Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/328/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Z. H., T.. XX. XX. XXXX, U. H. G. XXX, toho času bytom Slovany 34, právne zastúpeného JUDr. Milotou Ferenčíkovou PhD., advokátkou so sídlom v Martine, ul. P. Mudroňa 505/5 proti žalovanej Ľ. Š., T.. XX. X. XXXX, H. Ď.Á. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, v konaní o zaplatenie 5 000 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 5 000 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28. 03. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti nároku na 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 5 000 € od 12. 03. 2013 do 27. 03. 2013 sa žaloba zamieta.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23. 12. 2013, doplnenou podaním žalobcu zo dňa 14. 04. 2014, ktoré na súd došlo 17. 04. 2014 sa žalobca proti žalovanej domáhal vydania hnuteľných vecí uvedených v žalobe a zaplatenia sumy 5 000 € spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 9. 07. 2012 do zaplatenia. Sumu 5 000 € požadoval titulom finančnej hotovosti, ktorú žalovaná bez súhlasu žalobcu dňa 9. 07. 2012 vybrala z účtu v Poštovej banke, č. XXXXXXXX/XXXX a ktoré žalobcovi odmieta vydať.

Následne však žalobca ďalším podaním z 20. 05. 2014 obmedzil žalobný návrh a zobral žalobu späť tak pokiaľ šlo o nárok na vydanie v žalobe uvedených hnuteľných vecí, ako aj pokiaľ šlo o nárok na zaplatenie sumy 2 500 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 9. 07. 2012 do zaplatenia. Túto skutočnosť vysvetlil tým, že na základe výsledkov osobného rokovania právnych zástupcov účastníkov konania, kde žalovaná strana predložila vkladnú knižku, z ktorej vyplynulo, že obaja účastníci konania boli jej spolumajitelia, žalobca považuje žalovanú za spolumajiteľku vkladu na predmetnej vkladnej knižke, z ktorej bola vybratá spomínaná suma 5 000 € a preto proti nej požaduje len vrátenie polovice vybratej sumy. Žalobca sa totiž domnieval, že žalovaná bola len disponent, keďže v čase, keď vkladnú knižku zakladať na pošte, pracovníčka pošty ho informovala, že je potrebné, aby žalovaná mala prístup ku vkladnej knižke len vtedy, ak by sa mu niečo stalo. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie o nároku žalobcu na vydanie hnuteľných vecí v žalobe uvedených a o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 500 € spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 9. 07. 2012 do zaplatenia zastavil uznesením zo dňa 2. 06. 2014 (čl. 94 - 95).

V priebehu konania však žalobca potom znova zmenil postoj a podaním z 11. 05. 2015 žalobu zmenil a opäť začal uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 5 000 € spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania od 4.

03. 2013 do zaplatenia. Uviedol, že sa nemôže vnútorne uspokojiť so stavom veci, pretože žalovanej, s ktorou niekoľko rokov žil v spoločnej domácnosti ako druh s družkou zanechal množstvo svojich osobných vecí a cíti veľkú krivdu voči svojej osobe a preto chce, aby žalovaná vrátila aspoň časť jeho peňazí, keď už mu nevrátila hnuteľné veci, ktoré sa rozhodol jej zanechať. Žalobca sa rozhodol, že hnuteľné veci, ktorých nákup financoval, alebo ktoré žalovanej nechal, nebude od žalovanej vymáhať, avšak vkladnú knižku, z ktorej žalovaná vybrala finančné prostriedky, musel založiť z dôvodu, že pôvodná vkladná knižka bola zapísaná a pracovníčka Poštovej banky na Pošte v Kláštore pod Znievom ho oslovila, že by bolo potrebné zriadiť novú vkladnú knižku, čo on aj urobil. Počas tohto úkonu bola žalovaná na pošte prítomná s ním a podľa vedomia žalobcu mala byť len disponentkou s vkladnou knižkou pre prípad, žeby sa žalobcovi niečo stalo, aby mal možnosť dostať sa k svojim peniazom aj sprostredkovane cez tretiu osobu. Žalovaná však nikdy nebola skutočnou vlastníčkou usporených peňazí na vkladnej knižke. Peniaze pri prvom vklade boli z prevodu pôvodnej vkladnej knižky v sume 1 991,64 € dňa 8. 01. 2009, ktorá bola vedená výlučne na meno žalobcu, takže prvý vklad bol jeho výlučným vlastníctvom. Šlo o prevod zo zrušenej vkladnej knižky na novootvorenú vkladnú knižku. Ďalšie vklady boli realizované postupne tak, ako mal žalobca príjem, predovšetkým z predajov a opravy hudobných nástrojov, pričom šlo o vklady dňa 24. 06. 2010 v sume 500 €, 16. 03. 2011 v sume 800€ a 6. 05. 2011 v sume 250 €. Posledný vklad dňa 24. 01. 2012 vo výške 2 300 € predstavoval vrátenie pôžičky od syna žalobcu. Žalobca poberal pomerne vysoké dôchodkové dávky, ktoré používal aj na úhradu nákladov v domácnosti, ktorú viedol so žalovanou, ktorej príjem bol v tom období približne 175 € a okrem žalovanej žili v spoločnej domácnosti aj jej dve deti, ktoré neboli zárobkovo činné. Tieto skutočnosti sa žalobca snažil preukázať výpisom z účtu a ďalšími listinnými dôkazmi. Teda v priebehu konania potom žalobca zotrval na tvrdení, že finančné prostriedky uložené na spornej vkladnej knižke č. vkladového účtu XXXXXXXX/XXXX, boli výlučne jeho vkladovými prostriedkami, ktoré získal popísaným spôsobom, vklad nepatril žalovanej a ako vkladateľka bola žalovaná uvedená na vkladnej knižke len pre prípad, aby sa žalobca mohol dostať k finančným prostriedkom na vkladnej knižke, ak by sa mu niečo stalo.

