Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-64-2022.pdf
PDF · 118.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/64/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., G. cesta XX, o vymoženie 1 031,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/163/2003-23 z 23. júna 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
III. Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31.03.2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 13Er/163/2003-23 z 23. júna 2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 6, § 57 ods. 1 písm. g/, 2, § 58 ods. 1, § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ako aj podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993.
3. V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2003 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 1 031,33 eura s príslušenstvom, keď poukázal na notársku zápisnicu N 489/2003, NZ 13701/2003 zo dňa 25.02.2003 napísanú na notárskom úrade JUDr. Ľubomír Vlha so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 5. V zmysle notárskej zápisnice povinný prostredníctvom Mgr. Martin Paiček, ktorý na základe substitučnej plnej moci zastupoval splnomocneného zástupcu povinnej osoby, Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta AK Bratislava, Pajštúnska 5 uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 1 130,18 eura, pozostávajúci z úroku z omeškania, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.
4. Okresný súd Nové Zámky dňa 12.05.2003 č. k. 13Er/163/2003-8 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, vykonaním exekúcie.
5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2003 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 1 031,33 eura (31 070,00 SK) s príslušenstvom, keď poukázal na notársku zápisnicu N 489/2003, NZ 13701/2003 zo dňa 25.02.2003 napísanú na notárskom úrade JUDr. Ľubomír Vlha so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 5. V zmysle notárskej zápisnice povinný prostredníctvom Mgr.
Martin Paiček, ktorý na základe substitučnej plnej moci zastupoval splnomocneného zástupcu povinnej osoby, Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta AK Bratislava, Pajštúnska 5 uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 1 130,18 eura, pozostávajúci z úroku z omeškania, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.
6. Súčasťou notárskej zápisnice bola i zmluva o úvere č. 4190376 uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 16.12.2002. Súčasťou úverovej zmluvy je vo forme predtlače i plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, AK Bratislava, Pajštúnska 5, v zmysle ktorého bol splnomocnený dlžníkom na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
7. V danom prípade mal súd za to, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené povinným je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
8. Ďalej súd poukázal aj tú skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený Žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byt potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Teda prinútil povinného súhlasiť' s niečím, čo žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol a s čím musel súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy žiadny nárok. Taktiež i v tejto časti zmluvy o úvere možno vzhliadnuť neprijateľnú podmienku, a preto i z tohto dôvodu je táto časť zmluvy neplatná (§ 52 a § 53 Občianskeho zákonníka). Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 489/2003, NZ 13701/2003 zo dňa 25.02.2003 nie je z daného dôvodu exekučným titulom.
9. Exekučný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného, a či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho zákonníka medzi ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje to, že tento dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. K danému je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkon dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú.
10. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 0Z. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o
splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.
11. Záverom poukázal nato, že je potrebné vziať zreteľ aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Z toho súd vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu, je pre neho absolútne neznáma, čo znamená, že takáto osoba nemôže konať v jeho záujme, ale v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinného nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti plnomocenstva.
12. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že plnomocenstvo uzatvorené medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným je absolútne neplatné, a táto skutočnosť je postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom, a teda sú dané všetky dôvody zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, teda že exekúcia sa začala, hoci sa rozhodnutie nestalo doposiaľ vykonateľným. Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ k § 58 ods. 1 zastavil.
13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený poukazujúc na to, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP), nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Poukázal na to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 EP sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Pre prípad, že by sa všeobecný súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v odvolaní, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to pre rozor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
14. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V ďalšom odvolacom dôvode uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na nerovnaké postavenie žalobcu a žalovaného, na nemožnosť žalobcu vyjadriť sa k rozhodovaniu o právach žalobcu v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
15. Poznamenal, že povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru podľa zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením splnomocnenia povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto splnomocnenie nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby splnomocnenie dojednané nebolo vôbec. Vzhľadom na to udelenie splnomocnenia tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Splnomocnenie nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, splnomocnenie nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení splnomocnenia sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Odvolateľ sa odvoláva na argumentáciu prvoinštančného súdu, ktorý predmetné splnomocnenie považuje za neplatný právny úkon, nakoľko sa povinný vzdáva svojich práv skôr ako mu vznikli. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému u súdu na ďalšie konanie.
16. Zároveň oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Žiadal konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
17. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
25. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
26. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
27. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
28. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
29. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
30. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.04.2003 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 31 070,- Sk s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 489/2003, NZ 13701/2003, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ľubomír Vlha. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár doručil dňa 28.04.2003 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Notársku zápisnicu označenú ako exekučný titul, splnomocnenie. Súd prvej inštancie poveril dňa 12.05.2003 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
31. Oprávnený dňa 31.05.2012 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal, aby poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
32. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
33. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade
so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, zistený skutkový stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu.
34. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 16.12.2002, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
35. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
36. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ho pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
37. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací považoval za neplatné.
38. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
39. Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. c/ CSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru ES návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).
40. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamietol.
41. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
42. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, súd konanie preruší aj v prípade, že pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
43. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.
44. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).