Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-41-2021.pdf
PDF · 113 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: P.. G.. U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX/X, D., proti žalovanému: G.. T. X., A.. XX.XX.XXXX, W. U..L.. S. XXXX/XX, S., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. decembra 2020, č.k. 42C/76/2018-165, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur zastavil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr uviedol, že uznesením č.k. 5C/106/2010-50 zo dňa 11.01.2018 v spojení s uznesením č.k. 5C/106/2010-65 zo dňa 26.03.2018 a uznesením č.k. 42C/76/2018-95 zo dňa 22.05.2020 vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 59.251,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 16.08.2008 do zaplatenia a o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur zo dňa 14.08.2009, doručenú súdu dňa 19.08.2009 v konaní sp. zn. 5C/106/2010, na samostatné konanie.
3. Ďalej zhrnul, že žalobca v tejto vzájomnej žalobe tvrdil, že pôvodná žaloba v konaní pod sp. zn. 5C/106/2010 (ktoré bolo skončené odmietnutím návrhu navrhovateľa zo dňa 15.05.2008 uznesením č.k. 5C/106/2010-28 zo dňa 19.04.2011) je výplodom aktivít bývalého W. Y.S. U.. P.. O. Y. U. O. P.. W. (Ú. X.). Bývalý väzeň pozabudol v žalobe uviesť, že ku žiadnej krádeži dňa 11.04.2007 nedošlo, a že v danom čase bol (žalobca) v advokátskej kancelárii sprevádzaný G.. X. J., s čím sa stotožnil aj prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V (U.. I.), ktorý vydal príslušný pokyn vyšetrovateľovi. V spise firmy VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o., ktorý žalobcovi odcudzili U.. P.. O. Y. P.. P.. W. zneužijúc plnomocenstvo im vydané k zastupovaniu voči firme EMINENS s.r.o. Pezinok - G.. U.. P. v čase, keď žalobca trpel psychickou poruchou (T.. C.-XX), sa nachádzali dokumenty vzťahujúce sa k firme EMINENS s.r.o. vo vzťahu na zdokumentované podvodné konanie žalovaného (čo bolo ustálené prokurátorom KS Bratislava a uznesením č.k. 2Kv 78/06-68 zo dňa 22.02.2007) a bianco plnomocenstvo s podpisom G.. T.. X. vo forme originálu, ktoré Ing. S. Ulík bezodkladne doručil SAK na ďalší zákonný postup voči advokátovi U.. P.. O.. V žalobcovom modrom šanone k osobe G.. U.. P. X..H..E.. sa nenachádza žiadna zmluva o pôžičke vo forme originálu a ani vo forme fotokópií ako účelovo a zavádzajúco „tvrdí“ U.. P.. O. vo svojej žalobe. Nachádzajú sa tam však listinné dôkazy dokumentujúce zákonu odporujúce konanie U.. P.. O. Y. G.. T.. X., ktoré boli postúpené o.i. Generálnej prokuratúre SR na ďalší zákonný postup vo veci samej. V šanone boli aj listinné dôkazy dokumentujúce konanie odporujúce ust. § 11 nasledujúce zo strany G.. T.. X. Y. U.. O. s cieľom kriminalizácie žalobcu a preverovania jeho
zdravotného stavu s tvrdením, že PN č. 3267773 je len fingovaná. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.
4. Poukázal na to, že žalobca namietal, že pôvodný spis sp. zn. 5C/106/2010 bol stratený a rozkradnutý, a že neobsahuje všetky dokumenty, ktoré tvorili jeho žalobu a jej prílohy, čo však ničím nepreukázal. Poukázal na to, že žalobcu na pojednávaní dňa 14.12.2020 vyzval na predloženie dôkazov, ktoré majú preukázať dôvodnosť jeho nároku. Konštatoval, že žalobca predložil kompletnú dokumentáciu, ktorá sa mala týkať uplatnenej náhrady škody, ktorú si však neželal vložiť do spisu a použiť ju ako dôkaz, čo zdôvodnil tým, že už bola podľa jeho tvrdenia predložená v pôvodnom konaní sp. zn. 5C/106/2010, z ktorého bol jeho protinávrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vylúčený na samostatné konanie bez toho, aby súd disponoval so stratenou časťou spisu.
5. Keďže žalobca zobral žalobu v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur pred pojednávaním späť, konanie v tejto časti zastavil, posúdiac vec právne podľa ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p..
