Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-5-2021.pdf
PDF · 164.68 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: JUDr. U., Z., D. IČO 37 868 250, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 22. 02. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 584725/2020 zo dňa 18. 12. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 584725/2020 zo dňa 18. 12. 2020 ako i rozhodnutie Mesta Šahy č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020 a v e c v r a c i a Mestu Šahy na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správca dane (Mesto Šahy) vydal rozhodnutie č. 302 zo dňa 17. 03. 2020, ktorým žalobcovi vyrubil poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie 01. 01. 2020 - 31. 12. 2020 v sume 90,50 eur (kategória nádoba 60 l vývoz, sadzba 1,740000 eur, počet nádob 1, počet vývozov 52, platnosť 01. 01. 2020 - 31. 12. 2020). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 13. 05. 2020, ku ktorému pripojil rozhodnutie správcu dane č. 421 zo dňa 31. 03. 2020, ktorým mu bol vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie 01. 01. 2020 - 31. 12. 2020 v sume 38,- eur, dodatok č. 3 zo dňa 01. 01. 2019 uzatvorený medzi vlastníkom a prenajímateľom I. T. - Hutnícka predajňa a žalobcom ako nájomcom (bez podpisu nájomcu) a informatívny výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Levice pod č. 420-17845 na obchodné meno: N.. U. S. - M., miesto podnikania: A. G. XXX/XX, D., prevádzkarne: R. 4, D.. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 368869/2020 zo dňa 07. 08. 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. V poradí druhým rozhodnutím č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020 správca dane vyrubil žalobcovi poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie 01. 01. 2020 - 31. 12. 2020 v sume 90,50 eur (kategória nádoba 60 l vývoz, sadzba 1,740000 eur, počet nádob 1, počet vývozov 52, platnosť 01. 01. 2020 - 31. 12. 2020)v sume 90,50 eur. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že vyrubuje poplatok za zriadenú prevádzku na R. ceste X/X v D., ktorý platí poplatník, ktorý je podnikateľom a je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na účel podnikania. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Levice pod č. 420-17845 vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt spĺňa podmienku podnikateľa
podľa § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Správca dane mal preukázané, že poplatník využíva priestory na R. ceste X/X, D., kde má zriadenú prevádzku na podnikateľské účely na základe nájomnej zmluvy. Podľa § 19 VZN č. 4/2019 je stanovená sadzba poplatku 0,0290 eur za liter komunálnych odpadov, pričom táto sadzba sa násobí počtom odvozov za kalendárny rok (52) a typom zbernej nádoby (60 l) - t.j. 1,74 x 52 odvozov, čo činí poplatok za rok 90,50 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 09. 2020, ku ktorému pripojil zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2006 uzavretú medzi prenajímateľom (I. T.) a nájomcom (N.. U. S., advokát so sídlom R. 4, D.) v znení dodatku č. 5 zo dňa 01. 07. 2015. o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
3. V administratívnom spise nachádza aj Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Šahy č. 4/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, schválené uznesením mestského zastupiteľstva č. 13-III./19-Z zo dňa 16. 12. 2019 ( ďalej aj „VZN č. 4/2019“ alebo „VZN“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2020. Uvedené všeobecne záväzné nariadenie stanovuje v § 19, v II. bode sadzbu poplatku za zber komunálneho odpadu pri množstevnom zbere 0,0290 eur za liter komunálnych odpadov. Počet odvozov za kalendárny rok je 52 pri každej veľkosti zbernej nádoby. V II. bode písm. a/ tohto nariadenia je uvedené „nádoba s objemom 60 l za fyzickú osobu - podnikateľa a právnickú osobu - podnikateľa, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samo zamestnancom“: 90,48 eur/nádoba/rok.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. O podanom odvolaní žalobcu zo dňa 30. 09. 2020 rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020 potvrdil.
5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody odvolania žalobcu a skutkový stav, ktorý zistil z administratívneho spisu. Správca dane rozhodnutím vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu poplatok v sume 90,50 eur na zdaňovacie obdobie rok 2020, a to podľa ust. § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 582/2004 Z.z.), podľa ktorého poplatok vyrubuje obec každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že vyrubuje poplatok podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého poplatok platí poplatník, ktorým je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra: 420-17845 vyplýva, že žalobca spĺňa podmienku podnikateľa podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona a zároveň spĺňa aj ďalšiu zákonnú podmienku, že ako podnikateľ užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania, čo preukazuje výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého žalobca má zriadenú prevádzkareň na adrese R. 4, D.. Správca dane mal taktiež preukázané, že žalobca využíva priestory prevádzkarne na podnikateľské účely na uvedenej adrese na základe nájomnej zmluvy. Vychádzajúc z Občianskeho zákonníka, za oprávnenie užívať nehnuteľnosť je možné považovať aj nájomný vzťah. Tieto skutočnosti preukazujú, že žalobca spĺňal v roku 2020 aj ďalšiu podmienku z ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., a to, že je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť, ktorou je podľa tohto zákona (ust. § 77 ods. 2 písm. a/) aj nebytový priestor, nachádzajúci sa na území obce, na účel podnikania. Túto skutočnosť žalobca sám potvrdil aj v odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia správca dane obsahovalo aj výpočet výšky poplatku, ktorý vychádzal zo sadzby poplatku určenej v § 19, bod II. písm. a/ VZN č. 4/2019, podľa ktorého správca dane stanovil pri množstvovom zbere sadzbu poplatku 0,029 eur za liter komunálneho odpadu a počet odvozov za kalendárny rok 52 pri zbernej nádobe s objemom 60 1 pre fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samozamestnancom“. Výpočet poplatku bol v súlade s ust. § 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že správca dane postupoval pri vyrubení poplatku žalobcovi ako daňovému subjektu na rok 2020 podľa platných právnych predpisov.
