Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21C-9-2022.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. X/XX, právne zastúpenej Mgr. Michaelou Uj Hahnovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Vlárska 458, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. D. XXXX/X,o zaplatenie 32 400 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 32 400 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa voči žalovanej priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej 32 400 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 01.01.2022 do zaplatenia. Uviedla, že v období r. 2016 ju žalovaná, s ktorou v tom čase bola v priateľskom vzťahu, požiadala o pôžičku 3 300 eur, nakoľko nemala finančné prostriedky na základné veci ako nájom a stravu. V októbri 2020 ju o pôžičku požiadala opätovne, išlo o sumu 10 000 eur, ktorú sumu žalovaná potrebovala na zaplatenie dane z dedičstva zo zahraničia. Keďže táto čiastka nestačila, požiadala ju žalovaná o ďalšie finančné prostriedky. Ďalej žalovaná v jej mene požiadala o pôžičky z nebankových inštitúcii, takto získala ďalšie finančné prostriedky. Žalobkyňa verila, že pôžičky bude priebežne žalovaná splácať, k tomu však nedošlo, nakoľko v marci 2021 ju zatkla polícia, počas trestného stíhania bola vo väzbe, neskôr vo výkone trestu, pretože bola odsúdená na výkon trestu za prečin úverového podvodu. 09.04.2021 žalovaná uznala písomne svoj dlh, čo do dôvodu aj čo do výšky v celkovej sume 32 400 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť do 31.12.2021. K žiadnej úhrade ale nedošlo.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne a uviedla, že všetko, čo žalobkyňa uvádza, je klamstvo. Súhlasila s každou platbou, pričom nakoniec vyšlo najavo, že všetko je podvod, kedy naleteli tak ona, ako žalobkyňa. Podvodníci sľúbili pomoc v hodnote 17 mil. Libier, pre získanie ktorých bolo potrebné zaplatiť úradom v Anglicku veľké poplatky. Ona sama dala do toho veľké peniaze, teraz celú záležitosť rieši s právničkou z Nigérie. Žalovaná pripustila, že žalobkyňa jej požičala 3 300 eur, ktoré jej chce začať postupne splácať. Peniaze spoločne posielali na anglický účet, ona sama by neurobila nič bez súhlasu žalobkyne. Viac ako rok sa snažili situáciu riešiť, obidve zaplatili veľké peniaze do Anglicka, teraz rieši vec s právničkou v Nigérii, ktorá sa jej snaží pomôcť. Ide o zložitú záležitosť, ktorá sa nedá vyriešiť hneď, musí čakať na správy od právničky. Právnička vie, kto spáchal podvod, ale potrebuje túto osobu usvedčiť a chytiť pri čine. Žalovaná ďalej uviedla, že nechápe prečo ju žalobkyňa obviňuje, že jej zobrala peniaze, že ju okradla, pokiaľ ide o úver z banky, len pomáhala s vybavovaním. Žalobkyňa s právničkou zneužili jej situáciu, keď bola vo väzbe, dali je podpísať všetko priznanie, čo nie je pravda. Nechápe konanie žalobkyne, ktorá sa snaží získať naspäť peniaze pričom vie, kde všetky peniaze skončili, všetky peniaze išli do zahraničia, ľuďom, ktorých nepozná a ktorých nikdy nevidela. Ju samu celá vec stojí
veľa peňazí a veľa energie, ale všetko sa rieši v zahraničí, ona sama nemá možnosť vycestovať, má človeka z rodiny, ktorý chodí za jej právničkou. Ona žalobkyňu neokradla ani o cent, jednoducho obidve naleteli podvodníkom. Existuje človek, ktorý za ukradnuté peniaze nadobudol firmy, teraz čaká, že mu ich zoberú, predajú a peniaze jej vrátia. Ak peniaze z predaja firiem budú chodiť, ako to mala v pláne, vráti peniaze žalobkyni. Žalobkyňa musí pochopiť, že svoje peniaze získa späť hneď ako chytia človeka, ktorý podvod vyrobil a dajú ho do väzenia. Teraz musí platiť právničku, nemá taký plat, aby zároveň splácala žalobkyni.
3. Žalobkyňa k tomu uviedla, že nie je pravda, že o všetkom vedela, nakoľko to, že ide o podvod zistila neskôr intenzívnym pátraním . Žalovaná vylákala od nej peniaze v hotovosti, ktoré mala ako dedičstvo po otcovi, vedela, že má nejaké peniaze, nakoniec sa zistilo, že muž, ktorý zobral peniaze od žalovanej je jej dávny priateľ z Nigérie. Nie je pravda, že jej požičala len 3 300,00 eur. Niekedy v marci 2021 bola žalovaná obvinená z podvodu a v ten deň ju zobrali do Ilavskej väznice. Ked' sa to stalo, skontaktovala B. H. B. a splnomocnila ju na zastupovanie, spísala uznanie dlhu, ktoré žalovaná podpísala slobodne a bez nátlaku. Žalovaná si bola vedomá, že peniaze zobrala a použila spôsobom, aký sama popísala.
