Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/23/2022

Potvrdené rozhodnutím 5To/146/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného S. T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2023 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/23/2022 zo dňa 4. októbra 2022, a takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného S. T. zamieta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská bystrica JUDr. Barbora Sopková na hlavnom pojednávaní dňa 04. 10. 2022 v trestnej veci obžalovaného S. Š., Q.. XX. XX. XXXX T. U. U.

rozhodol:

Obžalovaný: S. Š., Q.. XX XX. XXXX T. U. U., W. U. X. XX/XX, U., K. U. U.

je v i n n ý, ž e

dňa 27. 11. 2020 okolo 21.30 h na ulici pred kaviarňou U regrútov v obci Brusno viacerými údermi päsťou do oblasti tváre napadol H. Y., Q.. XX. XX. XXXX, čím mu spôsobil zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do prínosovej dutiny hornej čeľuste (typ blow - out) s priškripnutím ohybného svalu a prepadnutím očnicového tuku, zlomeninu vnútornej vonkajšej steny očnice vpravo, zlomeninu nosovej priehradky a povrchové rany tváre pod očnicou vľavo a chrbta nosa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní 14 dní a dobu liečenia 5 - 6 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa , prečin výtržníctva podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa sa určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa sa obžalovanému počas skúšobnej doby ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:

X. H. Y., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. M.J. XXX/X, U., K. U. U., R. U. X. XX, U., K. U. U., škodu vo výške 4 368,00 Eur,

2. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 3 387,81 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 20. 06. 2022 na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu sp. zn. - 38 zo dňa 17. 06. 2022 na obvineného S. Š. pre trestný čin právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa a prečin výtržníctva podľa na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd dňa 23. 06. 2022 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. , voči ktorému podal obvinený odpor, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2022 neurobil žiadne z vyhlásení podľa . Čítajúc zo svojich poznámok uviedol, že ku skutku, ktorý je uvedený v obžalobe nedošlo, pretože výpoveď poškodeného (vo svojich vyjadreniach ho označuje ako „žalobca“) je nepravdivá. Necíti sa byť vinným zo žiadneho prečinu kladného mu za vinu, pretože skutkový stav uvedený v uznesení o vznesení obvinenia a následne aj obžalobe je nepravdivý a v samotnom obvinení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nie je si vedomý porušenia zákona. Vyjadrenie poškodeného v jeho výpovediach považuje za tendenčné, je zrejmé, že si účelovo vymýšľa, neoprávnene ho obviňuje a znevažuje jeho osobu, keď uvádza, že od úderu, keď bol obžalovaný za poškodeným doma, sa ho bála jeho dcéra. Tieto výroky poškodeného považuje za celkom zjavne neodôvodnené a rozporuje pravdivosť ním uvádzaným skutočností, ktoré sa opierajú výlučne o jeho tvrdenia, ktoré však nekorešpondujú s reálnymi dôkazmi. Tvrdenia uvedené v obžalobe sú úmyselne zavádzajúce a šikanujúce, pretože ho obviňujú neprávom. Poškodený od neho nemá právo žiadať žiaden finančný nárok, pretože obžalovaný mu nič nedĺži. Za svoje zranenia si môže sám, pretože ho bezdôvodne napadol. Postupoval v rámci „putatívnej obrany a sebazáchovy“. Zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené vznikli výlučne v nutnej obrane, pretože obžalovaný konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom poškodeného. Domnieva sa, že poškodený konal protiprávne keď obžalovaného vyzval vyjsť von pred kaviareň na trávu a následne ho odzadu napadol bezdôvodne údermi do hlavy, teda agresívne, v úmysle ublížiť obžalovanému. Toto potvrdzuje aj výpoveď svedka J. J., ktorý sedel s nimi pri stole a počula ako ho poškodený vyzýva von na trávu, že mu tam ide niečo vysvetliť. Chcel by súd oboznámiť s tým, že orgánom činným v trestnom konaní sa počas celého vyšetrovania nepodarilo zabezpečiť dostatok dôkazov v takom množstve a kvalite, ktoré by mali vyvodiť podozrenie v určitej miere pravdepodobnosti, že obžalovaný sa skutku tak, ako mu je kladený za vinu, skutočne dopustil. Nie je správne ustálený dôkazný stav. Dňa 27. 11. 2020 vo večerných hodinách navštívil podnik U regrútov, prišiel tam z iného pohostinstva, bol na ceste domov, ešte však bolo otvorené, tak sa zastavil na čaj so slivovicou. Objednal si, kvôli covidovej situácii sa nemohlo zdržiavať sa vo vnútorných priestoroch, tak sa postavil ku stolíku von na terasu. Videl tam sedieť partiu mladých ľudí a na druhej strane pána J. Y. H. Y. a ešte s jedným pánom. Ako si miešal čaj, pozrel sa naňho H. Y. a zavolal ho sadnúť si k ich stolu. Tak prišiel, sadol si k nim a normálne sa rozprávali. Ten tretí pán po čase odišiel a ostali sedieť len obžalovaný, poškodený a svedok J.. Objednávali si nápoje navzájom, rozprávali sa, nepohádali sa, ani nemali medzi sebou žiaden konflikt, následne sa pán Y. postavil, či si ešte dá nejaký čaj so slivovicou, obžalovaný odpovedal, že áno, tak on odišiel, objednal, zrejme sa cestou zastavil aj na toalete, vyplatil, vrátil sa k stolu a povedal mu „hybaj von, rozbijem ti piču na tej tráve“, na čo obžalovaný ostal prekvapený, doteraz nepochopil, prečo mu to poškodený povedal, keď nemali spolu žiaden konflikt, a to ani v minulosti. Následne sa obžalovaný postavil, v šoku, že čo poškodený od neho chce, prechádzal cez bráničku. Náhle pocítil údery do oblasti hlavy, spánkov, tyla. Ani sa nestihli dostať na druhú stranu na tú trávu, bol tam chodník, oni ostali pri bráne. Obžalovaný sa následne otočil a bránil sa, iné východisko nevidel, pretože bol udieraný. Zdôraznil, že zranenia poškodenému spôsobil v putatívnej obrane, aby sa on sám zachránil. Nie je predsa možné, aby si človek myslel, že niekoho ide napadnúť s úmyslom ho bez príčiny zbiť, začne ho udierať odzadu do hlavy a preto, že má väčšie zranenie spôsobené obranou obžalovaného, čaká nejaké odškodné. On sám sa bránil tak, že bol zohnutý, pretože dostal údery do hlavy, otáčal sa do pravej strany a začal sa mu zaháňať po hlave. Vtedy dostal aj do tváre, začal sa brániť ľavou rukou a začal ho on udierať do oblasti tváre, do očí, obočia, pod oko a tak. Udieral ho rukou zovretou v päsť. Udieral ho dovtedy, kým aj poškodený jeho, aj pri tom vyvalili bránu, ako sa tam naťahovali, následne si poškodený zakryl tvár, otočil sa k nemu chrbtom a v afekte, zlosti, obžalovaný poškodeného kopol do zadku, alebo do brucha, alebo tak dáko a kričal na neho prečo ho začal biť, veď mu nič neurobil. Poškodený potom hovoril, nech mu zavolajú sanitku, lebo ho bolí oko. On sa k nemu, samozrejme, naklonil, zisťoval čo mu je, mal ruky na tvári, vtedy vybehli ľudia z podniku, doniesli aj nejakú lavicu. Následne už prišli aj záchranári, pomohol im naložiť poškodeného do sanitky, pričom sa ho stále pýtal, prečo ho chcel biť. Záchranári poškodeného ošetrovali, jeho poutierali od krvi, mal nejaké odreniny, monokel, rozbitú peru. Nevyhľadal lekárske ošetrenie, pretože to nepovažoval za potrebné, monokel, i tržná rana sa zahoja, v tom šoku si ani neuvedomil, že by mal ísť na lekárske ošetrenie. Po nejakom čase mu prišla SMS od majiteľa podniku, že má vyvalenú bránu, že ju chce zaplatiť. Preto po ceste, vedúc dieťa do škôlky, sa zastavil najprv v kaviarni, to je blízko, rozprával sa s majiteľom, ktorý bol nahnevaný kvôli tomu, čo sa stalo. Obžalovaný, aby vzniknutú situáciu vyriešil, hneď zavolal zámočníka, ktorý aj prišiel a bránu opravil. Obžalovaný mu zaplatil a potom aj so svojou partnerkou išli za poškodeným. Zazvonil, poškodený otvoril dvere, priateľka sedela v aute, pozrel sa na obžalovaného, nepovedal nič a zabuchol mu dvere pred nosom. On za ním išiel preto, aby mu povedal, prečo ho bezdôvodne napadol. Chcel sa ho aj opýtať, ako sa má po návrate z nemocnice, avšak k tomu nedošlo, pretože asi bol poškodený ešte nahnevaný, nechcel sa s ním baviť. Tak už ho potom nekontaktoval. Aktuálne je nezamestnaný, ale má obnovený preukaz odbornej spôsobilosti, takže môže vykonávať aj prácu pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby. Poškodeného pozná z obce Brusno, najmä z pohostinstva, tam ho najviac vídaval, párkrát spolu sedeli i pri jednom stole. Vie o ňom, že vykonáva stavebné práce, raz mu aj poslal nejakú ponuku do mailu, aby sa vyjadril, či a za koľko by to bol schopný a ochotný urobiť, on mu poslal cenovú ponuku, no odvtedy sa už ohľadom roboty nebavili, iba sa zdravili. S poškodeným si tykajú, myslí si, že môže mať tak po päťdesiatke. Za kamaráta ho nepovažuje, počul, že od neho pracovne odchádzajú ľudia, pretože ich riadne nevyplácal, robil kadejaké machinácie, zamestnáva na čierno.