Žalobca neuviedol, v čom konkrétne mal správca dane brať do úvahy ním tvrdené skutočnosti, týkajúce sa inej fyzickej osoby (I. T. - vlastník nebytových priestorov, ktorý ich využíva na podnikanie
- prevádzkovanie svojho obchodu - R. predajne a prenájom kancelárskych priestorov za odplatu, t.j. nájomné) vo vzťahu k zdaňovaniu a vyrubeniu poplatku na rok 2020 z dôvodu splnenia podmienok poplatníka poplatku, určených zákonom č. 582/2004 Z.z., tak ako sú uvedené v rozhodnutí správcu dane. Vo veci vyrubenia poplatku žalobcovi na rok 2020 je námietka z nájomnej zmluvy (týkajúca sa toho, že správca dane nebral v úvahu skutočnosť, že s I. T., ako SZČO, má uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu zo dňa 20. 06. 2005, vrátane je dodatku č. 5 zo dňa 01. 07. 2015, na základe ktorej v cene nájmu 159,- eur mesačne je zahrnutá aj odplata za vývoz smetí) právne irelevantná, pretože žalobca spĺňa podmienky poplatníka poplatku v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., na základe čoho mu správca dane poplatok na rok 2020 vyrubil. Zároveň pritom platí ust. 55 ods. 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.), podľa ktorého dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného zákona (tým je aj zákon o miestnych daniach) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že trvalé bydlisko má na ul. G. XXX/XX v D., kde si ako dôchodca riadne platí poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad a zaplatením poplatku z podnikateľskej činnosti by išlo o nezákonnú duplicitnú platbu, žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by potvrdzovalo jeho tvrdenie o nezákonnosti vyrubenia poplatku z podnikateľskej činnosti. Zákonom č. 582/2004 Z.z. je dané, že poplatníkom poplatku je fyzická osoba toľkokrát, koľko poplatkových vzťahov tejto fyzickej osobe na území Slovenskej republiky vzniklo, okrem výnimiek, uvedených v ust. § 77 ods. 3 tohto zákona. Správca dane rozhodnutím vyrubil žalobcovi poplatok v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. na rok 2020 ako podnikateľovi, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Tieto skutočnosti žalobca sám potvrdil a žiadnym preukazným spôsobom v odvolaní nespochybnil, z čoho vyplýva, že správca dane svojim postupom dodržal zásadu zákonnosti pri správe daní podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. K tvrdeniu, že žalobca má kanceláriu na adrese D., R. cesta X u I. T. ako fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý tieto nebytové priestory využíva na podnikanie - prenájom za odplatu, žalovaný uviedol, že z výpisu zo živnostenského oprávnenia menovaného, vydaného Okresným úradom Levice, č. živnostenského registra: 402-8522, získaného na internete 14.12.2020, sa medzi predmetmi podnikania nenachádza „prenájom za odplatu“. Uvedené skutočnosti o tejto fyzickej osobe neoprávňujú správcu dane nevyrubiť poplatok žalobcovi na rok 2020. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu (o tom, že podľa § 19 bod II. písm. a/ VZN č. 4/2019 fyzickou osobou je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samozamestnancom“, pričom podľa žalobcu toto rozšírené ustanovenie o samo zamestnancovi, uvedené v predmetnom nariadení, nemá oporu v zákone, je v rozpore so zákonom o odpadoch a mesto išlo nad rámec zákona, preto je toto ustanovenie podľa názoru žalobcu nezákonné a nedôvodné) žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán nemá žiadnym zákonom danú právomoc posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy. V zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov je pre všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy určená kompetencia dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorú žalobca môže využiť podaním podnetu na príslušnej okresnej prokuratúre. Z uvedeného vyplýva, že podľa platného a účinného VZN sú jeho adresáti povinní sa riadiť až dovtedy, kým nie je zrušené, či už mestským zastupiteľstvom alebo rozhodnutím súdu. K námietke, že doteraz poplatok za TKO platil vlastník - prenajímateľ a užívateľ budovy Centrál na R. ceste X v D., a prečo má teraz platiť poplatok za TKO žalobca ako nájomca, ktorý užíva len kanceláriu, žalovaný uviedol, že jeho stanovisko k tejto námietke je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že žiadosť žalobcu o zrušenie rozhodnutia a zastavenie konania je právne irelevantná.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v žalobe
6. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie Mesta Šahy č. 4155 zo dňa 02. 09. 2020, ktorým mu bol vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 v sume 90,50 eur je podľa jeho názoru nedôvodné a nezákonné.
V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že poplatníkovi (žalobcovi) správca dane vyrubuje poplatok za zriadenú prevádzku na R. ceste X v D., rozhodnutím č. 4055, pričom mal za preukázané, že poplatník využíva nebytové priestory na R. ceste X v D. na základe nájomnej zmluvy. Ďalej konštatoval, že podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. poplatok platí poplatník, ktorým je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na účel podnikania, pričom z výpisu živnostenského registra mal za preukázané, že žalobca ako daňový subjekt spĺňa zákonom stanovenú podmienku podnikateľa podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ tohto zákona. Správca dane svoje rozhodnutie o vyrubení poplatku za TKO na rok 2020 nešpecifikoval a len konštatoval, že pre určenie výšky poplatku sa vychádzalo z počtu nádob a realizovaných vývozov, ktoré sú známe správcovi poplatku ku dňu vystavenia tohto rozhodnutia, opierajúc sa o Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Šahy č. 4/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ( ďalej aj „VZN č. 4/2019“ alebo „VZN“).
