Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/82/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Matúša Staríčka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXXX/XX, I. a otca: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, B. L. M., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15. augusta 2022, č.k. -8, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení a nasl. (ďalej ), a , (ďalej ), ako aj ust. a , , , a , Zákona o rodine. Vecne súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec neosvedčil potrebu nariadenia ním požadovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia výchovného opatrenia presne špecifikovaného v petite návrhu, ktoré potrvá minimálne do zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, alebo počas doby 3 mesiacov.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní osvedčené, že styk otca s maloletým je upravený právoplatným rozhodnutím súdu, avšak dlhodobo sa nerealizuje. Rodičom maloletého a maloletému bola výchovným opatrením uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 30 konzultácií so psychológom v TENENET o.z., v intervaloch podľa určenia psychológa, a to za účelom obnovenia a upevnenia vzťahu otca s maloletým, zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého. K ukončeniu tohto výchovného opatrenia došlo počas rozhodovania o predmetnom neodkladnom opatrení. Podľa doručených mesačných správ psychológa maloletý odmieta stretnutia s otcom, odmieta s ním aj rozsiahlejšie komunikovať, otcovi neverí a podľa jeho vyjadrení by sa s otcom nerozprával, aj keby k nim prišiel, pretože (otec) stále klame a vymýšľa si. Otec vidí príčinu tohto problému najmä v tom, že syn má duševnú poruchu a nevyvíja sa zdravo, problémom je podľa navrhovateľa aj správanie matky. Súd prvej inštancie konštatoval, že ani jedna z uvedených príčin však v konaní preukázaná nebola, naopak zo správ TENENET o.z. aj zo znaleckého posudku v konaní č.k. vyplýva, že matka motivuje maloletého na stretnutia s otcom a maloletý nejaví žiadne príznaky duševnej poruchy. Súd mal podľa záverečnej správy za to, že otec napriek tomu, že podáva návrh na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, neprijal pozvanie do domácnosti matky, kde by zároveň mohol čas tráviť aj s maloletým, takisto na spoločnom poradenstve v Trnave sa zúčastnil len krátko a teda k poradenstvu s cieľom podporiť rodičovskú komunikáciu ani nedošlo. Otec podľa názoru súdu

v návrhu nijako neosvedčil potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Keďže navyše matka nesúhlasí s otcom navrhovanou organizáciou, ktorá by mala vykonávať opatrenia smerujúce k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi ( J. N. I., J., kontaktná osoba v organizácii Rada pre práva dieťaťa), bolo by neúčelné takto nariaďovať výchovné opatrenie neodkladným opatrením. Preto súd návrh otca zamietol a o trovách konania rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti tomuto uzneseniu sa otec v zákonnej lehote odvolal. Uviedol, že súd nespochybnil, že otec sa svojim návrhom domáhal komplexného riešenia komunikácie medzi rodičmi a teda otcovi nie je známy dôvod, ako by súd konal v neprospech maloletého ak by jeho návrhu vyhovel, pričom odkazuje aj na odôvodnenie uznesenia sp. zn. -9 zo dňa 19.01.2019, v ktorom sudkyňa zdôraznila potrebu komunikácie medzi rodičmi a nutnosť ponechania priestoru na výchovné pôsobenie aj druhému rodičovi, nakoľko jednostranná výchova dieťaťa má spravidla nepriaznivé následky na psychiku dieťaťa. Otec poprel, že by matka dieťa pripravovala na stretnutia s otcom, čoho dôkazom je skutočnosť, že mu syna ani raz neodovzdala. To, či je maloletý duševne zdravý, nemôže súd posúdiť a otec žiada, aby súd vyzval znalkyňu na vyjadrenie, či je maloletý podľa definície WHO zdravý, prípadne akou poruchou trpí. Poukázal tiež na to, že odcudzujúce konanie rodiča je podľa názoru ESĽP emočným týraním, ktoré vyžaduje rýchle a starostlivo zvážené opatrenia. Navrhol preto rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

5. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX.

8. Odvolací súd preskúmal podané odvolanie, oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k záveru, že pre vydanie rozhodnutia súdu neboli splnené procesné podmienky, keďže maloletý nebol v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Účastníkmi konania vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú rodičia a maloleté dieťa, pričom maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu v zmysle , podľa ktorého maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Súd preto je povinný vždy ako predbežnú otázku skúmať procesnú spôsobilosť dieťaťa v konkrétnom konaní a to v súlade s kritériami uvedenými v . V tomto prípade je účastníkom konania maloleté dieťa vo veku 9 rokov, preto vzhľadom na svoju nedostatočnú rozumovú a vôľovú vyspelosť musí byť v konaní zastúpené.

9. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

10. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

11. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

12. Podľa ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

13. Účastníkom konania je tu maloleté dieťa nízkeho veku, kde u jeho zákonných zástupcov (rodičov) je pochybnosť o možnej kolízii záujmov. Bolo preto namieste, aby súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka. Funkciou opatrovníka, ktorý má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní, pričom opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci. Opatrovník má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

14. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o prípad neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého podľa , v ktorom zákon upúšťa od nutnosti ustanovovať maloletému procesného opatrovníka ( ), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ustanoviť maloletému opatrovníka a aj jeho prostredníctvom zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

16. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd bol povinný prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok ex offo. V danej veci bol zistený nedostatok procesnej spôsobilosti maloletého, a keďže takýmto postupom súdu bolo maloletému odňaté právo konať pred súdom, keď nemohol uskutočňovať jemu patriace procesné práva, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní súd obratom ustanoví maloletému kolízneho opatrovníka, ktorého vyzve na vyjadrenie k návrhu otca, v prípade potreby môže v skrátených lehotách dokazovanie aj doplniť a následne súd posúdi, či tu je alebo nie je potreba nariadenia neodkladného opatrenia v záujme ochrany práv maloletého. Nové rozhodnutie súd stručne a výstižne zdôvodní tak, aby sa jeho právne závery opierali o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).