Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Csp/389/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: S. V., R.. X.X.XXXX, D. C. XXX, zast.: Občianske združenie ZASTAVME ÚŽERU, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 17.045,4 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 22.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.362,05 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 15.5.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,- eur s tým, že žalovaný podmienky splácania nedodržiaval a úver riadne nesplácal. V dôsledku omeškania so splácaním splátok, opakovane žalovaného písomne vyzýval na úhradu splátok, napriek čomu žalovaný splátky nezaplatil, preto listom zo dňa 15.1.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zostatok istiny úveru 11.431,59 eur predstavuje rozdiel poskytnutého úveru a splátok istiny úveru (568,41 eur). Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru evidoval pohľadávku na istine 11.431,59 eur, na zmluvnom úroku 988,28 eur a poplatkoch 128,60 eur, t. j. spolu 12.548,47 eur. Následnými platbami žalovaného (186,42 eur) došlo k poníženiu zostatku istiny úveru o 40,35 eur a dlžnej sumy úrokov o 145,94 eur a ďalších položiek podľa pripojenej histórie transakcií na účte.

3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 15.5.2013, upomienky, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 15.1.2015 a výpis z úverového účtu.

4. Uznesením č. k. -36 zo dňa 14.9.2018 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, vstúpil žalobca.

5. Tunajší súd dňa 14.8.2018 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.

6. V podanom odpore namietal, že uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že poplatok za spracovanie pôžičky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, slúžiacou výlučne v prospech dodávateľa, tiež namietal nesprávne uvedenú RPMN a celkovú čiastku, ktorú má dlžník zaplatiť, ako aj nedostatočnú identifikáciu pohľadávky.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.6.2019 uviedol, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

8. Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2019 zástupca žalovaného namietal nesprávne uvedenú RPMN, tiež poukazoval, že z titulu úverovej zmluvy zaplatil žalobcovi sumu 3.644,38 eur, pričom z fotokópie prehľadu splátok nie je zrejmé, z čoho žalobca pri podaní žaloby vychádzal.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.1.2020 uviedol, že z predloženého výpisu vyplýva, že žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 4.131,18 eur, z ktorej bola započítaná na istinu úveru suma 608,76 eur, na úroky z úveru suma 3.034,58 eur, na poplatok za poskytnutie úveru suma 240,- eur, na poplatky z úveru suma 101,- eur, na úroky z omeškania suma 1,04 eur a na poplatky za poistenie úveru suma 145,80 eur. Výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve považoval za správny. Zároveň pripojil výpočet RPMN z verejne dostupnej informačnej kalkulačky.

10. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.1.2020 vyplynulo, že výška RPMN tak ako ju uvádza žalobca nie je správna, pretože žalovaný splácal výšku úveru v sume 240,19 eur, a nie 230,47 eur. Vychádzal z kalkulačky Finito SK, podľa ktorej RPMN je 23,18% bez poistenia a s poistením 23,58%. Do výpočtu RPMN sa započítava aj poistenie.

11. Na výzvu súdu. aby žalobca predložil dôkaz o zosplatnení úver a špecifikoval v čom spočíval prístup veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy, aké informácie mal za účelom zistenia možnosti splácať úver žalovaným, a teda aké informácie mal k dispozícii a ako ich vyhodnotil, žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.10.2020 uviedol nasledovné: právny predchodca posúdil bonitu žalovaného spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to vyplývalo z ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu poskytnutia úveru. S poukazom na predloženú žiadosť o flexipôžičku - bezúčelová zo dňa 13.5.2013, v ktorej žalovaný uviedol informácie o svojich majetkových pomeroch - zamestnanie, bývanie, príjmy, výdavky a záväzky v podobe úverov, uviedol, že na základe splnenia požiadaviek a v súlade so zákonom bol žalovanému úver poskytnutý. Zároveň súdu predložil výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.1.2015 s doručenkou a upomienky, ktoré výzve predchádzali.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní súdu dňa 6.9.2021 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v skorších písomných vyjadreniach o nesprávnom výpočte RPMN, v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s tým, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 4.131,18 eur.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní súdu dňa 4.10.2022 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v skorších písomných vyjadreniach o nesprávnom výpočte RPMN, v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný. Tiež dôvodil, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou. Aj keď predložil potvrdenú žiadosť o flexipôžičku zo dňa 13.5.2013, kde mal skúmať bonitu dlžníka, toto skúmanie je nedostatočné. V uvedenej žiadosti sa uvádza, že žalovaný čerpal úver z VÚB, taktiež z P. F. H., O..I.., čiže tento úver mal byť poskytnutý na vyplatenie týchto 2 úverov, ale v žiadosti je taktiež uvedené, že žalovaný je v tom období zamestnaný na dobu určitú, a to do 6/2013. Z toho vyplýva, že mesiac pred uplynutím zamestnania na dobu určitú, aj keď nebolo preukázané, že prac. pomer bude trvať naďalej, poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,- eur pri čistom príjme 650,- eur. Máme za to, že takéto skúmanie bonity je nedostatočné, nakoľko neboli vyžiadané zo strany veriteľa ani podklady k pravidelným mesačným výdajom, kde by bol zistený rozdiel medzi príjmom a výdajom žalovaného, a či by mesačná splátka bola z tohto rozdielu akceptovateľná. Na základe nedostatku odbornej starostlivosti veriteľom, veriteľ nemôže žiadať o jednorazové vyplatenie úveru. Z uvedeného vyplýva podľa zákona o bankách, že veriteľ nemôže postúpiť pohľadávku na tretiu