Zmena žaloby bola pripustená uznesením súdu vyhláseným na pojednávaní dňa 14. 05. 2015 v prítomnosti všetkých účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním z 27. 03. 2014, ktorým žiadala žalobu zamietnuť. Týmto podaním uviedla, že finančné prostriedky v Poštovej banke boli spoločné a tvoria podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, nakoľko vlastníkom a disponentom predmetnej vkladnej knižky boli obaja účastníci konania. Žalobca podal na žalovanú trestné oznámenie pre predmetné finančné prostriedky, avšak žalovaná nebola obvinená. Má však vedomosť, že trestné oznámenie bolo odmietnuté, alebo trestné stíhanie bolo zastavené. Ako uviedla na polícii, tieto finančné prostriedky boli vybrané za účelom investície do spoločnej stavby - stavanej na nehnuteľnosti žalobcu v Sklenom. Žalobca aj žalovaná sú v stavebnom povolení uvedení ako stavebníci. Keďže žalobca bol v júni 2012 na liečení, z ktorého sa vrátil po mesiaci s tým, že odchádza, zobral si nejaké veci a medzi nimi aj oblečenie, v ktorom boli predmetné finančné prostriedky schované. Uvedené žalovaná uviedla aj na polícii.

V súvislosti s týmto vyjadrením následne žalovaná strana dňa 26. 11. 2014 doručila na súd vzájomný návrh - podanie z 26. 11. 2014, ktorým žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti a to rozostavanej stavbe rodinného domu umiestnenej na pozemku KNC - parcele č. XXX - záhrady o výške 3 449 m2 v katastrálnom území Sklené, zapísané na LV č. XXX a k hnuteľným veciam a to k autu značky Ford Galaxy, k motorovej píle, ku kosačke, ku krovinorezu a tieto žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu (čl. 118), ktorý by bol povinný na úhradu podielu žalovanej vyplatiť jej sumu 5 575 €.

Na ďalšom pojednávaní dňa 04. 03. 2015 žalovaná strana zobrala vzájomný návrh späť.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd konanie o vzájomnom návrhu žalovanej zo dňa 26. 11. 2014 zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a čítaním listín pripojeným do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka od roku 2007 do 23. 07. 2012 a v čase ich rozchodu sa zdržiavali v rodinnom dome žalovanej v Ďanovej. Medzi účastníkmi

nebolo sporné, že 16. 12. 2008 v Poštovej banke na Pošte Kláštor pod Znievom požiadali o vystavenie vkladnej knižky s číslom vkladu XXXXXXXX/XXXX. Podľa kópie žiadosti o vystavenie vkladnej knižky, ktorú zaslala súdu Poštová banka, je žalobca označený na tejto žiadosti ako prvý vkladateľ, žalovaná označená ako druhá vkladateľka a žalobca aj ako zakladateľ vkladnej knižky. Šlo o vkladnú knižku vystavenú na mená vkladateľov bez výpovednej lehoty, žiadosť podpísal žalobca.

Medzi účastníkmi však bol sporný dôvod založenia tejto vkladnej knižky.

Podľa vyjadrenia žalobcu prvé vklady a všetky následné vklady boli urobené z výlučných prostriedkov, ktoré získal či už odpredajom nehnuteľnosti, alebo výrobou a opravou hudobných nástrojov a žalovanú z popudu Poštovej banky označil ako druhú vkladateľku len z toho dôvodu, aby existovala mimo neho osoba, ktorá by pre prípad, že by sa jemu mohlo niečo stať, mohla s vkladom pre neho nakladať. Vklady na vkladnú knižku boli robené tým spôsobom, že ak žalobca zarobil nejaké peniaze, dal ich do ruky žalovanej, ktorá ich odišla vložiť na spomínanú vkladnú knižku. Po nezhodách v júli 2012 sa účastníci konania rozišli, žalobca sa od žalovanej odsťahoval a až neskôr zistil, že žalovaná zobrala 09. 07. 2012 z vkladnej knižky sumu 5 000 € a to bez jeho pokynu, bez jeho žiadosti a tieto peniaze si prisvojila a nikdy mu ich nevrátila. On v tejto súvislosti urobil aj oznámenie na políciu.