Svedok - poškodený H. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku bol v miestnej kaviarni aj s J. J., kde vypil aj nejaký alkohol. Po nejakom čase k nim prišiel obžalovaný, či si k nim môže prisadnúť. Pán J. šiel kúpiť aj nejaké ďalšie nápoje a potom vznikla tá potýčka, no čo ako sa snaží, po tom úraze sa nedokáže rozpamätať, čo sa presne stalo. Vie, že po otrase mozgu môže prísť aj čiastočné vymazanie pamäte a presne to sa stalo aj jemu. Neprichádza do úvahy, že by niečo vedome zamlčiaval, skutočne si nespomína. Nepamätá si na úraz bezprostredne pred a tesne po ňom. Pamätá si ho, ako ho dávali sadnúť na lavičku, ktorú asi priniesla niektorá z čašníčok, pretože ležal na zemi, mal aj vykĺbené pravé rameno, prišli záchranári, dali mu prvú pomoc a naložili ho do sanitky. Bol pri tom aj pán J.. Pamätá si tiež na chuť krvi v ústach a obrovskú bolesť oka. Rozsah jeho zranení nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o poranenia spôsobené v rámci obrany obžalovaného. Predložil i fotografie svojich zranení. Zo skutku si viac nepamätá, no príchod obžalovaného k nim vnímal a pamätá si ho, pil pivo a karpatské brandy. Pri stole s nimi okrem pána J. ešte sedel jeden pán dôchodca, ten však pomerne skoro odišiel, nevie, či už tam vôbec bol obžalovaný. Na žiadne rozhovory si nespomína, tú časť si už nepamätá. S obžalovaným v minulosti nemal žiaden konflikt. Obžalovaný sa ho snažil kontaktovať keď ho dočasne prepustili z nemocnice, pretože ho nemohli hneď operovať, nemal ho kto uspať v covidovom období, pričom vzhľadom na túto situáciu neabsolvoval ani kontrolu u lekára. Tak v pondelok alebo v utorok obžalovaný uňho zazvonil, ale on sa aktuálne učil so svojou desaťročnou dcérou, ktorá, keď obžalovaného uvidela cez okno, zľakla sa, keďže bola oboznámená s tým, čo sa stalo a začala plakať, tak zavrel dvere. Odvtedy ho už obžalovaný nekontaktoval, on sám sa o poškodenie brány v podniku nezaujímal, nebol ani vyzvaný majiteľom na náhradu akejkoľvek škody, len bol upozornený, aby sa to už neopakovalo. Nepamätá si, že by mal obžalovaného slovne vyzvať do bitky, ani to, či a ako vychádzali von, ani či ho udrel, či kopol. Nepamätal si ani na to, ako ho udieral obžalovaný, ale vzhľadom na zranenia predpokladá, že to bolo opakovane päsťou do oblasti tváre a asi mal aj nejaký odtlačok na chrbte. Nemyslí si, že by on prvý zaútočil na obžalovaného. K osobe obžalovaného uviedol, že niekedy v roku 2014 mal mať nejakú potýčku v inom pohostinstve. Pretože v nej nebol úspešný, v noci hodil tehlu do okna, pričom v izbe spala staršia pani. Našťastie jej tehla padla na nohy. Je o tom aj záznam na polícii. On sám pozná obžalovaného ako pracovitého človeka, stretávali sa náhodne na ulici alebo v pohostinstve. Raz ho oslovil, aby im vypracoval jednu cenovú ponuku, ale to už bolo dosť dávno. Pracuje ako živnostník v stavebníctve, vykonáva všetko, čo je pri stavbe potrebné, od založenia stavby až po jej dokončenie, je vyštudovaný strojár. Je manuálne zručný i fyzicky zdatný. Raz jedného dedinského „vyrývača“ vyhodil z pohostinstva, ale neudrel ho. V súčasnosti je voči nemu vedené trestné stíhanie pre výtržníctvo, týkajúce sa tohto skutku. Uplatnil si náhradu škody vo výške 4 368,00 Eur.

K výsluchu svedka - poškodeného sa vyjadril obžalovaný uvedúc, že výpoveď poškodeného považuje za tendenčnú a zavádzajúcu, nakoľko tento zatajil všetky dôležité okolnosti podstatné pre vedenie trestného stíhania. Už uznesenie o vznesení obvinenia sa zakladalo na vymyslených tvrdeniach poškodeného a bolo vyfabrikované, kedy aj svedok J. uviedol, že ako prvý slovne zaútočil poškodený. Rovnako to potvrdil aj krajský prokurátor v uznesení, ktorým vyhovel sťažnosti voči vzneseniu obvinenia voči osobe obžalovaného. Rovnako aj pán poškodený bol obvinený z trestného činu výtržníctva, ale malo to byť postúpené na priestupok, pričom z týchto uvedených okolností možno vyvodiť záver, že voči poškodenému nekonal s úmyslom mu ublížiť, pretože poškodený bol vyzývateľom a podnecovateľom.