7. Žalobca má od 01. 01. 1998 zriadenú advokátsku kanceláriu v nebytových priestoroch budovy CENTRAL na R. X., D., ktorej vlastníkom a prenajímateľom v súčasnosti je I. T., R. X., D.. Od 01. 03. 2005 má živnostenské oprávnenie na sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) pod obchodným menom JUDr. U. S. - M. a miestom podnikania XXX XX D., A. G. XXX/XX, pričom má zriadenú prevádzku tejto realitnej kancelárie v nebytových priestoroch budovy CENTRÁL na R. X., D.. Trvalé bydlisko má žalobca na ul. G. v ŠZ., kde si riadne platí poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Za rok 2019 spolu s manželkou ako dôchodcovia zaplatili poplatok za komunálny odpad za rok 2019 v sume 29,90 eur. Zaplatením poplatku z podnikateľskej činnosti by išlo o duplicitnú platbu, teda raz ako daňovník fyzická osoba JUDr. U. S., A. G. XXX/XX, D. a druhý krát ako fyzická osoba (podnikateľ) N.. U. S. - M., A. G. XXX/XX, D.. Na adrese trvalého bydliska A. G. XXX/XX, D. žalobca nepodniká, nemá tam zriadenú žiadnu prevádzku, nakoľko prevádzku advokátskej a realitnej kancelárie má zriadenú na adrese R. X., D., kde podniká od roku 1998 a 2005. Žalovaný nevzal do úvahy tvrdenie, že I. T. ako fyzická osoba - podnikateľ užíva nebytové prostory na podnikanie - prenájom za odplatu, tieto priestory aj prevádzkuje, pričom sa (žalovaný) účelovo bráni konštatovaním, že z výpisu zo živnostenského oprávnenia menovaného vydaného Okresným úradom Levice sa medzi predmetmi podnikania nenachádza prenájom za odplatu. S I. T. má žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu, pričom v cene nájmu je zahrnutá aj odplata za vývoz smetí. Túto skutočnosť správca dane neberie do úvahy. Do začiatku roka 2019 poplatok za TKO za celú budovu CENTRÁL na R. X. X v D. platil výlučne prenajímateľ a vlastník budovy I. T., ktorý platil a doteraz platí mestu Šahy poplatok za TKO za 1.100 litrovú smetnú nádobu nachádzajúcu sa na dvore jeho budovy. Žalobca spolu s ostatnými nájomníkmi smeti z kancelárie vynáša do tejto nádoby, ktorá plne postačuje na vývoz smetí. Technicky si nevie predstaviť, kde by som mal mať 60 litrovú nádobu umiestnenú, pričom Technické služby mesta Šahy, by museli raz týždenne zobrať smeti, čo sa v praxi vôbec nerealizuje. Podľa § 19, bod II. písm. a/ VZN Mesta Šahy č. 4/2019 fyzickou osobou je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samozamestnancom“. Toto rozšírené ustanovenie o samozamestnancovi uvedené vo VZN Mesta Šahy nemá oporu v zákone a je v rozpore so zákonom o odpadoch. Žalovaný opiera svoje rozhodnutie o platné a účinné VZN č. 4/2019, podľa ktorého sú jeho adresáti povinní sa riadiť až dovtedy, kým nie je zrušené, či už mestským zastupiteľstvom alebo rozhodnutím súdu.
8. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 584725/2020 zo dňa 18. 12. 2020 ako i rozhodnutie Mesta Šahy č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020.
IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10. 09. 2021 k žalobe uviedol, že trvá na výroku svojho rozhodnutia, pričom poukázal na jeho odôvodnenie ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobca v žalobe neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia, pričom by neboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020 ako aj v rozhodnutí žalovaného č. 584725/2020 zo dňa 18. 12. 2020.
10. V ďalšej časti sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Správca dane rozhodnutím č. 4055 z 02. 09. 2020 vyrubil žalobcovi poplatok na zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 90,50 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 09. 2020 (príloha č. 12), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 09. 2020 potvrdil. Správca dane vyrubil poplatok žalobcovi na rok 2020 ako poplatníkovi, ktorý spĺňa podmienky určené v ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého poplatok platí poplatník, ktorým je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra: 420-17845 (ďalej „výpis zo živnostenského registra“) vyplýva, že žalobca je daňový subjekt s obchodným menom N.. U. S. - M., IČO 37 868 250, s miestom podnikania A. G. XXX/XX, D. a tým spĺňa podmienku podnikateľa podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z.. Zároveň spĺňa aj ďalšiu zákonnú podmienku, že ako podnikateľ užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Preukazuje to výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého má žalobca zriadenú prevádzkareň na adrese R. X., D.. Spisový materiál k žalobe obsahuje fotokópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20. 06. 2005 s dodatkom č. 5 (ďalej „nájomná zmluva“), ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom I. T., R. X, D., (ďalej „prenajímateľ“) a nájomcom JUDr. U., R., D., v zmysle ktorej sa účastníci dohodli na nájme nebytových priestorov v nehnuteľnosti vo vlastníctve prenajímateľa, ktorými sú 2 miestnosti
- kancelárie v budove na R. X v D., na účely ich prevádzkovania nájomcom ako advokátska a realitná kancelária. Tieto skutočnosti preukazujú, že žalobca spĺňal v roku 2020 aj ďalšiu podmienku z ust. § 77 ods. 2 písm. c) zákona č. 582/2004 Z.z., a to, že je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na podnikanie. Vyplýva to aj zo žaloby žalobcu, v ktorej potvrdzuje, že užíva nehnuteľnosť (nebytový priestor) nachádzajúcu sa na území obce (R. X, D.) na účel podnikania (advokátska a realitná kancelária). Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt spĺňal podmienky poplatníka poplatku v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., na základe čoho mu správca dane vyrubil poplatok za rok 2020. Námietka žalobcu je preto právne irelevantná. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane svoje rozhodnutie nešpecifikoval a len konštatoval, že pre určenie výšky poplatku sa vychádzalo z počtu nádob a realizovaných vývozov, opierajúc sa o VZN č. 4/2019, žalovaný konštatoval, že táto námietka nie je konkrétna, preto sa k nej nemožno relevantne vyjadriť. Okrem zdôvodnenia splnenia podmienok poplatníka poplatku žalobcom v roku 2020 správca dane v odôvodnení rozhodnutia sa pri určení výšky poplatku správca dane odvolal na § 19 VZN č. 4/2019, ktorý obsahuje sadzbu poplatku za liter komunálnych odpadov pri množstvovom zbere a počet odvozov za kalendárny rok, ktoré použil pri konkrétnom výpočte poplatku v odôvodnení rozhodnutia, pričom pre fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samozamestnancom“, je v písm. a/ tohto ustanovenia nariadenia určená zberná nádoba s objemom 60 litrov a poplatok vo výške 90,48 eur/nádoba/rok. Odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo aj konkrétny výpočet výšky poplatku. V zmysle ust. § 78 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením pri množstvovom zbere rôzne sadzby poplatku v závislosti od objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozov v rozsahu dolnej a hornej výšky poplatku určenej v odseku 1 písm. a/. Z uvedeného vyplýva, že pri určení poplatku správca dane vychádzal z VZN č. 4/2019 platného a účinného v roku 2020 a výpočet poplatku bol v súlade s ust. § 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. bol určený ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby. Žalobca v žalobe (šiesty odsek na strane 2) sám uviedol skutočnosti, ktoré preukazujú, že spĺňa podmienku poplatníka poplatku podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., t.j., že je podnikateľom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/, c/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Taktiež potvrdil, že užíva nehnuteľnosť - nebytové priestory na území mesta Šahy, ktoré má v prenájme za účelom zriadenia advokátskej a realitnej kancelárie, t.j. plní aj ďalšie podmienky platiteľa poplatku podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., a to, že užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na účel podnikania. Nebytové priestory, ktoré žalobca užíva na účel podnikania, sú súčasťou legislatívnej skratky „nehnuteľnosť“, zavedenej v ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.. Žalobca pri jeho tvrdeniach v tejto časti žaloby neuviedol žiadne právne predpisy, ktoré by správca dane, resp. žalovaný svojim postupom porušil. K tvrdeniu žalobcu, že trvalé bydlisko má na ul. G. XXX/XX v D., kde si riadne platí poplatok a za rok 2019 spolu s manželkou, ako dôchodcovia, zaplatili poplatok za rok 2019 v sume 29,90 eur, žalovaný uviedol (odhliadnuc od toho, že žalobcom napadnuté rozhodnutia sa týkajú vyrubenia poplatku na zdaňovacie obdobie roka 2020), že uvedený postup vychádza z ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt. V zmysle tohto ustanovenia zákona č. 582/2004 Z.z. správca dane postupoval, keď žalobcovi vyrubil poplatok
na rok 2020 ako fyzickej osobe z dôvodu jej trvalého pobytu v meste Šahy. Pri svojom tvrdení žalobca neuviedol žiadny právny predpis, ktorý by správca dane porušil vydaním rozhodnutia o vyrubení poplatku žalobcovi za rok 2020 ako podnikateľovi podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z.. K tvrdeniu o duplicitnom zaplatení poplatku (raz ako daňovník fyzická osoba N.. U. S., A. G. XXX/ XX, D. a druhýkrát ako fyzická osoba - podnikateľ JUDr. U. S. - M., A. G. XXX/XX, D.) žalovaný uviedol, že žalobca neoznačil žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by správca dane svojim postupom porušil. Fyzická osoba je poplatníkom poplatku v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. toľkokrát, koľko poplatkových vzťahov tejto fyzickej osobe na území Slovenskej republiky vzniklo, okrem výnimiek, uvedených v ust. § 77 ods. 3 tohto zákona. K tvrdeniam žalobcu (strana 3 žaloby), že na adrese trvalého bydliska A. G. XXX/XX (správne malo byť uvedené č. XXX/XX), D. nepodniká, nakoľko má zriadenú prevádzku advokátskej a realitnej kancelárie na adrese R. X., D. a že na adrese trvalého bydliska nemal, ani nemá zriadenú žiadnu prevádzku, žalovaný konštatoval, že sám žalobca uviedol preukazné splnenie všetkých podmienok poplatníka poplatku podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2006 Z.z., týkajúcich sa jeho osoby ako podnikateľa, ktorý užíva nehnuteľnosť (nebytové priestory) na území mesta na účel podnikania (realitná a advokátska kancelária) na adrese R. X., D., t.j. nie na adrese jeho trvalého pobytu. Na základe uvedeného mu správca dane vyrubil rozhodnutím poplatok na zdaňovacie obdobie rok 2020. Je právne irelevantné tvrdenie o zahrnutej odplate za vývoz smetí v nájomnej zmluve, pretože podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a podľa ust. § 99 ods. 4 tohto zákona správou poplatku podľa ust. § 2 ods. 2 nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Žalobca neuviedol žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu, ktoré by správca dane svojim postupom porušil. Irelevantná je i námietka na strane č. 4 žaloby (od začiatku roka 2019 poplatok za TKO za celú budovu CENTRÁL na R. X. v D. platil výlučne prenajímateľ a vlastník budovy I. T., ktorý platil a doteraz platí mestu Šahy poplatok za TKO za 1.100 litrovú smetnú nádobu nachádzajúcu sa na dvore jeho budovy, do ktorej žalobca vynáša smeti z kancelárie, ktorá podľa žalobcu plne postačuje na vývoz smetí a žalobca si technicky nevie predstaviť, kde by mal mať 60 litrovú nádobu umiestnenú, pričom Technické služby mesta Šahy, by museli raz týždenne zobrať smeti, čo sa v praxi vôbec nerealizuje). Žalobca spĺňa podmienky poplatníka poplatku v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., na základe čoho mu správca dane poplatok na rok 2020 vyrubil. Podľa ust. § 77 ods. 1 písm. a/ až f/ tohto zákona sa poplatok platí za činnosti nakladania s komunálnym odpadom, za triedený zber zložiek komunálneho odpadu, za náklady spôsobené nedôsledným triedením zložiek komunálneho odpadu a činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom. Z uvedeného vyplýva, že v zákone č. 582/2004 Z.z. nie je poplatok naviazaný na produkovanie odpadu, ale sa platí za uvedené konkrétne činnosti a náklady. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu (o tom, že I. T. ako fyzická osoba - podnikateľ „zariadil“ u správcu dane, aby sám nemusel platiť poplatok za TKO za celú budovu, t.j. aby sa tento poplatok rozložil na ostatných nájomcov budovy, pričom správca dane na tento účel upravil ustanovenie o samo zamestnancovi uvedené vo VZN č. 4/2019) žalovaný uviedol, že nie je podložené žiadnym dôkazom a jedná sa len o názor žalobcu, ktorý nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Uvedené názory o „vplyve“ fyzickej osoby na správcu dane neoprávňujú správcu dane nevyrubiť poplatok žalobcovi na rok 2020. Žalobca ďalej na strane 4 žaloby citoval § 19 bod II. písm. a/ VZN č. 4/2019, podľa ktorého fyzickou osobou je podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samozamestnancom“, pričom bol toho názoru, že toto rozšírené ustanovenie o samozamestnancovi, uvedené vo VZN č. 4/2019 nemá oporu v zákone a je v rozpore so zákonom o odpadoch. K tomu žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol žiadny konkrétny rozpor so zákonom o odpadoch a žalovaný nemá žiadnym zákonom danú právomoc posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy. V zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov je pre všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy určená kompetencia dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Preto podľa platného a účinného VZN sú jeho adresáti povinní sa ním riadiť až dovtedy, kým nie je zrušené, či už mestským zastupiteľstvom alebo rozhodnutím súdu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
11. V podaní zo dňa 26. 07. 2021 žalobca doplnil žalobu zo dňa 22. 02. 2021, pričom v podstate zopakoval jej dôvody a uviedol, že na Okresnú prokuratúru Levice podal podnet na preskúmanie zákonnosti VZN mesta Šahy č. 4/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady, pričom na základe jeho podnetu podal prokurátor protest proti § 19 ods. 2 písm. a/ VZN č. 4/2019. 12. Na základe žiadosti žalobcu v žalobe podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP správny súd nariadil na prejednanie žaloby pojednávanie, na ktorom sa žalobca vyjadril v zmysle svojich vyššie uvedených písomných podaní. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 04. 10. 2022, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 12. 2020 ako i rozhodnutie správcu dane (správneho orgánu prvého stupňa) zo dňa 02. 09. 2020, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto obe žalobou napadnuté rozhodnutia, t.j. rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že obe tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2020, obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok“). Podľa § 77 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, poplatok sa platí za a/ činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, b/ činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, okrem biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad a parkov od poplatníkov podľa odseku 2 písm. b) a c), c/ triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, od poplatníkov podľa odseku 2 písm. a), d/ náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a e/ náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu,26) f/ činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a/ fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt 27) alebo prechodný pobyt 28) alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu 29) alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, 30) vinicu, 31) ovocný sad, 32) trvalý trávny porast 33) na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku 34) a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha 35) (ďalej len "nehnuteľnosť"), b/ právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c/ podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatníkom je len raz a poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak poplatník nemá v obci trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je oprávnený na území obce užívať alebo užíva viac nehnuteľností, poplatok platí a poplatníkom je len raz. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti obce. Podľa § 78 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je a/ najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu alebo najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 eura za jeden kilogram komunálnych odpadov
vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, b/ najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň, c/ najmenej 0,015 eura a najviac 0,078 eura za kilogram drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením 11) pri množstvovom zbere rôzne sadzby poplatku v závislosti od objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozov v rozsahu dolnej a hornej výšky poplatku určenej v odseku 1 písm. a). Podľa § 79 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na zdaňovacie obdobie, ako a/ súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník podľa § 77 ods. 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo b/ súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c). Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak poplatník využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím. Ak je v obci, v jednotlivej časti obce podľa § 17a, v jednotlivom katastrálnom území, pre poplatníkov obývajúcich, užívajúcich určité druhy nehnuteľností alebo sídliacich v určitých druhoch nehnuteľností zavedený množstvový zber, pričom obec vyrubuje poplatok rozhodnutím a súčasne nehnuteľnosť má oprávnenie užívať alebo užívajú viacerí poplatníci a nemajú určeného zástupcu, obec vyrubí poplatok každému z nich do výšky ich podielu na poplatku z celkového počtu poplatníkov užívajúcich zbernú nádobu priradenú k určitej nehnuteľnosti. Podľa § 83 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s § 78 ods. 1, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1, podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2. Podmienky na zníženie alebo odpustenie poplatku sa vzťahujú na všetkých poplatníkov podľa § 77 ods. 2 písm. a) rovnako z dôvodu vzniku poplatkovej povinnosti. Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením 11) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku aj podľa objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozu v súlade s § 78 ods. 4, zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku poplatníkovi, ktorým je fyzická osoba v hmotnej núdzi, fyzická osoba staršia ako 62 rokov, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, prevažne alebo úplne bezvládna fyzická osoba alebo poplatníkovi, ktorý preukáže, že vytriedil určený podiel zložiek komunálneho odpadu; vekovú hranicu poplatníka, ktorým je fyzická osoba staršia ako 62 rokov, môže obec zvýšiť. Obec môže všeobecne záväzným nariadením11) zaviesť množstvový zber k 1. januáru zdaňovacieho obdobia v obci, v jednotlivej časti obce podľa § 17a, v jednotlivom katastrálnom území alebo pre poplatníkov obývajúcich alebo užívajúcich určité druhy nehnuteľností alebo sídliacich v určitých druhoch nehnuteľností. Podľa § 99 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, správu miestnych daní podľa § 2 ods. 1 písm. b) až h) a poplatku podľa § 2 ods. 2 vykonáva obec, ktorá ich na svojom území zaviedla. Správou miestnych daní podľa § 2 ods. 1 a poplatku podľa § 2 ods. 2 nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Podľa § 102 vyššie citovaného zákona, na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak. ___________________ 11) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 47) Zákon č. 563/2009 Z.z.
15. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2020, na účely tohto zákona sa rozumie a/ správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a) Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. Podľa § 55 ods. 15 vyššie citovaného zákona, dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 1) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. _________________________ 1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z.z. Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3) § 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16. Podľa § 80 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2020, množstvový zber je zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu108) vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas; tým nie je dotknuté ustanovenie § 81 ods. 12. Podľa § 81 ods. 18, 19, 20 vyššie citovaného zákona, ak obec zavedie na svojom území alebo jeho časti množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, je povinná umožniť pôvodcom komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka a/ individuálne určenie intervalu odvozu komunálnych odpadov z miesta určeného obcou podľa odseku 9 písm. d), pričom pri iných ako biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch môže byť tento interval aj dlhší ako 14 dní, alebo b/ výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení podľa odseku 8; ak ide o pôvodcov komunálnych odpadov, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, alebo ak ide o bytový dom, výber veľkosti zbernej nádoby je možný len po dohode všetkých pôvodcov, ak sa tí nedohodnú, rozhodne obec. Obec, na ktorej území nie je zavedený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu, je na základe žiadosti povinná zaviesť množstvový zber u takej právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý preukáže, že a/ množstvo ním vyprodukovaných komunálnych odpadov je presne merateľné, b/ komunálne odpady sú až do ich odvozu vhodne zabezpečené pred stratou, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom. Obec môže zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.
17. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 12. 2020, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (Mesta Šahy) č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 v sume 90,50 eur, ktorý sa v zmysle ust. § 2 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009) považuje za daň podľa osobitných predpisov, t.j. i podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 582/2004 Z.z.), pričom správcom takejto dane je obec podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z..
18. Povinnosť obce, resp. mesta (ďalej len obec) vyberať poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z.. V predmetnej veci obec vyrubila žalobcovi ako poplatníkovi poplatok za komunále odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 rozhodnutím č. 4055 zo dňa 02. 09. 2020. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že obec považovala žalobcu za poplatníka podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., teda z dôvodu, že sa jedná o podnikateľa, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. Nebolo sporné, že žalobca ako fyzická osoba má trvalý pobyt na adrese A. G. XXX/XX, D., pričom zároveň je ako fyzická osoba podnikateľom, ktorý podniká pod obchodným menom N.. U. S. - M., s miestom podnikania A. G. XXX/XX, D. a má zriadenú prevádzkareň na adrese R. X, D. (čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra žalobcu), pričom adresa trvalého pobytu je zároveň aj miestom jeho podnikania. Ďalej nebolo sporné, že žalobca priestory prevádzkarne na adrese R. X, D. využíva na podnikateľské účely ako nájomca na základe nájomnej zmluvy uzavretej s prenajímateľom. Žalobca však tvrdil, že zaplatením takto vyrubeného poplatku by sa v jeho prípade jednalo o duplicitnú platbu, a to raz ako fyzická osoba N.. U. S., s adresou trvalého pobytu A. G. XXX/ XX, D. a druhý raz ako fyzická osoba - podnikateľ N.. U. S. - M., s adresou trvalého pobytu a miestom podnikania A. G. XXX/XX, D., pričom na tejto adrese nemá zriadenú prevádzkareň. Túto má zriadenú na adrese R. X, D., kde aj reálne vykonáva podnikateľskú činnosť (prevádzka advokátskej a realitnej kancelárie). Žalovaný bol toho názoru, že žalobca ako fyzická osoba je poplatníkom toľkokrát, koľko poplatkových vzťahov mu vzniklo ako fyzickej osobe, okrem výnimiek uvedených v ust. § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v ust. § 77 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. je definovaný poplatník za odpady, ktorým je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá takýto odpad produkuje na území obce. Vychádza sa zo zásady, že každá osoba je pôvodcom komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu v obci, ak sa zdržiava (aj krátkodobo) na jej území. Pri určení poplatníka sa uplatňuje užívateľský princíp poplatníka k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území obce. Poplatník sa delí na tri základné skupiny: fyzické osoby, právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie. Právnické osoby a podnikatelia sa rozlišujú len podľa toho, či nehnuteľnosť, ktorú užívajú, je, alebo nie je určená na podnikanie.
