Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: S., nar. 09. XX. XXXX, bytom E. XXX, U., zastúpená: JUDr. Kristína Panasiuková, advokátka, so sídlom Damborského 3, Nitra, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, o správnej žalobe zo dňa 10. 03. 2022 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2022/5820-0003 KM zo dňa 03. 03. 2022, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z relevantnej časti administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 07. 02. 2018 bol vypracovaný posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa - S. O., nar. XX. XX. XXXX, z ktorého vyplynul záver, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia F90-F98 (Poruchy správania a emočné poruchy v detstve...) V. kapitola podľa prílohy č. 2 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Následne žalobkyňa dňa 25. 04. 2018 požiadala o pomoc v hmotnej núdzi a tá jej je poskytovaná od 01. 04. 2018 v rôznych sumách, podľa zákonnom stanovených okolností, o čom vždy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie.

2. Podaním zo dňa 03. 12. 2020 žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu oznámila, že od 01. 01. 2021 nebude chodiť na aktivačnú brigádu 32 hodín v obci Chotín, lebo musí zostať doma s malým synom, jeho stav deň čo deň sa zhoršuje, sám nemôže zostať doma.

Súčasťou spisového materiálu je aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KN1/OPPNKAPČ/ SOC/2021/38953-8 zo dňa 02. 09. 2021, ktorým podľa , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol jej priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je O. S., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že miera funkčnej poruchy maloletého je 40%, a teda sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

3. Dňa 16. 11. 2021 bola žalobkyni vyhotovená ponuka č. KN1/AC/ZAM/2021/17155-1 na vykonávanie uvedených činností u organizátora, ktorým je Q. U. v rozsahu 32 hodín mesačne v období od 01. 01. 2022 do 12. 12. 2022. Ponuku žalobkyňa dňa 05. 01. 2022 odmietla. Súčasťou ponuky boli aj vysvetlivky k druhom vykonávaných činností a tiež Poučenie a povinnosti občana v hmotnej núdzi, ktoré žalobkyňa dňa 05. 01. 2022 osobne podpísala. V poučení je tiež uvedené, že ak sa občan nezúčastní výkonu ponúknutých činností v rozsahu 32 hodín mesačne, dávka v hmotnej núdzi určená na zabezpečenie základných životných podmienok sa podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zníži o sumu, ktorej výška je stanovená platným znením zákona o pomoci v hmotnej núdzi, resp. opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláseným v Zbierke zákonov.

4. Rozhodnutím č. KN1/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2022/22405-159 zo dňa 26. 01. 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol podľa , o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že sa fyzickej osobe - žalobkyni znižuje pomoc v hmotnej núdzi na sumu 37,80 eura mesačne od 01. 01. 2022, z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

6. Po podaní odvolania bol vykonaný dopyt za účelom doplnenia spisového materiálu a bolo zaslané vyjadrenie riaditeľky Mgr. Czibor Angelika, ZŠ Lajos Tarczyho s VJM Chotín, a súvisiace prílohy, z ktorých vyplýva, že bola dňa 31. 08. 2021 podaná žiadosť žalobkyne o povolenie individuálneho vzdelávania. Súčasťou je aj doporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast, ako aj vyjadrenie Súkromného centra špecializovaného poradenstva a tiež rozhodnutie riaditeľky o povolení individuálneho vzdelávania od 01. 09. 2021 do 30. 06. 2022. Okrem toho bola súčasťou spisu aj zápisnica o závažnom porušení školského poriadku zo dňa 13. 10. 2021, výpis z klasifikácie prospechu za prvý polrok školského roku 2021/2022, slovné hodnotenie, potvrdenie o návšteve školy s prítomnosťou matky a tiež zápisnica o porušení školského poriadku dňa 21. 01. 2022.

7. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpočtový list pomoci v hmotnej núdzi, z ktorého vyplýva, že ide o žiadateľa a nezaopatrenú osobu a posudzované osoby dosahujú iný príjem vo výške 43,61 eur. V zmysle zákona by patrila dávka vo výške 130,90 eura, znížená o sumu 68,80 eur z dôvodu odmietnutia aktivácie a zvýšená o príspevok na nezaopatrené dieťa. Dávka s príspevkom tak predstavovala sumu 81,40 eur, od ktorej bolo potrebné odpočítať príjem spolu 43,61 eur, v dôsledku čoho vypočítaná suma predstavovala sumu 37,80 eur a išlo o nárok na vypočítanú sumu od 01.2022, výpočet uskutočnený dňa 25. 01. 2022.

