Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Q. B., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/ XX, N., zastúpeného JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, Farská 8, Nitra, IČO: 31 140 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 12. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101539794/2019 zo dňa 24. 06. 2019 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) dodatočným platobným výmerom na daň z pridanej hodnoty č. 9400403/5/3694127/2012 zo dňa 11. 12. 2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 37.961,11 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 01. 2013. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutím č. 1100304/1/140905/2013 zo dňa 08. 04. 2013 zrušil vyššie označené rozhodnutie správcu dane zo dňa 11. 12. 2012 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Správca dane v ďalšom konaní vyzval žalobcu na predloženie dokladov, a to výzvou zo dňa 29. 05. 2013, pričom o predložení dokladov žalobcom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 07. 2013.

3. Následne, dňa 25. 09. 2013 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu so zisteniami na základe predložených dokladov za zdaňovacie obdobie august 2010, vrátenie predložených dokladov a vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam.

4. Správca dane vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 tak, že podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 35.368,43 eur.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 11. 11. 2013, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100304/1/66269/2014 zo dňa 04. 02. 2014 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. Následne rozhodnutím č. 101539794/2019 zo dňa 24. 06. 2019 správca dane podľa ust. vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 21.221,- eur za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím č. 9401402/5/4543937/2013/ Hus zo dňa 08. 10. 2013 z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 10. 07. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019. Predmetné rozhodnutie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 01. 10. 2019.

6. Súčasťou administratívneho spisu je aj uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 13. 08. 2018, zverejnené v Obchodnom vestníku 160/2018 dňa 20. 08. 2018, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, ktorý bol zároveň oddlžený tak, že ako dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze (V. výrok uvedeného uznesenia zo dňa 13. 08. 2018).

7. V Obchodnom vestníku 052/2019 bolo dňa 14. 03. 2019 zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka (žalobcu) z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil a zrušením konkurzu zanikla funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikli tiež účinky podľa ust. , a a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo len „ZKR“). Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019 žalovaný podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi podľa ust. tohto zákona vyrubený úrok z omeškania v sume 21.221,- eur za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9400403/5/3480437/2012 zo dňa 23. 11. 2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane v rámci vyrubovacieho konania rozhodnutie č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 (druhé v poradí) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 35.368,43 eur za zdaňovacie obdobie august 2010. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1100304/1/66269/2014 zo dňa 04. 02. 2014 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2014) a žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel dane do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru, t. j. do 14. 03. 2014.

10. Vzhľadom na to, že žalobca nezaplatil vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, správca dane mu napadnutým rozhodnutím vyrubil v rámci vyrubovacieho konania podľa ust. úrok z omeškania v sume 21.221,- eur.

11. Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Nitre pod sp. zn. zo dňa 13. 08. 2018 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 160/2018 dňa 20. 08. 2018) rozhodol súd o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Na základe Oznámenia o zrušení konkurzu zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 052/2018 dňa 14. 03. 2019, bol konkurz na majetok dlžníka zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov.

12. Predmetom odvolacieho konania proti rozhodnutiu o úroku z omeškania tak bolo skúmanie splnenia zákonom ustanovených podmienok pre vyrubenie sankcie - úroku z omeškania v rámci vyrubovacieho konania (nie skúmanie jeho vymáhateľnosti v rámci exekučného konania).

13. Predmetom oddlženia pre správcu dane sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa. Rozhodujúci deň je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Daňové nedoplatky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa sú predmetom prihlasovania do konkurzu v ustanovenej prihlasovacej lehote.

14. Na účely konkurzu a reštrukturalizácie podľa druhej a tretej časti , ako aj na účely oddlženia podľa štvrtej časti tohto zákona sa v zmysle ust. úrok, úrok z omeškania a pokuta považujú za daň (istinu). Správcom dane vyrubený úrok, úrok z omeškania alebo uložená pokuta nie sú na účely príslušenstvom pohľadávky, mimozmluvnou sankciou alebo verejnoprávnou peňažnou sankciou, ale istinou (pohľadávkou).