19. Poplatníkom v prvej skupine (ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.) je každá fyzická osoba, ak má v obci trvalý alebo prechodný pobyt alebo je oprávnená užívať alebo užíva v obci nehnuteľnosť. V druhej skupine je poplatníkom právnická osoba za predpokladu, že užíva nehnuteľnosť určenú na iný účel ako na podnikanie a v tretej skupine (ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z.) je poplatníkom podnikateľ, ktorý užíva nehnuteľnosť na podnikanie. Ustanovenie § 77 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. zamedzuje viacnásobnému spoplatneniu poplatníka, ktorý by inak spĺňal definíciu poplatníka v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. a/ až c/ tohto zákona, pričom v konkrétom prípade žalobcu, by sa jednalo o definíciu poplatníka v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. a/, c/ zákona. Z ust. § 77 ods. 3 veta tretia zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že ak má poplatník podľa ust. § 77 ods. 2 písm. a/ tohto zákona v obci trvalý pobyt a súčasne je podľa ust. § 77 ods. 2 písm. c/ tohto zákona fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu. Táto zásada sa neuplatňuje, ak je v časti obce zavedený množstvový zber, ktorý sa vzťahuje na poplatníka. 20. V danom prípade žalobca nemá zriadenú prevádzkareň na adrese svojho trvalého pobytu, ktorá je zároveň miestom jeho podnikania, ale prevádzkareň má zriadenú na adrese R. X., D., ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra žalobcu, ktorý je súčasťou predloženého administratívneho spisu. Poplatok za komunálne odpady mu bol vyrubený ako poplatníkovi v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., pričom správca dane (správny orgán prvého stupňa) sa v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 02. 09. 2020 odvoláva na svoje Všeobecne záväzné nariadenie mesta Šahy č.
4/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne dopady a drobné stavebné odpady (ďalej aj VZN č. 4/2019), resp. v jeho odôvodnení poukazuje na § 19 VZN č. 4/2019. Ustanovenie § 19 VZN č. 4/2019 obsahuje okrem iného i túto úpravu: „Sadzby poplatku za zber komunálneho odpadu I. Mesto Šahy stanovuje sadzbu poplatku 0,0904 € za osobu a kalendárny deň v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje sadzba pre množstvový zber (cca 33,00 €/rok). II. Mesto Šahy stanovuje pri množstvovom zbere sadzbu poplatku 0,0290 € za liter komunálnych odpadov. Počet odvozov za kalendárny rok je 52 pri každej veľkosti zbernej nádoby. Typy zberných nádob: a) nádoba s objemom 60 l za fyzickú osobu - podnikateľa a právnickú osobu - podnikateľa, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania a je „samo zamestnancom“: 90,48 €/nádoba/rok,“ Napriek takto stanovenej sadzbe 0,0290 eur za liter komunálneho odpadu správny orgán prvého stupňa uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia zo dňa 02. 09. 2020 pri nádobe s objemom 60 l sadzbu 1,740000 eur a počet vývozov 52. Naopak, v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol sadzbu 0,0290 eur za liter komunálnych odpadov s tým, že táto sa násobí počtom odvozov za kalendárny rok (52) a typom zbernej nádoby (60 l) - t.j. 1,74 x 52 odvozov činí poplatok za rok 90,50 eur. Uvedený rozpor medzi výrokovou časťou a odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je jedným z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko nie je zrejmé z akej konkrétnej sadzby správca dane vychádzal. Ďalej správny súd uvádza, že zavedenie množstvového zberu komunálneho odpadu upravuje ust. § 81 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 79/2015 Z.z.) tak, že je na príslušnej obci, či na svojom území zavedie množstvový zber komunálneho odpadu alebo ho nezavedie a či ho zavedie pre všetkých pôvodcov komunálneho odpadu alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálneho odpadu. Z uvedeného vyplýva, že otázka, či obec, resp. v tomto prípade mesto, zavedie alebo nezavedie množstvový zber a pre ktoré kategórie pôvodcov odpadov ho zavedie, ako aj spoplatňovanie tohto zberu odpadu je výlučne záležitosť, ktorá je na posúdení miestnej samosprávy v rámci jej diskrečnej právomoci. Túto právomoc zveril zákonodarca obci vo forme zákonného zmocnenia na vydanie normatívneho právneho aktu, a to všeobecne záväzného nariadenia. Uvedené jednoznačne vyplýva i z ust. § 83 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorého obec môže všeobecne záväzným nariadením zaviesť množstvový zber k 1. januáru zdaňovacieho obdobia v obci, v jednotlivej časti obce podľa § 17a, v jednotlivom katastrálnom území alebo pre poplatníkov obývajúcich alebo užívajúcich určité druhy nehnuteľností alebo sídliacich v určitých druhoch nehnuteľností. Z VZN č. 4/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré bolo schválené dňa 16. 12. 2019 a účinnosť nadobudlo od 01. 01. 2020 nevyplýva, či mesto zaviedlo alebo nezaviedlo množstvový zber komunálneho odpadu, resp. pre ktoré kategórie poplatníkov ho zaviedlo. Správny súd je toho názoru, že zavedenie množstvového zberu komunálneho odpadu a určenie kategórií poplatníkov, ktorých sa množstvový zber týka, nemožno zamieňať so stanovením poplatku za množstvový zber. Toto vyplýva z príslušných vyššie citovaných právnych predpisov (14. a 16. bod tohto rozsudku), v zmysle ktorých orgán územnej samosprávy (teda obec alebo v tomto prípade mesto) zavádza jednak systém zberu a nakladania s komunálnym odpadom (napr. množstvový zber) a jednak zavádza systém poplatkov za komunálny odpad. Predpokladom zavedenia systému poplatkov za komunálny odpad je zavedenie systému nakladania s ním, ktorý môže zahŕňať i systém množstvového zberu, ale v takom prípade musí byť zrejmé, koho sa zavedenie tohto systému týka, čo v predmetnej veci v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje, rovnako ako v rozhodnutí žalovaného.