V spise sa taktiež nachádza aj prehľad zrážok výživného.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zo dňa 07. 02. 2022 zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. KN1/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2022/22405-159 zo dňa 26. 01. 2022, potvrdil.

9. V odôvodnení žalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj odvolanie žalobkyne (ďalej v texte aj „účastníčky konania“), v dôsledku čoho žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a posúdil opodstatnenosť dôvodov uvedených žalobkyňou ako účastníčkou konania.

10. Žalovaný preskúmaním spisovej dokumentácie zistil, že prvostupňový orgán poskytuje účastníčke konania pomoc v hmotnej núdzi od 01. 04. 2018, ktorej výška sa menila na základe zmien rozhodných skutočnosti a zmien legislatívy. Naposledy bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v sume 105,80 Eur mesačne. Účastníčka konania je vydatá, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 07. 03. 2018 bez vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Manžel účastníčky

konania je vo výkone trestu odňatia slobody od 16. 02. 2014, predpokladaný koniec trestu je stanovený na 14. 02. 2025. Členom domácnosti je syn S., ktorý si plní povinnú školskú dochádzku. Ústav na výkon trestu odňatia slobody vykonáva zrážky na výživné pre maloletého S. od otca dieťaťa. V januári 2022 bolo účastníčke konania poukázané výživné od otca maloletého dieťaťa v sumu 43,61 eura. V mesiaci september 2019 účastníčka konania požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - syna. Rozhodnutím č. KN1/OPPNKAPČ/SOC/20 19/39882-4 zo dňa 17. 10. 2019 jej príspevok nebol priznaný, nakoľko podľa lekárskeho posudku bolo zistené, že miera funkčnej poruchy maloletého je 40 %, a teda sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je odkázaný na opatrovanie. V mesiaci marec 2021 účastníčka konania opätovne požiadala o príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - syna. Rozhodnutím č. KN1/PPNKAPČ/SOC/2021/38953-8 zo dňa 02. 09. 2021 jej peňažný príspevok opäť nebol priznaný, nakoľko podľa lekárskeho posudku bolo zistené, že miera funkčnej poruchy maloletého je 40 %, a teda sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je odkázaný na opatrovanie. Ďalej mal žalovaný zo spisu preukázané, že Aktivačným centrom prvostupňového orgánu bolo dňa 05. 01. 2022 účastníčke konania v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ponúknuté ponukou č. KN1/AC/ZAM/2021/17155-1 zo dňa 16. 11. 2021 vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne pre obec Chotín na obdobie od 01. 01. 2022 do 31. 12. 2022. Súčasťou ponuky bolo aj tlačivo Poučenie a povinnosti občana v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, vlastnoručne podpísané dňa 05. 01. 2022, ktorým boli vysvetlené zákonné podmienky nároku na dávku a aj dôsledky neprijatia ponuky na vykonávanie činnosti vyplývajúcej zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Účastníčka konania si ponuku osobne prevzala dňa 05. 01. 2022 a toho istého dňa sa vyjadrila, že ponuku odmieta. Z dôvodu, že účastníčka konania odmietla ponuku, čo prvostupňový orgán považoval za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, prehodnotil nárok domácnosti na pomoc v hmotnej núdzi, znížil dávku z dôvodu odmietnutia ponuky o sumu 68,80 eura, do príjmu započítal zaslané výživné na maloletého syna v sume 43,61 eura a napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 01. 2022 znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 37,80 eura mesačne od 01. 01. 2022.

Poukázal pritom na zákonné ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a), b), ods. 3, § 13 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 25 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi účinného od 01. 01. 2022.