6. Uviedol, že žalobca navrhol na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 C.s.p.. Konštatoval, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, ale návrhu žalobcu nevyhovel z dôvodov uvedených v rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd uviedol, že formalistický výklad ust. § 274 C.s.p. skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu. Zároveň v tomto rozhodnutí riešil situáciu, či súd musí bez ďalšieho pre zmeškanie strany, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, alebo či smie prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti daného sporu a rozsudok pre zmeškanie nevydať, i keď sú na to splnené formálne zákonné predpoklady. Ústavný súd došiel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie nie je žiaduci. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v tomto konkrétnom prípade žalobca nepredložil žiadne také dôkazy a skutkové tvrdenia, ktoré by mohli viesť k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať, a preto jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel.
7. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, založenými v spise, a z faktúry Č.. XXXXXXXXXXXX splatnej dňa 15.08.2008, vystavenej spol. VENUS PROJEKT Slovakia, s.r.o. na sumu 59.251,14 eur (1.785.000,- Sk) zistil, že bola vystavená na základe Mandátnej zmluvy č. 04/12/2001 na podklade výsledkov vyšetrovania Okresnou prokuratúrou Trnava vo veci sp. zn. 1Pn 684/07 a Krajskou prokuratúrou v Bratislave vo veci sp. zn. 2Kv 78/06-67, vychádza z odmeny 30 % + 19 % DPH zo sumy 165.969,59 eur (5.000.000,- Sk), a to všetko aj dôvodom popretia pohľadávky „povinným“ a konaním žalovaného odporujúcim ust. § 265 Obch. zák.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.08.2009 vyplýva, že spol. VENUS PROJEKT Slovakia, s.r.o. postúpila pohľadávku v sume 59.251,14 eur (1.785.000,- Sk), vzniknutú vo vzťahu ku podvodnému konaniu dlžníka - žalovaného. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2007 vyplýva, že spol. VENUS PROJEKT Slovakia, s.r.o. oznámila žalovanému, že pohľadávka v sume 59.251,14 eur (1.785.000,- Sk) vo vzťahu ku podvodnému konaniu ustálenému orgánmi činnými v trestnom konaní, bola podľa § 524 a nasl. postúpená žalobcovi. Z výpisu vydaných faktúr spol. VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. ku dňu 27.03.2008 vyplýva, že v účtovníctve bola zaúčtovaná 31.12.2007 C. Č.. XXXXXXXX na sumu 59.251,14 eur (1.785.000,- Sk). Žalobca na pojednávaní dňa 14.12.2020 uviedol, že v tomto konaní sa jedná o splnenie povinnosti, keďže ide o náhradu škody, ktorá už bola ustálená Krajskou prokuratúrou, žalovaný bol vyzvaný na úhradu škody a zároveň mu bola vystavená faktúra pôvodne na sumu 1.785.000,- Sk, teda 59.251,14 eur. Zotrval na skutočnostiach, uvedených vo vzájomnom návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 19.08.2009.
8. Vec posúdil právne podľa ust. § 415, § 420 ods. 1 a 3 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba, ktorou si žalobca uplatňuje voči žalovanému sumu 59.251,14 eur titulom náhrady škody, nie je dôvodná. S poukazom na to, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a zavinenie, najskôr podrobne vysvetlil, čo je možné považovať za škodu a ako sa existencia škody a jej výška zisťuje. Ďalej uviedol, že povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, keď dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému, ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená, uplatniť právo na náhradu škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za
škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti, ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Uviedol, že predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 odsek 1 Obč. zák. je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, ktorý je protiprávny. Vysvetlil, že protiprávnym úkonom je konanie subjektu v rozpore s právom, pričom protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, teda úkon je v rozpore s objektívnym právom.
