Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_39P-37-2022.pdf
PDF · 105.22 KB
Case nature
Subarea
39P/37/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny K., J. B. 4, K., dieťa rodičov: matky - D.. F. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. T. A. XXXX/XX, K., otca - X. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Q. Z. V., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.07.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie - uznesenie súdu o uložení výchovného opatrenia. Súdu v petite návrhu predkladá dve alternatívy riešenia na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi: (1) Rodičom maloletého L. Q. ukladá povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva prostredníctvom iného odborného poradenstva - vzdelávanie: „Komunikačný kurz pre dospelých“, alebo online kurz „Škola komunikácie“. (2) Komplexné riešenie komunikácie medzi rodičmi maloletého daniela Q. formou metodologického posúdenia súčasného stavu komunikácie medzi rodičmi, zhodnotenia motivácie rodičov smerom k zlepšovaniu, pomenovanie problémov, určenie cieľa, ako aj formy edukácie a poradenstva rodičom. Výchovné opatrenie, smerujúce k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi bude vykonávať emeritný profesor X.. P. K., X.. X. X.. P. K., X.. Určuje súd ako osobu, ktorá metodologicky vyhodnotí súčasnú a predchádzajúcu komunikáciu medzi rodičmi, navrhne intenzívne vzdelávanie, formu, frekvenciu a dĺžku procesu výchovného opatrenia. Ako vysokoškolský učiteľ v oblasti vzdelávania študentov pri komunikácii, s odbornými znalosťami psychológie, metodológie a iných odborných znalostí, bude viesť, vzdelávať, koučovať a tým radiť rodičom smerom k tomu, aby sa ich komunikácia zlepšila. Podľa návrhu výchovné opatrenie nadobudne účinnosť vydaním neodkladného opatrenia a odborné poradenstvo bude realizované ihneď, predovšetkým online formou, možné sú aj osobné stretnutia s rodičmi podľa návrhu pána K. a potrvá minimálne do zlepšenia komunikácie, čo potvrdia súhlasom obaja rodičia, alebo počas doby X mesiacov.
2. Otec vo svojom návrhu uviedol, že pred časom bolo rodine súdom uložené „výchovné opatrenie“, zamerané na zlepšenie a obnovenie vzťahu otca a syna. Súčasťou výchovného opatrenia bolo aj psychologické poradenstvo na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Výchovné opatrenie realizovalo o. z. K.. Ako uvádza navrhovateľ, hoci sa snaží so svojou bývalou manželkou komunikovať a navrhovať riešenia, nemá dojem, že by sa výsledok komunikácie zlepšil. Za kladný výsledok zlepšenej komunikácie je podľa názoru navrhovateľa odpovedanie, ak sa niekto opýta, alebo hľadanie riešení na zlepšenie stavu, aký teraz je. Kritériá na posúdenie toho, či niekto vie, alebo nevie komunikovať nie sú navrhovateľovi známe, preto by ich rád, ak existujú, rád vedel. Navrhovateľ by sa rád chcel vedieť dohodnúť s bývalou manželkou na tom, aby sa starali o ich syna spoločne, aby sa maloletý s otcom
pravidelne stretával. Navrhovateľovým pôvodným návrhom a cieľom bolo stretávanie sa každý druhý víkend od piatku do nedele a polovicu všetkých prázdnin. Zistenie navrhovateľa, že maloletý nemá zdravý vývin je dôvodom na navrhovateľove opakované snahy o vyliečeného poškodeného vzťahu syna a otca, vykonáva tak svoje rodičovského povinnosti, ktorými sú najmä starostlivosť o zdravý a všestranný vývin a kroky smerujúce k naplneniu radosti a blaha maloletého po všetkých stránkach. Bývalá manželka navrhovateľa má podľa navrhovateľa z jeho podaní, aj z informácií, ktoré jej navrhovateľ poslal, vedomosť o tom, že náprava vzťahu maloletého s otcom je možná a že cesty, rýchle a efektívne, existujú. Podľa navrhovateľa, jeho bývalá manželka tvrdí, že urobí čokoľvek pre obnovenie vzťahu maloletého s otcom, avšak na konkrétne návrhy reaguje odmietnutím, kritikou osoby navrhovateľa, alebo ignoráciou. Navrhovateľ podľa svojho návrhu má snahu o urýchlené riešenie zlepšenia komunikácie s bývalou manželkou a preto podáva návrh. K návrhu navrhovateľ priložil prílohu: Zhrnutie rôznych zistení a vyjadrení zo SSD Úradu práce.