Svedok J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného pozná odmalička, sú z jednej dediny. Obžalovaného pozná z videnia, párkrát sa rozprávali. Dňa 27. 11. 2020 išiel do pohostinstva na pivo, pri jednom zo stolov sedel poškodený aj s nejakými kamarátmi, zavolali ho, aby si išiel sadnúť k nim. S tými, čo sedel, tí už odchádzali preč, tak si k nemu prisadol. Išiel objednať a keď sa vrátil späť, už pri stole s poškodeným sedel aj obžalovaný, ktorý prv stál pri takom stolíku. Sadol si k nim, sedel pri nich ešte jeden pán, svedkov bratranec. Obžalovaný sa s poškodeným normálne bavili, on sám sa rozprával hlavne so svojim bratrancom, ktorý krátko potom odišiel, takže ostali sedieť len traja. Debatovali o robote, o živote, o ničom konkrétnom. Svedok pil pivo, desiatku, vypil dve a pol, poškodený pil pivo a karpatské brandy, kým sedeli spolu, asi dve pivá vypil, opitý nebol, obžalovaný pil čaj so slivovicou. Keď sa blížila záverečná, svedok chcel ísť na WC a predtým sa opýtal, či má ísť ešte zobrať ďalšie kolo, ak by im, vzhľadom na covidovú situáciu, boli ochotní naliať. Priniesli im objednané nápoje, on si ešte pozeral správy na telefóne, poškodený vypil, postavil sa a vyzeral, že odchádzal, asi tiež na WC alebo tak. Zrazu povedal obžalovanému: „Poď von, ja ti to vysvetlím.“, žiadnu nadávku nepočul, ani to, že by poškodený povedal obžalovanému, že mu dá na piču. Zobrali sa, išli a zrazu už len bolo počuť buchot pri bráničke, z ktorej sa vychádza z podniku, párkrát sa udreli o tú bránu, to len počul taký buchot, nevidel to presne, videl len kývať sa bránu. Potom počuli krik, pán Y. kričal, že nemá oko, treba volať sanitku. Vybehli von, oproti ešte sedeli ďalší ľudia, svedok ešte bežal dnu povedať čašníčkam, aby volali záchranku, že sa chlapi von pobili a jeden kričí, že nemá oko. Potom vyšiel von, poškodený sedel na zemi, nejakí ľudia už naňho svietili a upokojovali ho, že oko má, len ho má spuchnuté. Obžalovaný bol tiež tam, zmätene tam chodil okolo, keď prišla záchranka, ukazoval im čosi na pere, asi nejaké zranenie. S jedným z tých ľudí priniesol zvnútra lavicu, poškodeného na ňu posadili, zakryli dekou, utierali mu tvár gázou a potom už prišla záchranka a potom policajti. Na druhý deň s poškodeným telefonoval a sa ho pýtal, čo sa to stalo, no poškodený nevedel.

Svedkyňa S. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je partnerkou obžalovaného, bývajú spolu osem rokov. Poškodeného pozná, pracuje v miestnom pohostinstve štrnásť rokov, kam poškodený chodieva, vníma ho ako agresívneho, keď si vypije, veľakrát zatínal päste. Okrem toho sa stretávajú aj na dedine. Pri skutku osobne prítomná nebola, ale po incidente boli spolu ako partneri po tom, čo odviedli dcéru do škôlky, za majiteľom podniku U regrútov, kde došlo k predmetnej potýčke, ktorý ich požiadal o úhradu škody, ktorá vznikla na bráne. O náhrade škody sa dohodli a potom boli za poškodeným doma snažiac sa riešiť danú vec. On sa pozrel kto zvoní, ale ani neotvoril. Svedkyňa sedela v aute, ale k domu mu vidno cez kovanú bránu. Vo výpovedi poškodený uviedol, že jeho dcéra sa bála obžalovaného. Avšak keď za ním boli, bol školský deň, takže dcéra bola v škole. Preto podľa svedkyne poškodený vo výpovedi klamal. O výpovedi poškodeného vie od obžalovaného, keďže spolu žijú v jednej domácnosti, dal jej ju prečítať.

Podľa sa so súhlasom procesných strán oboznámila zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne v zastúpení H.. G. J., ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3 387,81 Eur predstavujúci úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti príslušným zdravotníckym zariadeniam. Vzhľadom na dôvodný predpoklad, že poškodenie zdravia poistenca H. Y. je zapríčinené zavineným protiprávnym konaním inej osoby, uplatňuje si Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. právo na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v tomto trestnom konaní voči obvinenému S. Š. a navrhuje, aby súd v prípade odsudzujúceho rozsudku uložil obvinenému povinnosť nahradiť tieto náklady na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. v plnej výške., t. j. 3 387,81 Eur.

Podľa sa oboznámili:

- znalecký posudok č. 11/2021 vypracovaný J.. J. F., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia (č. l. 43 - 67), v záveroch ktorého sa uvádza, že poškodený H. Y., Q.. XX. XX. XXXX utrpel pri posudzovanej udalosti zo dňa 27. 11. 2020 tieto zranenia: i. zlomenina spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do prínosovej dutiny hornej čeľuste (typ blow - out) s priškripnutím okohybného svalu a prepadnutím očnicového tuku ii. zlomenia vnútornej a vonkajšej steny očnice vpravo iii. zlomenina nosovej priehradky iv. povrchové rany tváre pod očnicou vľavo a chrbta nosa. Blow - out zlomenina spodiny očnice je zlomenina s typickým mechanizmom vzniku, ktorá vzniká úderom do oka, kedy zvýšený tlak v očnici spôsobí zlomeninu spodiny očnice s posunom úlomkov smerom von z očnice, teda do prínosovej dutiny hornej čeľuste, pri tomto mechanizme môže dôjsť k vtlačeniu obsahu očnice (okohybné svaly, očnicový tuk, oko) do prínosovej dutiny hornej čeľuste. Zväčšený priestor za očnicou môže spôsobiť vnorenie oka hlbšie do očnice, taktiež niekedy dochádza k zdvojenému videniu, hlavne na základe zhoršenej funkcie okohybných svalov pri ich vtlačení von z očnice. Z medicínskeho hľadiska ide o stredne ťažké zranenie. Poškodený vo svojej výpovedi uvádza ako mechanizmus úrazu opakované údery do tváre rukou zovretou v päsť. Tento mechanizmus je typický pre zlomeninu spodiny očnice typu blow - out. Presné stanovenie trvalých následkov je možné až po jednom roku od úrazu. Vzhľadom na charakter poranení a priebeh následnej liečby znalec nepredpokladá vznik trvalých následkov. O práceneschopnosti poškodeného znalec nemá informácie, no vo všeobecnosti zlomeniny tvárového skeletu nevyžadujú práceneschopnosť. V tomto prípade pre nutnosť hospitalizácie a operácie je primeraná práceneschopnosť do 14 dní. O ďalšom priebehu liečby poškodeného znalec nemá informácie, ale vo všeobecnosti trvá liečba zlomenín tvárového skeletu s alebo bez operácie 5 - 6 týždňov (do 41 dní). Bodové hodnotenie bolestného poranení poškodeného vypracované podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je 200 bodov. Hodnota bodu ku dňu posudzovanej udalosti podľa 1 Z. z. je 21,84 Eur. Poranenia, ktoré utrpel poškodený pri posudzovanej udalosti mu spôsobili bolesti strednej intenzity s postupným poklesom intenzity po dobu maximálne 14 dní. Od 02. 12. 2020 do 05. 12. 2020 (4 dni) bol poškodený hospitalizovaný na oddelení maxilofaciálnej (čeľustnej a tvárovej) chirurgie FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Počas tohto obdobia bol ťažko obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou hospitalizácie a bol odkázaný na pomoc zdravotníckeho personálu. Iné obmedzenia v obvyklom spôsobe života mu tieto zranenia nespôsobovali, poškodený bol sebestačný a nebol odkázaný na pomoc druhých.