21. Žalobca v žalobe okrem iného namietal konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa v jeho rozhodnutí, že pre učenie výšky poplatku sa vychádzalo z počtu nádob a realizovaných vývozov. Zároveň uviedol, že technicky si nevie predstaviť, kde by mal mať umiestnenú 60 l nádobu, z ktorej by príslušná organizácia musela raz týždenne zobrať smeti, čo sa však v praxi nerealizuje. V tejto súvislosti považuje správny súd potrebné poukázať na ust. § 81 ods. 18 zákona č. 79/2015 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak obec zavedie na svojom území alebo jeho časti množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, je povinná umožniť pôvodcom komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka, individuálne určenie intervalu odvozu komunálnych odpadov z miesta určeného obcou podľa odseku 9 písm. d/ tohto zákona alebo výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení podľa odseku 8 zákona.
Správny súd sa už vyššie zaberal tým, že z VZN č. 4/2019 nevyplýva zavedenie množstvového zberu komunálneho odpadu na území mesta alebo jeho časti, resp. určenie pôvodcov komunálneho odpadu, ktorých by sa takýto zber mal týkať. V predmetnom nariadení sú v § 19 upravené len sadzby poplatku za zber komunálneho odpadu, a to v I. bode je sadzba poplatku 0,0904 eur za osobu a kalendárny deň v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje sadzba pre množstvový zber a v II. bode je stanovená pri množstvovom zbere sadzba poplatku 0,0290 eur za liter komunálnych odpadov a platenie poplatkov podľa typu zberných nádob (objem 60 l, 110 l, 120 l, 240 l a 1100 l), podľa jednotlivých kategórií pôvodcov (fyzická osoba - podnikateľ, právnická osoba - podnikateľ) a podľa účelu užívania nehnuteľnosti (účel podnikania, iný účel ako podnikanie). Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovi bol vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za 60 l nádobu s počtom vývozov 52. Nie je však z neho zrejmé, či si takúto veľkosť zbernej nádoby určil žalobca, resp., či si určil interval odvozu komunálnych odpadov, pričom toto určenie je obec povinná (mesto povinné) umožniť v prípade zavedenia množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu na svojom území alebo jeho časti pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka.
22. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 09. 2020 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť a neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný ako príslušný odvolací daňový orgán takéto rozhodnutie podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. V zmysle ust. § 74 ods. 2 tohto zákona je povinnosťou žalovaného preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán teda preskúma rozhodnutie v rozsahu, ktorý zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z podaného odvolania. Žalobca v odvolaní zo dňa 30. 09. 2020 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal, že na adrese trvalého bydliska (kde si riadne platí poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad) a miesta podnikania nepodniká, ale ako podnikateľ má zriadenú prevádzkareň na inej adrese v meste Šahy a zaplatením poplatku z podnikateľskej činnosti by išlo o duplicitnú platbu. Je skutočnosťou, že žalobca v podanom odvolaní nenamietal vyrubenie poplatku za zber komunálneho odpadu pri množstvovom zbere, ani veľkosť zbernej nádoby, resp. interval odvozov odpadu. Z ust. § 74 ods. 2 veta druhá vyššie citovaného zákona, však vyplýva, že odvolací orgán (žalovaný) pri preskúmavaní rozhodnutia prihliadne i na okolnosti, ktoré neboli účastníkom konania namietané a ktoré by mohli ovplyvniť výrokovú časť rozhodnutia, a to tak v prospech, ako aj v neprospech odvolávajúceho sa, pričom nie je viazaný len jeho návrhmi. Správny súd je toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného prihliadnuť na vyššie uvedené pochybenie správcu dane pri vydaní jeho rozhodnutia spočívajúce v nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia a z tohto pochybenia vyvodiť i zákonu zodpovedajúci skutkový a právny záver. Podľa názoru súdu sa jedná o také pochybenie, na ktoré mal žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne prihliadnuť a pokiaľ tak neurobil, zaťažil i svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť rozhodnutia, resp. nedostatok jeho dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. Správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný budú v ďalšom konaní v zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP viazané vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu a ujasnia si postavenie žalobcu ako poplatníka poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa ust. § 77 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 582/2004 Z.z.. Ďalej bude potrebné si ujasniť, či v meste Šahy bol určený množstvový zber komunálneho odpadu (nie len sadzba poplatku v prípade množstvového zberu) a na základe čoho, či sa toto určenie týka i žalobcu, či si v takom prípade zvolil veľkosť nádoby na odpad a frekvenciu jej vývozu a pod.. S poukazom na zistené skutočnosti, správny orgán prvého stupňa ako správca dane, ktorému súd vrátil vec na ďalšie konanie, zvolí v predmetnej veci adekvátny postup v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z., pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní, a to po skutkovej i právnej stránke.
23. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).
24. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.