S poukazom na takto vymedzený právny stav žalovaný mal za preukázané, že účastníčka konania dňa 05. 01. 2022 odmietla ponuku na vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne pre obec Chotín na obdobie od 01. 01. 2022 do 31. 12. 2022, čo sa považuje za prejav nesúhlasu zúčastniť sa na vykonávaní činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sa dávky podľa § 10 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, znížia o sumu, ktorej výška je stanovená platným znením zákona o pomoci v hmotnej núdzi, resp. opatrením Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky vyhláseným v Zbierke zákonov, t. j. od 01. 01. 2022 o sumu 68,80 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní výkonu činností v rozsahu 32 hodín mesačne. V zmysle § 10 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je dávka pre jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 130,90 eura. Táto dávka sa v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zníži o sumu 68,80 eura (za neúčasť na aktivácii) t. j. na sumu 62,10 eura. Domácnosť účastníčky konania má v zmysle uvedeného nárok na dávku v sume 62,10 eur a príspevok na nezaopatrené dieťa 19,30 eur. Celkový úhrn súm nárokov pre domácnosť účastníčky konania je 81,40 eura. Príjem domácnosti v mesiaci január 2022 predstavovalo výživné na syna S. v sume 43,61 eura. Pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť účastníčky konania je vo výške 37,80 eura mesačne od 01. 01. 2022.

11. K jednotlivým námietkam a tvrdeniam účastníčky konania v odvolaní žalovaný uviedol, že za účelom zvýšenia aktívnej účasti občanov na riešení hmotnej núdze plnoletý práceschopný občan získa nárok na dávku v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi len za podmienky, že 32 hodín mesačne bude vykonávať menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť, alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Základným predpokladom tejto podmienky je, že mu bude takáto činnosť ponúknutá. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bez ďalšieho v zmysle zákona účinného od 01. 01. 2022 znižuje o 68,80 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní v stanovenom rozsahu. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 10 taxatívne vymenúva, na ktoré fyzické osoby sa

nevzťahuje výkon činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Opätovne žalovaný tiež citoval § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, majúc pritom za to, že napriek tomu, že v odvolaní účastníčka konania poukazuje na objektívne príčiny a zákonné dôvody, podľa ktorých môže byť vylúčená z výkonu činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nespĺňa ani jednu zákonnú podmienku vylúčenia fyzickej osoby z vykonávania činnosti.

Ďalej žalovaný uviedol, že zdravotný stav maloletého syna Márka bol posúdený posudkovým lekárom úradu, na základe lekárskeho posudku zo dňa 19. 08. 2021 a miera funkčnej poruchy maloletého bola stanovená na 40 %, teda nejde o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré je odkázané na opatrovanie. Vo veci individuálnej výučby a prítomnosti účastníčky konania ako matky počas výučby, žalovaný zo stanoviska prvostupňového orgánu zistil, že v tejto veci bola kontaktovaná S., riaditeľka Základnej školy Lajosa Tarczyho s vyučovacím jazykom maďarským v Chotíne, ktorá mu poskytla doklady. Z predložených dokladov vyplývalo, že Súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva Hurbanovo odporúča dočasnú zmenu formy vyučovania na individuálne vzdelávanie v rozsahu troch hodín týždenne. Rozhodnutím Základnej školy Lajosa Tarczyho s vyučovacím jazykom maďarským v Chotine zo dňa 31. 08. 2021 bolo maloletému S. povolené individuálne vzdelávanie. Vyučovanie podľa Individuálneho vzdelávacieho plánu prebieha v rozsahu troch hodín týždenne v priestoroch základnej školy, realizuje sa individuálne - v pondelok, stredu a piatok od 9.25 do 10.10 hod. V prípade potreby na vyučovaní je prítomná aj matka.

Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa výdavky na cestovanie za lekármi a na lieky člena domácnosti nezohľadňujú, ale úhrn príjmu sa porovnáva s úhrnom súm pomoci v hmotnej núdzi, ustanoveným zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Sociálno-právna ochrana deti a sociálna kuratela vykonáva pravidelné návštevy v rodinnom prostredí, z ich strany však nie je dôvod na umiestnenie dieťaťa v zariadení. Okrem toho žalovaný konštatoval, že na základe , zákona o pomoci v hmotnej núdzi v spojení s o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov a o dani z príjmu v znení neskorších predpisov výživné pre maloletého S., ktoré zasiela otec maloletého z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa na účely pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi a následne, považuje za príjem. Prvostupňový ani žalovaný orgán nemá žiadny dôvod tlačiť domácnosť do extrému a ohrozovať život členov domácnosti a už vôbec nie vykorisťovať, likvidovať či viktimizovať, ako to uvádza účastníčka konania vo svojom odvolaní.

