Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/118/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: EKO OR, s.r.o., so sídlom Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 36 599 425, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: -613, č. záznamu: 3402/2022 zo dňa 16.02.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.05.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 23.05.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. spisu: -613, č. záznamu: 3402/2022 zo dňa 16.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 32225/2021/621-012 zo dňa 11.10.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Pôdohospodárska platobná agentúra uložila žalobcovi povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KE02631 zo dňa 15.06.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03.11.2015 a dodatku č. 2 zo dňa 28.02.2018 vo výške XX.XXX eur, v dôsledku porušenia ustanovenia finančnej disciplíny v zmysle ust. a o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,h“), a povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy XX.XXX eur podľa ust. , tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to vrátením nenávratného finančného príspevku vo výške XX.XXX eur mu hrozí závažná ujma, resp. finančná škoda tým, že voči žalobcovi môže byť v rámci výkonu rozhodnutia vedená exekúcia, ktorou môžu byť postihnuté aj hnuteľné a nehnuteľné veci v majetku žalobcu, ako aj ekonomická likvidácia a nemožnosť naďalej zamestnávať niekoľko desiatok pracovníkov v hospodárstve v danom regióne. Priznanie odkladného účinku podľa názoru žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.09.2022 a predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá oporu v ustanovení , pretože samotné naplnenie dôvodov

uvedených v predmetnom ustanovení pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nepostačuje. Zákon súčasne ustanovuje podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Má za to, že žalobca neuviedol také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že vrátenie nenávratného finančného príspevku je pre žalobcu ujmou likvidačného charakteru a žalobca nijakým spôsobom nepodložil existenciu hrozby závažnej ujmy. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby žalobcovi odkladný účinok správnym súdom priznaný nebol.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie závažnej hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť

intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktorú však neosvedčil žiadnymi dokladmi. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu a aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že uložená sankcia vrátenia nenávratného finančného príspevku, nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej finančnej škody okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Len výška uloženej sankcie vrátenia nenávratného finančného príspevku sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej finančnej škody na strane žalobcu a ujmu likvidačného charakteru. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, ktorým sú v tomto prípade finančné záujmy Slovenskej republiky a Európskej únie. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).