- znalecký posudok č. 45/2021 vypracovaný J.. H. T., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a sexuológia (č. l. 69 - 81), v ktorom uvádza, že pri vyšetrení obvineného zistil symptomatický abúzus alkoholu bez stabilizovaného stereotypu, bez výraznejšej abstinenčnej symptomatiky po jeho vysadení. Nejde teda o alkoholizmus v zmysle choroby, len jeho predstupeň. Znalec pri vyšetrení u obvineného nezistil ani závislosť od iných omamných a psychotropných látok. Znalec v čase trestnej činnosti nezistil známky svedčiace pre patologickú opitosť, zistil stavy prostej, simplexnej opitosti. Znalec u obvineného v čase činu nezistil známky svedčiace pre požitie iných návykových látok. Alkoholické nápoje, ktoré obvinený požil pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti odbrzďovali jeho správanie, pôsobili na jeho správanie negatívne, zvyšovali aj jeho agresivitu. Požitie iných návykových látok okrem alkoholu znalec u obvineného nezistil. Znalec nezisťuje dôvod k uloženiu špecifických ochranných protialkoholických opatrení v zmysle odporučenia ústavnej alebo ambulantnej ochrannej liečby. Za postačujúce považuje obvinenému vysloviť zákaz nadmerného požívania alkoholu. Znalec pri vyšetrení obvineného nezistil, že by obvinený doteraz vykonal ústavnú alebo ambulantnú protialkoholickú liečbu.

Podľa sa oboznámili listinné dôkazy

- návrh obžalovaného na odmietnutie obžaloby (č. l. 154 - 166)

- odpor obžalovaného voči trestnému rozkazu (č .l. 171 - 174)

- návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu (č. l. 175)

- oznámenie o postúpení podania obžalovaného na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica (č. l. 178)

- odstúpenie podania obžalovaného z Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na Okresný súd Banská Bystrica (č. l. 188 - 195)

- podanie Úradu inšpekčnej služby o odstúpení podania obžalovaného na Okresný súd Banská Bystrica (č. l. 196 - 201)

- vyjadrenie poškodeného - doplnenie dokazovania ( č. l. 202 - 203)

- listinné podklady súvisiace s finančným vyšetrovaním (č. l. 83 - 125)

- správa o povesti z obce Brusno (č. l. 134)

- výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 148 - 152)

- odpis registra trestov (č. l. 153)

