Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/181/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: H. O., nar. X.XX.XXXX, O. W. XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 2 699,60 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2 699,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 699,60 € od 19.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 medzi postupcom a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa 17.10.2005 bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXX. Platne uzatvorenou zmluvou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 3 153,49 €. Navrhovateľ si v tomto konaní neuplatňuje položku sankčný úrok vo výške 25,73 €, riadny úrok vo výške 258,66 € ani poplatky postúpenej pohľadávky vo výške 169,50 €. Navrhovateľ poukázal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013, sp. zn. . Podľa navrhovateľa pokiaľ zmluva o úvere bola uzavretá pred dňom 1.1.2008, kde dlžník bol spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ, pretože tieto ustanovenia sa do 31.12.2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Keďže odporca neplnil riadne a včas, navrhovateľ žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 19.10.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 161,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 286,20 € vrátane DPH.

Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou,

a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. účinných od 1.6.2005, výpisom z pôžičkovej karty, vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku, fotokópiu doručenky k vyhláseniu, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, písomným podaním navrhovateľa, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Odporca dňa 12.10.2005 vyplnil Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. žiadosti XXXXXXXXXX, ktorou žiadal veriteľa - Všeobecnú úverovú banku, a.s., IČO: 31 320 155 o vydanie karty s úverovým rámcom. Žiadosť má formu predtlačeného formulára, kde je v čl. II. vopred vyplnený schválený úverový rámec vo výške 30.000 Sk (995,82 €) s pevnou mesačnou splátkou vo výške 1.000 Sk (33,19 €). Odporca do žiadosti dopísal svoje osobné a kontaktné údaje, adresu trvalého bydliska, korešpondenčnú adresu (čl. I.), údaje k používaniu karty (čl. III.) a vlastnoručný podpis. V čl. IV. žiadosti odporca odmietol úverové poistenie. V článku V. sú predtlačené vyhlásenia klienta, medzi inými i vyhlásenie, že klient sa pred podpisom tejto žiadosti/zmluvy oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zo žiadosti vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK (pozn. Slovenské kreditné karty, a.s.), ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom. Žiadosť bola bankou prijatá a schválená dňa 17.10.2005, zmluve bolo pridelené číslo XXXXXXXXXX. Za VÚB, a.s. zmluvu uzatvárala spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 493 130. V zmluve nie je uvedená výška úrokovej sadzby a okrem poplatku za poistenie v zmluve nie sú upravené žiadne poplatky.

Podľa Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., účinných od 1.6.2005 (ďalej len „obchodné podmienky“), správca Slovenské kreditné karty, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 493 130 je oprávnený vykonať všetky úkony voči držiteľom karty v mene Banky, na ktoré je Banka oprávnená alebo povinná v zmysle týchto Obchodných podmienok. Konanie Správcu v súlade s týmito Obchodnými podmienkami sa považuje za konanie Banky.

Podľa článku I. (Vymedzenie pojmov) obchodných podmienok, Karta je kreditná platobná karta vydávaná Bankou v spolupráci so Správcom. Cenník je Cenník VÚB, a.s. ku kreditnej karte v platnom znení. Poplatky sú poplatky súvisiace s vydaním a používaním karty a s poistením uvedené v Cenníku. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť Dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. Revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe Zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať Kartou až do výšky Úverového rámca. Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v deň splatnosti, ktorá predstavuje 1/30 Úverového rámca (pevná) alebo 4% z čerpaného úveru (pohyblivá; minimálne 2% Úverového rámca, nie menej ako 200 Sk). Úverový rámec je suma, poskytnutá klientovi ako revolvingový úver, do výšky ktorej možno realizovať transakcie použitím Hlavnej a Dodatkovej karty v súlade s podmienkami Zmluvy. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na Kartovom účte na konci každého dňa po zúčtovaní Transakcií, úrokov a Poplatkov spojených so správou a použitím Karty, vrátane kompenzácie poistného plateného Bankou v súvislosti s Poistením.

Podľa čl. V. bod 28. VOP, výška Povinnej splátky sa určuje v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška Povinnej splátky sa rovná Štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť Povinnej splátky za predchádzajúce obdobie nebola splatená, výška Povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet Štandardnej splátky a akejkoľvek nesplatenej časti Povinnej splátky za predchádzajúce obdobia. V prípade, že Dlžný zostatok je nižší ako Štandardná splátka, výška Povinnej splátky za bežné obdobie sa rovná Dlžnému zostatku.

Podľa čl. VI. bod 32 písm. a/ VOP, Dlžný zostatok sa denne úročí Štandardnou úrokovou sadzbou.

Podľa bodu 34. VOP, posledný kalendárny deň v mesiaci je Kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými Štandardnou úrokovou sadzbou, Zvýšenou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na Kartovom účte.

Podľa článku V. bod 31. obchodných podmienok, ak Klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať Hlavnú kartu aj Dodatkovú kartu. Ak Klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (b) vyhlásiť celý Dlžný zostatok za okamžite splatný.

Podľa článku XIII. (Záverečné ustanovenia), bod 71. obchodných podmienok, Zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa výpisu z karty za zúčtovacie obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2008, posledná transakcia na kartovom účte bola vykonaná dňa 24.9.2010, kedy bola odporcovi vyrubená zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu vo výške 33,19 €. Poslednú úhradu vo výške 90 € vykonal odporca dňa 14.12.2009, zúčtovaná bola 15.12.2009. Odporca prostredníctvom platobnej karty celkom čerpal sumu 3 745,14 € a uhradil 2 692,09 €.