Žalovaná naopak tvrdila, že vkladnú knižku založili kvôli tomu, aby na ňu uložili spoločné finančné prostriedky, ktoré si dovtedy sporili len do obálky (túto obálku pripojila do súdneho spisu). Do obálky ukladali úspory, ktoré boli spoločné, a vznikli jednak z príjmu žalovanej, ako aj z príjmu žalobcu. V tom období dochádzalo k zmene peňazí a preto žalovaná peniaze z obálky vytiahla a vložila ich spoločne na danú vkladnú knižku. Potvrdila, že urobila výber zo sumy 5 000 € dňa 09. 07. 2012 a to z toho dôvodu, že na základe usmernenia žalobcu, ktorý sa koncom júna vrátil z kúpeľov, mali účastníci konania nakúpiť materiál na stavbu rodinného domčeka, ktorý sa spoločne rozhodli postaviť na pozemku patriacom výlučne žalobcovi. Potom, čo peniaze vybrala, uložila ich do modrého obleku žalobcu, ktorý visel v skrini a o tejto skutočnosti žalobca vedel. Keď žalobca naposledy opúšťal spoločnú domácnosť po rozchode účastníkov konania dňa 23. 07. 2012, si oblek spolu s peniazmi zobral. 5 000 € bolo uložených v náprsnom vrecku spomínaného modrého obleku.

Žalobca naopak vyjadrenia žalovanej popieral, popieral, že by v obleku, ktorý si skutočne zobral z bytu žalovanej pri ich rozchode, sa takáto finančná suma nachádzala.

Žalobca obdobne vypovedal pri podávaní trestného oznámenia na Obvodnom oddelení policajného zboru v Príbovciach dňa 30. 04. 2013 (čl. 169 - 170), o čom svedčí zápisnica o jeho výpovedi, z ktorej vyplýva, že už v čase svojho výsluchu žalobca tvrdil, že žalovaná si zobrala dve vkladné knižky z Poštovej banky, ktoré boli písané na mená účastníkov konania, ale hotovosť na nich patrila žalobcovi a dispozičné právo ku vkladným knižkám dal žalovanej len preto, aby pokiaľ sa mu niečo stane, mohla peniaze vybrať. Nemala však peniaze vyberať svojvoľne, čo urobila a „okradla ho“ o sumu 5 000 €.

Naopak žalovaná pri svojom výsluchu pred políciou dňa 24. 05. 2013 (čl. 171, 172) uviedla, že so žalobcom, s ktorým žila ako s druhom od roku 2007 si životné náklady delili, väčšinou platila stravu a bežné náklady na život. Vkladné knižky založili niekoľko rokov dozadu a to dve vkladné knižky v Poštovej banke, pričom obidve boli napísané na obidvoch účastníkov konania. Dohoda medzi účastníkmi bola taká, že na obe vkladné knižky si budú spoločne šetriť peniaze, aby našetrili na spoločný rodinný dom. Peniaze na vkladné knižky vkladali spoločne, niekedy tam vložil peniaze žalobca, niekedy žalovaná. Rodinný dom začali stavať niekedy v roku 2010 v obci Sklené a investovali do neho približne 10 000 €. Medzi účastníkmi nebola žiadna dohoda o tom, žeby peniaze patrili len žalobcovi a že by ich žalovaná mohla použiť len vtedy, ak by sa žalobcovi niečo stalo. Sumu 5 000 € vybrala z jednej z vkladných knižiek tesne pred rozchodom na kúpu stavebného materiálu.

Spornou takto medzi účastníkmi konania zostala otázka, či finančné prostriedky na účte v Poštovej banke, teda vklad na vkladnej knižke tvoril podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a súčasne skutočnosť, či finančné prostriedky nesporne žalovanou vybraté z vkladnej knižky dňa 09. 07. 2012 si ponechala žalovaná, alebo naopak ich spolu so svojím oblekom v júli 2012 odniesol do svojej domácnosti žalobca.

Súd vypočul vo veci viacerých svedkov.

Z výpovede svedkyne W. Š., dcéry žalovanej vyplynulo, že žalobca si pri odchode z domácnosti matky zobral nejaké veci a aj dve tašky oblečenia, medzi ktorým sa nachádzal aj oblek, ktorý bližšie nevedela popísať. Či sa medzi vecami nachádzala finančná hotovosť, k tomu sa vyjadriť nevedela.

Svedok N.. I.. Š. H. vo svojej výpovedi uviedol, že pri rozhovore, ktorý mal so žalovanou sa od nej dozvedel, že vybrala sumu 5 000 € z vkladnej knižky a nie je ochotná ju žalobcovi vrátiť z dvoch dôvodov, jedným bol ten, že sa žalobca podľa jej názoru aj tak k nej vráti a druhým dôvodom malo byť to, že je akási „poistka“ za to, čo stavali v Sklenom a robili oplotenie.

Na výpoveď tohto svedka prihliadal súd napriek tej skutočnosti, že svedok, ako sám priznal, v minulosti zastupoval obidvoch účastníkov v súvislosti s inými ich právnymi vecami a po ukončení právneho zastúpenia zostal s nimi v kamarátskom vzťahu. Skutočnosti, o ktorých vypovedal, ale sa nedozvedel pri výkone svojej advokátskej činnosti a preto podľa vlastného vyjadrenia (a aj názoru súdu) nebol viazaný povinnosťou mlčanlivosti. Rozhovor so svedkom H. a žalovanou mal podľa výpovede svedka prebehnúť v septembri 2012.

