosť v závislosti na výkonu konkrétnych prác účtovaných ako pohyblivá zložka odmeny. Od okamihu uzavretia Dodatku č. 2 k Mandátnej zmluve odporca bez akýchkoľvek výhrad mesačne uhrádzal navrhovateľovi paušálnu odmenu za investorskú a poradenskú činnosť podľa priebežne vystavených faktúr. Odporca ako mandant mal právo a povinnosť od navrhovateľa požadovať vykonanie investorskej a poradenskej činnosti a povinnosťou navrhovateľa bolo túto požiadavku riadne a včas splniť. Tieto vzájomné práva a povinnosti účastníkov vyplývali tak z Mandátnej, ako aj zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti navrhovateľa, ktorého zakladateľom a spoločníkom je aj odporca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania v dohodnutej sadzbe titulom zmluvného nároku z uzatvorenej Mandátnej zmluvy. Zdôraznil, že návrh Mandátnej zmluvy predkladal odporca, pričom odporca svojvoľne prestal plniť niektoré povinnosti a platiť odmenu za výkon mandátnej činnosti. Odporca sa voči pohľadávke uplatňovanej navrhovateľom vystavenými faktúrami primárne bránil s poukazom na platnosť výpovede Mandátnej zmluvy. Aktuálne spochybňuje dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky tvrdiac skutočnosť, že navrhovateľovi právo na zaplatenie odmeny mandatára nevzniklo, nakoľko činnosť, ku ktorej sa v Mandátnej zmluve navrhovateľ zaviazal, pre odporcu nevykonával a túto si odporca u navrhovateľa nezadával. Paušálna odmena dohodnutá v zmluve sa vzťahovala aj na prípady , keď navrhovateľ nebude pre odporcu vykonávať žiadnu činnosť, hoci takéto výslovné ustanovenie v zmluve absentuje. Túto vôľu možno vyvodiť z praxe, ktorú medzi sebou účastníci od uzavretia minimálne Dodatku č. 2 v roku 1999 zaviedli a praktizovali až do momentu neplatného vypovedania Mandátnej zmluvy, kedy odporca prestal navrhovateľovi uhrádzať odmenu, avšak nie z dôvodu, že by navrhovateľ pre neho činnosť nevykonával, ale s odôvodnením, že mandátna

zmluva a jej platnosť bola výpoveďou ukončená, a preto nárok na zaplatenie odmeny navrhovateľ nemá. Od momentu uzavretia zmluvy odporca nevyžadoval od navrhovateľa predloženie faktúry za investorskú a poradenskú činnosť s požiadavkou na presnú špecifikáciu činností, ktoré tvorili predmet fakturácie ani nenastal dôvod, pre ktorý by navrhovateľom vystavená faktúra bola odporcom vrátená. Paušálna odmena za činnosť mandatára sa neviazala na konkrétny rozsah alebo povahu vykonávanej činnosti mandatára. Takáto obrana odporcu nezodpovedala zámeru a vôli účastníkov pri uzavretí zmluvy. Po doručení výpovede mandátnej zmluvy naďalej odporca požadoval od navrhovateľa výkon určitej poradenskej a investorskej činnosti, ktorú navrhovateľ odporcovi poskytoval.

Poverený pracovník odporcu sa v celom rozsahu pridržiaval svojich doterajších písomných vyjadrení, na doplnenie ktorých uviedol, že z obsahu Mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva dohoda účastníkov, v rámci ktorej zmluvné strany dojednali paušálnu ročnú odmenu viazanú na výkon činnosti upravenej v čl. II ods. 1 Mandátnej zmluvy. Uplatňovaný úrok vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy je v príkrom rozpore s úrokovými sadzbami bánk. Tento úrok by slúžil ako neprimeraný zdroj obohatenia navrhovateľa. Odporca poukázal na nevyváženosť zmluvy v časti úpravy sankcií, ktorými zmluvné strany postihujú porušenie zmluvných povinností so zvýhodnením strany navrhovateľa ako mandatára.