II.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie, pričom predmetom útoku je živý človek. Subjekt je všeobecný a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Prečin výtržníctva podľa spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného a potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Objektom tohto trestného činu sú primárne medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Pritom ide o záujmy, ktoré sa určitým výraznejším spôsobom dotýkajú verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Obligatórne nemusí mať hmotný predmet útoku, ale zväčša (i v konkrétnom prípade) ho má - ľudské telo. Subjekt je rovnako všeobecný a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Obžalovaný uviedol, že nie je vinným zo žiadneho z prečinov kladených mu za vinu. Zo spáchania skutku ho však usvedčuje nielen výpoveď samotného poškodeného (hoci tento priznáva, že si na časť priebehu skutku nespomína), ale aj výpoveď svedka J., ktorý potvrdil, že videl doťahovanie sa obžalovaného s poškodeným, a napriek tomu, že nevidel priamo údery, videl rozsah zranení poškodeného ako aj obžalovaného. Zhodnotiac výpoveď priameho svedka, ako aj obžalovaného a poškodeného má súd za preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k slovnej potýčke, ktorá prerástla do fyzického konfliktu, vzájomnému naťahovaniu sa a strkaniu pri bráničke podniku, ktorá bola ich konaním poškodená. Zo svedkami popísaného priebehu nebolo pritom zrejmé, kto je iniciátorom konfliktu, teda (budúcim) útočníkom a kto sa mal útoku brániť. Obžalovaný síce tvrdí, že iniciátorom bol poškodený keď mu povedal: „Hybaj von, rozbijem ti piču na tej tráve“, avšak súd toto jeho tvrdenie považuje za tendenčné, účelové v snahe obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keďže ani svedok J. sediaci s nimi pri jednom stole, žiadnu takúto výzvu nepočul. Napriek tomu, že (s výnimkou obžalovaného a poškodeného) nikto nebol priamym svedkom bitky samotnej, zo všetkých výpovedí vyplynulo, že po jej skončení si poškodený držal oko, kričal od bolesti a privolaná záchranná služby mu poskytla ošetrenie, pričom v dôsledku zranení poškodeného bola nutná aj jeho neskoršia operácia. V zmysle znaleckého posudku č. 11/2021 znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia, J.. J. F. poškodený utrpel zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do prínosovej dutiny hornej čeľuste (tzv. typ „blow-out“) s priškripnutím okohybného svalu a prepadnutím očnicového oblúku, zlomeninu vnútornej a vonkajšej steny očnice vpravo, zlomeninu nosovej priehradky a povrchové rany tváre pod očnicou vľavo a chrbta nosa, pričom znalec zdôraznil typický mechanizmus vzniku takýchto poranení, a to opakované údery do tváre rukou zovretou v päsť, pričom z medicínskeho hľadiska ide o zranenia stredne ťažké s liečbou do 41 dní. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že je vylúčené, že by si tieto zranenia spôsobil poškodený sám a keďže nik iný nebol priameho incidentu účastný, je zrejmé, že mu ich spôsobil obžalovaný. Ostatne, tento aj priznáva, že poškodeného niekoľkokrát udrel rukou zovretou v päsť, ako aj kopancom v afekte. Obžalovaný sám konfliktom utrpel len minimálne povrchové zranenia (monokel, rozbitú peru), pričom záchranári mu len zotreli krv z pery a na ďalšie ošetrenie už nešiel. Deklaroval, že konal v nutnej obrane, kedy ho poškodený začal sám od seba prvý biť a on sa v dôsledku zľaknutia len bránil.

Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu v trestnom práve hmotnom predstavujú inštitúty založené zo súhrnu vytvárajúcich typizáciu určitého ľudského správania (skutku človeka), ktoré spôsobujú, že aj keď inak skutok je trestným činom (pretože spĺňa všetky formálne znaky trestného činu a v prípade prečinu aj materiálny znak - závažnosť), za splnenia podmienok niektorej z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu nebude trestným činom ani iným verejnoprávnym deliktom, pretože mu chýba základný znak, protiprávnosť. Protiprávnosť vo všeobecnosti znamená správanie či stav, ktorý je v rozpore s právnymi normami. Protiprávnosť je základom trestného činu, pretože trestný čin je spáchaný vždy porušením zákazu obsiahnutého v normách trestného práva hmotného. Ak nejakému skutku chýba protiprávnosť, nie je trestným činom ani iným verejnoprávnym deliktom od samého začiatku. Medzi okolnosti vylučujúce protiprávnosť okrem iných patrí aj nutná obrana ( ).

Pri nutnej obrane podľa ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na jednej strane je to záujem obrancu, ktorý bol napadnutý útokom, a na druhej strane je to zdravie, majetok, resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem (napr. osobná sloboda), ktorý by bol za iných okolností (keby nebol útočníkom) chránený. Pri nutnej obrane sú tieto záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok. Útok sa v tomto ustanovení chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným , ktorý musí priamo hroziť alebo trvať. Útok smeruje proti záujmom, ktoré chráni , napríklad život alebo zdravie. Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu. Musí prebiehať súčasne s útokom. O nutnú obranu ide aj vtedy, keď osoba činom inak trestným odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok, ktorý je namierený proti telesnej integrite inej osoby. Ak útok už skončil, môže ísť o odplatu, ktorá nie je nutnou obranou. O nutnú obranu nejde ani vtedy, keď sa útok už fakticky skončil alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia. Stav nutnej obrany je dôvodom vylučujúcim nebezpečnosť činu pre spoločnosť aj jeho nedovolenosť, takže čin uskutočnený v nutnej obrane nie je trestným činom a nemôže byť postihnutý trestom ani inou sankciou.

Je nutné zdôrazniť, že beztrestnosti podľa sa nemôže dovolávať ten, kto sa pri obrane neobmedzí na odvracanie útoku, ale podnikne ďalšie útočné činy, neodôvodnené výlučne nutnosťou obrany, eventuálne kto sa dá s útočníkom do vzájomnej potýčky, čím u neho už nemožno hovoriť o obrane, ale o „porátaní sa s útočníkom“. O nutnú obranu teda nepôjde v prípadoch, kedy sa útok už fakticky skončil, alebo ak páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti opláca a nie odvracia.