Svedok N. H. potvrdil, že od žalobcu si v minulosti požičal sumu 2 300 €, ktoré mu vrátil niekedy v roku 2012, alebo v roku 2013. Tieto peniaze si otec uložil na účet, ktorý mal v Poštovej banke. Nevedel však bližšie povedať, či sa jednalo o bežný účet, alebo o vkladnú knižku, pretože pri priehradke s otcom nebol. Otcovi len nakázal, aby si peniaze dal na účet a otec ho neskôr informoval, že si ich na účet dal.

Svedok I. N. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy koncom roku 2010, možno začiatkom roku 2011 kúpil od žalobcu Terchovskú basičku, za ktorú zaplatil 800 €. Neskôr mu žalobca opravoval ešte 2 kus huslí, spolu za 250 €, čo bolo niekedy v roku 2011. Svedkovia I. G., N. Ď., N. S. potvrdili, že od žalobcu kúpili nejaké hudobné nástroje, avšak z ich výpovedi bolo zrejmé, že tak robili pred 1. 1. 2009, teda pred výmenou meny za euro.

Podľa odpovede Poštovej banky na vkladnú knižku vystavenú na mená obidvoch účastníkov konania dňa 16. 12. 2008 bol uskutočnený počiatočný vklad vo výške 74 000,-Sk dňa 16. 12. 2008, následne tam bol uskutočnený vklad dňa 08. 01. 2009 vo výške 1 991,64 €, čo v prepočte zodpovedá sume 60 000,- Sk, 24. 06. 2010 tam bol uskutočnený vklad 500 €, 16. 03. 2011 bol uskutočnený vklad vo výške 800 € a 06. 05. 2011 bol na ňu uskutočnený vklad vo výške 250 €, 24. 01. 2012 na vkladnú knižku bol urobený vklad vo výške 2 300 €. Podľa vkladových lístkov, ktorých kópiu banka súdu poskytla, nezachoval sa dokument o vklade zo dňa 08. 01. 2009 vo výške 1 991,64 €, o ktorom vklade žalobca tvrdil, že šlo o prevod zo starej vkladnej knižky vystavenej na meno žalobcu na novú vkladnú knižku. Vklady vo výške 500 €, 800 € a 250 € potom robil žalobca a vklad vo výške 2 300 € urobila žalovaná.

Žalobca nedokázal však súdu predložiť dôkaz o tom, že vklad zo dňa 08. 01. 2009 vo výške 1 991,64 € bol prevod zo zrušenej vkladnej knižky, nakoľko tento doklad sa u žalobcu nezachoval a nedokázala ho poskytnúť ani Poštová banka, ktorá skartovala doklady o bankových operáciách na vkladnej knižke pred rokom 2009 a vrátane roku 2009. Žalobca však preukázal, že od júna 2008 až do decembra 2008 dostal od svojej bývalej partnerky I. G., titulom majetkového vyporiadania medzi nimi celkovo sumu 95 000,- Sk, čo v prepočte s konverzným kurzom zodpovedá sume 3 153,42 €. Navyše žalobca previedol vlastnícke práva k pozemkom kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX dňa 03. 07. 2008 a obdržal kúpnu cenu vo výške 493 267,- Sk, čo v prepočte zodpovedá sume 16 373,46 €. Navyše žalobca predložil výpis z účtu Poštovej banky č. XXXXXXXXXX, z ktorého vyplynulo, že na tomto účte k 31. 12. 2008 mal sumu 50 847,- Sk.

Okrem týchto vkladov boli na vkladnú knižku v rozhodnom období do 09. 07. 2012 pripisované len úroky. Výbery na vkladnú knižku boli robené od 08. 09. 2009 v menších sumách až do 09. 07. 2012, keď z vkladnej knižky bol urobený výber nesporne žalovanou vo výške 5 000 €, takže k tomuto dňu zostal na vkladnej knižke len konečný zostatok vo výške 16,03 €. Suma 74 000,-Sk vložená na vkladnú knižku ako počiatočný vklad podľa tvrdenia žalobcu mala byť vložená z finančných prostriedkov, ktoré žalobca obdŕžal od svojej bývalej priateľky I. G., ktorá mu ich podľa ústrižku poštovej poukážky (čl. 193) poukázala na Pošte v Malom Čepčíne 11. 12. 2008 vo výške 74 000,-Sk.

Po doplnení dokazovania sa súdu podarilo zdokumentovať dožiadaním Poštovej banky, že výbery uskutočnené dňa 13. 08. 2010 v sume 750 €, dňa 16. 08. 2010 v sume 600 €, dňa 16. 12. 2010 v sume 200 € a dňa 09. 07. 2012 v sume 5 000 € urobila nesporne žalovaná. Žalovaná sa vyjadrila, že výber, ktorý bol urobený dňa 08. 09. 2009 vo výške 1 600 €, súvisel s pôžičkou poskytnutou synovi žalobcu, voči ktorému bola vedená exekúcia a tieto prostriedky boli použité na výplatu exekútora. Žalovaná o tom sama do spisu pripojila rozúčtovanie došlej platby zo dňa 09. 09. 2009 Exekútorským úradom vo Zvolene, súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom (č. l. 366), z ktorého vyplynulo, že prijal od N. H., teda od syna žalobcu, sumu 1 564,27 €.