9. Ustálil, že dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, ktorého zaťažuje taktiež dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah. Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní je ďalej potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). K týmto predpokladom musí pristúpiť aj zavinenie škodcu. Tu poukázal na to, že ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená. Vyhodnotil, že v prejednávanej veci nebolo preukázané naplnenie ani jedného zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v žiadnom zo svojich tvrdení ohľadne zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu konaním žalovaného, ktorej preukázanie je v tomto konaní základným predpokladom pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody. Zhrnul, že žalobca ničím nepreukázal porušenie akejkoľvek povinnosti na strane žalovaného ako základného predpokladu pre úspešné uplatňovanie si svojho nároku, a nepredložil žiaden dôkaz, preukazujúci, že v rozhodnom období práve a výlučne (minimálne v rozhodujúcej miere) v dôsledku konania žalovaného došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry. Preto žalobu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a keďže ho považoval za nezákonný, svojvoľný a nespravodlivý, žiadal ho v zamietajúcej časti a v časti o trovách konania zrušiť, resp. zmeniť a rozhodnúť kontumačným rozsudkom v jeho prospech. Uviedol, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a tvrdil, že doposiaľ neznámy páchateľ z radov zamestnancov OS Pezinok ukradol zo spisu jeho vzájomný návrh spolu s prílohami (listinnými dôkazmi) osvedčujúcimi uplatnený návrh na náhradu škody. Ďalej sa podrobne vyjadroval k tomu, kedy malo k danej krádeži prísť s poukazom na to, že KS Bratislava vrátil konajúcemu súdu 25.11.2020 spisy sp. zn. 42C/76/2018 a 5C/106/2010, pričom v uznesení sp. zn. 15Co/122/2020 z 30.10.2020 ustálil, že v spise OS Pezinok sp. zn. 42C/76/2018 sa v čase jeho rozhodovania nachádzal daný vzájomný návrh spolu s prílohami (zo dňa 14.08.2009), ale pri nahliadnutí do spisu dňa 14.12.2020 sa podľa vyjadrenia žalobcu už daný vzájomný návrh spolu s prílohami v spise 42C/76/2008 nenachádzal, a teda spis nebol úplný. Namietal záver súdu prvej inštancie, že on údajne neuniesol dôkazné bremeno, a preto ani nebolo vyhovené jeho návrhu na pojednávaní dňa 14.12.2020 na rozhodnutie kontumačným rozsudkom. Nesúhlasil s odvolávaním sa súdu na uznesenie ÚS SR sp. zn 1ÚS 233/2019, ktoré považoval za krajne zmätočne odôvodnené. Mal za to, že zákonný sudca ohýbaním práva nesplnil obligačnú povinnosť rozhodnúť o žalobe kontumačným rozsudkom a zaviazať žalovaného na zaplatenie 59.251,14 eur s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 16.08.2008 do zaplatenia a trovy konania. Ďalej sa podrobne vyjadroval k jeho podozreniu o krádeži jeho vzájomného návrhu zo dňa 14.08.2009 aj s prílohami a vyjadril domnienku, že má podozrenie o existencii organizovanej skupiny pôsobiacej na Okresnom súde Pezinok, ktorá jeho vzájomný návrh aj s prílohami ukradla. Za nesprávny považoval postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že sudca mal príležitosť sa s jeho vzájomným návrhom aj prílohami oboznámiť na pojednávaní, ktoré predchádzalo pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ale odmietol si vykonať kópiu a tvrdil, že dôkaz - teda podanie vzájomného návrhu a jeho príloh musí doručiť súdu on (žalobca), čo považoval za absurdné, pretože on toto podanie aj s prílohami doručil vo forme originálu súdu dňa 19.08.2009 aj so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, o čom doposiaľ nebolo riadne konané a rozhodnuté. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky, aby okresný súd dňa 14.12.2020 konal a rozhodol rozsudkom. Na výzvu, aby v súlade s ust. § 129 C.s.p. údajne odstránil vady podania, nebol podľa jeho názoru zákonný dôvod. Poukázal aj na to, že okresný súd sfalšoval jeho podanie prepisovaním číslovania strán. Žiadal toto konanie prerušiť až do objasnenia veci OČTK a ukončenia vyšetrovania, lebo až vtedy bude môcť podať kvalifikované odvolanie. Zopakoval, že za daného stavu veci a rozkradnutia spisu nemohol súd vo veci konať a spravodlivo ním uplatnenom nároku zo dňa 14.08.2009 rozhodnúť, pretože jeho povinnosťou bolo skúmať celý obsah podanej žaloby, nie len samotný žalobný návrh. Zotrval aj na tvrdení, že súd mal
rozhodnúť na jeho návrh rozsudkom pre zmeškanie, keďže boli splnené pre takéto rozhodnutie všetky podmienky.
12. Uznesením č.k. 42C/76/2018-212 zo dňa 11.02.2021 súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 42C/76/2018 zamietol.
13. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručil žalobca súdu prvej inštancie dňa 22.02.2021 doplnenie svojho odvolania. Následne dňa 26.02.2021 doručil žalobca ďalšie doplnenie odvolania.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a vysvetlil, že G.. X. pozná z doby, kedy sa mu snažil vymôcť jeho (žalovaného) pohľadávku, ktorú mal voči spol. EMINENS, s.r.o. vo výške 5.000.000 bartrových bodov, a prišiel s nápadom, aby pohľadávku rozdelil, že vraj bude ľahšie vymožiteľná, čo on urobil a jedna časť ostala u neho a jedna časť cca 1.800.000 bartrových bodov (BCI) bola pridelená G.. X., ktorý však preto, aby jeho pohľadávku vymohol, nič nerobil, a preto sa ústne dohodli na ukončení spolupráce. Keďže G.. X. nesúhlasil s tým, aby mu vrátil jeho (žalovaného) časť pohľadávky, tak mu povedal, že teda je to jeho časť vyplatenia za to, čo robil, resp. nerobil, keď si to od spoločnosti EMINENS, s.r.o. vymôže. Keďže na to G.. X. pristúpil, ich spolupráca, počas ktorej pre neho (pre žalovaného) nič neurobil, sa skončila. Zdôraznil, že on G.. X. nič nedlží a svoj podiel mal prepísaný na seba ako pohľadávku voči spol. EMINENS s.r.o.. Vyplatenie niečoho si má teda nárokovať od tejto spoločnosti, a nie od neho. Poukázal tiež na to, že od r. 2020 je na neho vyhlásený osobný bankrot, do ktorého sa dostal kvôli takým ľuďom, ako je G.. X..
15. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že sa s jeho tvrdeniami nestotožňuje. Tvrdil, že dôvodnosť a zmysluplnosť uplatneného nároku preukázal listinnými dôkazmi, ktoré sa však v spise z dôvodu krádeže nenachádzajú. Tvrdil, že výsledkom súdneho konania vo veci G.. T.. X. proti EMINENS s.r.o. sa potvrdilo, že žalovaný uviedol do omylu spol. VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. v úmysle sa bezdôvodne obohatiť a tejto spoločnosti vznikla majetková škoda v žalovanej sume. Následne podal žalobca aj ďalšie vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu.
16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v závislej časti o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, odvolací súd prihliadol v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p..
17. Z predloženého spisu (a fotokópie celého spisu sp. zn. 5C/106/2010) odvolací súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/106/2010 podal dňa 15.05.2008 žalobu (v tom čase návrh na začatie konania) G.. T. X. a domáhal sa ňou od G.. U. X. zaplatenia 5 miliónov Sk s príslušenstvom. Žaloba nebola G.. U. X. doručená (ako vyplýva z ďalšieho postupu súdu, obsahovala vady). Dňa 14.08.2009 nahliadol G.. U. X. do predmetného súdneho spisu a následne dňa 17.08.2009 doručil súdu v konaní sp. zn. 5C/106/2010 obyčajné emailové podanie (bez zaručeného elektronického podpisu), ktorého obsahom bol nesúhlas so žalobou G.. T. X.Y. a jeho vzájomný návrh. G.. U. X. v tomto emailovom podaní navrhol žalobu G.. T. X. zamietnuť a zaviazať ho povinnosťou v zmysle vzájomného návrhu zaplatiť mu 59.251,14 eur spolu s 14,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.08.2008 do zaplatenia a nemajetkovú ujmu 1.000 eur (a trovy konania). Súd na predmetný vzájomný návrh G.. U. X. neprihliadal (§ 42 ods. 1 O.s.p.), pretože nebol v zákonom stanovenej lehote písomne doplnený (v spise sa doplnenie nenachádza). Keďže Ing. Dušan Stríž ako navrhovateľ v konaní sp. zn. 5C/106/2010 svoj návrh na začatie konania na výzvu súdu neopravil a nedoplnil, súd jeho návrh uznesením č.k. 5C/106/2010-28 zo dňa 19.04.2011 odmietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2011. Dňa 19.04.2017 nahliadol G.. U. X. do súdneho spisu sp. zn. 5C/106/2010 a následne doručil súdu do spisu sp. zn. 5C/106/2010 