Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/150/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: LT PLUS, s.r.o., Galvaniho 12/B, 821 04 Bratislava, IČO: 44 255 284, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 09 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: XXXX/ XXXX-XXX, č. záznamu: XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.02.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 22.07.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (pôvodne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) č. sp.: XXXX/XXXX-XXX, č. záznamu: XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. sp. XXXX/XXXX-XXX.X, č. záznamu: XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ministerstvo rozhodlo o povinnosti žalobcu vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov s kódom XXXXXXXXXXX/ZXX a vo výzve č. M.- XXXX-XXX/XXXX-X J. XX.XX.XXXX, t. j. sumu vo výške XX.XXX,XX eur, podľa o správnom konaní (správny poriadok) v nadväznosti na a o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná a nenávratná ujma. Poukázal na to, že zisky žalobcu nedosahujú ani takú výšku, ktorá by bola spôsobilá sumu rovnajúcu sa jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania - výzva č. M.-XXXX-XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,XX eura pokryť. Žalobca v roku 2017 dosiahol zisk vo výške XX.XXX,- eur, v roku 2018 poklesol zisk žalobcu na sumu vo výške X.XXX,- eur a v roku 2019 žalobca vykázal zisk vo výške XX.XXX,- eur. Celkové tržby žalobcu v posledných rokoch podľa jeho tvrdenia boli v priemere približne XXX.XXX,- eur. Úhrada predmetnej finančnej čiastky vo výške XX.XXX,XX eura je podľa tvrdenia žalobcu spôsobilá žalobcovi vážne uškodiť. Žalobca má za to, že výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k ohrozeniu chodu žalobcu, resp. k jeho potenciálnemu zániku konkurzom, a tým k vzniku nenapraviteľného následku. Ďalej argumentoval

nepriaznivým vplyvom pandémie COVID-19 na podnikateľské prostredie, ktorá v posledných mesiacoch výrazne poškodila aj samotnému žalobcovi. Žalobca uviedol, že od polovice marca 2020 eviduje zreteľný pokles nových objednávok, ako aj stornovanie skôr evidovaných objednávok, čo sa prejavilo v poklese tržieb, pričom tento stav zotrváva doteraz. Žalobca ďalej uviedol, že nepristúpil k prepúšťaniu zamestnancov a za účelom udržania svojich zamestnancov pristúpil k podaniu žiadosti o štátnu pomoc na udržanie pracovných miest, ktoré pokryli iba malú časť nákladov žalobcu v takom rozsahu, aby nemusel svojich zamestnancov prepustiť. Pomoc na základe predmetnej žiadosti bola žalobcovi poskytnutá za mesiace marec a máj 2020. Žalobca uviedol, že požiadal aj o odklad úhrad preddavkov na poistné pre Sociálnu poisťovňu, ktorý mu bol riadne schválený. Po uvoľnení vládnych opatrení zavedených v súvislosti s vírusom COVID-19 zaznamenal žalobca mierny nárast objednávok, množstvo záväzkov po splatnosti, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku pandémie COVID-19 však bude musieť riešiť bankovým úverom. Žalobca preto požiadal o udelenie úveru so štátnou zárukou na podporu biznisu zasiahnutého pandémiou COVID-19, ku ktorej zatiaľ nedostal odpoveď. Žalobca má za to, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde u neho k vzniku nenapraviteľného následku, keďže v súčasnosti úhradu predmetnej finančnej čiastky, t. j. sumy vo výške XX.XXX,XX eura, nie je objektívne spôsobilý uhradiť. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa názoru žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na to, aby uhradil jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania - výzva č. M.-XXXX-XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. sumu vo výške XX XXX,XX eura a zároveň udržal chod spoločnosti, a to i vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu v podnikateľskom prostredí.

4. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 22.07.2020 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -118 zo dňa 10.12.2020 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

5. Žalobca dňa 24.02.2022 doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil tak, že sa nenachádza v takej finančnej kondícii, ktorá by mu umožňovala uhradiť sumu vo výške XX XXX,XX eura bez zásadného vplyvu na možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť. Hoci sa žalobcovi podarilo udržať pracovné miesta, v súčasnosti disponuje zoznamom splatných záväzkov za obdobie 06/2019 až 01/2022, v zmysle ktorého je povinný uhradiť splatné faktúry v celkovej výške XX XXX,XX eura. Je toho názoru, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe je nevyhnutné pre účely zachovania výkonu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu ako i zachovanie možnosti plniť povinnosti a záväzky vyplývajúce z aktuálnych zmluvných vzťahov. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, t. j. suma vo výške XX XXX,XX eura viac než štvornásobne prevyšuje samotné základné imanie spoločnosti, čo je podľa neho spôsobilé privodiť závažnú ujmu. Zmenu skutkového stavu odôvodnil v predmetnej veci vzhľadom na doručené podanie žalovaného zo dňa 01.02.2022 - oznámenie o evidovaní pohľadávky a výzva na dodatočné plnenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že pokiaľ žalobca dlžnú sumu neuhradí v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy, žalovaný pristúpi k výkonu rozhodnutia cestou exekúcie. Priznanie odkladného účinku v predmetnom prípade nemôže podľa žalobcu rozporovať verejnému záujmu, nakoľko v prípade vydania právoplatného rozsudku v predmetnom konaní, prostredníctvom ktorého by konajúci súd potvrdil zákonnosť napádaných rozhodnutí, bude žalobca riadne viazaný uhradiť sumu vo výške XX XXX,XX eura (jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania). Naopak, v prípade konštatovania nezákonnosti napádaných rozhodnutí priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobcovi zabezpečí ochranu pred nezákonným zásahom do jeho podnikateľskej činnosti. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe preto môže byť práve naopak vo verejnom záujme, nakoľko v prípade konštatovania nezákonnosti napádaných rozhodnutí dôjde k demonštrácii ochranného účelu predmetného inštitútu prostredníctvom zabezpečenia právnej istoty a ochrany pred likvidačnými následkami nesprávneho konania správnych orgánov v podobe vydania nezákonných rozhodnutí.

6. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo

dňa 12.09.2022 tak, že dôvody, ktorými žalobca odôvodňuje svoj návrh sú jeho hospodárske výsledky a ekonomická situácia, t. j. ide o dôvody rovnakého charakteru, ktorými odôvodňoval žalobca už svoj prvý návrh na priznanie odkladného účinku k žalobe zo dňa 22.07.2020. Žalobca podľa žalovaného ani v druhom návrhu na priznanie odkladného účinku neosvedčil dôvody preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože len zopakoval skôr uvedenú argumentáciu. Žalovaný ďalej uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe síce nezaniká žiadne právo ani pohľadávka, avšak jeho priznaním by bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, v dôsledku čoho by bol žalovaný nútený vyčkávať s podaním návrhu na výkon rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Zároveň vzhľadom na žalobcom deklarované množstvo splatných záväzkov a nepriaznivú hospodársku situáciu existuje dôvodná obava, že by v dôsledku včasného nepodania návrhu na výkon rozhodnutia žalovaným mohli žalovaného s podávaním návrhov na výkon rozhodnutia predstihnúť iní veritelia žalobcu, a to najmä súkromnoprávne subjekty, následkom čoho by sa žalovanému zásadne zhoršila vymožiteľnosť jeho pohľadávky, v dôsledku čoho by bol odkladom vykonateľnosti nepochybne negatívne dotknutý verejný záujem. Situácia, v dôsledku ktorej by boli splatné pohľadávky súkromnoprávnych subjektov pri výkone rozhodnutia uspokojené pred verejnoprávnou pohľadávkou žalovaného a to len v dôsledku vyčkávania na právoplatné rozhodnutie správneho súdu, s následkom reálnej hrozby nevymožiteľnosti pohľadávky žalovaného, predstavuje podľa žalovaného evidentný rozpor s verejným záujmom. K žalobcom tvrdenej závažnej ujme žalovaný uviedol, že ide iba o subjektívne tvrdenia žalobcu, pričom je potrebné pri rozhodovaní súdu brať zreteľ aj na to, že pohľadávka žalovaného tvorí len 15 % zo sumy, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. J. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o NFP“), za ktorú žalobca obstaral technológie, ktoré zvýšili jeho konkurencieschopnosť na trhu a tým aj možnosť zásadne zlepšiť svoje hospodárske výsledky. Žalovaný na tvrdenie žalobcu, že „...pokiaľ by preskúmanie Napádaných rozhodnutí správnym súdom skončilo potvrdením ich zákonnosti, Žalobca sa úhrade predmetného poplatku nevyhne a ani sa o uvedené nebude pokúšať,... “, reagoval tak, že toto je v zjavnom rozpore s tvrdením žalobcu, podľa ktorého nemá dostatok finančných prostriedkov a že ide o likvidačný úkon z pohľadu žalobcu. Zároveň žalovaný uvádza, že podľa bodu 3.1. písm. D) Zmluvy o NFP je povinnosťou žalobcu ako prijímateľa mať zabezpečené finančné zdroje, aby bol v prípade vzniku neoprávnených výdavkov pripravený tieto výdavky vrátiť, o čom bol žalobca oboznámený ešte pred podávaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.02.2022 preto navrhol zamietnuť.

7. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.

16. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy v súvislosti so znášaním zaplatenia sumy vo výške jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, t. j. sumy XX.XXX,XX eura, čo by mohlo mať pre žalobcu likvidačný následok. Správny súd však v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd zistil, že žalobca ho odôvodnil prakticky rovnakými skutočnosťami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.07.2020. V návrhu predovšetkým poukázal na to, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu predmetnej sumy vyrubenej mu pre porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Opätovné poukázanie žalobcu na svoje hospodárske výsledky a ekonomickú situáciu sú dôvodmi rovnakého charakteru, ktorými odôvodňoval žalobca už svoj prvý návrh na priznanie odkladného účinku k žalobe, a preto nemožno tvrdiť, že žalobca preukázal zmenu skutkového stavu. Rovnako nie je možné považovať za preukázanie zmeny skutkového stavu doručenie Oznámenia žalovaného o evidovaní pohľadávky vo výške XX.XXX,XX eura a výzvu na dodatočné plnenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 01.02.2022, keďže ide o výzvu žalovaného, ktorou žiada o úhradu danej pohľadávky a upozorňuje na následky jej neuhradenia. Touto výzvou nedochádza k nútenej exekúcii na majetok žalobcu a nezasahuje

ani do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd má za to, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok hodnoverne neosvedčil ani v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil v podstate zhodne, ako svoj predchádzajúci návrh na priznanie odkladného účinku, a nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce zmenu skutkového alebo právneho stavu. Žalobca doložil len doklady na preukázanie skutočností, ktoré tvrdil už skôr, v prvom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. S argumentáciou žalobcu, že suma XX.XXX,XX eura viac než štvornásobne prevyšuje základné imanie spoločnosti žalobcu, a preto mu hrozí závažná ujma a je potrebné žalobe priznať odkladný účinok, sa správny súd nestotožnil, pretože hrozbu závažnej ujmy ktorá má vzniknúť zaplatením vyrubenej pohľadávky je nutné posudzovať v kontexte celkovej majetkovej situácie žalobcu a nie len vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti. Majetková situácia žalobcu, ktorú súd zistil z predloženej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňa 31.12.2021, neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca síce dosiahol negatívny výsledok hospodárenia, avšak toto nie je jediné kritérium, pre posúdenie majetkovej situácie žalobcu. Z účtovnej závierky ďalej vyplýva, že majetok žalobcu prevyšuje jeho záväzky, a teda ani prípadnou úhradou vyrubenej pohľadávky žalobcovi automaticky nehrozí zánik. Predmetné tvrdenie žalobcu správny súd považuje za neosvedčené. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku hodnoverne neosvedčil. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. V danom prípade má správny súd za to, že žalobca dôvodil predovšetkým svojimi osobnými záujmami. Správny súd z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe totiž nezistil relevantné odôvodnenie skutočnosti, či priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd sa stotožnil aj s vyjadrením žalovaného, že žalobcom deklarované množstvo splatných záväzkov a nepriaznivú hospodársku situáciu existuje dôvodná obava, že by v dôsledku včasného nepodania návrhu na výkon rozhodnutia žalovaným mohli žalovaného s podávaním návrhov na výkon rozhodnutia predstihnúť iní veritelia žalobcu, a to najmä súkromnoprávne subjekty, následkom čoho by sa žalovanému zásadne zhoršila vymožiteľnosť jeho pohľadávky, v dôsledku čoho by bol odkladom vykonateľnosti nepochybne negatívne dotknutý verejný záujem.

18. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).