12. Na základe uvedených skutočností žalovaný postupoval podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

13. Žalobou zo dňa 10. 03. 2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 03. 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26. 01. 2022, dôvodiac tým, že správne orgány pri hodnotení skutočností vôbec nebrali do úvahy fakty a jazykový, gramatický výklad zákona, ktorý hovorí o tom, že sa stará o závislého člena rodiny, v tomto prípade choré 9- ročné dieťa, ktoré nemôže nechať samé, ako ani s inými osobami.

Postup žalovaného považovala za svojvôľu a v ich činnosti možno nájsť škodlivé prvky, vrátane činnosti, ktorou ich doslova mučia a týrajú, lebo ich tlačia do existenčných problémov, nehovoriac o tom, že podľa zákona patrí do druhej triedy a mala by dostať aspoň 130 eur mesačne .

Následne poukázala na to, že pre chorého syna mesačne zabezpečuje lieky na „ADHD“, taktiež cesta za lekármi odborníkmi, ktorých žalovaný vôbec nezohľadnil, predstavujú výdavky cca 35 - 40 eur.

V postupe úradu cítila predsudky, nenávisť a neochotu pomôcť. Nesúhlasila, že za starosť o závislého člena je možné považovať len takého člena, kde posudkový úrad uznal, že ide o ZŤP, pričom u syna uznal 40% a nie 50%.

Poukázala tiež na fakty, prečo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a to z dôvodu, že musí byť so synom v škole, lebo škola nemá asistenta, musí byť pri synovi, lebo nemôže byť sám, potrebuje mať dohľad, uvedené však žalovaný zatajuje, ako ani nerešpektuje Dohovor o právach dieťaťa, práve naopak mala za to, že úrad v plnom rozsahu poškodzuje záujem dieťaťa a odoberá pomoc od rodiny neoprávnene, rodinu tlačí do existenčných problémov a matku do bezprávia.

IV. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 04. 2022 uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalovaný dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Zastal názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej bola znížená pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno.

Navrhol správnemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Zároveň sa k žalobe vyjadril aj prvostupňový správny orgán, podaním zo dňa 13. 04. 2022 a uviedol, že pani O. je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi od 01. 04. 2018. Posudzovaná je so svojím mal. synom, S. O., nar. XX. XX. XXXX. Je vydatá, manžel je vo výkone trestu od 16. 02. 2014, predpokladaný koniec trestu 14. 02. 2025. Domácnosti sa poskytuje základná dávka a príspevok na nezaopatrené dieťa. Do príjmu sa započítava výživné pre dieťa, ktoré je pravidelne zasielané z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, naposledy vo výške 43,61 eura. Pani O. bola prvýkrát zaslaná ponuka na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne u organizátora, ktorým je Obec Chotín na mesiace október, november a december 2018. Ďalšia ponuka jej bola zaslaná na obdobie od januára 2019 po december 2019. Pani O. obe tieto ponuky prijala a pravidelne sa zúčastňovala na vykonávaní činností v určenom rozsahu do mesiaca február 2019. Dňa 12. 03. 2019 s ňou úrad uzatvoril Dohodu o pracovnej integrácii k projektu „Zvýšenou aktivitou k zamestnaniu“ podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na obdobie od 12. 03. 2019 do 11. 07. 2019, na základe čoho bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi zvýšená o aktivačný príspevok. Od mesiaca júl 2019 sa opäť pravidelne zúčastňovala vykonávania činností v rozsahu 32 hodín na základe ponuky Aktivačného centra. V mesiaci september 2019 pani Dufeková požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - syna. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. KN1/OPPNKAPČ/SOC/2019/39882-4 jej tento príspevok nebol priznaný, nakoľko podľa lekárskeho posudku bolo zistené, že miera funkčnej poruchy maloletého je 40 %, a teda sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je odkázaný na opatrovanie. Úrad dňa 14. 02. 2020 vykonal na adrese pani O. šetrenie a to z dôvodu podania žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci. V čase šetrenia bola prítomná na adrese pani O., pani F. Z. (matka pani O.). Počas vykonania šetrenia bol maloletý Márk neustále na dvore. V období január 2020 - február 2020 pani Dufeková naďalej vykonávala činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Od mesiaca marec 2020 sa tieto činnosti nevykonávali - mimoriadny stav, od mesiaca júl 2020 až do mesiaca december 2020 boli vykonávané opätovne, dochádzka je riadne vykázaná. Dňa 7. decembra 2020 úrad obdŕžal list od pani O., v ktorom oznamuje, že od 01. 01. 2021 citujem: „nebudem chodiť na aktivačnú brigádu 32 hodín v obci Chotín, lebo musím ostať doma s malým synčekom, jeho stav deň čo deň sa zhoršuje sám nemôže ostať doma.“ V liste pani O. žiadala úrad, aby zariadil, že od 01. 01. 2021 nebude chodiť na aktivačnú brigádu 32 hodín. V mesiaci marec 2021 pani O. opätovne požiadala o príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - syna, a od tohto mesiaca sa jej pomoc v hmotnej núdzi poskytovala ako preddavok. Rozhodnutím č. KN1/OPPNKAPČ/SOC/2021/38953-8 zo dňa 02. 09. 2021 jej peňažný príspevok opäť nebol priznaný, nakoľko podľa lekárskeho posudku bolo zistené, že miera funkčnej poruchy maloletého je 40 %, a teda sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je odkázaný na opatrovanie. OHN, NVaŠSD bola doručená z Aktivačného centra ponuka na vykonávanie menších obecných služieb v rozsahu 32 hodín mesačne na rok 2022 pre pani O., v ktorej sa pani O. vyjadrila tak, že ponuku odmieta a toto aj potvrdila podpisom. Na základe odmietnutej ponuky správny orgán vydal rozhodnutie č. KN1/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2022/22405-159 zo dňa 25. 01. 2022 o znížení pomoci v hmotnej núdzi o sumu 68,80 eur mesačne od 01. 01. 2022. Voči predmetnému