Za nutnú obranu je teda potrebné považovať čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený . Taký čin by za iných okolností naplnil zákonné znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu uvedené v zvláštnej časti . Pokiaľ ide o bezprostrednú hrozbu alebo trvanie útoku, je nevyhnutným predpokladom útok nasledujúci bezprostredne za hrozbou alebo útoku, ktorý začal a stále prebieha. Útok teda nesmie byť ukončený, pretože nutnú obranu je možné použiť proti útočníkovi len do doby, pokiaľ trvá útok na záujem chránený . Na druhej strane však nie je treba čakať, až útočník udrie ako prvý. Iniciatíva, vedúca k vzájomnému stretu, ale musí vychádzať od útočníka. Touto situáciou je určené, kto je útočníkom a kto obrancom. O nutnej obrane teda nie je možné uvažovať za situácie, keď útok ešte bezprostredne nehrozí ani nezačal alebo ak je útok už dokončený. Za nutnú obranu však nie je možné považovať obranné konanie, ktoré je zjavne neprimerané útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Primeranosť obrany sa posudzuje podľa hľadiska intenzity oboch akcií, čo vyjadruje pojem „spôsob útoku“. Z povahy veci teda vyplýva, že obrana musí byť zásadne tak intenzívna, aby útok isto a bez rizika pre napadnutého odvrátila, to znamená, že môže byť silnejšia ako útok, avšak nesmie byť celkom zjavne predimenzovaná.

Z priebehu skutku popísaného samotným obžalovaným je zrejmé, že obžalovaný poškodeného opakovane päsťou udieral do oblasti hlavy a tváre, a to už aj v čase, keď si poškodený oboma rukami držal tvár a obracal sa k obžalovanému chrbtom (teda už útok aktívne neviedol), pričom tento ho ešte navyše kopol (teda útok oplácal). Je nepochybné, že každý má právo brániť sa voči útoku inej osoby, hoci v danom prípade ani nebolo jednoznačne preukázané, že útočníkom bol poškodený. Je nutné zohľadniť, že nie každá obrana je nutnou obranou, najmä ak je celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, ako aj okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo obrancu. Z hľadiska škody sa primeranosť obrany posudzuje porovnaním škody, ktorá bola spôsobená útočníkovi, a škody, ktorá hrozila záujmu chránenému . Aká škoda hrozila a či škoda spôsobená útočníkovi nebola zrejme neprimeraná škode hroziacej z útoku, sa posudzuje podľa objektívnych okolností prípadu i podľa predstáv brániaceho sa odôvodnených týmito objektívnymi okolnosťami. O nutnú obranu nepôjde tiež tam, kde útok už fakticky skončil, alebo keď páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04. 06. 2014). V danom prípade z rozsahu zranení poškodeného možno uzavrieť, že obžalovaný nekonal v nutnej obrane. Je prirodzené, že v prípade trvajúceho alebo hroziaceho útoku obranca pristúpi k obrane, ktorá musí byť intenzívnejšia ako útok na to, aby bola efektívna. Hoci v prípade nutnej obrany sa (na rozdiel od krajnej núdze) nevyžaduje subsidiarita konania, toto nemôže viesť k automatickej konštatácii, že v prípade čo i len hroziaceho útoku je možné použiť akúkoľvek obranu. Táto obrana môže byť neprimeraná, dokonca aj zjavne neprimeraná, no je vylúčená ak je celkom zjavne neprimeraná útoku. Práve obrane celkom zjavne neprimeranej útoku nasvedčuje aj vyhlásenie obžalovaného, že viackrát, nielen raz, udrel poškodeného do oblasti tváre, ako aj fotodokumentácia zabezpečená do spisu, ktorá preukazuje opakované násilie vedené do tváre poškodeného, ktoré spôsobilo tak závažné poranenia, že tento bol na bežnom spôsobe života obmedzený a liečený dlhšiu dobu až cca 5 - 6 týždňov po skutku, teda nešlo len o „obyčajné ublíženie na zdraví“, ale už sa to blížilo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje i skutočnosť, že obžalovaný je držiteľom (už obnoveného) preukazu o odbornej spôsobilosti SBS, čiže vedomosť o jeho sile, ako i spôsobe a následkoch vedeného útoku musela vyplynúť i z tejto spôsobilosti.

Výpoveď svedka S. J., partnerky obžalovaného, súd nehodnotil, pretože jednak nebola prítomná pri samotnom skutku, počas celého prípravného konania jej neprislúchalo žiadne procesné postavenie, no napriek tomu bola o jeho priebehu pomerne podrobne informovaná a tiež preto, že súd sa domnieva, že jej výpoveď mala účelovo vykresliť poškodeného ako klamára, tvrdiac, že jeho dcéra určite nemohla byť v čase vyučovania doma, čo bolo na samotnom hlavnom pojednávaní vyvrátené, pretože v rozhodnom období z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie prebiehalo vyučovanie z domu.

Čo sa týka námietok obžalovaného, že neviedol útok úmyselne, pretože bol vyprovokovaný, preto nemôže byť naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, táto nemôže obstáť, pretože obžalovaný si musel byť vedomý toho, že ak proti inému použije násilie, silu a útok vedie do oblasti hlavy a tváre, môže dôjsť k poškodeniu zdravia iného, teda konal minimálne v úmysle nepriamom.

K námietke obžalovaného, že konal v putatívnej nutnej obrane súd uvádza, že táto je upravená v . Toto ustanovenie rieši otázku omylu, keď útok nie je skutočný, ide teda o prípady obrany proti domnelému útoku, kedy sa obranca mylne domnieva, že je prítomný priamo hroziaci alebo trvajúci útok, hoci v skutočnosti to tak nie je. O prípady putatívnej obrany však pôjde len vtedy, ak okolnosti prípadu budú mať taký charakter, že mylná domnienka o útoku bude dôvodná. Ak nepôjde o takúto dôvodnú mylnú domnienku o hrozbe útoku, pričom útok v skutočnosti ani nehrozil, prípadné konanie takéhoto obrancu možno kvalifikovať aj ako úmyselné.

