Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-119-2013.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Subarea
13C/119/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad, v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35838825, zast. HMG & PARTNERS, s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35885459, proti odporcovi Q. T., H. C. - N., F. O.., H. S., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom N.. N. N., D. G. Ú. B. G. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, AK Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 1.857,01 eur s prísl., takto
rozhodol:
Vstup OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane odporcu je p r í p u s t n ý .
Konanie z a s t a v u j e .
U p r a v u j e Daňový úrad Bratislava vrátiť navrhovateľovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia súdny poplatok v sume 104,30 eur zaplatený na účet Okresného súdu Poprad.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 178,74 eur k rukám právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 6.8.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1.857,01 eur s príslušenstvom.
Dňa 4.2.2014 vstúpilo do konania Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom ako vedľajší účastník na strane odporcu. Podaním zo dňa 16.10.2014 navrhovateľ namietol vstup vedľajšieho účastníka a žiadal, aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Namietol, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania dochádza k porušeniu ochrany bankového tajomstva, keďže pôvodným veriteľom bola banka a odporca nedal vedľajšiemu účastníkovi súhlas, ani žiaden pokyn na sprístupnenie, či zverejnenie informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Vedľajší účastník ako tretia osoba zdanlivo vystupujúca na ochranu odporcu ako spotrebiteľa nemá právo na oboznamovanie sa so skutočnosťami tvoriacimi predmet tohto konania, ktoré sú zároveň predmetom bankového tajomstva. Taktiež má za to, že vstupom vedľajšieho účastníka dochádza k porušeniu ochrany osobných údajov odporcu. V mnohých veciach vedľajší účastník bez toho, aby bol aspoň v minimálnom kontakte s účastníkom konania vstúpi do konania a následne vystúpi z konania, potom ako mu je doručený opis návrhu na začatie konania s prílohami z dôvodu, že nemá v konaní čo namietať, čím zjavne naznačuje, že do predmetného konania vstúpil iba za účelom priznania trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.
Podľa § 93, ods. 2, O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo súdu doručené dňa 4.2.2014. Keďže navrhovateľ podal námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka, bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporcu. V zmysle cit. zák. ustanovenia ako vedľajší účastník do konania môže vstúpiť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z predložených stanov občianskeho združenia mal súd preukázané, že predmetom činnosti tohto združenia je ochrana práv spotrebiteľov, teda ide o občianske združenie vykonávajúce činnosť na základe ust. § 25 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá je oprávnená vstúpiť do konania v postavení vedľajšieho účastníka, pokiaľ predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv. Z cit. zák. ustanovenia nevyplýva, že by takáto právnická osoba mohla vstúpiť do konania iba v prípade výslovného súhlasu účastníka na strane ktorého vystupuje. Pokiaľ by úkony vedľajšieho účastníka odporovali úkonom účastníka konania, ktorého v konaní podporuje, súd by musel posúdiť tieto úkony po uvážení všetkých okolností. Ust. § 93, ods. 2, výslovne umožňuje vstup do konania právnickým osobám, ktoré spĺňajú podmienky v zmysle tohto zákonného ustanovenia a nerozlišuje, či predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo zmluvy, na základe ktorej veriteľom bola banka alebo iný subjekt. Keďže občianske združenie je právnickou osobou, ktorej účelom je ochrana práv spotrebiteľa, podľa názoru súdu boli splnené podmienky pre vstup tohto združenia do konania, a preto rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka je prípustný.
Podaním zo dňa 22.10.2014 navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť.
Podľa § 96, ods. 1, O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd konanie zastavil.
O vrátení súdneho poplatku, kráteného o sumu 6,70 eur, rozhodol súd v zmysle § 11, ods. 3, ods. 4, Zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, pretože navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146, ods. 2, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu, z obsahu ktorého nevyplýva, že by bolo motivované správaním odporcu, teda že odporca splnil to, čo navrhovateľ požadoval návrhom na začatie konania, teda z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Náhrada trov konania by patrila odporcovi, ktorý však náhradu trov nežiadal.
Nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka závisí od toho, či nárok na náhradu trov konania vznikne účastníkovi konania, na strane ktorého vystupuje. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že nárok na náhradu trov konania by vznikol odporcovi, pokiaľ by odporca žiadal náhradu trov konania, teda aj vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania. V zmysle § 93, ods. 4, O.s.p., vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj vedľajší účastník má právo v konaní zvoliť si právneho zástupcu, ktorým môže byť aj advokát. Navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5CbO/47/2012, v ktorom súd zaujal stanovisko, že v prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu a nie oznámením vstupu do konania.
Z ust. § 93, ods. 3, O.s.p. nevyplýva žiadna lehota, počas ktorej možno namietať prípustnosť vedľajšieho účastníctva. V prejednávanej veci navrhovateľ námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka vzniesol až podaním zo dňa 16.10.2014. Skutočnosť, že do konania vstúpil vedľajší účastník bola navrhovateľovi známa minimálne od 20.2.2014, kedy mu bolo doručené uznesenie sp. zn. 13C/119/2013-41, kde v záhlaví uznesenia už bol uvedený aj vstup vedľajšieho účastníka. Napriek tomu navrhovateľ doručil súdu námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka až dňom 20.10.2014, kedy zároveň bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania a následne dňa 24.10.2014 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu. Podľa názoru súdu námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka boli zo
strany navrhovateľa podávané účelovo v čase, keď už vedel, že bude návrh brať späť. Súd je toho názoru, že aj keď vo veci musel rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, nie je dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktoré mu počas konania vznikli za predpokladu, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je prípustný, najmä s poukazom na správanie navrhovateľa, ktorý vedel o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, nechal ho pokračovať v konaní a následne účelovo namietol prípustnosť vedľajšieho účastníctva. Z týchto dôvodov súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny určenej podľa § 10, ods. 1, Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) po 81,33 eur za 1 úkon a z režijného paušálu 2 x 8,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.