rozhodnutiu pani O. podala odvolanie, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 09. 02. 2022. V odvolaní sa pani O. odvolávala na zdravotný stav syna, ktorý ako uvádza už bol pre úrad práce nie raz dokladovaný. K tejto námietke správny orgán uviedol, že zdravotný stav mal. dieťaťa bol posúdený posudkovým lekárom a na základe lekárskeho posudku nejde o dieťa, ktoré je odkázané na opatrovanie. Ďalej pani O. namietala, že dieťa má individuálnu výučbu, chodí s ním 3 x týždenne na 1x45 minút a ona musí byť prítomná ako jeho asistentka. V tejto veci bola kontaktovaná S.. U. M., riaditeľka Základnej školy Lajosa Tarczyho s VJM v Chotíne, ktorá úradu poskytla nasledovné doklady: 1) žiadosť pani O. o povolenie individuálneho vzdelávania, 2) vyjadrenie Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva Hurbanovo k zmene formy vzdelávania žiaka, 3) rozhodnutie ZŠ Lajosa Tarczyho s VJM Chotín, 4) individuálny vzdelávací program, 5) zápisnicu o závažnom porušení školského poriadku, 6) výpis klasifikácie prospechu, správania a dochádzky za1. polrok šk. r. 2021/2022, 7) potvrdenie o návšteve školy, 8) zápisnica o porušení školského poriadku. Z predložených dokumentov vyplývalo, že Súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva Hurbanovo odporúča dočasnú zmenu formy vyučovania na individuálne vzdelávanie v rozsahu troch hodín týždenne. Rozhodnutím ZŠ č. 7/2021- ZŠ zo dňa 31. 08. 2021 bolo mal. S. povolené individuálne vzdelávanie. Vyučovanie podľa Individuálneho vzdelávacieho plánu prebieha v rozsahu troch hodín týždenne v priestoroch ZŠ L. Tarczyho s VJM v Chotíne, realizuje sa individuálne - v pondelok, stredu a piatok od 9,25 do 10,10 hod. V prípade potreby na vyučovaní bude prítomná aj matka. V súčinnosti s SPODaSK bolo zistené, že domácnosť je nimi sledovaná, sú vykonávané pravidelné návštevy, nie je však z ich strany dôvod na umiestnenie dieťaťa v zariadení.

Do spisu tiež priložil stanovisko Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, ktoré bolo zaslané Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v mesiaci november 2011 a tiež poukázal na príslušné právne predpisy, citované už v napadnutom rozhodnutí.