Z vykonaných listinných dôkazov mal súd nesporne preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu z Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 01.06.1995 v znení jej dodatkov s dobou platnosti zmluvy od 01.06.1995 do 31.05.2015 (Dodatok č. 3 zo dňa 03.03.2005). Navrhovateľ sa v Mandátnej zmluve zaviazal vykonávať ako mandatár investorskú, poradenskú a inžiniersku činnosť podľa obsahovej náplne vymedzenej v prílohe č. 1 - 3 Mandátnej zmluvy a odporca ako mandant sa zaviazal za výkon týchto činností zaplatiť navrhovateľovi odmenu v súlade s čl. III. Podľa čl. IV bod 7 Mandátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na spôsobe úhrady odmeny, ktorej včasné splnenie zabezpečili dohodou o výške úroku z omeškania v sadzbe 0,5% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania.

Vo vzťahu k opakovane namietanej platnosti, resp. neplatnosti výpovede Mandátnej zmluvy zo dňa 16.03.2009 doručenej navrhovateľovi dňa 19.03.2009, súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Žilina spis. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. zo dňa 07.09.2011, v ktorom krajský súd skonštatoval neplatnosť výpovede Mandátnej zmluvy, s ktorou otázkou sa vysporiadal ako s prejudiciálnou otázkou, a na základe čoho priznal navrhovateľovi požadované plnenie zo zmluvného vzťahu založeného Mandátnou zmluvou aj za obdobie po doručení výpovede zmluvy. Nakoľko právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline priznávajúci plnenie z Mandátnej zmluvy v sebe nepochybne zahŕňa aj pozitívne určenie platnosti predmetnej zmluvy, resp. určenie neplatnosti výpovede z tejto zmluvy, vytvorilo toto konanie prekážku rozhodnutej veci pre akýkoľvek ďalší návrh na určenie, vychádzajúci z rovnakého skutkového základu pri zachovaní identity účastníkov a predmetu konania. Uvedená okolnosť bola konštatovaná v rozhodnutí Okresného súdu Žilina č. k. -47 zo dňa 30.10.2013, keď súd rozhodol o návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 01.06.2013 tak, že konanie zastavil z dôvodu nedostatku podmienky konania (prekážky veci rozhodnutej), ktorú nie je možné odstrániť podľa veta prvá

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vychádzal z existencie platne uzavretej Mandátnej zmluvy, z ktorej účastníkom vyplývajú práva a povinnosti, a preto súd ďalšie dokazovanie zameral na posúdenie podmienok vzniku nároku na zaplatenie odmeny mandatára a jej výšku. Vo väzbe na takto uplatnený nárok súd skúmal relevanciu obrany odporcu voči žalovanej pohľadávke.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia , v znení platnom k okamihu uzavretia Mandátnej zmluvy, t. j. v znení platnom a účinnom k 01.06.1995 a ustanovenie a nasledovné upravujúce Mandátnu zmluvu.

Podľa , :

Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ,

Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa

Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia , ktoré svojou povahou je dispozitívnym ustanovením podľa , jednoznačne vyplýva, že pokiaľ medzi účastníkmi nie je v zmluve dojednané inak, podmienkou pre vznik nároku mandatára na odplatu je riadne vykonanie činnosti mandatára. S výnimkou základného ustanovenia zmluvy je úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, t. j. zmluvné strany sú oprávnené v ostatných častiach zmluvy sa odchýliť od zákonných ustanovení upravujúcich mandátnu zmluvu. Podstatnou náležitosťou mandátnej zmluvy je dojednanie zmluvných strán o tom, že mandatár zariadi obchodnú záležitosť pre mandanta za odplatu, nakoľko bez takéhoto dojednania nemôže dôjsť k vzniku mandátneho vzťahu. Výnimku tvorí prípad, ak je zariaďovanie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, kedy zákonná úprava vychádza z prezumpcie odplatnosti tohto vzťahu ( ). Dispozitívnosť ustanovenia, ktoré upravuje vznik nároku na odmenu mandatára, umožňuje zmluvným stranám odchýlne upraviť podmienky vzniku tohto nároku. Podľa písomného textu Mandátnej zmluvy čl. II bod 2 mandant sa zaviazal zaplatiť mandatárovi za výkon činností uvedených v čl. II dohodnutú odplatu v súlade s čl. III Mandátnej zmluvy. Dodatkom č. 2 k Mandátnej zmluve zo dňa 01.06.1995 uzatvoreného dňa 15.12.1999 zmluvné strany v čl. III upravujúcom výšku odplaty mandatára a spôsob jej úhrady, dohodli pre roky 2000 a nasledujúce záväzok mandanta zaplatiť mandatárovi za investorskú a poradenskú činnosť v každom kalendárnom roku paušálnu odmenu vo výške 1.500.000,- Sk, ktorá bude postupne realizovaná na základe faktúry vystavenej mandatárom po skončení príslušného kalendárneho mesiaca s dobou splatnosti faktúry 14 dní odo dňa doručenia faktúry.

Predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa z titulu odmeny mandatára, ktorú navrhovateľ vyúčtoval odporcovi mesačnými faktúrami každou vo výške 4.149,24 eur, a to :

fakt. č. XXXXXXXX za mesiac apríl 2009, splatná 18.05.2009, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac jún 2009, splatná 14.07.2009, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac júl 2009, splatná 17.08.2009, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac september 2009, splatná 16.10.2009, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac november 2009, splatná 15.12.2009, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac január 2010, splatná 16.02.2010, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac júl 2010, splatná 18.08.2010, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac august 2010, splatná 16.09.2010, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac september 2010, splatná 20.10.2010, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac október 2010, splatná 16.11.2010,

fakt. č. XXXXXXXX za mesiac november 2010, splatná 16.12.2010, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac december 2010, splatná 17.01.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac január 2011, splatná 16.02.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac február 2011, splatná 17.03.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac marec 2011, splatná 15.04.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac apríl 2011, splatná 17.05.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac máj 2011, splatná 16.06.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac jún 2011, splatná 15.07.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac júl 2011, splatná 15.08.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac august 2011, splatná 14.09.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac september 2011, splatná 17.10.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac október 2011, splatná 29.11.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac november 2011, splatná 15.12.2011, fakt. č. XXXXXXXX za mesiac december 2011, splatná 26.01.2012.

Zatiaľ čo navrhovateľ založil dôvodnosť uplatneného nároku okrem iného na tvrdení, že medzi účastníkmi došlo k dohode, v zmysle ktorej vzniklo mandatárovi právo na zaplatenie odmeny mandatára bez ohľadu na to, či činnosť podľa mandátnej zmluvy bola mandatárom vykonávaná, odporca vychádzajúc z textu Mandátnej zmluvy spájal nárok mandatára s výkonom činnosti vymedzenej v čl. II Mandátnej zmluvy. Vzhľadom na rozdielnu prezentáciu výkladu prejavu vôle účastníkov, súd posudzoval, či skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov umožňuje zisťovanie obsahu vôle zmluvných strán výsluchom odporcom navrhovaných svedkov K.. R. L. (vtedajšieho primátora mesta) a R.. G. (pracovníčky právneho oddelenia odporcu), a to najmä s prihliadnutím na obsah písomnej formy mandátnej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli. Na základe nižšie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vykonanie navrhovaných dôkazov výsluchom označených svedkov nemôže odstrániť spornosť medzi účastníkmi, preto návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V prípadoch, ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je táto vôľa zaznamenaná. Teda nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, pokiaľ tieto skutočnosti nevyplývajú priamo z textu listiny.