3. Okresný súd Trnava uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti rozhodnutiu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že súd nespochybnil, že otec sa svojim návrhom domáhal komplexného riešenia komunikácie medzi rodičmi a teda otcovi nie je známy dôvod, ako by súd konal v neprospech maloletého ak by jeho návrhu vyhovel, pričom odkazuje aj na odôvodnenie uznesenia sp. zn. XP/X/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sudkyňa zdôraznila potrebu komunikácie medzi rodičmi a nutnosť ponechania priestoru na výchovné pôsobenie aj druhému rodičovi, nakoľko jednostranná výchova dieťaťa má spravidla nepriaznivé následky na psychiku dieťaťa. Otec poprel, že by matka dieťa pripravovala na stretnutia s otcom, čoho dôkazom je skutočnosť, že mu syna ani raz neodovzdala. To, či je maloletý duševne zdravý, nemôže súd posúdiť a otec žiada, aby súd vyzval znalkyňu na vyjadrenie, či je maloletý podľa definície WHO zdravý, prípadne akou poruchou trpí. Poukázal tiež na to, že odcudzujúce konanie rodiča je podľa názoru ESĽP emočným týraním, ktoré vyžaduje rýchle a starostlivo zvážené opatrenia. Navrhol preto rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave, ako súd druhej inštancie, uznesením č. k. XXCoP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXXnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že prvoinštančný súd v ďalšom konaní obratom ustanoví maloletému kolízneho opatrovníka, ktorého vyzve na vyjadrenie k návrhu otca, v prípade potreby môže v skrátených lehotách dokazovanie aj doplniť a následne súd posúdi, či tu je alebo nie je potreba nariadenia neodkladného opatrenia v záujme ochrany práv maloletého.
5. Okresný súd Trnava uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil maloletému v tomto konaní procesného opatrovníka pre maloletého. Zároveň vyzval procesného opatrovníka, aby sa v lehote XX dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Procesný opatrovník doručil súdu dňa XX.XX.XXXX vyjadrenie, v ktorom uvádza, že odporúča súdu návrh otca na neodkladné opatrenie zamietnuť. V zmysle vyjadrenia procesného opatrovníka otec maloletého v návrhu za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi uvádzal dve alternatívy. V prvej alternatíve absolvovanie vzdelávania „Komunikačného kurzu pre dospelých“ v druhej alternatíve výchovné opatrenie „smerujúce k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré bude vykonávať emeritný profesor X.. P. K., X..“ Otec maloletého v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, uvádza totožný dôvod na vydanie výchovného opatrenia, ktorý obsahuje už nariadené výchovné opatrenie. Výchovné opatrenie podľa návrhu otca má vykonávať X.. P. K., X.., ktorý je štatutárom Rady pre práva dieťaťa. Matka dieťaťa sa niekoľko krát, či už písomne alebo ústne aj počas pojednávania vo veci nariadenia výchovného opatrenia vyjadrila, že Rade pre práva dieťaťa nedôveruje a odmieta spoluprácu s ich pracovníkmi. Zo správ Tenenet o.z. o priebehu výchovného opatrenia bolo zrejmé, že sa snažili otcovi prispôsobiť, čo sa týka formy a času konzultácií. Otec počas práce zadával psychológom požiadavky a úlohy, ktorými podmieňoval spoluprácu. Počas realizácie výchovného opatrenia bolo zorganizované jedno spoločné stretnutie rodičov, na ktorom sa otec dožadoval prítomnosti a stretnutia so synom i napriek tomu, že bol upovedomený o priebehu a dôvode pohovoru. Pohovor trval 30 minút, ukončený bol odchodom otca maloletého. Otec rady a odporúčania psychológov odmietal. V záveroch znaleckého posudku PhDr. T. B. (poverená uznesením OS K. č.k. XXP/XX/XXXX-XXX vypracovaním znaleckého posudku), ako znalec odporúča, aby sa obaja rodičia (bez prítomnosti maloletého) nanovo zúčastnili odborného poradenstva, ktoré by mala realizovať akreditovaná inštitúcia, ktorej profesionalite bude dôverovať otec rovnako ako matka. Procesný opatrovník dal do pozornosti, že obaja rodičia môžu požiadať o odbornú pomoc odborníka alebo organizáciu v rámci vlastného výberu bez nariadenia súdu.