15. Správca dane vyrubil úrok z omeškania rozhodnutím zo dňa 24. 06. 2019 (v zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. ), t. j. po zrušení konkurzu a oddlžení dlžníka, a teda podľa názoru žalovaného ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol po rozhodujúcom dni, a nie je oddlžením formou konkurzu dotknutý. V danom prípade sa nejednalo o pohľadávku správcu dane na účely konkurzu, ktorá vznikla do rozhodujúceho dňa. Za pohľadávky na účely konkurzu sa považujú daňové nedoplatky, t. j. dlžné sumy po lehote splatnosti. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný námietku žalobcu o tom, že správca dane bol povinný prihlásiť pohľadávku z titulu úroku z omeškania do konkurzu spolu s ostatnými pohľadávkami v kontexte uvedených skutočností za právne irelevantnú.

16. K námietke, že správca dane sa nevyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 06. 03. 2019, označenému ako „Oznámenie“, žalovaný uviedol, že žalobca si v tomto podaní neuplatňoval žiadne práva, preto správca dane predmetné podanie žalobcu vyhodnotil podľa jeho obsahu ako oznámenie a nie ako odvolanie proti rozhodnutiu o úroku z omeškania.

17. K ďalším námietkam, ktoré sa týkali nevymáhateľnosti pohľadávok žalovaný uviedol, že ich považuje za právne irelevantné. V predmetnej veci prebieha vyrubenie sankcie vo vyrubovacom konaní (a nie vymáhacie, exekučné konanie, v ktorom by správca dane z úradnej moci vymáhal daňový nedoplatok). Preto aj žalovaný ako odvolací orgán skúmal splnenie zákonných podmienok pre vyrubenie úroku z omeškania, ktorý správca dane vyrubil žalobcovi po zrušení konkurzu v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote. Je na správcovi dane, kedy v rámci ustanovenej zákonnej lehoty pristúpi k vyrubeniu úroku, a to aj vzhľadom na to, že rozhodnutia sú do centrálnej zásoby práce príslušnému správcovi generované systémom ISFS. V zmysle ust. je vyrubenie úroku z omeškania obligatórne a správca dane nemal žiadny právny dôvod (k vyrubeniu úroku z omeškania došlo po zrušení konkurzu a oddlžení dlžníka), aby úrok z omeškania nevyrubil.

18. Právnym podkladom vyrubenia úroku z omeškania bolo ukončené vyrubovacie konanie, výsledkom ktorého bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane o vyrubenom rozdiele dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, na základe ktorého bol žalobca povinný vyrubený rozdiel dane zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, t. j. do 14. 03. 2014. Vzhľadom na to, že žalobca nezaplatil vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, pristúpil správca dane k vyrubeniu úroku z omeškania podľa ust.

19. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní nezakladajú dôvod na nevyrubenie úroku v zmysle ust. a nie sú ani dôvodom, ktorý by preukazoval nesprávnosť výpočtu úroku z omeškania a nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Taktiež poukázal na princíp obligatórnosti pri ukladaní sankcie, a na to, že zo strany správcu dane nebola porušená ani zásada proporcionality, z čoho vyplýva, že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade s ust.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

20. Žalobca sa žalobou zo dňa 12. 11. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 11. 2019, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 23. 09. 2019 pod č. 102212723/2019, č. 102216682/2019, č. 102213549/2019, č. 102213097/2019 a zo dňa 24. 09. 2019 č. 102209413/2019 a č. 102210069/2019. Uviedol, že: 1. rozhodnutím číslo: 102212723/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101539213/2019 zo dňa 24. 06. 2019, ktorým správca dane podľa ust. vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 16.163,70 eur za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4510272/2013/Hus zo dňa 04. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, za zdaňovacie obdobie júl 2010, 2. rozhodnutím číslo: 102216682/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101539794/2019 zo dňa 24. 06. 2019, ktorým správca dane podľa vyrubil úrok z omeškania v sume 21.221,- eur, za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, za zdaňovacie obdobie august 2010, 3. rozhodnutím číslo: 102213549/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101540052/2019 zo dňa 24. 06. 2019, ktorým správca dane podľa vyrubil úrok z omeškania v sume 16.704,80 eura, za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4544026/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, za zdaňovacie obdobie september 2010, 4. rozhodnutím číslo: 102213097/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101540707/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorým správca dane podľa vyrubil úrok z omeškania v sume 9.177,- eur, za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4544271/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, za zdaňovacie obdobie november 2010, 5. rozhodnutím číslo: 102209413/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101540433/2019 zo dňa 24. 06. 2019, ktorým správca dane podľa vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 12.224,10 eura, za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4544117/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, za zdaňovacie obdobie október 2010, 6. rozhodnutím číslo: 102210069/2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101540820/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorým správca dane žalobcovi podľa vyrubil úrok z omeškania v sume 6.675,80 eura, za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4544347/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, za zdaňovacie obdobie december 2010.