4. Žalobkyňa predložila písomnosť označenú ako uznanie dlhu zo dňa 09.04.2021, ktorý podpísala žalovaná. V uznaní dlhu je uvedené, že dlžník, žalovaná, uznáva, čo do dôvodu a výšky, svoj dlh voči veriteľovi, žalobkyni, pričom výška dlhu je 32 400 eur, ktoré sa zaväzuje jednorazovo uhradiť najneskôr do 31.12.2021. Ako dôvod vzniku dlhu je tu uvedené, že v období roku 2016 veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 3 300 eur, v októbri 2020 sumu 10 000 eur, nakoľko dlžníčka nevedela vrátiť uvedené peniaze z dôvodu nevyplateného dedičstva, ktoré bolo pozastavené úradmi pre nevyplatenie dane z dedičstva v plnej výške a ktorú bolo treba doplatiť, dohodla sa veriteľka s dlžníčkou na ďalšej pôžičke. Pre získanie finančných prostriedkov si veriteľka zobrala sama niekoľko pôžičiek v domnienke, že po vyplatení dedičstva dlžníčka svoje záväzky v krátkom čase zaplatí. Preto požičala dlžníčke v marci 2021 3 200 eur, ďalej 5 900 eur, ďalej 1 500 eur, ďalej 4 400 eur, ďalej 1 800 eur a napokon 2 300 eur, ktoré finančné prostriedky si veriteľka zadovážila od spoločnosti Silver Side, Home Credit, Zinc, Amico Finance, Slovenskej sporiteľne.
5. Žalovaná pripojila k svojmu vyjadreniu rovnako listinné dôkazy. Z týchto bolo zistené, že 26.02.2021 poukázala žalovaná na zahraničný účet 16 tis. libier. 22.06.2023 poslala žalovaná osobe označenej ako Nicole C. C. Chambers kópie pasu a občianskeho preukazu, z mája 2021 a septembra 2023 je predložená ďalšia korešpondencia s uvedenou osobou. Bol predložený výpis z bankových transakcií, z ktorého možno dovodiť, že 04.03.2021 poukázala žalovaná na bližšie neidentifikovateľný účet 19 110,00 eur, meno príjemcu bolo uvedené ako Jerome Parsonage, 04.03.2021 bolo na účet žalovanej poukázaných 10 000,00 eur bez bližšej identifikácie. Žalovaná tiež predložila doklad od subjektu označeného ako Bank of England, z ktorého vyplýva, že banka je pripravená poslať žalovanej 17 500 000,00 libier. 16.12.2020 bolo datované "čestné vyhlásenie o nároku ako bližší príbuzný", podľa ktorého právnik, zastupujúci žalovanú v jej mene prehlásil, že žalovaná je jediná žijúca dedička človeka menom A. I., ktorý zomrel pri leteckej nehode, pred svojou smrťou mal založený účet v Investec bank London, na ktorom bola suma 17 500 000,00 libier, pričom účelom čestného vyhlásenia bolo pre žalovanú získať túto sumu, zákonné poplatky v tejto súvislosti predstavujú 62 000,00 libier. V januári 2021 bolo žalovanej písomne oznámené, že bol zmrazený tento účet pre nezaplatenie dedičskej dane, akonáhle bude zaplatená, finančné prostriedky budú uvoľnené. Pre vybavovanie tejto veci poslala žalovaná plnú moc advokátovi v zahraničí.
6. K veci súd ďalej vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že spoznala žalovanú cez bývalého manžela, asi 5 rokov predtým ako som jej prvý krát požičala peniaze. Bolo jej žalovanej ľúto, striedala zamestnania, mala finančnú núdzu, že chodila robiť aj do zahraničia, do Nemecka možno upratovať, do Španielska zbierať ovocie a podobne. Nevedela, že v každom zamestnaní je len krátko, pretože kradne, to zistila až keď ju zavreli do basy. Žalovaná dlhodobo bývala v Trenčíne, keď išla za deťmi, tak som sa zastavila v Trenčíne a stretli sa. Prvý raz požiadala o pôžičku, nakoľko jej chýbali financie. Žalovaná je veľký manipulátor, ona sama neuvažovala racionálne, uverila tomu, že žalovaná zdedila veľké peniaze v zahraničí, ale potrebuje zaplatiť veľké poplatky. Z týchto dôvodov si viackrát požičala ona sama, peniaze jej odovzdala zase ako pôžičku s tým, že jej všetky peniaze vráti, keď získa dedičstvo zo zahraničia. Sľubovala, že bude mať milióny a dá jej, čo bude chcieť. Všetky zmluvy o pôžičke boli ústne. Žalovaná jej ukázala doklady k dedičstvu, ktoré má získať, vyzeralo to vierohodne. Poslednýkrát bola žalovaná vydatá za nejakého černocha v Nigérii, ten ale zomrel na maláriu, tak zostala žalovaná bez prostriedkov.