6. Súd nevyzýval matku maloletého, aby sa k návrhu vyjadrila, nakoľko takúto výzvu uskutočnil na adresu matky už aj Krajský súd v Trnave, pričom výzva matky zostala nezodpovedaná.
7. Súd si obratom žiadal pripojiť právoplatné rozhodnutie č. k. XXEm/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom toto rozhodnutie bolo súdu k spisu pripojené spolu s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCoE/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdené.
8. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 z. z. zákon o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
9. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
12. Podľa § 37 ods. 7 a 8 zákona o rodine (7) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. (8) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)
14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
17. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
18. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
19. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
20. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
21. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
22. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
23. Podľa § 360 ods. 1 zákona CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
24. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
25. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. (2) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (3)
26. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, najlepší záujem maloletého dieťaťa.
27. Súd pri rozhodovaní o nariadení výchovného opatrenia neodkladným opatrením prihliada vždy a prednostne na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ide o primárne požiadavku pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem
komplexný a jeho obsah by mal byť adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory, ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V intenciách najlepšieho záujmu dieťaťa súd dôsledne vyhodnocuje, či pristúpi k rozhodnutiu, ktoré by sa mohlo negatívne odzrkadliť na fyzickom alebo psychickom zdraví maloletého dieťaťa. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový a musí sa naň brať vždy ohľad, tento princíp musí byť vo všetkých ohľadoch priorizovaný. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (cit. článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Používanie prístupu založeného na hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa v rozhodovaní znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Významným v rámci prvkov posudzovania a určovania záujmu dieťaťa je zraniteľnosť dieťaťa. Orgány a rozhodujúci činitelia musia zohľadniť rôzne druhy a stupne zraniteľnosti každého dieťaťa, pretože každé dieťa je jedinečné a každú situáciu treba posúdiť z pohľadu tejto jedinečnosti (Výbor OSN pre práva dieťaťa (2013). Všeobecný komentár č. 14 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu, čl. 74).
28. Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie výchovného opatrenia neodkladným opatrením a s prílohami, obsahom spisu vedenom na tunajšom súde sp.zn. XXP/XX/XXXX, uznesením č.k. XXEm/X/ XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX uznesením KS v TT č. k. XXCoE/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a k veci uvádza nasledovné:
29. Uznesením č.k. XXEm/X/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zamietol návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým je upravený styk otca s maloletým. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že v predmetnom konaní nebol zistený predpoklad na nariadenie výkonu rozhodnutia, a to, že by matka dieťaťa ako povinná neplnila svoje povinnosti a maloletému v styku s otcom bránila, alebo ho naň riadne nepripravovala, resp. by negatívne ovplyvňovala jeho vzťah k otcovi. Dôvodom, ktorý súd posúdil ako ospravedlniteľný dôvod, ktorý bráni realizácii stretnutia, je nezáujem až strach maloletého sa s otcom stretávať. Jeho pôvodom je narušený vzťah medzi otcom a maloletým. Uznesenie je právoplatné. Druhoinštančný súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. V predmetnom konaní nebolo preukázané, že by matka neplnila povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, ale ani to, že by k realizácii styku v rozsahu vykonateľného rozhodnutia dochádzalo negatívnym pôsobením matky. Matka motivuje maloletého na stretnutia s otcom, primerane otvára výchovný priestor pre otca, nemá tendenciu vytlačiť otca zo života maloletého, nebolo zistené, že by v maloletom vyvolávala svojim výchovným pôsobením strach, ktorý by mal maloletý prežívať, keby poukázal pozitívnu citovú náklonnosť voči osobe otca, ako je o tom otec presvedčený.