Listom zo dňa 6.5.2010 (Vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku) mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa VÚB, a.s. prostredníctvom splnomocneného správcu Consumer Finance Holding, a.s. (právny nástupca spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s.) vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro vo výške 3 120,30 €, ktorý žiadal uhradiť najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia s variabilným symbolom 0005437586 (pozn.: číslo zmluvy). Vyhlásenie okamžitej splatnosti bolo odporcovi doručené dňa 10.5.2010.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 18.10.2013 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a navrhovateľom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmluvy VS: 5437586 na navrhovateľa. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, postúpená bola istina 2 699,60 €, poplatky 169,50 €, základný úrok 258,66 € a sankčný úrok 25,73 €.

Zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 20.2.2015 doloženého výňatkom z Cenníka VÚB, a.s. uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 995,82 € a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 €. Poplatky a zmluvné pokuty boli upravené v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Výška úrokovej sadzby v zmysle Sadzobníka poplatkov je 23,76 %. Odporca čerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 3 745,14 € a celkovo uhradil sumu 2 692,09 €. Odporcovi boli vyrubené úroky vo výške 1 791,52 € a poplatky v celkovej výške 308,92 €. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje 3 153,49 €. Dlžná istina predstavovala sumu 3 745,14 €, z jednotlivých platieb bola na istinu započítaná suma 1 045,54 €, k úhrade tak zostal rozdiel vo výške 2 699,60 € - istina uplatnená v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 4.5.2010. Administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky pôvodný veriteľ účtoval v zmysle článku V, bod 36, na základe ktorého si veriteľ môže účtovať za každú oneskorenú platbu poplatky v zmysle cenníka.

Odporca pred súdom vypovedal, že zmluvu uzatvoril a finančné prostriedky čerpal. Nepamätá si, prečo prestal úver splácať, asi prišiel o zamestnanie. Žiadal o možnosť priznania splátok najviac vo výške 50,- € pre prípad, že bude súdom zaviazaný na úhradu dlžnej sumy.

Zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Ohľadom premlčania nároku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. . V danom prípade ide o absolútny obchod, zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. I keď na jednej strane zmluvy vystupuje spotrebiteľ, jedná sa o obchodnoprávny vzťah a na ten sa používa aj pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, ktorá je 4-ročná. V čase, keď sa zmluva uzatvárala, nebolo možné určiť výšku RPMN, nebolo zrejmé, v akej výške bude odporca úver čerpať. Výška úrokovej miery bola uvedená v cenníku, ktorý je vyvesený v priestoroch banky a bola oznamovaná odporcovi vo výpisoch.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi odporcom ako dlžníkom a právnym predchodcom navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom vznikol dňa 17.10.2005 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 995,82 € (30.000 Sk) na uskutočňovanie transakcií prostredníctvom kreditnej karty až do výšky úverového rámca za účelom priebežného uspokojovania finančných potrieb odporcu. Odporcovi zo zmluvy vyplýval záväzok uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 33,19 € (1.000 Sk), prípadne splátky nižšie, pokiaľ suma vyčerpaná z úverového rámca nedosahovala ani výšku minimálnej splátky. Súd mal zo zisteného skutkového stavu preukázané, že právny predchodca veriteľa odporcovi kartu s úverovými prostriedkami poskytol a tento z nej čerpal financie prostredníctvom platobných operácií, celkom vyčerpal sumu 3 745,14 €. Odporca svoju povinnosť uhrádzať splátky riadne a včas postupne porušil a od poslednej úhrady dňa 14.12.2009 už nezaplatil veriteľovi žiadnu splátku. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok veriteľ v súlade s bodom 31. obchodných podmienok listom zo dňa 6.5.2010 vyhlásil celý dlžný zostatok zo zmluvy v celkovej výške 3 120,30 € za okamžite splatný. Pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy bola platne postúpená na navrhovateľa. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má táto zmluva charakter spotrebiteľské úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporcovi túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s. má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov) a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver mu nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva. Vzhľadom na uvedené súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 54 zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -279 zo dňa 14.2.2013, v ktorom okrem iného odvolací súd vzal za správny názor, že námietku premlčania pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, a to Občianskeho zákonníka, v ktorom je právna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy, preto je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. O rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Ust. § 54 ods. 1 má kľúčový význam pre posúdenie predmetnej právnej veci, zahŕňa v sebe principiálne výkladové pravidlo, podľa ktorého na posúdenie právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) je potrebné aplikovať tie ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho práv výhodnejšie, práve za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ust. § 54 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252354'&ucin- k-dni='30.12.9999'> boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, teda toto ustanovenie reguluje aj absolútne obchody. Obdobne sa k otázke aplikácie Občianskeho zákonníka v prípade prijateľnejšej úpravy pre spotrebiteľa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. -147 zo dňa 21.5.2013 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. zo dňa 25.1.2011 (dohoda o voľbe Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska dlhšej premlčacej lehoty vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto absolútne neplatná). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 21.4.2015, sp. zn. prijal právny záver, že súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by mal zohľadniť § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa § 52 ods. 2 veta tretiu Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil otázku premlčania nároku navrhovateľa s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 6.5.2010. Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 7.5.2010 (deň nasledujúci po splatnosti úveru) a uplynula dňa 7.5.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 29.4.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním návrhu na súd, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Odporca vzhľadom na jeho úplný úspech v konaní mal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ale nakoľko si trovy konania neuplatnil, t.j. nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).