viacero podaní, v ktorých tvrdil, že svoje (vyššie uvedené) emailové podanie doplnil a do podateľne súdu ho doručil v origináli aj s prílohami dňa 19.08.2009, a namietal, že súd o jeho vzájomnom návrhu nekoná. V podaní, ktoré súdu doručil dňa 04.09.2017 (č.l. 40 a nasl.), uviedol, že do podateľne súdu doručil dňa 19.08.2009 vzájomný návrh v origináli s prílohami, tento sa však v súdnom spise nenachádza (vyjadril názor, že ho súd zlikvidoval), avšak „pre potrebu jeho dohľadania“ priložil k jeho podaniu vo forme fotokópie jeho 1., 4. a 5. stranu. Uviedol tiež, že sa v prípade potreby na výzvu súdu dostaví na súd k spísaniu úradného záznamu a poskytne súdu k nahliadnutiu originál podania vzájomného návrhu ním osobne doručeného
do podateľne súdu dňa 19.08.2009 o 14:20 včítane príloh (zväzok). Odvolací súd opätovne (ako už vyššie) konštatuje, že v spise sp. zn. 5C/106/2010 sa doplnenie emailového podania obsahujúceho vzájomný návrh G.. U. X. nenachádza. Zo spisu tiež vyplýva, že G.. U. X. nebol vyzvaný (ani predvolaný) na predloženie originálu podania obsahujúceho jeho vzájomný návrh (opatreného originálom pečiatky podateľne súdu). Napriek tomu, že podľa súdneho spisu sp. zn. 5C/106/2010 G.. U. X. svoje obyčajné emailové podanie dňa 17.08.2009 obsahujúce vzájomný návrh v zákonom stanovenej lehote nedoplnil (v spise sa doplnenie nenachádza), Č. G.. U. X. následne v roku 2017 namietal, avšak súdu doručil (len) fotokópiu údajného originálu prvej, štvrtej a piatej strany jeho podania do podateľne súdu, v tom čase zákonná sudkyňa udelila dňa 16.10.2017 vyššej súdnej úradníčke pokyn vylúčiť vzájomnú žalobu G.. U. X. na samostatné konanie. Súdna úradníčka pokyn splnila a uznesením č.k. 5C/106/2010-50 zo dňa 11.01.2018 (v spojení s následnými opravnými uzneseniami) právoplatne vylúčila vzájomnú žalobu G.. U. X. proti G.. T. X. o zaplatenie 59.251,14 s príslušenstvom na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 42C/76/2018.
18. Zo spisu sp. zn. 42C/76/2018 odvolací súd zistil, že tento je vedený o vzájomnom návrhu G.. U.Á. X. proti G.. T. X. o zaplatenie 59.251,14 s príslušenstvom, a to na základe vyššie uvedeného uznesenia o vylúčení vzájomnej žaloby G.. U. X. z konania sp. zn. 5C/106/2010 na samostatné konanie, hoci nie je označený v súlade s ust. § 184 ods. 1 veta posledná vyhl. MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (účinnej do 31.12.2019), podľa ktorého sa na spisovom obale vylúčenej veci uvedie spisová značka veci, z ktorej bola vec vylúčená, poznámkou „Vylúčené z ...“. Obsah spisu sp. zn. 42C/76/2018 tiež nie je v súlade so zvyšným znením ust. § 184 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhl., podľa ktorého cit. „je základom súdneho spisu o vylúčenej veci rovnopis rozhodnutia o vylúčení veci na samostatné konanie. Do súdneho spisu o vylúčenej veci sa ďalej vloží fotokópia obžaloby alebo návrhu na začatie konania, prípadne fotokópie tých častí pôvodného súdneho spisu, ktoré sú v ňom naďalej potrebné a ktoré sú podľa uváženia predsedu senátu, ktorý o vylúčení rozhodol, nevyhnutné na rozhodnutie o vylúčenej veci. Odsek 2 pred bodkočiarkou znie: „Na kópie písomností pre súdne spisy o vylúčenej veci sa pripojí doložka potvrdzujúca ich správnosť.“ Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že podľa citovaného ustanovenia § 184 vyhlášky má byť obsahom spisu o vylúčenej veci (per analogiam) fotokópia vzájomného návrhu G.. X. s pripojenou doložkou potvrdzujúcou jej správnosť, uvedené v posudzovanej veci absentuje. Obsahom spisu je totiž len fotokópia Ing Sarkocym predloženej fotokópie strany 1., 4. a 5. jeho vzájomného návrhu bez akejkoľvek doložky potvrdzujúcej jej správnosť.
