Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/73/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Direct pojišťovna, a. s., so sídlom Nové sady 996/25, 602 00 Brno - Staré Brno, Česká republika, IČ: 25 073 958, zastúpenému obchodnou spoločnosťou MGA IURIS s. r. o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 1.727,46 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -122 zo dňa 23. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -122 zo dňa 23. júna 2022 vo výroku III. mení nasledovne: Žalobu v časti o zaplatenie sumy 831,06 eur zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 1,2 %.

III. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -122 zo dňa 23. júna 2022 vo výrokoch I., II. a IV. zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie sumy vo výške 896,40 eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 23.04.2021 do 07.05.2021 (výrok I.) a súčasne konanie aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 (výrok II.). Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 831,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a v ostatnej časti žalobu zamietol (výrok IV.). Napokon žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok V.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.10.2021 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.727,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do zaplatenia. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.06.2020 v čase okolo 12:00 hod. došlo na ceste prvej triedy I/18 v kilometri 526.5 v katastri obce F., okres V., k dopravnej

nehode, keď vodič osobného motorového vozidla Renault Scenic, EVČ: (CZ) M. E. s prívesným karavanom EVČ: 5AK2503 (CZ) jazdil po ceste I/18 smerom od Ružomberka na Liptovský Mikuláš, keď z doposiaľ presne nezistených príčin došlo k samovoľnému uvoľneniu karavanu z ťažného zariadenia, ktorý následne vošiel do protismernej časti vozovky, kde narazil do oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, EVČ: DK 407 BI, ktoré viedol vodič N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, pričom pri nehode vodič N. N. (ďalej „poškodený“) utrpel presne neurčené zranenia, ktoré spôsobili jeho smrť. Trestné stíhanie bolo zastavené, keďže vodič M. E. nemohol ovplyvniť ani predpokladať technickú poruchu motorového vozidla a zároveň neporušil nijakú z povinností uložených mu podľa zákona alebo vyplývajúcu z postavenia vodiča motorového vozidla. Vodič M. E. (ďalej „poistený“) mal v poisťovni žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie a žalobkyňa zaslala dňa 14.04.2021 žalovanému výzvu na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Renault EVČ: (CZ) s karavanovým prívesom EVČ: 5AK2503 (CZ), v ktorej si uplatnila voči žalovanému okrem iného aj náhradu škody, a to náhradu nákladov na pohreb a dedičské konanie vo výške 1.727,46 eur (náklady na pohreb vo výške 896,40 eur a náklady na dedičské konanie vo výške 831,06 eur). Žalovaný v rámci vyjadrenia na uvedenú výzvu uviedol, že poistná udalosť bola uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia, pretože škoda nebola zavinená jeho poisteným, ako podrobne vysvetlil v jeho maily zo dňa 22.04.2021, takýto mail však žalobkyňa resp. jej právny zástupca od žalovaného nedostal. Žalobkyňa si nárok uplatnila s poukazom na ust. , , (ďalej len „“) a tiež ust. a Z. zo povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na nesporné skutkové tvrdenia v spore (okolnosti nehody, poistenie škodcu o žalovaného, dôvodnosť náhrady nákladov spojených s pohrebom zomrelého poškodeného). Súčasne však poukázal na situáciu, keď žalobkyňa nie je osobou, ktorej vznikla škoda prevádzkou poisteného vozidla Renault a rovnako tak majetok ani zdravie žalobkyne neboli prevádzkou vozidla poisteného žiadnym spôsobom poškodené. Priamou a bezprostrednou príčinou vynaloženia nákladov v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom poškodenom nebola prevádzka vozidla poisteného, ale smrť zomrelého poškodeného, ktorá bola následkom prevádzky poisteného vozidla. V danom nároku tak u žalobkyne nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou zavinenou prevádzkou poisteného vozidla a nákladmi žalobkyne vynaloženými v dedičskom konaní po zomrelom poškodenom, t. j. nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. S poukazom na ust. , ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a ust. o sociálnom poistení produkoval aj argumentáciu v súvislosti s tým, že náklady vynaložené v dedičskom konaní nie sú pohrebnými nákladmi. K žalobou uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že takýto nárok žalobkyni nevznikol, pričom dal do pozornosti ust. v spojení s ust. a , ktorý pre prípad priameho uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi upravuje podmienky vzniku práva na úroky z omeškania odlišne ako v ust. . Poškodený má voči poisťovateľovi nárok na úroky z omeškania iba v prípade, ak tento nezačne vyšetrovanie a do 3 mesiacov od doručenia oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: 1/ nesplní povinnosť skončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť alebo v tejto lehote a 2/ písomne poškodenému nevysvetlí dôvody, pre ktoré odmietol plnenie, resp. toto znížil alebo neposkytne vysvetlenie k tým uplatneným nárokom, u ktorých nebol preukázaný rozsah plnenia poisťovateľa a jeho výška. 