Určitosť písomného prejavu vôle je teda objektívnou kategóriou, a preto prejav vôle by nemal vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Samotná proklamácia účastníka zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy. Pokiaľ odporca navrhol vo veci vypočuť na preukázanie dohodnutých podmienok odmeňovania mandatára za výkon mandátnej činnosti už označených svedkov, súd poznamenáva, že výkladom prejavu vôle nemožno nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú konajúci účastníci v zmluve výslovne neprejavili (Ro NS ČR z 26.07.2007, sp. zn. ). Z textu predloženej Mandátnej zmluvy nesporne vyplýva, že paušálnu ročnú odmenu mandatára zmluvné strany spájali s výkonom mandátnej činnosti v časovom rozpätí jedného roka, pričom upravili jej výšku a splatnosť. S prihliadnutím na výšku dojednanej ročnej paušálnej odmeny, povahu zmluvných strán, keď na strane mandanta vystupuje verejnoprávna korporácia, ktorá nakladá s verejným majetkom, predpokladanú dobu trvania zmluvy, dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy a okolnosti, ktoré predchádzali vzniku zmluvy, nie je možné predpokladať, že by pri vzniku zmluvného vzťahu a dojednaní konkrétnych zmluvných podmienok, mandant zohľadňoval aj prípad, že žiadna činnosť nebude mandatárom v príslušnom období jedného roka poskytovaná, príp. že by mandant činnosť mandatára nevyužíval a takúto činnosť od mandatára v priebehu celého roka vôbec nepožadoval. Už zo samotných okolností vzniku navrhovateľa ako subjektu práva, ktoré podrobne opísal navrhovateľ v rámci účastníckeho prednesu, vyplýva, že vznik navrhovateľa bol vyvolaný procesom transformácie pôvodných rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré plnili úlohy mesta v oblasti investičnej výstavby, údržby mesta a poskytovania služieb. Po zániku týchto organizácií sa Mesto Žilina na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva stalo jedným zo zakladajúcich spoločníkov Mestského investorského útvaru s.r.o. (navrhovateľa) s majetkovou účasťou 15%. Na základe Mandátnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom dňa 1.6.1995 navrhovateľ vykonával pre odporcu všetky činnosti, ktoré pôvodne spadali do náplne rozpočtovej organizácie Mestského investorského útvaru. Novovzniknutá spoločnosť navrhovateľa sa zaviazala na výkon všetkých doterajších činností rozpočtovej organizácie, na prevzatie všetkých jej zamestnancov a na vykonávanie ďalších vytypovaných činností vyvolaných potrebami mesta. Mesto Žilina sa zaviazalo, že dohodnutý predmet činnosti bude výlučne zabezpečovať prostredníctvom navrhovateľa. Zmluvné strany tak určili základný právny rámec pre zabezpečenie plnenia úloh mesta v oblasti investorskej a inžinierskej činnosti prostredníctvom navrhovateľa ako

mandatára na základe mandátnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné strany vychádzali z predpokladu reálne poskytovaných činností mandatárom na základe reálne očakávaných požiadaviek mandanta. Skutočnosť, že potreba týchto činností na strane odporcu naďalej trvá, vyplýva nielen z postavenia odporcu ako subjektu práva a úloh, ktoré v oblasti verejnej správy a samosprávy odporca plní, ale i zo samotného tvrdenia odporcu, ktorý potvrdil, že výkon týchto činnosti odporca zabezpečuje aktuálne z vlastných personálnych zdrojov.

Teda zásadnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bola skutočnosť, či mandatár v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje voči odporcovi nárok z titulu odmeny za výkon mandátnej činnosti, mandátnu činnosti podľa čl. II Mandátnej zmluvy vykonával. Rozhodným obdobím pre posúdenie nároku je vzhľadom na dohodnutú ročnú paušálnu odmenu obdobie kalendárneho roka.

Podľa ustanovenia vety prvej mandatár má nárok na vyplatenie odmeny bez ohľadu na to, či činnosť mandatára priniesla očakávaný výsledok, alebo nie.

Navrhovateľ tvrdil, že počas celého rozhodného obdobia rokov 2009 - 2011 vykonával pre odporcu investorskú a poradenskú činnosť, ku ktorej sa v mandátnej zmluve zaviazal, hoci rozsah vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi sa po doručení spornej výpovede zmluvy zmenil. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu listinné dôkazy - prehľad doručovanej a odosielanej písomnej korešpondencie účastníkov z obdobia rokov 2009, 2010 a 2011, obsah písomnej komunikácie účastníkov a ďalej uviedol, že mandátnu činnosť navrhovateľ vykonáva aj v ústnej forme v podobe rokovaní s pracovníkmi odporcu, vrátane primátora a poslancov mestského zastupiteľstva, účasťou na rokovaniach miesta vrátane pravidelných porád, ktoré sa konali v priemere trikrát mesačne. Investorskú a poradenskú činnosť navrhovateľ vykonáva pre odporcu až do súčasnosti.

