Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (56)Rozsudok_24Co-126-2012.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Ľubica Spálová, členiek senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: P. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. O. X, toho času obec F. O., zastúpeného opatrovníčkou: V. A., zamestnankyňa Okresného súdu Senica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 964,65 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 24.1.2012 č.k. 1C/239/2011 - 63, takto
rozhodol:
Vedľajšie účastníctvo Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 na strane odporcu j e p r í p u s t n é.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia sumy 964,65 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 813,58 Eur od 6.8.2008 až do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 6, § 397 Obchodného zákonníka, ako i § 2 písm. a), b), d), § 3 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a § 54 ods. 1, 2, § 100, ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi postupcom a odporcom bola dňa 3.4.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. Z hľadiska podstatných náležitostí sa jedná o úverovú zmluvu v zmysle ust. § 497 a nasledujúcich Obchodné zákonníka, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Zároveň ale ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Súčasťou právnej ochrany spotrebiteľa je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchýlne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní spotrebiteľskej zmluvy sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v tomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov.
Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu prostredníctvom jeho opatrovníčky posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
- odporcu výhodnejšie ako úprava podľa Obchodného zákonníka. V danom prípade teda platí 3-ročná premlčacia lehota, keďže v zmluve o úvere nie je ustanovené inak. Navrhovateľovi začala plynúť 3- ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na vrátenie úveru dňom 24.10.2007, teda nasledujúcim po dátume vyhlásenia splatnosti úveru po odstúpení od zmluvy a uplynula dňa 24.10.2010. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 23.9.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo potom nie je možné priznať, keďže odporca sa premlčania dovolal, preto súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov, pretože priznanie nenavrhol a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu vyhovie a navrhovateľovi zároveň prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil. Vyslovil názor, že súd nesprávne na daný vzťah aplikoval úpravu Občianskeho zákonníka namiesto Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497 a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vyslovil názor, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a podľa Zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnaký záver ustálil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení 43 CoB 231/2010. Súd teda podľa odvolateľa na daný vzťah nesprávne aplikoval Občiansky zákonník namiesto Obchodného zákonníka, na základe čoho posudzoval nesprávne i otázku premlčania. Ak by sa vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch pripustila aplikácia Občianskeho zákonníka, táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, keďže predmetná zmluva je absolútnym obchodom a preto je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
V priebehu odvolacieho konania z vlastného podnetu do konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA, ktorý podaním zo dňa 23.4.2010 oznámil svoj vstup do konania a zároveň vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, čo platí bez ohľadu na skutočnosť či základný zmluvný vzťah je uzavretý podľa ust. Obchodného zákonníka, čo je podľa vedľajšieho účastníka potvrdené judikatúrou tak Najvyššieho, ako aj Ústavného súdu. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby. Dodatočne do spisu doložil kópie rozhodnutí Krajského súdu v Nitre a v Banskej Bystrici, ktoré riešia otázku nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ vzniesol námietku prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní. S poukazom na ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a § 3, 4 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 1 zák. č. 428/2002 Z.z. argumentoval tým, že Združenie sa bez súhlasu dotknutého účastníka v konaní dostáva k jeho citlivým osobným údajom, čím dochádza k porušeniu Ústavou garantovaných práv. Obdobný názor zaujal i Okresný súd Brezno, ktorý podal návrh aby ÚS SR vydal nález, ktorým vysloví nesúlad § 93 ods.2 O.s.p s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa odseku 2 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania i právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (okrem iných i zák. č. 250/2007 Z.z.).
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vedľajší účastník v zmysle cit. § 93 O.s.p. vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka buď navrhovateľa alebo odporcu. Vedľajší účastník, ktorého účasť je teda možná len v sporových konaniach, je treťou osobou a stane sa ním v okamihu, kedy dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridružuje. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až potom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil, alebo jeho protistrana, namietne prípustnosť takéhoto postupu (por. Rozsudok NS SR 8Sž 43/2007). Podmienkou účasti tretej osoby ako vedľajšieho účastníka podľa cit. ods. 2 § 93 O.s.p. spadajúceho i na daný prípad, pritom nie je jej právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristupuje. Je pravdou, že vstupom do konania má vedľajší účastník možnosť dostať sa k osobným údajom účastníka. Dochádza tým ku kolízii práva na ochranu osobných údajov s právom na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd ale nevidel dôvod prečo uprednostniť právo na ochranu osobných údajov za situácie, keď odporca - spotrebiteľ, v danej veci zastúpený opatrovníčkou, vstup vedľajšieho účastníka nenamietal, teda s ním konkludentne súhlasil.