19. Už z uvedeného je možné prijať záver, že súd prvej inštancie konal a rozhodol o jednak nepreukázanej, ako aj o neúplnej vzájomnej žalobe G.. X., vylúčenej na samostatné konanie, keďže doposiaľ nie je preukázané, a je prinajmenšom sporné, či G.. X. vôbec vzájomnú žalobu účinne podal doplnením svojho obyčajného emailového podania originálom tohto podania v zákonom stanovenej lehote (súd prvej inštancie totiž konal o neoverenej fotokópii strany 1., 4. a 5. vzájomnej žaloby). Odvolací súd pripomína, že súdom prvej inštancie nebolo doposiaľ vôbec verifikované doplnenie emailového podania G.. X. v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie taktiež za týmto účelom nevyzval G.. X. na predloženie originálu doplnenia jeho emailového podania. Ak mal za to (a to sa odvolací súd len domnieva vzhľadom na jeho postup, keď o vzájomnej žalobe konal), že i keď v spise sp. zn. 5C/106/2010 originál vzájomnej žaloby chýba, bol riadne podaný, mal aj bez návrhu vykonať rekonštrukciu súdneho spisu sp. zn. 5C/106/2010 v zmysle ust. § 198 vyššie citovanej vyhl. MS SR č. 543/2005. Jedine vtedy, ak by bolo verifikované, že G.. X. skutočne vzájomnú žalobu podal, a táto by bola založená v rámci rekonštrukcie do spisu sp. zn. 5C/106/2010, by mohol túto jeho vzájomnú žalobu, v súčasnosti však už vylúčenú na samostatné konanie, prejednať a rozhodovať o nej.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nemal vôbec o vzájomnej žalobe žalobcu (G.. X.) konať, a procesné podmienky na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia vo veci neboli splnené. Nie je totiž možné konať o fotokópii prvej, štvrtej a piatej strany vzájomnej žaloby, predloženej žalobcom (G.. X.), pretože v čase jej podania bolo platné a účinné ust. § 42 a § 79 O.s.p. a takáto neúplná fotokópia nespĺňa náležitosti riadneho návrhu na začatie konania.
21. Ak súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca súdu doručil len prvú, štvrtú a piatu stranu jeho vzájomnej žaloby (avšak len vo fotokópii - pozn. odvolacieho súdu) žalobcu G.. X. vyzval na doplnenie jeho žaloby uznesením súdnej úradníčky č.k. 42C/76/2018-23 zo dňa 25.04.2019, argumentujúc tým, že jeho žalobu považuje za neúplnú a najmä za celkom nezrozumiteľnú, pričom
žalobca podal voči tomuto uzneseniu sťažnosť, odvolací súd pripomína, že o jeho sťažnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Rovnako tak nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
22. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie ust. § 161 C.s.p., podľa ktorého je súd kedykoľvek počas konania povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. V súčasnosti vyplýva zo spisu stav, že nie je vôbec preukázané, že G.. X. riadne podal vzájomnú žalobu, a bez žaloby nie je konanie na súde možné (nie sú splnené procesné podmienky). G. X. tvrdí, že vzájomnú žalobu doručil do podateľne súdu dňa 19.08.2009, a i keď sa v spise sp. zn. 5C/106/2010 nenachádza, súd sa zrejme s jeho tvrdením stotožnil a vylúčil ju uznesením na samostatné konanie. Toto právoplatné uznesenie nemohol odvolací súd zrušiť, pretože na postup podľa ust. § 389 ods. 2 C.s.p. neboli splnené podmienky. Na tomto stave však nenesie vinu súčasný zákonný sudca, ktorý spis následne prevzal. Podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné v prvom rade za súčinnosti so žalobcom (§ 198 ods. 3 vyhl. MS SR č. 543/2005) vykonať pokus o rekonštrukciu spisu sp. zn. 5C/106/2010 (zákonný sudca vo veci sp. zn. 5C/106/2010). Sám žalobca totiž už navrhol, že poskytne súdu k nahliadnutiu originál podania vzájomného návrhu ním osobne doručeného do podateľne súdu dňa 19.08.2009 o 14:20 včítane príloh (zväzok), a to v podaní zo dňa 04.09.2017 (č.l. 40 a nasl. v spise 5C/106/2010). V prípade, že bude vzájomná žaloba (s prílohami) súčasťou predmetného spisu, jej fotokópiu spolu s doložkou potvrdzujúcou jej správnosť súd založí do spisu sp. zn. 42C/76/2018 a následne bude môcť o nej konať.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v závislej časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. O náhrade trov konania, aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).