4. Podaním zo dňa 23.03.2022 žalobkyňa zobrala podanú žalobu spať v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 896,40 eur titulom nákladov s pohrebom zomrelého poškodeného z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobkyni uhradil. Žiadala tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 831,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenu časového úseku, za ktorý si uplatňovala úroky z omeškania (od 08.05.2021 namiesto pôvodného 23.04.2021) odôvodnila tým, že vo výzve pre poisťovňu, doručenej žalovanému dňa 22.04.2021, žiadala úhradu nárokov do 15 dní od jej doručenia. 5. Žalovaný v rámci podanej dupliky uviedol, že neupravuje nároky, ktoré vznikajú poškodenému zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako ani podmienky vzniku tejto zodpovednosti, ale tieto nároky zo zodpovednosti

za škodu, vrátane nárokov na náhradu nákladov pri usmrtení, sú upravené v ( a nasl.). Náklady na dedičské konanie pritom podľa nepatria medzi náklady pri usmrtení, na ktorých náhradu majú pozostalé osoby pri usmrtení zomrelého poškodeného právo. Tieto náklady nie sú ani priamym dôsledkom prevádzky vozidla osoby zodpovednej za škodu a nepatria ani medzi pohrebné náklady, s ktorými spája právo na ich náhradu. 6. V reakcii na uvedené žalobkyňa uviedla, že žalovaný je subjektom, ktorý je zodpovedný za škody spôsobené prevádzkou poisteného motorového vozidla a ďalej, že prevádzkovateľ zodpovedá nielen za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá má svoj pôvod vo vadnom stave dopravného prostriedku (napr. vady jednotlivých súčastí, opotrebovanie súčiastok, náhle zlyhanie motora atď.), ale aj za škodu vyvolanú nepredvídateľným zlyhaním osôb použitých pri prevádzke dopravného prostriedku (napr. nevoľnosť alebo infarkt vodiča, ktorý obsluhuje dopravný prostriedok). Na podporu svojich tvrdení poukázala na viacero súdnych rozhodnutí. Poukázala aj na skutkový stav, keď žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti z dôvodu, že škoda nebola zavinená poisteným, pričom na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie a žalovaný tak neplnil svoju povinnosť bez právneho dôvodu. 7. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa pojednávania konaného dňa 23.06.2022 nezúčastnili a žalujúca sporová strana zotrvala na podanej žalobe. 8. V rámci dokazovania súd prvej inštancie vykonal sporovými stranami predložené listinné dôkazy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané a medzi stranami za nesporné, že dňa 24.06.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol usmrtený N. N. (zomrelý poškodený), manžel žalobkyne, k čomu došlo v súvislosti so škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) na ceste prvej triedy 1/18 v kilometri 526.5 v katastri obce Ivachnová, okres Ružomberok, keď vodič osobného motorového vozidla Renault Scenic, EVČ: (CZ) M. E. (poistený) s prívesným karavanom EVČ: 5AK2503 (CZ) jazdil po ceste I/18 smerom od Ružomberka na Liptovský Mikuláš a z presne nezistených príčin došlo k samovoľnému uvoľneniu karavanu z ťažného zariadenia, ktorý následne vošiel do protismernej časti vozovky, kde narazil do oproti jazdiaceho vozidla Fiat Ducato, EVČ: DK 407 BI, ktoré viedol vodič N. N. (zomrelý poškodený), pričom pri nehode utrpel zranenia, ktoré spôsobili jeho smrť. Trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin usmrtenia podľa ust. v predmetnej veci bolo uznesením OR PZ Ružomberok ČVS:ORP-204/VYS-RK-2020 zo dňa 14.01.2021 zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 9. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný uhradil žalobkyni náklady za pohreb vo výške 896,04 eur v priebehu konania dňa 15.03.2022, na základe čoho vzala žalobkyňa žalobu v časti zaplatenia tejto sumy 896,04 eur späť. Súčasne vzala žalobkyňa späť aj žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 späť, pričom súd prvej inštancie na základe tohto čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie sumy 896,04 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 s poukazom na ust. (ďalej len „“) zastavil (výroky I. a II. napadnutého rozsudku). 