Po tomto manželovi žalovaná nezdedila nič, vysvetlila to tak, že všetky peniaze minul na liečbu, potom už rodine nezostali peniaze na pohreb, tak im ona poslala peniaze, ktoré zarobila. Keď bola žalovaná zavretá, tak si dala všetko dokopy a dospela k záveru, že všetko je podvod. Uznanie dlhu jej pomohla spísať právnička. Uznania dlhu podpísala žalovaná v priebehu jej pobytu vo väzení, v tej dobe bol covid, nikoho tam nepúšťali, vo väzení za ňou bola spoločná známa Gabika.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t. j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/143/2008.)
11. Uznanie dlhu, napriek tomu, že je ním založená vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania existoval a s tým spojené dôkazné bremeno dlžníka preukázať opak, neznamená, že dlžník nemôže uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu a výšky nároku veriteľa. Občiansky zákonník okrem všeobecných obsahových náležitostí právneho úkonu, aby išlo o právny úkon perfektný vyžaduje aj ďalšie náležitosti, a to písomnú formu, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Čo sa týka náležitosti dôvodu a výšky dlhu, je potrebné, aby dôvod a výška dlhu bola stanovená určito a zrozumiteľne. V rovine hmotnoprávnej možno identifikovať pohľadávku rozmanitým spôsobom, najmä uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výšky, splatnosti, prípadne aj inými skutočnosťami, vrátane odkazu na eventuálny titul, ktorým bola priznaná, vždy však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Uvedené platí aj pre vymedzenie dôvodu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. O náležité určenie pohľadávky by nešlo v prípade, kedy by ani základe výkladových pravidiel prejavu vôle nebolo možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka bola dlžníkom v podobe uznania dlhu zabezpečená. Uznanie dlhu teda musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
12. Aby uznanie dlhu mohlo vyvolať hmotnoprávne účinky (t. j. že dlh v uznanej výške existoval - vyvrátiteľná domnienka) ako aj účinky procesnoprávne (t. j. presun dôkazného bremena na žalovanú v dôsledku vyvrátiteľnej domnienky) bolo potrebné v konaní najskôr skúmať samotnú platnosť predmetného uznania dlhu.
13. V tomto prípade súd dospel k záveru, že dôvod dlhu bol riadne vymedzený, išlo o pôžičku, bola konkrétnym spôsobom určená jej výška 32 400,00 eur, bol určený deň, dokedy žalovaná sa zaviazala dlh splatiť, 31.12.2021. Súd teda považoval uznanie dlhu žalovanou za platný právny úkon.
14. Na žalovanej následne bolo preukázať, pokiaľ by chcela byť v spore úspešná, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Toto dôkazné bremeno neuniesla. K žalobe sa síce písomne vyjadrila, ale následne zostala nečinná a na súdom určené pojednávanie sa nedostavila. Z jej písomného vyjadrenia možno dovodiť iba to, že sa sama žalovaná zrejme stala obeťou podvodu a robila všetko preto, aby získala veľkú sumu peňazí ako dedičstvo zo zahraničia, k čomu bolo potrebné zaplatiť vysoké poplatky resp. dedičskú daň, ktoré finančné prostriedky zjavne sama nemala. Z listinných dôkazov, ktoré žalovaná predložila, vyplýva, že v tejto veci komunikovala výhradne ona, z jej účtu boli poukázané finančné prostriedky do zahraničia, bolo doložené i to, že na jej účet bolo poukázaných 10 000,00 eur, čo v určitej miere preukazuje časť celkovej pôžičky v sume 10 000,00 eur. Žalovaná okrem sumy 3 300,00 eur poprela existenciu pôžičky tak, ako tento záväzok písomne uznala, nepredložila ale žiadne dôkazy k tomu, že by nešlo o pôžičku, že jej dlh nevznikol v žalovanej výške, prípadne že by bol z jej strany aspoň čiastočne uhradený. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel, vrátane úrokov z omeškania, ktorých výška bola uplatnená v súlade so zákonom od dňa, nasledujúceho po splatnosti dlhu podľa písomného uznania dlhu.
15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobkyňa domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.