Súd preto na základe námietky navrhovateľa vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 v konaní na strane odporcu je prípustné, keďže všetky zákonné podmienky jeho vstupu boli splnené.
V ďalšom Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a sú splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.).
Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Beneficial Finance, a.s., so sídlom v Bratislave, ako dodávateľom a odporcom ako dlžníkom bola dňa 3.4.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 19.976,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal uhrádzať v dohodnutých mesačných splátkach. V úvode zmluvy sa uvádza, že zmluva bola uzatvorená podľa § 490 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a podľa § 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že odporca časť úveru veriteľovi nevrátil, čo je dôvodom prečo sa právny nástupca pôvodného veriteľa predmetnou žalobou domáha od odporcu zaplatenia zbytku istiny, úroku z úveru a zmluvných pokút, spolu s úrokom z omeškania.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.6.2007), teda v čase uzavretia danej zmluvy, citovaný zákon v § 23a definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zákona č. 634/1992 Zb., keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
Keďže predchodca navrhovateľa je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že odporca pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal predchodca navrhovateľa poskytnúť ako dodávateľ odporcovi ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. Keďže zároveň nebolo preukázané, že by zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.
Bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), s poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení piatej hlavy Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2008, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 tohto ustanovenia zákonodarca demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2).
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že hoci úverová zmluva je s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, je zároveň, ako na to správne poukázal prvostupňový súd, tiež spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa spravuje nielen ustanoveniami citovaného Zákona č. 258/2001 Z. z., ale i ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. V zmysle citovaného § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa potom nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka, ak by to bolo v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená pre spotrebiteľa v postavení dlžníka nevýhodnejšia dlhšia 4-ročná premlčacia doba (§ 397 Obchodného zákonníka), oproti podľa Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšej 3-ročnáej premlčacej doby (§101 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ teda zmluvné strany v úvode zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli, že vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (teda včítane ustanovenia o dĺžke premlčacej doby), čím došlo k odchýleniu sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, bude takéto dojednanie ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle citovaného § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a zároveň bude neplatné i pre rozpor so zákonom, konkrétne s ust. § 54 Občianskeho zákonníka v zmysle citovaného § 39 Občianskeho zákonníka. (Porovnaj mutatis mutandis rozsudok NS SR sp. zn. 5M Cdo20/2009 zo dňa 25.1.2011).
S poukazom na vyššie uvedené, i keď ide o absolútny obchod, avšak vzťah je zároveň spotrebiteľským, je nevyhnutné na otázku premlčania aplikovať ust. § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom ust. § 397 Obchodného zákonníka o dĺžke premlčacej doby sa na spotrebiteľský právny vzťah neuplatní. S poukazom na uvedené prvostupňový súd potom správne uzavrel, že nárok navrhovateľa uplatnený žalobou na prvostupňovom súde dňa 23.9.2011, bol uplatnený až potom, ako došlo ku dňu 24.10.2010 k jeho premlčaniu, a keďže opatrovníčka odporcu v konaní vzniesla námietku premlčania, v zmysle § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, súd nemohol premlčané právo navrhovateľovi priznať. Bolo preto dôvodným, aby bol jeho návrh v celom rozsahu zamietnutý.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
I v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže ale odporca si náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, nebola mu ich náhrada odvolacím súdom priznaná.
Odporca, na strane ktorého do konania vstúpil vedľajší účastník, bol plne úspešný a preto v zásade i vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil na trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby. Z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale vyplýva, že súd úspešnému účastníkovi (analogicky aj vedľajšiemu účastníkov) prizná náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné bránenie práva. V danom prípade, vedľajší účastník iba všeobecne a formálne vzniesol námietku premlčania bez toho, aby poznal konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom vznesenie námietky premlčania bližšie neodôvodnil, ale najmä námietku premlčania už predtým v prvostupňovom konaní účinne vzniesla opatrovníčka odporcu, v dôsledku čoho bola žaloba prvostupňovým súdom zamietnutá. Opakované (a formálne) vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom potom ako bola žaloba z tohto dôvodu už zamietnutá, za daných okolností nebolo možné považovať za účelné a preto neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.