21. Z rozhodnutí vyplýva, že ide o úrok z omeškania týkajúci sa nezaplatenia dane z pridanej hodnoty v správnej výške za zdaňovacie obdobia júl až december 2010, s tým, že dodatočne vyrubená daň bola splatná 14. 03. 2014. Táto skutočnosť bola správcovi dane známa a úroky z omeškania mohol vyrubiť kedykoľvek aj priebežne, rozhodne tak mal urobiť bezodkladne po 14. 03. 2018, keďže po tomto termíne bola už výška úrokov definitívna a nemohla sa zmeniť. 22. Uznesením -38 zo dňa 13. augusta 2018 súd rozhodol, že na majetok žalobcu vyhlasuje konkurz a zároveň ho oddlžil. Táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku 160/2018 dňa 20. 08. 2018, na základe čoho si správca dane časť pohľadávok do konkurzu prihlásil. Keďže o tejto pohľadávke správca dane vedel, bol povinný prihlásiť si ju do konkurzu tak, ako to urobil s ostatnými pohľadávkami. Pokiaľ si správca dane chcel odo neho vymáhať daňovú pohľadávku po tom, čo ho súd oddlžil, bol povinný v rozhodnutí uviesť, o aké ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa pri svojom rozhodnutí opiera, čo neurobil. Podstatný nie je dátum vydania rozhodnutia, ale dátum porušenia povinnosti. Dátum porušenia povinnosti vznikol minimálne 15. 03. 2014, t. j. určite ešte pred rozhodujúcim dňom v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

23. Keďže daňový nedoplatok, ktorý je základom pre vyrubenie úroku z omeškania, je v dôsledku oddlženia nevymáhateľný, v zmysle § 166b odsek 1 písm. d) je nevymáhateľný aj samotný úrok z omeškania, a preto nemožno po ukončení konkurzu a oddlžení dlžníka vytvoriť rozhodnutím „nový nedoplatok“ ako to urobil správca dane.

24. Za nezákonné považoval i ďalšie tvrdenie žalovaného (citované v žalobe), a to z dôvodu, že: a/ ust. § 166b ods. 1 písm. d/ neuvádza, že sa nevzťahuje na daňovú povinnosť, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na všetky sankcie aj daňové, b/ žiaden úrok z omeškania nevznikne bez predchádzajúceho porušenia povinnosti - a to ani v daňovom konaní, a pokiaľ jednoznačne tvrdí, že „za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom“, tak žalovanému neprináleží vykladať si toto ustanovenie tak, ako to robí vyššie. Neospravedlňuje ho ani skutočnosť, že lehota na vyrubenie sankcie ešte neuplynula. Žalovanému nič nebránilo, ba dokonca mu to zákon aj umožňuje vyrubiť úrok z omeškania skôr (resp. priebežne), čo neurobil, c/ nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že postupoval v súlade s ust. , pretože je zákonom lex specialis a pokiaľ v zmysle tohto zákona je sankcia voči dlžníkovi nevymáhateľná, nemožno takýto úrok po oddlžení už vôbec vyrubiť.

25. Ďalej žalobca poukázal na ust. , , , a na uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn.: -38 zo dňa 13. augusta 2018, ktorým bol oddlžený. Bol toho názoru, že žalovaný je povinný naňho hľadieť, akoby naňho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z tohto dôvodu nebolo možné, aby žalovaný po oddlžení žalobcu vydával rozhodnutia, ktoré sú sankciou k pohľadávke, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (a ktorú si správca dane prihlásil do konkurzu) a ktoré sú zároveň samostatným exekučným titulom a následne tieto vymáhal v exekučnom konaní ako už voči nemu postupuje v konaní v obdobnom prípade (napr. daňové exekučné konanie číslo: 110000400313).