30. Okresný súd Trnava uznesením č.k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX uložil matke, otcovi a maloletému L. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať XX konzultácií so psychológom v K. o.z., E. XX, Q., v intervaloch podľa určenia psychológa, a to za účelom obnovenia a upevnenia vzťahu otca s maloletým, zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého. K. o.z. posiela každý mesiac súdu správy o priebehu práce s rodinou. Podľa správy za mesiac jún 2022, počas sedenia s maloletým pracovali hlavne na podpore pozitívneho prežívania maloletého formou hry, čítania príbehov a kresba rodiny. Maloletý si doniesol sám spontánne knihu, ktorú dostal k narodeninám a chcel z nej čítať. Maloletému bolo položených niekoľko otázok ohľadom vzťahu otca s maloletým, pričom maloletého odpovede sú opätovne ladené v negatívnom zmysle, napríklad: „nie, to ja s ním (otcom) nechcem telefonovať, ale musím. Keď je jeho sobota 1 - 2 minúty poskypujeme, viac nechcem“, „aj keby sa (otec) zmenil, by som nechcel s ním rozprávať, lebo klame, vymýšľa si, ja mu proste neverím.“. Na otázku - Čo ti chýba od otca- maloletý odpovedal: „ja s ním nechcem byť, ani nič.“. Podľa vyjadrení maloletého na sedení, by sa s otcom nerozprával, aj keby k nim prišiel, pretože (otec) stále klame a vymýšľa si. Maloletý ocenil, že mal prirodzené - reálne pozadie v mobile keď s ním rozprával, otec bol na zmrzline. Zo Záverečnej správy organizácie vyplýva, že maloletý L. spolupracoval so psychologičkou, avšak k zmene jeho emocionálneho prežívania voči otcovi počas poradenstva nedošlo. Maloletý naďalej odmieta sa s otcom stretnúť. Telefonické a skype rozhovory vníma ako súdom stanovenú povinnosť a k zlepšeniu vzťahu medzi maloletým a otcom tieto rozhovory neprispievajú, nie sú prínosom. Podľa Záverečnej správy matka maloletého pozvala otca v júli do ich domácnosti, avšak otec pozvanie neprijal. Spoločné poradenstvo s oboma rodičmi súčasne sa realizovalo jedenkrát v Trnave s tým, že otec sa zúčastnil
krátko, mal len svoj zámer a k poradenstvu s cieľom podporiť rodičovskú komunikáciu ani nedošlo. Otec bol v rámci konzultácií vedený k tomu, že zmenu v správaní nemusí u dieťaťa vidieť v priebehu najbližších dní, týždňov. Zmena sa môže prejaviť aj neskôr. V správe sa tiež konštatuje, že s otcom maloletého sa im nepodarilo vytvoriť vzťah založený na vzájomnej dôvere, čo je veľmi dôležitý faktor pre dobrú spoluprácu. Dôvodom mala byť klientova prvotná nedôvera voči organizácii a nesúhlas so súdom nariadeným poradenstvom. Úlohu mohlo zohrať aj to, že poradenstvo sa realizovalo online formou, čo nikdy nenahradí osobný ľudský kontakt. Otec sa však online poradenstva zúčastňoval a nemal vyhýbavé tendencie. V závere bolo uvedených niekoľko odporúčaní na nadviazanie kontaktu a upevňovanie vzťahu s dieťaťom.