K námietke pani O. k započítavaniu výživného pre mal. S., ktoré zasiela otec maloletého z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody uviedol, že ide o príjem, ktorý sa započítava na účely pomoci v hmotnej núdzi v zmysle § 4 zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal správny orgán za to, že nevznikol žiadny zákonný dôvod, na základe ktorého by sa mohla uplatniť výnimka na nevykonanie činností uvedených v § 10 zákona. Bol toho názoru, že úrad by mohol prihliadnuť na počet hodín, ktoré matka strávi so synom ako asistent počas vyučovania, k tomu je však potrebné, aby Aktivačné centrum úradu zmenilo, resp. vydalo novú ponuku na vykonávanie činností uvedených v § 10, kde by bol rozsah hodín znížený o počet hodín, ktoré matka strávi s dieťaťom v škole na vyučovaní. Taktiež považoval za potrebné uviesť, že pani O. sa do 31. 01. 2018 poskytoval rodičovský príspevok pre dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Rodičovský príspevok jej bol odňatý, nakoľko podľa Posudku o dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave zo dňa 07. 02. 2018, ktorý vydal posudkový lekár MUDr. Vanda Beňová, mal. S. nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia F90-F98 (Poruchy správania a emočné poruchy v detstve) V. kapitola podľa prílohy č. 2 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V odôvodnení posudku sa uvádza, že ide o 5 ročné dieťa sledované neurológom pre afektívne stavy so sebadeštrukčnými prejavmi, logopédom pre dyslaliu. Vyšetrený ako 5 ročný psychológom, ktorý konštatuje mierne zaostávanie kognitívnych procesov, ktoré sa vhodným výchovným pôsobením môžu zlepšiť. Dieťa je nutné zaradiť do kolektívu, má predpoklady sa pri správnom vedení vyrovnať rovesníkom. Naďalej vyžaduje zvýšenú starostlivosť, primeranú stimuláciu, vytvorenie pravidelného denného režimu.

Zároveň oznámil, že pani O. pravidelne žiada o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci, ktorá jej bola v minulosti vždy úradom odporučená a MPSVaR schválená v plnej výške 800,- eur. Úrad nemá žiadny dôvod tlačiť domácnosť do extrému a ohrozovať život členov domácnosti a už vôbec nie vykorisťovať, likvidovať či viktimizovať a mučiť.

16. Žalovaný zaslal tiež písomné podanie zo dňa 12. 04. 2022 ako súčasť vyjadrenia žalovaného k žalobe, pričom uvedené podanie je v obdobnom znení ako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bližšie opísané v čl. II tohto odôvodnenia), preto ho správny súd nebude opätovne citovať.

V. Ďalší priebeh konania

17. Rozhodnutím Centra právnej pomoci číslo spisu: ČRZ: 68728/2022 zo dňa 20. 06. 2022 bol žalobkyni priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

18. Na výzvu súdu podľa , žalobkyňa písomné vyjadrenie nepodala.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , 13 ods. 3 , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 03. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa .

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 04. 10. 2022 v zmysle ust. .

20. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

21. Podľa , o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2022 (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu10) a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.11)

10) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 7 ods. 2 vyššie citovaného zákona, možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá a) dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, b) je poberateľom predčasného starobného dôchodku, c) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, d) je nezaopatrené dieťa, e) je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, f) je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa, g) sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie; 26) to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa osobitného predpisu, 26a) h) sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, i) si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa, j) má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

Podľa § 10 ods. 2 písm. a), b), ods. 3, ods. 10 vyššie citovaného zákona, dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

Dávka je

a) 68,80 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, b) 130,90 eur mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,

Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Odseky 3 a 5 sa nevzťahujú na člena domácnosti, a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až j), okrem člena domácnosti, u ktorého posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu podľa § 11 ods. 4 nepotvrdí, že jeho nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia ďalej, b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe34) alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,17) c) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu,34a) d) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, 34b) ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, e) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, 34b) ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku, f) ktorý sa zúčastňuje na pracovnej terapii,34c) g) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 13, alebo h) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté.

Podľa § 13 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Príspevok na každé nezaopatrené dieťa podľa odseku 1 je 19,30 eura mesačne.

Podľa § 15 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.

Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.

Podľa § 25 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi alebo na osobitný príspevok, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ich suma sa zvýši alebo zníži.

22. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov, za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú b) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu4) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu.

Podľa o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, od dane je oslobodený príjem f) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu39) a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia.

23. Podľa (ďalej len ), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

24. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 03. 2022 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. 01. 2022, ktorým prvostupňový správny orgán znížil pomoc v hmotnej núdzi žalobkyni na sumu 37,80 eura mesačne od 01. 01. 2022.

25. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov. Pomoc v hmotnej núdzi je dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

26. Uvedené už bolo skonštatované aj v náleze Ústavného súdu SR 30. 06. 2006 sp .zn. , v ktorom sa Ústavný súd SR zamýšľal nad minimálnou úrovňou zabezpečenia základných životných podmienok (t. j. úroveň uspokojovania základných životných podmienok osoby v hmotnej núdzi, pod ktorú už nemožno ísť, aj vzhľadom na zachovanie ľudskej dôstojnosti), za ktorú je podľa neho možné považovať spôsob zabezpečenia základných životných podmienok formou vecnej dávky. V uvedenej súvislosti uvádza (vtedy účinný, ktorý bol zrušený v súčasnosti platným Z.z, pozn. správneho súdu), keď vecná dávka je vymedzená jedným teplým jedlom denne, nevyhnutným ošatením a poskytnutým prístreším (v súčasnosti , pozn. správneho súdu).

Tiež prostredníctvom svojej judikatúry (nález sp. zn. ) Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva a slobody sú právami druhej generácie, ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu, a je pre ne podstatné to, že sa ich podľa článku 51 ods. 1 možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Nejde preto o právo aplikovateľné priamo na základe , ale o také právo, ktorého uplatnenie je možné len v súlade s bežným zákonodarstvom. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu taktiež vyplýva, že priestor pre voľnú úvahu poskytnutý zákonodarcovi pri prijímaní týchto zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je založená a ktoré chráni.

K samotnej diferenciácii pri zabezpečovaní základných životných podmienok v príslušnom zákone ústavný súd konštatoval, že diferencované zabezpečenie základných životných podmienok neznamená automaticky jeho nesúlad s článkom 39 ods. 2 (v súčasnosti sa jedná o ) vzhľadom na absenciu definovania základných životných podmienok v ústave, ktorá umožňuje zákonodarcovi zvážiť, akým spôsobom zabezpečenie tohto základného práva zrealizuje; tak mu to nakoniec umožňuje aj (v súčasnosti sa jedná o ).

Z uvedeného je teda zrejmé, že obsahom povinnosti štátu zabezpečiť právo na pomoc v hmotnej núdzi ( ) je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované. Každý, kto je v hmotnej núdzi, teda má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jeho základných (minimálnych) životných podmienok. Pre zabezpečenie potrieb týchto jednotlivcov je v prvom rade nevyhnutná ich vlastná aktivita, ich príjmy a ich využívanie majetku.

Solidaritu štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi je potom možné považovať až za poslednú možnosť po vyčerpaní ostatných prostriedkov základných životných podmienok. Tento princíp je zo systematiky v ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi celkom zrejmý, keď zákon v prvom rade predpokladá, že občan na zabezpečenie svojich základných životných podmienok využije svoj vlastný príjem. V prípade, že jeho príjem nedosahuje sumu životného minima, je občan povinný zabezpečiť si základné životné podmienky predovšetkým užívaním svojho vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku, ak takýto majetok vlastní. Až v prípade, že občan nielenže nedosahuje príjem v sume životného minima, ale ani nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné zabezpečiť jeho základné životné podmienky, je daný nárok na priznanie dávok v hmotnej núdzi.

Teda, akékoľvek zohľadňovanie liekov a lekárskej starostlivosti o maloleté dieťa, nie je možné subsumovať pod dávku v hmotnej núdzi. K uvedenému slúžia iné dávky, a preto aj správne orgány správne neprihliadali na výdavky maloletého dieťaťa prezentované žalobkyňou.

27. Uvedené je potrebné subsumovať aj na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa, ktoré sa odráža od osobných, majetkových a príjmových možností a schopností rodičov. V tomto ohľade sú v prvom rade povinný zabezpečovať vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu jeho rodičia, čo v danom prípade sa prejavuje poskytovaním výživného zo strany otca dieťaťa a taktiež výživného zo strany matky. Matka dieťaťa okrem toho poskytuje aj osobnú starostlivosť a taktiež je poskytovaný aj príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

28. Následne niet sporu o tom, že žalobkyni bola daná písomná ponuka v zmysle § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú žalobkyňa odmietla. Vychádzajúc pritom z § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie, postup správnych orgánov bol správny, keď žalobkyni zákonom stanovenú dávku vo výške 130,90 eura krátili o sumu 68,80 eur za neúčasť na aktivácii na sumu 62,10 eura a k tejto sume následne pripočítali sumu 19,30 eura ako príspevok na nezaopatrené dieťa. Celkový úhrn súm nárokov pre domácnosť tak bol v sume 81,40 eura, z ktorej bolo potrebné odpočítať výživné pre maloleté dieťa, poskytnuté otcom, v sume 43,61 eura, preto správne orgány správne priznali pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobkyne vo výške 37,80 eur mesačne od 01. 01. 2022.