osobu, ktorá nie je platne zosplatnená. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť a žalovanému nahradiť trovy konania v podobe cestovných nákladov.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise (zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.1.2018 vrátene príloh, žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 13.5.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 15.5.2013, výzvou zo dňa 15.1.2015 s doručenkou, upomienkami, výpisom z účtu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.2.2018), ako aj s podstatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: žalovaný dňa 13.5.2013 požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie spotrebného úveru. Následne dňa 15.5.2013 právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 12.000,- eur, ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach (120) po 240,19 eur vrátane poistného (z toho poistné po 9,72 eur), pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 27.897,56 eur, s úrokovou sadzbou 19,9% p.a., RPMN 23,43% a priemernou RPMN 12,92%. Žalovaný porušil povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.11.2014 - tretia upomienka, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 801,19 eur s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s prísl. pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. K predmetnej výzve žalobca súdu nepredložil doručenku, ani poštový podací hárok, z ktorého by vyplývalo podanie predmetnej výzvy na prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ktorej príjemcom by bol žalovaný. Z dôvodu neuhradenia záväzkov, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.1.2015 oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru, a to ku dňu 15.1.2115 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 12.548,47 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 19.1.2015. Listom zo dňa 9.2.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2013 v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom na žalobcu. Zo žiadosti o flexipôžičku zo dňa 13.5.2013, podpísanej žalovaným, vyplývajú informácie o žalovanom, a to, že je slobodný, má stredné vzdelanie s maturitou, bez vyživovacej povinnosti k deťom. Tiež z nej vyplývajú informácie o bývaní - u rodičov, údaje o zamestnávateľovi - C. I., O..I.., v ktorom je zamestnaný ako remeselný pracovník od 6/1912 na dobu určitú do 6/2013, ako aj jeho finančná situácia, jeho príjem za posledné tri mesiace a nie sú mu vykonávané zrážky zo mzdy.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“):

16. Podľa ust. veta prvá z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

20. Podľa ust. , , a spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa ust. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa ust. a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa ust. z. č. o bankách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.

28. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

29. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

30. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania, zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom) a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. , nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného

návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru ( ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa ( ZoSÚ v spoj. s ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

32. Žalovaný v spore okrem iného namietal aktívnu legitimáciu žalobcu dôvodiac, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou, a preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, a teda nebol oprávnený ani postúpiť pohľadávku na žalobcu.

33. Predovšetkým sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky od žalovaného. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

34. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.362,05 eur s príslušenstvom. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s VÚB, a.s., Bratislava, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.1.2018.

35. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom na ust. § 7 ZoSÚ, teda či právny predchodca žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.

36. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. S poukazom i na závery uvedené v bodoch 28, 29, 30 tohto odôvodnenia, má súd za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

37. V zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ možno od žalobcu požadovať preukázanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, splnil. Žalobca ako to vyplýva z jeho vyjadrenia vychádzal iba z údajov, ktoré mal od žalovaného, a ktoré žalovaný deklaroval v žiadosti o flexipôžičku (výška príjmu cca 650,- eur, že je slobodný, zamestnaný na dobu určitú do 6/2013 ako remeselný pracovník, má ukončené stredné vzdelanie s maturitou). Jediný dôkaz, ktorý žalobca v spore predložil v súvislosti s tým, či jeho právny predchodca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, bola iba predmetná žiadosť žalovaného o flexipôžičku. Žalobca nepreukázal, že by si jeho právny predchodca tieto informácie získané od spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom overil. Z jeho písomného vyjadrenia vyplynulo, že preukazovanie skúmania bonity viedlo k záveru o splnení požiadaviek a v súlade so zákonom bol žalovanému poskytnutý úver.

38. Nakoľko právny predchodca žalobcu vychádzal iba z údajov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovaného, podľa názoru súdu nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Ak by aj vyššie uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu bolo považované za skúmanie bonity žalovaného, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. jeho bežné mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie bývania, stravy, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o jeho majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy, a to i v tej súvislosti, že poskytnutý úver bol určený na splatenie zostatku predchádzajúcich úverov. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o deklarované tvrdenia spotrebiteľa.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom takého správania je, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a že uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

40. V súlade s ust. z. č. o bankách na inú osobu je možné postúpiť iba pohľadávku, ktorá je splatná, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa mala stať splatnou na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky. Pre prípad, že by nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nebolo by možné pohľadávku postúpiť. Pre platnosť zosplatnenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné dodržať aj zákonný postup uvedený v ust. ZoSÚ, tzn. že k tomu, aby došlo k zosplatneniu pohľadávky bolo v danom prípade potrebné, aby veriteľ (právny predchodca žalobcu) postupoval pred uzatváraním zmluvy s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že by jeho právny predchodca postupoval pred uzatvorením zmluvy o úvere v súlade s ust. ZoSÚ.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predčasné zosplatenie úveru zo dňa 15.1.2015 je pre rozpor so zákonom v zmysle ust. neplatné, a teda k zosplatneniu úveru v skutočnosti nedošlo, a to bez ohľadu na to, či výzva na zaplatenie dlžných splátok a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru boli alebo neboli doručené žalovanému.

42. Ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (por. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal, že výzva banky pred zosplatnením úveru bola doručená žalovanému, teda sa dostala do sféry žalovaného. Žalobca súdu nepredložil doručenku, príp. závadu v doručení listu žalovanému. Žalobca nepreukázal, že jeho pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

44. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. nárok

na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili ( ). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.