10. Žalobkyňa v súvislosti so smrťou zomrelého poškodeného uhradila aj náklady dedičského konania vo výške 831,06 eur, ktoré si uplatnila u žalovaného výzvou na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 14.04.2021. Žalovaný na uvedenú výzvu reagoval informáciou o likvidácii škody č. 2020/0013921 z 28.05.2021, z ktorej vyplynulo, že poistné plnenie nebolo žalobkyni poskytnuté. 11. V súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu nákladov dedičského konania po zomrelom poškodenom súd prvej inštancie uviedol, že neuvádza výslovne takýto druh náhrady škody pri usmrtení, ale uvádza len náklady spojené s pohrebom, ako vyplýva z ust. . Bol však namieste použiť analógiu legis v zmysle ust. , v zmysle ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Súd prvej inštancie videl medzi nákladmi na pohreb a nákladmi spojenými s dedičským konaním podobnosť, keďže sa jedná o náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť pozostalými, resp. dedičmi po smrti fyzickej osoby. V nadväznosti na smrť osoby je nutné uskutočniť pohreb, s čím sú spojené výdavky a rovnako v prípade, že dôjde k smrti osoby, je to moment, kedy prechádza dedičstvo poručiteľa na dedičov, čo sa prejedná a rozhodne v dedičskom konaní, s čím sú taktiež spojené výdavky. Preto pokiaľ zakotvuje pri usmrtení právo na náhradu škody - nákladov na pohreb, na základe analógie legis patrí právo na náhradu škody pri usmrtení aj na náhradu nákladov spojených s dedičským konaním, hoci táto úprava nie je v výslovne obsiahnutá. S poukazom na znenie ust. psím. a) súd prvej inštancie zároveň dôvodil, že náklady pri usmrtení predstavujú širší pojem ako v výslovne uvedené náklady na pohreb,

teda je potrebné zohľadniť aj iný druh nákladov súvisiacich s usmrtením osoby. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa náklady v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom poškodenom vo výške 831,06 eur reálne uhradila. Príčinnú súvislosť medzi vznikom týchto nákladov u žalobkyne a usmrtením poškodeného súd prvej inštancie považoval za danú, keďže pokiaľ by nedošlo k usmrteniu zomrelého poškodeného, tak nebolo potrebné, aby prebehlo dedičské konanie a žalobkyňa by neznášala náklady spojené s dedičským konaním. 12. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 831,06 eur titulom náhrady škody vzniknutej na základe uhradených nákladov dedičského konania po zomrelom poškodenom považoval za dôvodnú a v tejto časti jej vyhovel. 13. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému príslušenstvu - úrokom z omeškania v rozsahu po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie posudzoval žalovaným vznesenú námietku podľa ust. a , pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade v zákonom stanovenej lehote podľa vyššie uvedených ustanovení reagoval, keď poskytol žalobkyni písomnou formou vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Ako nedôvodnú posúdil argumentáciu žalobkyne, v rámci ktorej poukázala na stav, že žalovaný v priebehu sporu žalovaný nárok v časti uznal, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie prehodnotenie postoja žalovaného k uplatnenému nároku nemá vplyv na nedôvodnosť nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný si splnil povinnosti stanovené zákonom. Ďalej súd prvej inštancie dal do pozornosti, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni súdom priznanú náhradu škody a na druhej strane peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. alebo b) uvedeného zákona. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022 a zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia zamietol. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal žalobkyni nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže v časti uplatneného nároku na zaplatenie náhrady pohrebných nákladov vo výške 896,40 eur (istina) v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k plneniu a v nadväznosti na to žalobkyňa v uvedenej časti vzala žalobu späť, teda procesne zavinil zastavenie konania žalovaný a v tejto časti náhrada trov konania patrí žalobkyni s poukazom na ust. . V časti o zaplatenie nároku na náhradu nákladov na dedičské konanie vo výške 831,06 eur (istina) súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a teda ide o procesný úspech žalobkyne v konaní, preto aj v tejto časti má nárok na náhradu trov konania žalobkyňa, a to s poukazom na ust. . 15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výrokov III. a V., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. a výroku V. tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie neprizná. Zároveň si pre prípad úspechu uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. 