Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-1020-2014.pdf
PDF · 73.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/1020/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu W.Á. Č., I.. XX.X.XXXX, Z. O. I., E. H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 3 proti žalovanému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36062235, zastúpeného MGA IURIS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 10, v konaní o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.9.2014 č.k. 1C/5/2011-377 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 464,76 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť povinnosť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 16 971,41 eur v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Antona Hencovského, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 935,56 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves.
Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 3.7.2013 č.k. 1C/5/2011-311 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.5.2014 č.k. 3Co/428/2013-360 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 167 919,07 eur s príslušenstvom. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval o trovách tohto konania. Nárok žalobcu na náhradu trov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalobca mal vo veci v podstate plný úspech, pretože vo vzťahu k prejednávanej veci bolo zastavené konanie o sumu 18 118,06 eur a pôvodne zamietnutá časť nároku bola priznaná rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. Preto priznal žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov konania. Pokiaľ ide o výšku trov, súd prvého stupňa podrobne odôvodnil priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnych služieb podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Výšku odmeny za jednotlivé úkony určil z hodnoty konania vo výške 167 919,07 eur, vychádzal teda z konečnej priznanej hodnoty náhrady škody a náhrady spoločenského uplatnenia. Takto určenú hodnotu sporu považuje súd prvého stupňa za správnu. Z tejto hodnoty bola potom určená základná hodnota za 1 úkon právnej služby. Okrem odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré priznal spolu za 19 úkonov, z toho 2 úkony vo výške polovice základnej odmeny, priznal aj náhradu režijného paušálu, náhradu cestovného na 6 pojednávaní z Košíc do Spišskej Novej Vsi vo výške cestovného vlakom, náhradu za stratu času a DPH vo výške 20%.
Výrok o povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že trovy štátu predstavujú znalecké odmeny uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu prostredníctvom súdu prvého stupňa.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za nesprávne. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca mal v konečnom dôsledku vo veci plný úspech. Tento predpoklad je podľa názoru žalovaného nesprávny. Žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane mimoriadneho zvýšenia v celkovej sume 318 205,04 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 167 919,07 eur, konanie o zaplatenie 18 118,06 eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené tvrdí žalovaný, že žalobca mal v konaní úspech iba čiastočný v rozsahu 52,77 % z uplatnenej sumy. Za tohto stavu je namieste podľa § 142 ods. 2 O.s.p., aby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Zároveň jedným z dôvodov, pre ktorý nemal žalobca plný úspech v konaní bolo aj to, že sám čiastočne spoluzavinil vzniknutú škodu, pričom táto miera zavinenia predstavuje 30%. Odvolateľ uvádza, že rozhodnutie síce záviselo aj od úvahy súdu, avšak toto posúdenie sa týkalo základu uplatneného nároku a nie jeho výšky. Pokiaľ sa týka náhrady trov štátu, rovnako sa žalovaný domnieva, že podľa výsledkov konania mal znášať trovy iba v rozsahu 52,77%. Navyše žalovaný už ako preddavok na trovy znaleckého posudzovania zaplatil sumu 1 050,00 eur. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a že štát nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu oznámil, že považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Napriek skutočnosti, že prvostupňový súd zaujal názor o plnom úspechu žalobcu, hoci jeho úspech bol len čiastočný, táto skutočnosť nemala vplyv na stanovenie správnej výšky trov konania, pretože táto mala byť priznaná podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobcovi prináleží plná náhrada trov konania, pretože aj keď mal vo veci len čiastočný úspech, rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku vo vzťahu vo výške priznaného plnenia a od úvahy vo vzťahu k navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Skutočnosť, že sa súd prvého stupňa zaoberal pri posudzovaní základu nároku aj spoluzavinením žalobcu je pre rozhodnutie o výške priznaných trov irelevantná, pretože tá by bola zohľadniteľná v situácii, kedy sa v súdnom konaní rozhodovalo výlučne o základe nároku. V konaní sa však prejednávala výška bodového ohodnotenia bolestného, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie súdom. Preto považuje za správne rozhodnutie o trovách konania o rozhodnutie o náhrade trov štátu. Navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Žalovaný v podanom odvolaní namieta rozhodnutie o základe nároku na náhradu trov konania. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že mal žalobca vo veci plný úspech a tvrdí, že vo vzťahu k uplatnenému nároku bol jeho úspechu vo výške 52,77%.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne, aj keď neaplikoval správne ustanovenie procesného práva.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V sporovom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Kritériom na priznanie nároku je potom miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Miera úspechu v zásade závisí od vzťahu výsledku konania priznaného meritórnym rozhodnutím k žalobnému návrhu, ktorý žalobca vo veci samej vykonal. Podľa miery úspechu potom súd buď prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prípadne náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Môže tiež priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Odvolací súd je toho názoru, že aj keď súd prvého stupňa vyslovil spoluzavinenie žalobcu vo vzťahu k základu jeho nároku na náhradu škody vo výške 30%, táto okolnosť sama o sebe nemá vplyv na možnosť aplikácie ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia je podstatné, že o samotnej výške nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté na základe znaleckých posudkov, ako aj na základe úvahy súdu.
Žalobca sa domáhal celkovej náhrady na zaplatenie bolestného v sume 25 680,53 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňoval sumu 292 524,51 eur. Súd prvého stupňa pri určení výšky vychádzal zo znaleckého posudku a z úvahy vo vzťahu k navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že časť uplatňovaného nároku bola dobrovoľne uhradená zo strany žalovaného v priebehu konania (suma 18 118,06 eur).
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny správne vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Aj keď žalovaný výslovne nenamietal rozsah úkonov, ktoré boli vynaložené pri poskytovaní právnej služby žalobcovi, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne posúdil účelnosť vynaložených trov na uplatňovanie nároku žalobcu a správne stanovil aj výšku celkových trov konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie ako vecne správne.
Na základe uvedeného je vecne správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.