Žalobca preukázal, že v roku 2008 titulom kúpnej ceny za pozemky obdŕžal sumu 493 267,-Sk, ktorú mu vyplatilo dňa 10. 07. 2008 na jeho bežný účet Poľnohospodárske družstvo vo Valči. Na tento účet mu bol vyplácaný aj jeho dôchodok a z výpisu z tohto účtu súd zistil, že k 31. 12. 2008 na svojom účte č. XXXXXXXX vedenom v Poštovej banke žalobca disponoval sumou 144 622,39,-Sk.

Podľa Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky pre vkladné knižky účinných v čase založenia spornej vkladnej knižky, a to článku 3 ods. 4 týchto podmienok (č. l. 294) vkladatelia majú rovnaké právo disponovať s vkladnou knižkou a s vkladom na nej, sú voči banke oprávnení spoločne a nerozdielne.

Tvrdenia žalovanej o tom, že finančné prostriedky vkladané na spornú vkladnú knižku boli tvorené spoločnými úsporami účastníkov konania, súd preveroval vyžiadaním listinných dôkazov preukazujúcich príjmy žalovanej od roku 2008 až do roku 2012. Žalovaná len do februára 2008 pracovala v obchodnej spoločnosti ECCO Slovakia a.s. v Martine, pričom v období celého roku 2007 až do februára 2008 dosiahla priemerný čistý príjem 582,82 € mesačne. Tento priemerný čistý príjem však ovplyvnilo odstupné, ktoré bolo žalovanej vyplatené vo februári 2008 v sume 56 626,- Sk v čistom. Potom od 03. 03. 2008 bola žalovaná PN a poberala nemocenské dávky maximálne vo výške 257,33 Sk denne, čo v mesačnom prepočte mohlo zodpovedať približne sume 5 404,- Sk, pri počte 21 pracovných dní. Od 08. 08. 2008 začala poberať invalidný dôchodok vo výške 4 742,00,- Sk mesačne, od 01. 01. 2009 poberala invalidný dôchodok vo výške 168,50 € mesačne, od 01. 01. 2010 poberala invalidný dôchodok v sume 173,70 €, od 01. 01. 2011 poberala invalidný dôchodok v sume 176,90 € a od 01. 01. 2012 poberala invalidný dôchodok v sume 182,80 € mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia v tomto období, teda od ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti ECCO Slovakia a.s. so sídlom v Martine nemala mimo týchto dávok žiadny iný príjem. Poberala však výživné na dcéru, ktoré v roku 2008 predstavovalo sumu 2 200,- Sk mesačne, neskôr v roku 2009 66 € mesačne a od mája 2009 poberala titulom výživného sumu 120 € mesačne a od mája 2011 poberala výživné v sume 220 € mesačne.

Súd sa takto musel vysporiadať s otázkou, či finančné prostriedky, ktoré sa k 09. 07. 2012 nachádzali na vkladnej knižke, ktorá bola vedená na meno oboch účastníkov konania, vznikli zo spoločných prostriedkov účastníkov konania, či šlo o prostriedky v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania alebo naopak o finančné prostriedky patriace výlučne žalobcovi a následne s otázkou, či suma 5 000 €, ktorú 09. 07. 2012 žalovaná nesporne z vkladnej knižky vybrala sa u nej nachádza alebo naopak, bola vrátená spôsobom, ktorý žalovaná opísala žalobcovi.

K argumentácii žalovanej, že finančné prostriedky na účte vkladnej knižky v žalobe uvedenej súd udáva, že v zmysle § 136 ods. 1 Obč. zák., sú v podielovom spoluvlastníctve, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, pričom v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť iba medzi manželmi.

Z dikcie zákona teda vyplýva, že v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb môže byť iba vec, avšak aj byt a nebytový priestor v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., cenné papiere, obchodný podiel ale aj podnik.

Práva účastníkov vo vzťahu k účtu vkladnej knižky, teda k finančným prostriedkom uloženým na účte vkladnej knižky v Poštovej banke sa spravujú iným ustanovením Obč. zák., a to ustanovením § 778 a nasl. Obč. zák., ktoré upravujú vklady. Pritom ustanovenia § 778 až § 780 predstavujú všeobecné ustanovenia o vkladoch a ustanovenia § 781 až § 787 upravujú osobitné druhy vkladov, akými sú vklady na vkladných knižkách, vkladové listy a ďalšie formy vkladov.

Podľa § 778 Obč. zák., zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej len „vkladateľ“) a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.

Podľa § 779 Obč. zák., má vkladateľ právo na úroky alebo na iné výhody dohodnuté s peňažným ústavom.

Podľa § 780 ods. 1 Obč. zák., vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených prípadoch.

Podľa § 781 ods. 1 Obč. zák., prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav.