V písomnom stanovisku k predloženým listinným dôkazom zo dňa 22.12.2014 odporca uviedol, že podľa ustanovenia navrhovateľ ako mandatár bol povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď Mandátnej zmluvy vzťahuje, na čo navrhovateľ odporcu upozornil listom zo dňa 16.03.2009, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 19.03.2009. Odporca až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. , v rámci ktorého sa riešila otázka platnosti výpovede mandátnej zmluvy, považoval túto za platný a účinný právny úkon. Odo dňa zaslania výpovede mandátnej zmluvy odporca nezadával a v súčasnosti nezadáva navrhovateľovi žiadnu poradenskú a investorskú činnosť. Odporca uviedol, že ako mandant podľa ustanovení , , a , požiadal navrhovateľa o predloženie všetkej dokumentácie, týkajúcej sa činnosti, ktoré pre Mesto Žilina na základe Mandátnej zmluvy navrhovateľ vykonával vrátane sumarizovaného prehľadu týchto činností. Odporca uviedol, že navrhovateľom predložená písomná korešpondencia sa týka len dokončenia realizácie určitých záležitostí a splnenia povinností mandatára vyplývajúcich z ustanovení a nepreukazuje výkon investorskej a poradenskej činnosti pre odporcu v období po doručení výpovede v priebehu rokov 2009 - 2011.

Takto prezentovanú obranu odporcu navrhovateľ označil za rozpornú s obsahom súdu predložených listín.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi konkretizoval náplň investorskej a poradenskej činnosti, ktorú vymedzil ako úkony spojené so spracovaním finančnej analýzy jednotlivých stavieb, zaraďovaním jednotlivých stavieb do základných prostriedkov s ich finančným vyjadrením a príslušnými dokladmi, spojené s inventarizáciou a archiváciou stavieb, so spracovaním konsolidovanej účtovnej závierky, archiváciou projektových dokumentácií a dokladov, zmeny rozpočtov v priebehu roka do mestského zastupiteľstva, úkony spolupráce pri návrhu stavieb do rozpočtu mesta na príslušné roky, atď. Tieto činnosti neboli v každom jednotlivom prípade viazané na objednávky a pokyny odporcu a boli vykonávané samostatnou činnosťou navrhovateľa.

Napriek tomu, že odporca svoje námietky k listinným dôkazom, ktorými navrhovateľ preukazoval výkon mandátnej činnosti, bližšie nešpecifikoval, z obsahu predložených listín nepochybne vyplýva, že odporca od navrhovateľa po doručení výpovede požadoval nielen odovzdanie výsledku činnosti mandatára pred doručením výpovede, ale požadoval od navrhovateľa aj ďalšie plnenia, odlišnej povahy napr. požiadavka odporcu na predloženie správy o plnení rozpočtu k 30.06.2009 (č. l. 159), na zabezpečenie

geometrického plánu a energetického auditu na realizáciu stavby - Nájomné byty Žilina, Bratislavská ulica, zo dňa 17.06.2009 (č. l. 154), požiadavka odporcu na inventarizáciu neodovzdaných investícií (nedokončených stavieb) zo dňa 22.01.2010 (č. l. 171). Podstatnou časťou predložených listinných dôkazov navrhovateľ preukazoval plnenie Mandátnej zmluvy samostatnou činnosťou mandatára, napr. oznámenie o plnení rozpočtu za prvý štvrťrok 2009 vo finančnom vyjadrení spolu s komentárom zo dňa 28.04.2009 (č. l. 148), poskytnutie podkladov k odúčtovaniu stavby "U. I. N. - Z." zo dňa 02.06.2009 (č. l. 152), predloženie požiadavky na zahrnutie finančných prostriedkov do rozpočtu mesta na rok 2009 zo dňa 25.06.2009 (č. l. 153, 155, 156), spracovanie tabuľkovej časti plnenia rozpočtu na prvý polrok 2009 s komentárom zo dňa 22.07.2009 ( č. l. 157), návrhy rozpočtov na roky 2010 - 2012 s komentárom (č. l. 160), inventarizácia dňa 28.01.2010 (č. l. 172), oznámenie o plnení rozpočtu za rok 2009 s komentárom zo dňa 15.02.2010 (č. l. 173 - 175), predloženie návrhov zmeny rozpočtu stavby na rok 2010 zo dňa 03.03.2010 (č. l. 176), vyjadrenie navrhovateľa k ukončeniu výstavby zo dňa 11.03.2010 (č. l. 177), oznámenie o plnení rozpočtu za prvý štvrťrok 2010 s komentárom zo dňa 21.04.2010 (č. l. 179 - 181), predloženie účtovnej závierky za rok 2009 zo dňa 22.04.2010 (č. l. 182), predloženie plnenia rozpočtu za prvý štvrťrok 2010 s komentárom zo dňa 21.04.2010 (č. l. 183 - 185), doručovanie podkladov k odúčtovaniu stavieb zo dňa 12.01.2011 (č. l. 191 - 192), predloženie inventarizácie dlhodobého hmotného majetku k 31.12.2010 zo dňa 25.01.2011 (č. l. 194 - 196), stanovisko k výstavbe nájomných bytov v Meste Žilina zo dňa 10.01.2011 (č. l. 204 - 205), oznámenie o plnení rozpočtu k 31.12.2010 zo dňa 17.02.2011 (č. l. 208 - 211), stanovisko k stavu rozpracovanosti stavby "I. L. K. Y. H., Ž. - F." zo dňa 23.03.2011 (č. l. 218 - 219), predloženie dokladov k stavbám zo dňa 16.05.2011 (č. l. 228 - 229).