31. Výchovné opatrenie bolo uložené aj za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého. Toto opatrenie v čase podania návrhu otca ešte prebiehalo, pričom v čase rozhodovania súdu o tomto neodkladnom opatrení bola na súde doručená Záverečná správa. Podľa doručených mesačných správ maloletý však odmieta stretnutia s otcom, odmieta aj rozsiahlejšie komunikovať s otcom. Problémom je podľa navrhovateľa aj správanie matky. Ani jedna z uvedených príčin v konaní preukázaná nebola, naopak zo správ K. o.z. aj zo znaleckého posudku zo spisu XXP/XX/XXXX vyplýva, že matka motivuje maloletého na stretnutia s otcom a maloletý nejaví žiadne príznaky duševnej poruchy. Súd podľa Záverečnej správy má za to, že otec, napriek tomu, že podáva návrh na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, neprijal pozvanie do domácnosti matky, kde by zároveň mohol čas tráviť aj s maloletým. Takisto otec na spoločnom poradenstve v K. sa zúčastnil len krátko a teda k poradenstvu s cieľom podporiť rodičovskú komunikáciu ani nedošlo.
32. Otec maloletého sa svojim návrhom na nariadenie výchovného opatrenia neodkladným opatrením domáhal komplexného riešenia komunikácie medzi rodičmi maloletého. V návrhu však nijako neosvedčil potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Zo záverov a výsledkov výchovného opatrenia, ako aj z ostatného rozsiahleho spisového materiálu, a aj zo záverov znalca vyplýva, že matka motivuje maloletého k stretávaniu sa s otcom, otvára otcovi v primeranej miere výchovný priestor, matka nepôsobí negatívne na maloletého. Za účelom zlepšenia vzťahov sa už matka dobrovoľne, osobne a opakovane (so synom) podrobila psychologickému poradenstvu. Z uvedeného vyplýva, že matka si z výchovného opatrenia osvojila odporúčania a riadi sa nimi, je nápomocná k zlepšovaniu vzťahov. Súd zo spisového materiálu nezistil, že by maloletý trpel duševnou poruchou. Otec maloletého však na druhej strane pozvanie matky do spoločnej domácnosti neprijal, a ani celkom nevyužil možnosť poradenstva s cieľom podporiť rodičovskú komunikáciu. Spoločné poradenstvo s oboma rodičmi súčasne sa realizovalo len jedenkrát v K. s tým, že otec sa zúčastnil krátko, mal len svoj zámer, a teda cieľ poradenstva sa nenaplnil. Je teda na strane otca, aby maximálne naplnil a vyčerpal možnosti, ktoré sú mu poskytnuté. Skutočnosť, že závery výchovného opatrenia a postoj maloletého nie sú v súlade s predstavami otca, nezadáva dôvod na neustále podávanie výchovných opatrení a neodkladných opatrení. Naopak, podľa Záverečnej správy je nutné vyčkať na zmenu v správaní, nakoľko takáto zmena sa môže prejaviť neskôr.
33. Súd pre úplnosť uvádza, že otec doručil súdu mailom dňa XX.XX.XXXX návrh na nariadenie výchovného opatrenia do konania XXP/XX/XXXX (vo veci samej).
34. Súd tak má v zmysle vyššie uvedeného za to, že otec v návrhu na nariadenie výchovného opatrenia neodkladným opatrením nepreukázal (neosvedčil) relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali potrebu neodkladne upraviť pomery medzi rodičmi, a to zúčastnením sa odborného poradenstva alebo komplexného riešenia komunikácie medzi rodičmi. Je však potrebné, aby otec rešpektoval závery z týchto sedení, využíval priestor vytvorený matkou na výchovu maloletého a najmä, aby rešpektoval názory a postoje maloletého. Takisto, ak obaja rodičia nájdu zhodu v tom, že chcú vzájomnú komunikáciu riešiť cestou odborného poradenstva, môžu tak urobiť podľa vlastného výberu bez nariadenia súdu.
35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).