26. Pokiaľ by aj vznikol nejaký nesúlad medzi ustanoveniami a , toto nemôže byť na škodu žalobcu. Žalobca sa po oddlžení žiadneho porušenia povinnosti nedopustil a je evidentné z rozhodnutia žalovaného, že aj úroky z omeškania bolo možné vyrubiť iba za obdobie, ktoré jednoznačne uplynulo pred podaním návrhu na konkurz žalobcom, t. j. pred rozhodným dňom. 27. V V. časti žaloby žalobca uviedol, že žalovaný ho svojimi rozhodnutiami a procesným postupom ukrátil na jeho právach, nakoľko žiada uhradiť úroky z omeškania, ktoré sú v zmysle ust. voči nemu nevymáhateľné, nakoľko bol oddlžený.

28. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného žalobca vidí v hmotno-právnej rovine ako aj v procesno-právnej rovine a je tiež presvedčený, že tieto sú nezákonnými rozhodnutiami z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné, vzhľadom na to, že sa v nich žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu nesporne zásadného významu.

29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd preskúmal zákonnosť vyššie označených rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane, tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

30. Uznesením č. k. -73 zo dňa 04. 12. 2019 súd vylúčil žalobu zo dňa 12. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019, žalobu zo dňa 12. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102213549/2019 zo dňa 23. 09. 2019, žalobu zo dňa 12. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102209413/2019 zo dňa 24. 09. 2019, žalobu zo dňa 12. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 1022133097/2019 zo dňa 23. 09. 2019 a žalobu zo dňa 21. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102210069/2019 zo dňa 24. 09. 2019 na samostatné konanie.

31. Predmetom tohto konania, t. j. konania vedeného pod sp. zn. tak ostala žaloba zo dňa 12. 11. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101539794/2019 zo dňa 24. 06. 2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 21.221,- eur za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4543937/2013/ Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

IV. Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04. 10. 2021 k žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019 uviedol, že trvá na dôvodoch tohto svojho rozhodnutia a poukázal na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca v žalobe uviedol námietky, ktoré boli i predmetom jeho odvolania a žalovaný sa s nimi vysporiadal vo svojom rozhodnutí.

33. Následne žalovaný zopakoval skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a vo vyjadrení sa pridržiaval odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktoré v podstatnej časti citoval. S poukazom na túto skutočnosť správny súd obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 04. 10. 2021 v tejto časti svojho rozsudku neuvádza a v plnom rozsahu poukazuje na dôvody rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 09. 2019, ktorých podstatná časť je zhrnutá v II. časti tohto rozsudku.

34. V závere vyjadrenia žalovaný konštatoval, že správca dane napadnutým rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania v súlade s ust. a v súlade s príslušnými ustanoveniami , ktoré citoval. Vyrubením úroku z omeškania nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov, ani k porušeniu procesného zákona a žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Navrhol, aby súd podanú žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

35. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12. 01. 2022 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že žalovaný po podaní žaloby spolu so žiadosťou o odklad platenia dane pristúpil k vymáhaniu úrokov z omeškania, preto podal žalobca podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101999944/2020 zo dňa 17. 12. 2020 o nevyhovení jeho námietkam proti výzve č. 101841759/2020 zo dňa 26. 11. 2020 na zaplatenie daňového nedoplatku.

36. Na základe tohto podnetu Krajská prokuratúra v Nitre podala protest prokurátora, v ktorom navrhla, aby protestom napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, pričom časť dôvodov protestu žalobca citoval vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2022.