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa . Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, sa dopustil hrubej neslušnosti (konania, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky) fyzicky (fyzickým napadnutím iného) verejne (pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami). Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska zavinenia ako konanie úmyselné. Obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, keď bol uzrozumený s tým, že napadnutím poškodeného môže spôsobiť verejné pohoršenie.

Obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výroku tohto rozsudku naplnil aj skutkovú podstatu trestného činu právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa . Obžalovaný ako trestne zodpovedá osoba, sa dopustil konania, ktorým poškodenému spôsobil zlomeniu zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov do prínosovej dutiny hornej čeľuste (tzv. typ „blow-out“) s priškripnutím okohybného svalu a prepadnutím očnicového oblúku, zlomeninu vnútornej a vonkajšej steny očnice vpravo, zlomeninu nosovej priehradky a povrchové rany tváre pod očnicou vľavo a chrbta nosa, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie v dobe 5-6 týždňov, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska zavinenia ako konanie úmyselné. Obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, keď bol uzrozumený s tým, že opakovanými údermi päsťou do tváre poškodeného, mu ublíži na zdraví.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky nutnej obrany a že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Všetky vykonané dôkazy v ich súhrnne preukázali, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku spáchal obžalovaný, a že svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa a prečinu ublíženia na zdraví podľa .

Obžalovaný jedným konaním naplnil skutkové podstaty obidvoch v predchádzajúcich odsekoch pomenovaných trestných činov. Jednočinný súbeh prečinov výtržníctva podľa a prečinu ublíženia na zdraví podľa nie je vylúčený, keďže tieto trestné činy majú iný objekt skutkovej podstaty trestného činu, teda chránia iný záujem spoločnosti.

III.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že tento má doposiaľ tri záznamy v odpise Registra trestov (pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa , a krádeže podľa zákona č . , pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa a trestný čin výtržníctva podľa ). Napriek tomu, že všetky odsúdenia obžalovaného už sú zahladené, teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, tieto záznamy predstavujú pre súd indíciu o osobe obžalovaného.

V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidované štyri priestupky (dva proti občianskemu spolunažívaniu a dva proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky).

Zo správy obce Brusno vyplýva, že obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v predmetnej obci, kde nevlastní žiaden majetok. Je otcom dvoch maloletých detí, s ktorými spolu s priateľkou žije v jednej domácnosti. Správanie obžalovaného nebolo riešené v komisii ochrany verejného poriadku.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa . Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy, a to prečin výtržníctva podľa , za ktorý umožňuje ukladať trest odňatia slobody do troch rokov a prečin ublíženia na zdraví podľa , za ktorý umožňuje ukladať trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do dvoch rokov. Obžalovanému preto ukladal trest ako úhrnný podľa podľa najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa trestných činov. Prísnejším bola trestná sadzba pri prečine výtržníctva podľa , podľa ktorého súd obžalovanému trest ukladal. Vzhľadom na rôznosť dolných hraníc trestných sadzieb uvedených trestných činov, je dolnou hranicou trestnej sadzby úhrnného trestu šesť mesiacov. Obžalovanému za spáchané trestné činy mohol potom súd uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov až do troch rokov. Uloženie alternatívnych trestov v prejednávanej veci nebolo možné. S trestom povinnej práce obžalovaný súhlas neudelil. Uložiť peňažný trest vzhľadom na okolnosti a povahu spáchaného skutku ako aj osobu páchateľa, ktorý je aktuálne nezamestnaný a má vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom, by nebolo efektívne. Pre uloženie trestu domáceho väzenia neboli splnené podmienky v zmysle .

Účel trestu z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie bude u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na úplne spodnej hranici určenej trestnej sadzby. Pretože na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený, vedie v podstate usporiadaný život, okamžitý výkon uloženého trestu súd nepovažoval za potrebný a preto jeho výkon odložil.

Vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného súd za primeranú považoval skúšobnú dobu v najkratšom možnom trvaní, a to 12 (dvanásť) mesiacov. Pretože skutok obžalovaný spáchal pod vplyvom alkoholu, reflektujúc aj odporúčanie znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria a sexuológia J.. H. T., súd mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby.

Pri uznaní viny obžalovaného súd rozhodol aj o povinnosti nahradiť škodu. Poškodený H. Y. si v konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslil vo výške 4 368,00 Eur v zmysle znaleckého posudku č. 11/2021 vypracovaného J.. J. F., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Traumatológia, t. j. 200 bodov x 21,84 Eur (výška bolestného v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v spojení opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S08817-2020-OL zo dňa 22. 05. 2020 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2020, zverejnené v Zbierke ).

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si v konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3 3871,81 Eur, predstavujúce náklady zdravotníckych zariadení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému, ktorá škoda bola preukázaná písomným vyčíslením vypracovaným revíznym lekárom J.. D. Y..

Pretože súd obžalovaného uznal vinným, uložil mu podľa aj povinnosť nahradiť poškodenému H. Y. vo výške 4 368,00 Eur, ako aj poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 3 871,81 Eur.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.

Odvolanie má odkladný účinok.

V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.