29. Započítanie výživného do príjmov členov domácnosti pritom vyplýva z , zákona o pomoci v hmotnej núdzi v spojení s o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v spojení s zákona

č. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, čo v konečnom dôsledku žalobkyňou namietané ani nebolo.

30. Hlavná námietka žalobkyne sa týkala tej skutočnosti, že nebola uznaná jej nevyhnutná starostlivosť o maloletého Marka, ktorá jej bráni účasti na aktivačnej činnosti. V tomto ohľade správny súd poukazuje, že výnimky sú taxatívne ustanovené v § 10, najmä v § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde sú vymedzený členovia domácnosti, na ktorých sa odseky 3 a 5 nevzťahujú. Z kontextu námietok žalobkyne vyplýva, že na žalobkyňu by sa uvedené odseky nemali vzťahovať z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v spojení s § 7 ods. 2 písm. g) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, avšak v tomto ohľade je potrebné dať za pravdu správnym orgánom, že maloletý Márk nie je považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, čo jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s lekárskym posudkom ohľadom posúdenia zdravotného stavu maloletého Márka neznamená, že by v tomto konaní správne orgány mohli nerešpektovať uvedený lekársky posudok a najmä rozhodnutie vydané v konaní o žiadosti žalobkyne o opatrovanie maloletého Márka. Niet pochýb o tom, že maloletý Márk má povolené individuálne vzdelávanie, matka sa zúčastňuje podľa potreby na vyučovacích hodinách, avšak takéto skutočnosti nie sú zo strany zákonodarcu vymedzené ako výnimky z účasti na aktivačných prácach, a preto ani správny súd žiadnym výkladom zákonných ustanovení nemohol dospieť k záveru prezentovanému žalobkyňou. V tomto ohľade je na žalobkyni, aby svoju ťaživú situáciu riešila inými zákonom dostupnými prostriedkami.

31. V postupe správnych orgánov správny súd nevzhliadol ani diskrimináciu, či iný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, ako ani snahu o likvidáciu rodiny. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že základ diskriminácie sa odvodzuje z článku 12 ods. 2 . Nie je však možné tento ústavný imperatív vykladať takým spôsobom, že akákoľvek osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná osoba. Žalobkyňa preto nemohla byť diskriminovaná oproti iným žiadateľom o dávku v hmotnej núdzi, s ktorými sa nenachádzala v rovnakej situácii napr. oproti žiadateľom, ktorých deti výživné nepoberajú. Podstatou diskriminácie je totiž rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii, rovnakého zaobchádzania s rozdielnymi osobami sa nemožno dožadovať. Z uvedenej premisy vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý k problematike diskriminácie uviedol: „Rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť“ (Case of Evans v. the United Kingdom, sťažnosť č. 6339/05, ). Naopak, ako vyplýva z článku 2 ods. 2 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Keďže zákon stanovuje do príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze započítať aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, medzi ktoré patrí aj príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, v žiadnom prípade nebol žalovaný alebo prvostupňový správny orgán oprávnený žalobkyni tento príjem nezapočítať. Rovnako tak nemohol vyhodnotiť starostlivosť o maloleté dieťa inak, ako to ustanovuje zákon. Zákonom stanovené výnimky z aktivačných prác sú jasne a jednoznačne formulované, a v prípade, ak poberateľ dávky v hmotnej núdzi, resp. iný člen domácnosti, odmietne vykonávať tieto práce, je povinný niesť následok v podobe zníženia dávky o sumu 68,80 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní v stanovenom rozsahu. Na uvedené nie je možné subsumovať ani Dohovor o právach dieťaťa, na ktorý žalobkyňa poukázala, ale v žiadnom konkrétnom bode ho nerozvinula.

32. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 03. 2022 tak správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.