Podľa § 782 Obč. zák., vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.

Podľa § 783 ods. 2 Obč. zák., s vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvu o vklade možno vymedziť ako zmluvu, ktorou vkladateľ prenecháva peňažnému ústavu peniaze a peňažný ústav vklad prijíma so záväzkom poskytnúť vkladateľovi majetkové výhody a vrátiť sumu, ktorá mu patrí. Peniaze, ktoré vkladateľ odovzdáva peňažnému ústavu ako vklad sa stávajú súčasťou majetku peňažného ústavu, ktorý môže s vkladom voľne disponovať. Vkladateľovi vzniká pohľadávka voči peňažnému ústavu na výplatu vkladu a peňažnému ústavu vzniká záväzok vyplatiť vkladateľovi na jeho príkaz vklad. Z toho vyplýva, že pohľadávka nie je vecou a preto nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Uzavretím zmluvy o vklade vzniká medzi peňažným ústavom a vkladateľom záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva základné právo vkladateľa, a to právo nakladať s vkladom. Právo nakladať s týmito peňažnými prostriedkami nie je výrazom vlastníckeho práva vkladateľa k týmto prostriedkom, lebo ich vlastníkom sa vložením na účet stáva peňažný ústav.

Obidvom účastníkom konania založením vkladnej knižky, ktorá bola vystavená na meno oboch účastníkov ako vkladateľov, podľa presvedčenia súdu vznikla spoločná pohľadávka vo vzťahu k Poštovej banke, z ktorej vyplývalo právo nakladať s vkladom na vkladnej knižke. Preto nemožno prisvedčiť žalovanej strane, že finančné prostriedky zložené na účte vkladnej knižky tvorili podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Obaja účastníci konania boli vo vzťahu k banke spoločnými veriteľmi a podľa presvedčenia súdu sa ich vzájomné vzťahy mali spravovať mimo vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, aj ustanoveniami § 512 a nasl. Obč. zák., ktoré upravujú spoločné práva.

Obaja účastníci konania mali však vo vzťahu k banke postavenie solidárnych veriteľov.

Podľa § 512 ods. 1 Obč. zák., ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

Žalovaná mala postavenie v poradí druhého uvedeného vkladateľa v žiadosti o zriadenie vkladnej knižky a vo vzťahu k banke mala neobmedzené dispozičné právo s vkladom.

Podľa § 513 Obč. zák., ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

Toto ustanovenie rieši prípad tzv. aktívnej solidarity, keďže na veriteľskej strane je viac veriteľov, ktorí sú voči dlžníkovi oprávnení spoločne a nerozdielne. Táto aktívna solidarita môže byť založená právnym predpisom ale môže byť dojednaná na základe zmluvy a v tomto prípade medzi účastníkmi tak aj

dojednaná bola vo vzťahu k Poštovej banke a vychádza z práv vkladateľov, ktoré sa týkali peňažného vkladu v banke.

Právny pomer medzi solidárnymi veriteľmi však nevyplýval z ich solidárneho oprávnenia. Spoluveritelia nemajú zákonný nárok na rozdelenie prijatého plnenia, takýto nárok môže byť založený len ich vnútorným pomerom. V prípade aktívnej solidarity zákon totiž neurčuje, akým spôsobom sa má plnenie rozdeliť medzi solidárnych veriteľov a preto rozhoduje len vnútorný vzájomný pomer medzi nimi. Ak takéhoto pomeru niet alebo ak tento pomer neustanovuje nárok na vzájomné vyporiadanie, k vyporiadaniu nedôjde a veriteľ, ktorý prijal plnenie si ho celé ponechá, zatiaľ čo ostaní solidárni veritelia vyjdú naprázdno. Vnútorný pomer spoluveriteľov potom rieši ust. § 515 Obč. zák..

Podľa § 515 ods. 1 Obč. zák., či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.

Podľa § 515 ods. 2 Obč. zák., obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.

Vnútorný pomer medzi spoluveriteľmi sa riadi právnym vzťahom, na základe ktorého vznikol spoločný záväzok viacerých veriteľov. Tento ich základný právny vzťah je rozhodujúci pre posúdenie, či solidárny veriteľ, ktorý prijal celé plnenie, má povinnosť vydať ostatným na nich pripadajúce podiely alebo sa s nimi vyporiadať inak. V prípade ak zo vzťahu medzi spoluvlastníkmi nič také nevyplýva, nemožno pohľadávku považovať za rozdelenú medzi veriteľov a od veriteľa, ktorý dosiahol splnenie, nemožno len na základe aktívnej solidarity nič požadovať. Základný právny vzťah medzi spoluveriteľmi je rozhodujúci pre posúdenie, či veriteľ, ktorý prijal celé plnenie má povinnosť vydať ostatným spoluveriteľom podiely, ktoré na nich pripadajú alebo sa s nimi inak vyrovnať. Ak medzi spoluveriteľmi neexistuje žiadny vnútorný vzťah nieje veriteľ ostaným spoluveriteľom nič dlžný.

Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by účastníci konania pred zriadením spoločnej vkladnej knižky znejúcej na meno obidvoch účastníkov konania zmluvne vymedzili svoje vzájomné práva a povinnosti vo vzťahu k uskutočneniu výberov finančných prostriedkov z vkladnej knižky. Žalovaná ako druhý vkladateľ mala neobmedzené právo s vkladom nakladať, z čoho vyplývalo jej oprávnenie na vkladnú knižku peniaze vkladať ale aj ich vyberať až do výšky vkladu, prípadne previesť vklad na inú osobu. Vzájomný pomer medzi účastníkmi konania nebol upravený zákonom. Účastníci konania neboli manželia. Medzi účastníkmi vo vzťahu k banke sa nejednalo o plnenie vyplývajúce napr. z podielového spoluvlastníctva, kde by vzájomný pomer účastníkov riešil zákon.

Žalobca nepreukázal existenciu takej dohody medzi ním a žalovanou, z ktorej by vyplývalo žalobcove právo na vrátenie všetkých vybratých finančných prostriedkov z vkladu na vkladnej knižke, resp. žeby žalovaná mohla nakladať s vkladom len v súlade s pokynmi žalobcu.

Na druhej strane nebolo preukázané, že by úspory uložené na vklade vznikli zo spoločných prostriedkov účastníkov konania a tvorili pred tým podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania.

Aj keď žalovaná tvrdila, že úspory boli spoločné a vklady sa uskutočňovali z finančných prostriedkov, ktoré spoločne zhromaždili účastníci konania, táto skutočnosť nebola preukázaná. Pre súd bolo nesporné, že vklady boli uskutočňované prevažne z prostriedkov zarobených, resp. získaných žalobcom a to tak pokiaľ ide o vklad zo dňa 16. 12. 2008, ktorý bol uskutočnený v tesnej časovej následnosti po odoslaní rovnakej sumy bývalou priateľkou žalobcu, tak pokiaľ ide o sumu 500 € vloženú 24. 06. 2010, ktorú vkladal žalobca, je pravdepodobné, že vkladal finančné prostriedky, ktoré tvorili jeho výlučný majetok, rovnako ako ide o sumu 800 € vloženú 16. 03. 2011, ktorú vkladal žalobca a vzhľadom na výpoveď svedka I. N., skutočne mohlo ísť o príjem z predaja upraveného čela svedkovi I. N., podobne ako to bol vklad 250 € dňa 06. 05. 2011, ktorý mohol byť príjmom z opravy huslí pre I. N.. Suma 2 300 € vložená 24. 01. 2012 žalovanou, ktorú ale mal pred banku doviesť na aute žalobca, podľa jeho vyjadrenia skutočne mohla pochádzať z vrátenej pôžičky od syna žalobcu N. H.. V tomto smere tvrdenie žalobcu korešponduje s výpoveďou tohto svedka. Pôvod vkladu zo dňa 08. 01. 2009 vo výške 1 991,64 € nepreukázal ani jeden z účastníkov konania. Aj keď žalovaná tvrdila, že na účet vkladnej knižky boli vkladané spoločné prostriedky účastníkov konania, spoločné úspory, nepreukázala, žeby v

rozhodujúcom období vládla takou finančnou sumou tvoriacou jej výlučný majetok a výlučný príjem, žeby mohla vklad v takejto výške uskutočniť zo svojich výlučných finančných prostriedkov.

Naopak žalobca listinnými dôkazmi, ktoré produkoval v konaní preukázal, že v čase založenia vkladnej knižky, teda na prelome rokov 2008 a 2009, vládol rozsiahlymi finančnými hotovosťami, jednak na iných účtoch a v roku 2008 obdržal titulom kúpnej ceny za pozemok sumu vyše 400 000,- Sk. Preto súd uveril žalobcovi a dospel k presvedčeniu, že vklady, ktoré boli urobené v priebehu celej existencie vkladnej knižky pochádzali výlučne z finančných prostriedkov patriacich žalobcovi. Žalobca totiž na rozdiel od žalovanej preukázal dostatočné množstvo finančných prostriedkov a taký príjem v priebehu celého obdobia, z ktorého pochopiteľne mohli byť tvorené úspory, z ktorých potom obidvoma účastníkmi konania boli robené vklady na spornú vkladnú knižku.

Súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5 000 € predsa len nachádza oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, avšak podľa presvedčenia súdu na základe iných skutočností než tvrdili účastníci konania. Ako súd konštatoval, nemal preukázané, žeby medzi účastníkmi konania vznikla dohoda o tom, že sa vložené finančné prostriedky budú deliť rovnakým dielom alebo, že po výbere na ne vznikne právo výlučne jednému z účastníkov konania.

