Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-34-2015.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Subarea
13Co/34/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35838825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: Q. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. - N., F., H. S., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému ustanoveným opatrovníkom N.. N. N., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, o zaplatenie 1.857,01 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 5.12.2014 č.k. 13C/119/2013-90, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 20,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že vstup OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, je prípustný. Druhým výrokom konanie zastavil. Zároveň upravil Daňový úrad H. vrátiť žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia súdny poplatok v sume 104,30 eur, zaplatený na účet Okresného súdu C.. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Posledným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 178,74 eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu, z obsahu ktorého nevyplýva, že by bolo motivované správaním žalovaného, teda že žalovaný splnil to, čo žalobca požadoval návrhom na začatie konania, a teda z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca. Náhrada trov konania by patrila žalovanému, ktorý však náhradu trov nežiadal. Nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka závisí do toho, či nárok na náhradu trov vznikne účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. V danom prípade žalovaný mal nárok na náhradu trov konania a preto v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. patrí náhrada trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, pozostávajúcich z odmeny určenej podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony t.j. prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie k návrhu po 81,33 eur za 1 úkon a z režijného paušálu 2 x 8,04 eur.
Proti uzneseniu, len proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil v tejto časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu trovy odvolacieho konania. Zastáva názor, že súd vec nesprávne právne posúdil. Tvrdí, že ak žalobca podá na súde námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania, samotné vedľajšie účastníctvo nenastáva momentom oznámenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ale až právoplatným rozhodnutím súdu o pripustení vstupu. Okresný súd o námietke vstupu rozhodol uznesením sp. zn. 13C/119/2013-90 zo dňa 5.12.2014, pričom predmetné uznesenie nenadobudlo do dnešného dňa právoplatnosť. S poukazom na uznesenie NS SR z 30.07.2012, sp. zn. 5 Cdo 47/2012, ako aj na skutočnosť, že rozhodnutie súdu o pripustení občianskeho združenia do konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, má za to, že súd pochybil, ak s takýmto subjektom konal a takémuto subjektu priznal náhradu trov konania, nakoľko toto združenie nie je právoplatným účastníkom konania, ktorému by prípadná náhrada trov konania mohla patriť. Žalobca vzal späť svoj návrh na vydanie platobného rozkazu ešte pred právoplatným pripustením občianskeho združenia do konania. Po späťvzatí návrhu došlo k zastaveniu konania a vec bola ukončená bez meritórneho rozhodnutia vo veci a bez uloženia akýchkoľvek povinností žalovanému. Preto úkon vedľajšieho účastníka (vyjadrenie zo dňa 15.5.2012) nie je úkonom potrebným na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého v konaní vystupoval, lebo tento úkon nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a keďže vedľajší účastník nevykonal žiadne úkony v prospech účastníka, na strane ktorého vystupoval, ktoré by boli účelné, nie je účelným ani úkon prevzatie a príprava zastúpenia. Ďalej uviedol, že novelou Občianskeho zákonníka (účinnou od 01.05.2014) súd ex offo prihliada na premlčanie nároku žalobcu ako aj na ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky v súvislosti s ochranou spotrebiteľa. Touto cestou poukázal na neúčelnosť vstupu občianskych združení do konaní a ich nárokov na náhradu trov konania, pretože k účinnej ochrane práv žalovaných - spotrebiteľov dochádza zo strany súdu. Hromadné vstupy vedľajších účastníkov do konaní formulárovými podaniami sú často zámerné a účelové s jediným cieľom obohatiť sa.
Žalovaný ani vedľajší účastník na jeho strane sa na odvolanie žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, jeho rozhodnutie v tejto súvislosti je vecne nesprávne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V prejednávanom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovaného podaním zo dňa 29.1.2014 (č.l. 39), a to podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Dňa 20.10.2014 doručil vedľajší účastník súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (t.j. RPMN) v neprospech spotrebiteľa. Skutočná výška RPMN úveru bola vo výške 23,04 % ročne. Nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký dôsledok ako neuvedenie RPMN, teda spotrebiteľ nie je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými nákladmi úveru, nie je schopný porovnať ponuky jednotlivých úverov a posúdiť rozsah svojho záväzku. Zároveň vzniesol námietku premlčania, pretože žalobný návrh bol podaný na súde až dňa 6.8.2013, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhol preto žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bola teda súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej povinnosti. Preto v spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd
povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný, a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 4.2.2014 (č. l. 39) a námietku premlčania vzniesol dňa 20.10.2014 (. l. 78), teda už po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (účinnosť od 1.5.2014), v zmysle ktorého súdy ex offo posudzujú premlčanie v spotrebiteľských veciach.
S prihliadnutím na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami, na náhradu ktorých je potrebné žalobcu zaviazať, pretože nie je splnená jedna zo základných podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaložených trov. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom preto nepovažuje za účelnú, pretože už v čase jej vznesenia súd prvého stupňa musel na premlčanie nároku prihliadať ex offo, a teda pre úspech spotrebiteľa bola táto námietka bezpredmetná.
Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania dňa 4.2.2014 a ním vznesená námietka premlčania vo vyjadrení zo dňa doručenom súdu dňa 20.10.2014 nemá žiadnu súvislosť so späťvzatím návrhu žalobcom zo dňa 24.10.2014 a teda nemá ani žiaden vplyv na rozhodnutie o veci. Preto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní nemožno vyhodnotiť ako trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal (§ 220 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. V dôsledku toho bola vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za napísanie odvolania zo dňa 19.12.2014. Tarifnú hodnotu predmetu odvolacieho konania tvorila len odvolaním napadnutá suma trov prvostupňového konania, t. j. 178,74 eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zákonná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 18,26 eur. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, patrí náhrada vo výške 1 tejto základnej sadzby, t. j. v sume 9,13 eur za úkon. K tejto odmene prináleží režijný paušál v sume 8,04 eur a 20 % DPH zo sumy 17,17 eur, t.j. 3,43 eur. Žalobcovi tak v odvolacom konaní vznikli trovy, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, v celkovej výške 20,60 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.