Pokiaľ odporca v súvislosti s obsahom vyššie označených listín poukazoval na zákonné povinnosti mandatára po doručení výpovede, súd poznamenáva, že povinnosť mandatára nepokračovať v činnosti, na ktorú sa v mandátnej zmluve zaviazal a upozorniť na potrebné opatrenia k odvráteniu vzniku škody, je viazaná na účinnosť výpovede mandátnej zmluvy. Len v prípade platnej a účinnej výpovede zákonná úprava rieši osobitným spôsobom úhradu nákladov a odplatnosť týchto úkonov viazanú na výsledok dosiahnutý zariaďovaním záležitostí v ust. § 572 ObchZ. Subjektívny postoj účastníkov zmluvy k (ne)platnosti výpovede zmluvy je irelevantný. V prípade, ak zmluva medzi účastníkmi trvá, má mandatár právo na zaplatenie dohodnutej odmeny podľa podmienok určených zmluvou.

Aj napriek tomu, že odporca vychádzal z predpokladu platnosti výpovede mandátnej zmluvy, činnosti vykonávané navrhovateľom po doručení výpovede, preukazované listinnými dôkazmi, nemožno hodnotiť ako činnosti preventívnej povahy vo vzťahu k prípadnej hroziacej škode, prípadne činnosti smerujúce k odovzdaniu vecí prevzatých navrhovateľom pri vybavovaní záležitostí mandanta. Navrhovateľ dostatočne preukázal, že v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy vykonával pre mandanta, t. j. odporcu v rozhodnom období rokov 2009 - 2011 činnosť podľa uzavretej mandátnej zmluvy. Uskutočnenie vyššie označených činností odporca nespochybnil. K ich predmetu sa bližšie nevyjadril, a preto nebol daný základ na ďalšie dokazovanie vo vzťahu k obsahu navrhovateľom preukazovaného poskytnutého plnenia. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok tak vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Keďže odplata za výkon mandátnej činnosti bola dojednaná ako ročná paušálna odmena s právom mandatára túto účtovať mesačne na podklade vystavenej faktúry, odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu dohodnutú v mandátnej zmluve za rozhodné obdobie jedného kalendárneho roka bez ohľadu na vecný a časový rozsah týchto činností a bez väzby na očakávaný výsledok činnosti. Tento záver súdu vyplýva nielen z obsahu samotnej zmluvy, ale aj z praxe, ktorú zmluvné strany medzi sebou zaviedli a z následného správania zmluvných strán, keď dohodnutú ročnú odmenu mandatár vyúčtoval mandantovi rozloženými mesačne vystavenými faktúrami s lehotou splatnosti viazanou na moment doručenia faktúry. Predmet fakturácie vymedzoval ako odmenu za poradenskú a investorskú činnosť s určením mesačného obdobia príslušného kalendárneho roku bez toho, že by faktúra obsahovala akýkoľvek vecný a časový rozsah vykonávanej činnosti. Takto vystavené faktúry boli odporcom akceptované a navrhovateľovi uhrádzané.

Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že na základe navrhovateľom vykonávanej mandátnej činnosti podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie odmeny mandatára, ktorej výšku určuje zmluva v čl. III bod 4 písm. a) Mandátnej zmluvy v znení Dodatku č. 2 zo dňa 15.12.1999, t. j. v sume paušálnej ročnej odmeny 49.790,90 eur plus DPH vyúčtovanej mesačne vystavenou faktúrou po skončení príslušného kalendárneho mesiaca vo výške 4.149,24 eur s dobou splatnosti 14 dní od doručenia faktúry. Pre posúdenie vzniku omeškania odporcu s úhradou

peňažného záväzku súd vychádzal z navrhovateľom uvedeného dátumu splatnosti žalovaných faktúr ako tvrdenia medzi účastníkmi nesporného.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie žalovanej istiny titulom zmluvného plnenia v celkovej výške 99.581,76 eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ v dohodnutej sadzbe 0,5% denne počítaným zo sumy mesačne vystavených faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia v súlade s obsahom žalobného návrhu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania podľa čl. IV bod 7 Mandátnej zmluvy, podľa ktorého znenia sa mandant zaväzuje uhradiť dohodnutú výšku odplaty v stanovených termínoch podľa čl. III tejto zmluvy a v prípade, že nebude odplata uhradená, má právo mandatár na úrok z omeškania vo výške 0,5% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina spis. zn. zo dňa 07.09.2011, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške dojednanej medzi účastníkmi, t. j. vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy a to s odôvodnením, že poskytnutie ochrany povinnej strane záväzkového vzťahu aplikáciou ustanovenia dochádza k zásahu do zmluvného vzťahu, a preto by malo ísť o výnimočné prípady s prihliadnutím na určitú predpokladanú mieru profesionálnej zdatnosti podnikateľov a potrebu viazanosti účastníkov zmluvného vzťahu dojednanými zmluvnými ustanoveniami. Krajský súd zvýraznil, že odporca ako dlžník svoj peňažný záväzok v stanovenej lehote nesplnil, porušil tým záväzok, ktorý opodstatňuje vznik povinnosti platiť úroky v takej výške, aká bola práve odporcom navrhnutá v predloženom návrhu mandátnej zmluvy. Odporca bol zakladajúcim spoločníkom navrhovateľa, a preto práve pri rešpektovaní zásady rovnosti účastníkov a zmluvných strán záväzkovo-právneho vzťahu nie je možné zohľadňovať jednostranne dopad uplatňovaného úroku z omeškania na subjekt odporcu, ktorý porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť.

S prihliadnutím na zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a zásadu právnej istoty, ktorá je jednou zo základných zásad právneho štátu, a ktorá spočíva v tom, že na obdobné skutkové a právne otázky by mala byť daná súdmi rovnaká odpoveď a v skutkovo a právne obdobných veciach by nemala byť účastníkom konania poskytovaná odlišná ochrana, súd vychádzajúc z požiadavky na zabezpečenie jednoty rozhodovania, zo záverov vyššie označeného právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov a citovaných zákonných a zmluvných ustanovení , návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokmi z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania vo výške 5.972,50 eur titulom súdnych poplatkov za návrhy na začatie konania vo všetkých spojených veciach a vo výške 7.222,08 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 9.1.2015 nasledovne:

- v konaní vedenom pod pôvodnou spis. zn. o zaplatenie 4.149,24 eur s príslušenstvom do právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4.3.2013, návrh na začatie konania z 6.3.2013, vyjadrenie navrhovateľa k odporu z 15.10.2013), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 151,05 eur + 3 x režijný paušál 7,81 eur, spolu 476,58 eur,

- v konaní vedenom pod pôvodnou spis. zn. o zaplatenie 4.149,24 eur s príslušenstvom do právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4.3.2013, návrh na začatie konania z 6.3.2013, vyjadrenie navrhovateľa k odporu z 15.10.2013), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 151,05 eur + 3 x režijný paušál 7,81 eur, spolu 476,58 eur,

- v konaní vedenom pod pôvodnou spis. zn. o zaplatenie 4.149,24 eur s príslušenstvom do právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 11.6.2013, návrh na začatie konania z 13.6.2013, vyjadrenie navrhovateľa k odporu z 15.10.2013), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 151,05 eur + 3 x režijný paušál 7,81 eur, spolu 476,58 eur,

- v konaní vedenom pod pôvodnou spis. zn. o zaplatenie 4.149,24 eur s príslušenstvom do právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 11.6.2013, návrh na začatie konania z 13.6.2013, vyjadrenie navrhovateľa k odporu z 15.10.2013), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 151,05 eur + 3 x režijný paušál 7,81 eur, spolu 476,58 eur,