Súd však dospel k presvedčeniu, že žalovaná sa na úkor žalobcu predsa len minimálne v rozsahu sumy 5 000 €, ktorú žalobca proti nej požadoval, obohatila a to tým, že žalobca investoval svoje výlučné finančné prostriedky do tvorby spoločnej pohľadávky, ktorú mali účastníci konania vo vzťahu k banke. Spoločná pohľadávka znamenala pre žalovanú majetkové právo vo vzťahu k banke, teda majetkovú hodnotu, ktorá vznikla vďaka výlučnej investícii žalobcu, a to tvorbou finančných prostriedkov výlučne patriacich žalobcovi, z ktorých boli uskutočňované vklady na vkladnú knižku. Týmto spôsobom žalovanej v priebehu existencie vkladnej knižky, podľa presvedčenia súdu na úkor žalobcu, vznikalo bezdôvodné obohatenie, nakoľko rástla, resp. klesala a takto sa modifikovala jej spoločná pohľadávka vo vzťahu k banke, teda jej majetkové právo. Žalobca takto, podľa presvedčenia súdu, bez právneho titulu investoval svoj výlučný majetok do vzniku a tvorby majetkového práva žalovanej. Žalovaná z tohto majetkového práva profitovala, pretože podľa vykonaného dokazovania si ponechala vybratú sumu 5 000 € z banky. Skutočnosť, že žalovaná predmetnú sumu dňa 09. 07. 2012 vybrala sporná nebola. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že túto sumu žalovaná žalobcovi nevrátila, nakoľko žalovaná o tejto skutočnosti neprodukovala spoľahlivý dôkaz, naopak pre skutočnosť, že si predmetnú sumu ponechala svedčí najmä výpoveď svedka H., ale aj žalobcu

Keďže súd dospel k presvedčeniu, že žalobca bez právneho dôvodu „investoval“ do vzniku majetkového práva žalovanej voči banke a realizujúc toto majetkové právo, na strane žalovanej došlo k obohateniu, musí žalovaná v zmysle § 451 Obč. zák. vrátiť žalobcovi finančný ekvivalent tej investície žalobcu, v dôsledku ktorej jej vzniklo majetkové právo voči banke na vyplatenie sumy 5 000 €.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd preto žalovanú podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. zaviazal, aby žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia zaplatila sumu 5 000 €, nakoľko minimálne takúto sumu žalobca vkladmi z jeho výlučných prostriedkov na účet vkladnej knižky bez preukázaného právneho dôvodu investoval do jej majetkového práva vo vzťahu k banke.

Súd preto žalobcovi priznal sumu 5 000 € aj s 8,75 % úrokom z omeškania ročne, avšak nie od 12. 03. 2013 ako žiadala žalujúca strana po čiastočnom obmedzení nároku na úrok z omeškania prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 08. 10. 2015, ale až od 28. 03. 2013. Žalobca totiž prvýkrát preukázateľne žalovanú požiadal o zaplatenie sumy 5 000 € listom zo dňa 04. 03. 2013 zaslaným ako doporučená zásielka s doručenkou, ktorá sa neprevzatá vrátila z trvalého bydliska žalovanej dňa 27. 03. 2013. V tejto výzve žiadal žalobca žalovanú, aby mu sumu 5 000 € vrátila do 20. 03. 2013 popri vydaní iných vecí. Podľa presvedčenia súdu žalovaná mohla predmetnú výzvu prevziať najneskôr 26. 03. 2013 za predpokladu, žeby si ju bola v úložnej lehote prevzala, 27. 03. 2013 mala na

výzvu žalobcu plniť (§ 563 Obč. zák.) a dňa 28. 03. 2013 sa dostala do omeškania. Preto až od tohto momentu súd žalobcovi priznal podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. nárok na 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 000 € a vo zvyšku uplatneného nároku na 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5 000 € za obdobie od 12. 03. 2013 do 27. 03. 2013 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania potom súd konanie zastavil. Právna zástupkyňa žalobcu totiž na predposlednom pojednávaní vo veci samej obmedzila žalobou uplatnený nárok v časti úroku z omeškania a žiadala priznať 8,75 % úrok z omeškania ročne od 12. 03. 2013 do zaplatenia. S čiastočným späťvzatím žaloby pokiaľ šlo o úrok z omeškania žalovaná strana nesúhlasila s odôvodnením, že tak žalujúca strana urobila v záverečnom návrhu.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to z časti alebo celkom. Ak je návrh vzatí späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatí z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Žalujúca strana v zmenenej žalobe zo dňa 11. 05. 2015, ktorú zmenu súd pripustil požadovala priznať sumu 5 000 € spolu s 9 % úrokom z omeškania od 04. 03. 2013. Neskôr žiadala priznať len 8,75 % úrok z omeškania ročne a to za kratšie obdobie od 12. 03. 2013. Žalovaná strana s čiastočným späťvzatím žaloby v časti úrokov z omeškania nesúhlasila. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo len o výšku príslušenstva istiny a dĺžku omeškania, pričom výška príslušenstva je zásadne daná a sa odvíja od momentu vzniku omeškania, a od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.) nešlo o otázku zásadného právneho významu pre posúdenie hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Nesúhlas žalovanej strany v tejto časti súd považoval za šikanózny prejav bez vážneho dôvodu a preto napriek nesúhlasu žalovanej strany súd konanie zastavil v tejto časti v zmysle § 96 ods. 1 tretia veta O. s. p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p.. Podľa presvedčenia súdu šlo o prípad zložitejší na právne posúdenie a aj na vykonané dokazovanie, a preto súd prenechal rozhodnutie o trovách konania samostatnému uzneseniu, ktorým o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.