37. Žalovaný tomuto protestu vyhovel a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101999944/2020 zo dňa 17. 12. 2020 zrušil z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí a časť ktorých žalobca opätovne citoval vo svojom vyjadrení. Z uvedených dôvodov žalobca očakával, že žalovaný zruší aj všetky rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania, t. j. aj rozhodnutie č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101539794/2019 zo dňa 24. 06. 2019 za zdaňovacie obdobie august 2010 ako nezákonné. Z nepochopiteľných dôvodov žalovaný svoje rozhodnutia nezrušil, ale doručil súdu vyjadrenie, kde zotrváva na pôvodných tvrdeniach. Týmto absolútne popiera svoje vlastné rozhodnutie zo dňa 02. 07. 2021, protest prokurátora aj rozsudok NS SR vo veľkom senáte správneho kolégia sp. zn. zo dňa 27. 01. 2021. Žalovaný sám konštatoval, že úroky boli vyrubené nezákonne, napriek tomu vydané rozhodnutia nezrušil a žalobcu stále eviduje ako dlžníka. Žalobca je presvedčený, že postupom žalovaného dochádza k zásahu do princípu právnej istoty a tento postup je v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní, ktoré sa uplatňujú nielen v právnom poriadku SR, ale aj v práve EÚ. Žalobca opätovne navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.

38. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 05. 10. 2022 v prítomnosti substitučného právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa ust. .

39. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že v obdobných veciach tunajší súd už rozhodol tak, že žalobe vyhovel, pričom žalovaný vydal dňa 22. 07. 2022 rozhodnutie, ktorým zastavil daňové konanie vo veci vyrubenia úroku z omeškania za zdaňovacie obdobie november 2009.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

40. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej aj ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102216682/2019 zo dňa 23. 09. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 06. 2019 (žalobca sa v petite žaloby domáhal i zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. ) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. c/ a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. Podľa , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase oddlženia žalobcu, ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a/ pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b/ budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c/ pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa § 166b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a/ príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b/ príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c/ pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d/ zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e/ peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f/ trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 166c ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a/ pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b/ pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c/ zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d/ pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e/ pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f/ pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g/ peňažný trest podľa , h/ nepeňažná pohľadávka. Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

Podľa § 166e ods. 1, 2, 3, 4, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

42. Podľa , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, teda i v čase zrušenia konkurzu, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa , nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Správca bez zbytočného odkladu oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie. Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa , a a . Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka. Ak bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky.

43. Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania daňových orgánov, na účely tohto zákona sa rozumie b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a) e/ daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 63 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 4 písm. a/ vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená a/ rozhodnutím správcu dane.

Podľa § 84 ods. 1 písm. f/ vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok zanikne dňom

f/ zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

Podľa § 156 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a/ daň alebo rozdiel dane, Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

44. Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na žalobcu, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48)

Podľa § 159 vyššie citovaného zákona, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu. 93a) V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, 1)ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom, okrem oddlženia podľa osobitného predpisu. 93a) _______________________________ 1) o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov. 3) až 83 v znení neskorších predpisov. 3a) 48) o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

45. Správny súd v predmetnej veci vychádzal z nespornej skutočnosti, ktorá vyplývala z predloženého administratívneho spisu, a to, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 13. 08. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 160/2018 vydanom dňa 20. 08. 2018, bol na majetok žalobcu ako dlžníka (na základe jeho návrhu) vyhlásený konkurz, pričom podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia (jeho V. výrok) Okresný súd Nitra rozhodol zároveň týmto uznesením o oddlžení žalobcu tak, že ho ako dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku sa konkurz považoval za vyhlásený. Za deň zverejnenia uznesenia sa považoval deň nasledujúci po dni zverejnenia (20. 08. 2018) uznesenia v Obchodnom vestníku.

46. Ďalej bolo nesporné, že v Obchodnom vestníku 052/2019 vydanom dňa 14. 03. 2019 bol uverejnený oznam zo dňa 11. 03. 2019 o zrušení konkurzu na majetok žalobcu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil a jeho zrušením zanikla funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikli tiež účinky podľa ust. , , a s tým, že platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

47. Taktiež bolo nesporné a vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane zo dňa 24. 06. 2019, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania spolu v sume 21.221,- eur uviedol ako deň splatnosti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 dátum 14. 03. 2014 pri dlžnej sume 35.368,43 eur a úrok z omeškania vypočítal ku dňu 14. 03. 2018, t. j. za 1461 dní omeškania. Je nepochybné, že správca dane úrok z omeškania za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty (vyrubeného rozhodnutím č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013) v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške vyrubil po zrušení konkurzu na majetok žalobcu (oznámením v Obchodnom vestníku 052/2019 vydanom dňa 14. 03. 2019), ale za obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu ako dlžníka.