- v konaní vedenom pod pôvodnou spis. zn. o zaplatenie 4.149,24 eur s príslušenstvom do právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 4.9.2013, návrh na začatie konania z 11.9.2013), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 151,05 eur + 2 x režijný paušál 7,81 eur, spolu 317,72 eur,

- v konaní vedenom pod pôvodnou spis. zn. o zaplatenie 4.149,24 eur s príslušenstvom do právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 16.12.2013, návrh na začatie konania z 4.1.2014), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 151,05 eur + 1 x režijný paušál 7,81 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur, spolu 317,95 eur,

- v konaní o zaplatenie 99.581,76 eur s príslušenstvom vedenom pod spis. zn. od právoplatnosti uznesenia zo dňa 28.5.2014 č.k. -57 o spojení vecí (21.6.2014) a uznesenia zo dňa 28.7.2014 č.k. -113 o pripustení zmeny návrhu za štyri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.6.2014 v sume 906,30 eur + režijný paušál 8,04 eur, zmena návrhu z 19.6.2014 v sume 906,30 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2014 v sume 1.309,10 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 9.1.2015v sume 1.309,10 eur + režijný paušál 8,04 eur. Základnú sadzba tarifnej odmeny za prvé dva úkony tejto časti konania vyčíslil navrhovateľ vo výške 1/3 základnej sadzby za každý z 18 samostatne žalovateľných nárokov, t.j. 18 x 50,35 eur, spolu 906,30 eur. Za ďalšie dva úkony právnej služby uskutočnené po rozšírení návrhu si navrhovateľ vyčíslil základnú sadzbu ako pri spojení 24 samostatných vecí v súlade s ustanovením vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ) v sume 2 x 1.309,10 eur eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur + 1 x režijný paušál 8,39 eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu cestovného za cestu na pojednávanie Trenčín - Žilina a späť dňa 18.11.2014 v sume 54,61 eur (163 km x 0,183 eur + 10,8l/100km x 163 km x 1,404 eur/l), dňa 9.1.2015 v sume 52,65 eur a náhradu za stratu času na ceste Trenčín - Žilina a späť dňa 18.11.2014 v sume 53,60 eur (4 začaté polhodiny á 13,40 eur) a dňa 9.1.2015 v sume 55,92 eur (4 začaté polhodiny á 13,98 eur). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 7.222,08 eur.

Súd preskúmal navrhovateľom špecifikované trovy konania, pričom navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby "prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.6.2014" vo výške 906,30 eur spolu so zodpovedajúcim režijným paušálom 8,04 eur, nakoľko ho nepovažuje za úkon potrebný na účelné uplatnenie práva v súdnom konaní. Navrhovateľ dňa 19.6.2014 rozšíril návrh na začatie konania a učinil jeho predmetom ďalšie pohľadávky, ktoré však majú základ v tom istom právnom vzťahu účastníkov konania, vychádzajú z rovnakého skutkového základu a líšia sa iba okamihom vzniku ich splatnosti. V súvislosti s takouto zmenou si právny zástupca navrhovateľa opätovne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby "prevzatie a príprava zastúpenia". Priznaný úkon právnej služby "zmena návrhu z 19.6.2014" v sebe zahŕňa aj oboznámenie sa s jeho zmenenou časťou, preto právnemu zástupcovi navrhovateľa neprislúcha ďalšia odmena za prevzatie a prípravu zastupovania v rozšírenej časti návrhu. Osobitne to platí v prípade, že učineným rozšírením návrhu sa mení iba celková výška uplatnenej pohľadávky a skutkový základ aj právne posúdenie nároku zostávajú nezmenené.

V ostatnej časti boli trovy konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľom uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Pre úplnosť súd uvádza, že za právny úkon "zmena návrhu z 19.6.2014" bola právny zástupca navrhovateľa oprávnený vyúčtovať si základnú sadzbu tarifnej odmeny ako pri spojení 17 samostatných vecí podľa ustanovenia vyhlášky č. , teda 1 x plnú výšku základnej sadzby vo výške 151,05 eur a 17 x 1/3 základnej sadzby vo výške 50,35 eur, spolu 1.007,- eur. Nakoľko navrhovateľ si za tento úkon právnej služby uplatnil odmenu vo výške 906,30 eur, bola mu priznaná v požadovanej sume. Náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 5.972,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 6.307,74 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.