16. Konajúci súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného v súvislosti s vyhlásením napadnutého rozsudku (výroky III. a V.). vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ] a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ]. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o možnosti aplikácie analógie legis podľa ust. na možnosť vzniku práva žalobkyne na náhradu nákladov spojených s dedičským konaním vedeným po zomrelom poškodenom. Základným predpokladom pre „dotváranie práva“ prostredníctvom analógie legis je existencia nezamýšľanej neúplnosti právneho predpisu (absencia právnej úpravy určitej právnej otázky), pričom pri úprave nárokov zo zodpovednosti za škodu podľa ust. a nasl. neobsahuje žiadnu medzeru. Práve naopak, obsahuje taxatívny výpočet nárokov, ktoré vznikajú poškodenému a takých, ktoré vznikajú s nákladmi vynaloženými v súvislosti s poškodením zdravia bez ohľadu na to, kto tieto náklady vynaložil. Zákon zároveň jasne vymedzuje aj druhy nákladov, na náhradu ktorých vzniká nárok osoby odlišnej od osoby, ktorej bola spôsobená škoda na zdraví, pričom sa jedná o náhradu liečebných nákladov a nákladov spojených s pohrebom. Náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom a náklady vynaložené v dedičskom konaní pritom ani nie sú obsahovo ani účelovo podobné. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa v danom prípade ani nie je osobou, ktorej vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného (či už na zdraví alebo na majetku). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva, že nesprávny skutkový záver súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi usmrtením zomrelého poškodeného a výdavkami vynaloženými žalobkyňou v dedičskom konaní má základ v nesprávnom právnom posúdení veci. V danom prípade bolo príčinou (resp. jednou z príčin) vynaloženia výdavkov žalobkyne v súvislosti s dedičským konaním po zomrelom poškodenom jeho usmrtenie, ktoré bolo následkom prevádzky vozidla poisteného u žalovaného. Vzťah medzi prevádzkou vozidla poisteného a vynaložením výdavkov v dedičskom konaní po zomrelom poškodenom je preto sprostredkovaný a nepriamy, pričom príčinná súvislosť medzi nimi nie je daná. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť poisťovateľa nahradiť náklady pri usmrtení obete dopravnej nehody zakladá ust. , keďže predmetný právny predpis žiadne nároky zo zodpovednosti za škodu neupravuje. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravuje iba , pričom upravuje nároky z poistenia. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ poškodenému nezakladá právo na náhradu škody, potom poškodenému nemôže vzniknúť ani právo na plnenie voči poisťovateľovi podľa . Nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v meritórnom výroku III. napadnutého rozsudku malo zároveň dopad na rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, obsiahnuté vo výroku V. rozsudku, pričom podľa názoru žalovaného bola žalobkyňa úspešná v spore v rozsahu 51,89 % (dôvodné späťvzatie žaloby a zavinenie žalovaného na zastavení v časti) a žalovaný v rozsahu 48,11 % (žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá, t. j. úspech žalovaného) a pri takomto pomere žiadal o rozhodnutie podľa ust. . 17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu plne stotožňuje a súhlasí so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v jeho odôvodnení. Podľa názoru žalobkyne zaplatenie nákladov spojených s dedičským konaním súvisí s usmrtením zomrelého poškodeného v dôsledku dopravnej nehody a stotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že je v tomto prípade na mieste použiť analógiu legis v zmysle ust. . Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovaného o tom, že v dôsledku dedičského konania došlo k zväčšeniu jej majetku, keďže dotknutý majetok užívala v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže o majetkových výhodách zo smrti manžela (zomrelého poškodeného) nemožno hovoriť. Naďalej zotrvala na svojom nároku vyplývajúcom zo , pričom žalovaný je osoba, ktorá je zodpovedná za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, teda ako osoba prevádzkovateľa a vlastníka v jednej osobe, a táto osoba v tomto konkrétnom prípade nesie objektívnu zodpovednosť, z ktorej nie je možné sa liberovať. Súčasne žalobkyňa poukazovala na znenie ust. a Keďže sa stotožnila s vecnou a skutkovou argumentáciou súdu prvej inštancie, žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. 18. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli. 19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), konštatujúc, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do jeho výrokov III. a V., bolo podané oprávneným subjektom ( ) - žalovaným, v neprospech ktorého bolo týmito výrokmi napadnutého rozsudku rozhodnuté, včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [ a a ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. vo výrokoch III. a V., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa ust. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň v zmysle ust. rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V odvolaním nenapadnutých výrokoch I., II. a IV. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku III., pričom dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného podľa ust. je dôvodná. 21. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. 22. Odvolací súd považuje za potrebné primárne zdôrazniť, že upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (). teda upravuje zmluvné vzťahy medzi poisťovateľom na jednej strane a poistníkom a poisteným na druhej strane, ako aj nároky poškodeného vyplývajúce mu z tohto poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon tak neupravuje právne vzťahy medzi poistníkom, poisteným (osobou

zodpovedajúcou za škodu) a poškodeným. Poistený, teda osoba zodpovedajúca za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1), má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku (§ 4 ods. 2). Poistený má tiež z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom (Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom (). Je potrebné si uvedomiť, že nároky podľa ust. a nie sú nárokmi poškodeného, ale poisteného, vyplývajúce z právneho vzťahu (poistnej zmluvy) uzavretého medzi poisťovňou a poistníkom (poistník môže byť zároveň aj poisteným). Jediný priamy nárok poškodeného, vyplývajúci zo je len nárok poškodeného podľa ust. , v zmysle ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z uvedeného je potom zrejmé, že ust. nezakladá akékoľvek nároky poškodeného na náhradu škody vyplývajúce zo zodpovednosti poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto použitý termín „nároky na náhradu škody na zdraví a na náhradu nákladov pri usmrtení“ je potrebné vykladať tak, že ide o nároky poškodeného (resp. iných oprávnených osôb pri usmrtení poškodeného), ktoré však vyplývajú z osobitných právnych predpisov. Poškodený si tieto nároky môže v zmysle už zmieneného ust. uplatniť nielen proti poistenému (teda osobe zodpovedajúcej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve), ale aj priamo proti poisťovni. Pokiaľ ide o nároky poškodeného na náhradu škody na zdraví a na náhradu nákladov pri usmrtení, tieto nároky sú upravené v ust. a nasl. . Pri usmrtení poškodeného upravujú nároky iných osôb, ako poškodeného, teda osoby, ktorá utrpela škodu na zdraví, a to osôb, ku ktorým mal poškodený vyživovaciu povinnosť a nároky osôb, ktoré vynaložili účelné náklady spojené s liečením poškodeného a primerané náklady na pohreb usmrteného poškodeného, ust. až 449 . 23. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v danom spore právne posúdil uplatnený nárok na náhradu vynaložených nákladov dedičského konania po zomrelom poškodenom ako analogický nárok podľa ust. zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v tomto prípade nebolo možné tento nárok právne posúdiť ako nárok vyplývajúci z analógie legis ( ). Účelom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením poškodeného ( ) a primeraných nákladov spojených s pohrebom usmrteného poškodeného ( ) je nahradiť tieto náklady osobám, ktoré ich vynaložili a ktoré bezprostredne súvisia s poškodením zdravia poškodeného, resp. s jeho usmrtením (keďže ľudské pozostatky musia byť v zmysle ust. o pohrebníctve pochované na pohrebisku alebo spopolnené). Náklady spojené s liečením poškodeného častokrát totiž nehradí poškodený a náklady spojené s pohrebom už usmrtený poškodený logicky vynaložiť sám nemôže. Náklady dedičského konania v podobe odmeny notára a jeho hotových výdavkov však nie sú nákladmi, ktoré bezprostredne súvisia s poškodením zdravia poškodeného, ale s majetkom, ktorý zanechal (dedičstvo) a povinnosť ich úhrady dedičmi (príp. štátom) je vyvolaná zákonom upraveným dedičským konaním, v ktorom sa rozhoduje o majetku zomrelej fyzickej osoby (poručiteľa). Dedičovi táto povinnosť vznikne len v prípade, že nadobudne v dedičskom konaní svoj dedičský podiel na majetku poručiteľa ( ). 24. Neobstojí v danom prípade ani odkaz žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu na ust. , v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Je zjavné, že v danom prípade nešlo o uplatňovanie nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením. Odkaz žalobkyne na uvedené ustanovenie bol tak zjavne neopodstatnený.

25. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu vynaložených nákladov dedičského konania po zomrelom poškodenom vo výške 831,06 eur nemá zákonný podklad, a preto nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť uhradiť takýto nárok žalobkyni. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. podľa ust. zmenil, a to tak, že žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 831,06 eur ako nedôvodnú zamietol. Pre nadbytočnosť sa odvolací súd už potom nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného uvedenými v jeho opravnom prostriedku. 26. V odvolaním nenapadnutých výrokoch I., II. a IV. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 27. V zmysle ust. v spojení s ust. a odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 28. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 14.09.2011, tiež nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti ; ) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. . 29. V zmysle uvedené potom odvolací súd v danom prípade vychádzal z toho, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania ( ) v časti o zaplatenie sumy 896,40 eur, keďže k plneniu tohto nároku uplatneného žalobkyňou došlo zo strany žalovaného dňa 15.03.2022, teda až po začatí konania (dňa 14.10.2021). Vo zvyšnej časti zastavenia konania, t. j. vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021, procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa, keďže žalobu v tejto časti vzala späť bez toho, aby zo strany žalovaného došlo k plneniu tohto nároku. 30. Súčasne bola žaloba vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 831,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022 a zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia, zamietnutá, a tak procesne úspešnou stranou v tejto časti konania bol žalovaný. 31. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie z pomeru úspechu strán v spore ( ), pričom za úspešnú vo veci považoval žalobkyňu len v časti konania o zaplatenie sumy 896,40 eur, keďže tejto vznikol v zmysle ust. nárok na náhradu trov tejto časti konania. Vo zvyšnom rozsahu považoval za úspešného žalovaného, keďže tomuto vznikol podľa ust. . ods. 1 nárok na náhradu trov časti konania o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 07.05.2021 a časti konania o zaplatenie sumy 831,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 896,40 eur od 08.05.2021 do 16.03.2022

a zo sumy 831,06 eur od 08.05.2021 do zaplatenia. Uvedené napokon určilo konečný pomer úspechu strán vo veci ( ). Pre účely percentuálneho vyčíslenia pomeru úspechu strán vo veci, resp. čistého úspechu žalovaného vo veci bolo potrebné vyčísliť hodnotu uplatnených nárokov žalobou (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 23.06.2022) v celkovej sume 1.816,34 eur (žalovaná istina vo výške 1.727,46 eur + úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 896,40 eur od 23.04.2021 do 16.03.2022, v kapitalizovanej sume 40,27 eur + úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 831,06 eur od 23.04.2021 do 23.06.2022, v kapitalizovanej sume 48,61 eur). Potom v ďalšom vychádzajúc z hodnoty veci (pohľadávky) vo vzťahu, ku ktorej došlo procesným zavineným žalovaného k zastaveniu konania, t. j. z hodnoty 896,40 eur, určil odvolací súd úspech žalobkyne vo veci v rozsahu 49,4 %. Žalovaný bol tak úspešný vo veci v rozsahu 50,6 % (100 % - úspech žalobkyne 49,4 %) a potom rozsah jeho čistého úspechu bol 1,2 % (úspech žalovaného 50,6 % % - úspech žalobkyne 49,4 %). Vzhľadom na to odvolací súd rozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 1,2 %. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a ust. , a to tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol totižto v odvolacom konaní plne úspešnou sporovou stranou a vznikol mu tak proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania spojených s uplatňovaním a bránením jeho práva. 33. Podľa ust. o výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).