48. Vzhľadom na tieto skutočnosti a obsah administratívneho spisu, uvedený v I. časti odôvodnenia tohto rozsudku, bol správny súd toho názoru, že zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť, bol okamih vzniku pohľadávky správcu dane vyrubenej napadnutým rozhodnutím zo dňa 24. 06. 2019 (ktoré žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 23. 09. 2019) podľa ust. ako úroku z omeškania spolu v sume 21.221,- eur za konkrétne za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Týmto rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2014, bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 35.368,43 eur na základe daňovej kontroly.

49. V súvislosti so vznikom pohľadávky na úroku z omeškania správny súd poukazuje na podstatný obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. zo dňa 27. 01. 2021, v ktorom vyslovil okrem iného tento právny názor: „35. Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského

subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky. 36. Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 21.1.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné ( ) a reštrukturalizačné, resp. prednostné ( ), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie. 37. Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.1.2012) až do dňa povolenia reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené. 38. V zmysle daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (, daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje rozhodnutím správcu dane vydaným podľa daňového poriadku, prípadne podaním daňového priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (, , daňového poriadku). 39. Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa . 40. Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené do povolenie reštrukturalizácie (, , zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej predchádzajúcej právnej úpravy. 41. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis ( daňového poriadku). 42. Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní

sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. 43. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie. 44. Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť. 45. Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k ) , ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným pre všetkých účastníkov plánu ( ). 46. Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie reštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených predreštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany dlžníka má v zmysle za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu (veriteľovi) neúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže sporné pohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali súčasťou plánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené. 47. Z uvedených dôvodov dospel veľký senát k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v daňového poriadku (bod 39 tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla ( daňového poriadku, ). 48. Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.“

50. Úprava reštrukturalizácie podľa ust. a nasl. (ktorou sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom vyššie označenom rozsudku) a úprava konkurzu a oddlženia podľa ust. a nasl. a ust. a nasl. (ktorá sa v predmetnej veci vzťahuje na žalobcu) je síce odlišná, ale vychádzajúc z účelu tohto zákona je potrebné konštatovať, že obidva tieto právne inštitúty plnia obdobný účel, ktorým je ozdravenie predĺženého subjektu. Vyššie citovaný právny názor na vznik pohľadávky na úroku z omeškania je preto podľa názoru správneho súdu plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Okrem toho pri obidvoch inštitútoch platí, že je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam , čo je výslovne

upravené aj v ust. tohto zákona, ktorý stanovuje, že po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa osobitného predpisu, ktorým je V tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť, že konkurz na majetok žalobcu bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, pričom oznámenie o zrušení konkurzu zo dňa 11. 03. 2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 052/52019 zo dňa 14. 03. 2019, teda ešte predtým, ako správca dane pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania v sume 21.221,- eur na základe rozhodnutia zo dňa 24. 06. 2019.

51. V predmetnej veci sa správny súd s poukazom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a vzhľadom na tvrdenia žalobcu v žalobe a žalovaného v jeho rozhodnutí prioritne zaoberal otázkou momentu vzniku pohľadávky správcu dane z titulu úroku z omeškania v sume 21.221,- eur (za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 35.368,43 eur za zdaňovacie obdobie august 2010 v ustanovenej lehote a výške, ktorý rozdiel bol žalobcovi vyrubený rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2014 a sumu 35.368,43 eur bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia) a možnosti prihlásenia tejto pohľadávky do konkurzného konania, ktoré sa viedlo proti žalobcovi na základe jeho návrhu. Správny súd považoval za moment vzniku uvedenej pohľadávky na úroku z omeškania moment objektívnej skutočnosti nesplnenia daňovej povinnosti žalobcu (neodvedenie vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v určenej lehote splatnosti) v zmysle vyššie označeného rozhodnutia správcu dane zo dňa 08. 10. 2013. Možnosť určenia úroku z omeškania v zmysle jeho vyčíslenia konkrétnou sumou následne zakladá možnosť jeho vymedzenia prostredníctvom pohľadávky v konkrétnej výške z titulu úroku z omeškania, ktorú bolo možné prihlásiť do konkurzu na majetok žalobcu ako dlžníka vyhláseného uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 13. 08. 2018 (zverejneným v Obchodnom vestníku 160/2018 zo dňa 20. 08. 2018), ktorým bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, pričom zároveň bolo rozhodnuté o jeho oddlžení, a to všetko s účinkami od 21. 08. 2018, s poukazom na úpravu podľa ust. a postupom podľa ust. v spojení s ust. tohto zákona. Uvedená možnosť prihlásenia pohľadávky z titulu úroku z omeškania za obdobie od 15. 03. 2014 do 14. 03. 2018 (tak ako vyplýva z identifikácie tejto pohľadávky v odôvodnení rozhodnutia správcu dane zo dňa 24. 06. 2019, teda za 1461 dní omeškania pri dlžnej sume 35.368,43 eur existovala nezávisle na skutočnosti absencie vyrubenia tejto pohľadávky rozhodnutím správcu dane podľa ust. , a predtým, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu a jeho oddlženia. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad vymáhania pohľadávky z titulu úroku z omeškania.

52. Úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v piatej časti s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v ust. , ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Podľa uvedeného ustanovenia sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“ Úrok z omeškania zároveň nie je pohľadávkou nedotknutou oddlžením podľa ust. , a preto vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti bolo potrebné skúmať aj to, či povinnosť, ktorá zakladá právo vyrubiť tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa ust. , t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 24. 11. 2021).

53. V preskúmavanej veci boli konkurz na majetok žalobcu a jeho oddlženie vyhlásené uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 13. 08. 2018, publikovaným v Obchodnom vestníku 160/2018 vydanom dňa 20. 08. 2018. Konkurz na majetok žalobcu bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, pričom oznámenie o zrušení konkurzu zo dňa 11. 03. 2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 052/52019 zo dňa 14. 03. 2019. Správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 21.221,- eur (za obdobie od 15. 03. 2014 do 14. 03. 2018, t. j. 1461 dní omeškania z dlžnej sumy 35.368,43 eur podľa výpočtu v rozhodnutí správcu dane zo dňa

24. 06. 2019) za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4543937/2013/Hus zo dňa 08. 10. 2013, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2014 a sumu 21.221,- eur bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Povinnosť správcu dane zakladajúca mu právo vyrubiť úrok z omeškania teda celkom zjavne nastala pred rozhodujúcim dňom (pred 31. 07. 2018) v zmysle ust. , v dôsledku čoho je dotknutá pohľadávka na úroku z omeškania v sume 21.221,- eur podľa ust. tohto zákona nevymáhateľná. Jedná sa o pohľadávku, ktorá vznikla pred oddlžením žalobcu a jeho oddlžením sa stala nevymáhateľnou (bez ohľadu na to, či bola alebo nebola uplatnená v konkurze), čím bol naplnený účel oddlženia. Iný výklad by sa priečil účelu oddlženia, neprimerane by zaťažoval oddlženú osobu a tiež by neprimerane zvýhodňoval štát oproti iným veriteľom. Úroky z omeškania majú akcesorickú povahu a v prípade oddlženia je na ne nevyhnutné hľadieť ako na verejnoprávnu peňažnú sankciu, ktorá je v zmysle ust. po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia nevymáhateľná. Je preto potrebné uzavrieť, že úroky z omeškania, ktoré boli vyrubené po rozhodujúcom dni v súvislosti s pohľadávkou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom, nie je možné vymáhať (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 24. 11. 2021).

54. Ako už správny súd vyššie uviedol v tomto rozsudku, právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. sa týkal posudzovania úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou, ale je aplikovateľný aj na posudzovanie úrokov z omeškania v súvislosti s konkurzným konaním, resp. oddlžením podľa štvrtej časti , o čom svedčí novšia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikujúc vyššie uvedené rozhodnutie rozhodol vo veciach vedených pod sp. zn. dňa 06. 07. 2021, sp. zn. dňa 30. 06. 2021, sp. zn. dňa 26. 06. 2021, ktoré sa týkali oddlženia daňového subjektu. Tento právny názor teda možno aplikovať aj v predmetnej veci, keďže ide tiež o vyrubenie úrokov z omeškania za obdobie predchádzajúce oddlženiu žalobcu, teda o pohľadávku na úroku z omeškania, ktorá vznikla pred oddlžením, aj keď bola vyrubená až po zrušení konkurzu na žalobcu.

55. V súvislosti so zrušením konkurzu správny súd dáva do pozornosti daňových orgánov, že zanikajú tiež účinky podľa ust. , , a ust. Zo žiadneho ustanovenia uvedeného zákona však nemožno vyvodiť ako dôsledok zrušenia konkurzu (z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu) zánik účinkov oddlženia. V prípade zrušenia (skončenia) konkurzu správcom, účinky oddlženia dlžníka zostávajú zachované, to znamená, že dlžník je oddlžený. Pohľadávky správcu dane v rozsahu, v akom neboli uspokojené nezanikli, ale nie sú vymáhateľné.

56. Nevymáhateľnosť vyrubeného úroku z omeškania namietal aj žalobca v podanej žalobe a súd posúdil túto jeho námietku ako dôvodnú. V prejednávanej veci bolo určujúcou skutočnosťou porušenie právnej povinnosti žalobcu, ktorá založila vznik práva správcu dane na úrok z omeškania, teda konkrétne povinnosti žalobcu ako daňového subjektu odviesť vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške, a zároveň išlo o úrok z omeškania za čas od 15. 03. 2014 do 14. 03. 2018 za 1461 dní meškania, teda za čas pred rozhodným dňom v zmysle jeho definície podľa ust. Predmetná pohľadávka sa účinkami oddlženia žalobcu stala nevymáhateľnou a na uvedenú skutočnosť mal prihliadať i správca dane a žalovaný, a to všetko v nadväznosti na úpravu podľa ust. ,

57. V závere svojho rozsudku správny súd opätovne poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 24. 11. 2021, v zmysle ktorého nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa ust. v spojení s ust. , spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa ust. počas trvania účinkov oddlženia. Nevymáhateľnosť predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania má teda dopad i na zákonnú povinnosť správcu dane podľa ust. , , t. j. na jeho povinnosť vyrubiť úrok z omeškania, nakoľko samotné vyrubenie úroku z omeškania má len deklaratórnu povahu vo vzťahu k právnej skutočnosti vzniku tejto pohľadávky, pretože táto pohľadávka vzniká momentom porušenia povinnosti daňového subjektu zaplatiť splatnú daň včas a riadne. Vyrubenie úroku z omeškania rozhodnutím správcu dane má v nadväznosti na uvedené význam len pre potreby postupu pre prípad jeho vymáhania,

čo však zároveň v prejednávanej veci vzhľadom na nevymáhateľnosť predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania do úvahy neprichádzalo.

58. Z dôvodu nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania nemalo preto ani žiadny praktický význam jeho vyrubenie rozhodnutím správcu dane zo dňa 24. 06. 2019. I keď ust. , ukladá správcovi dane povinnosť úrok z omeškania za stanovených podmienok vyrubiť, správny súd zdôrazňuje, že úpravu podľa vyššie uvedeného , ktorá upravuje inštitút oddlženia vrátane jeho účinkov i pokiaľ ide o povinnosť správcu dane vyrubiť úrok z omeškania rozhodnutím komplexne a zároveň spôsobom, ktorý napĺňa samotný účel inštitútu oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka jeho dlhov. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd musel konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu o nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania podľa ust. , zákona č , a preto zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 09. 2019, ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 06. 2019 podľa ust. v spojení s (nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci) a v zmysle ust. vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie.

59. V ďalšom konaní bude povinnosťou správcu dane, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. ), zohľadniť prezentovaný právny názor a postupovať primeraným procesným spôsobom.

60. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

61. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.