Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-131-2014.pdf
PDF · 140.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/131/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: H.. E. Z. M., trvale bytom L., R. D. 220, zastúpená C. kanceláriou M. s.r.o. so sídlom v L., J. starej prachárni XX a otca: A.. Y. Z., trvale bytom L., D. 7, zastúpený E.. Z. G., advokátkou so sídlom v L., G. X/D, na návrhy rodičov o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd u k l a d á rodičom maloletého H. Z., nar. XX.X.XXXX, výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení Z. detskej istoty pri slovenskom výbore N. so sídlom v L., O. údolie 5, v ním určenom čase a rozsahu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 2.4.2014, tunajšiemu súdu podaným dňa 22.4.2014, sa otec maloletého H. Z., nar. XX.X.XXXX, domáhal uloženia výchovného opatrenia, určenia povinnosti matke maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, a to odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu najmenej XX hodín pri frekvencii najmenej X hodiny týždenne po dobu najviac troch mesiacov podľa pokynov odborného zariadenia s cieľom: osvojiť si schopnosť rešpektovať úlohu rodiča pri výchove dieťaťa a schopnosť rešpektovať postavenie iných dôležitých osôb v živote dieťaťa, osvojiť si schopnosť komunikovať s druhým rodičom dieťaťa v záujme dieťaťa, naučiť sa potláčať vedomé i nevedomé prejavy vlastných negatívnych emócií v prítomnosti dieťaťa, rozpoznať potreby dieťaťa, naučiť sa oddeliť svoje záujmy od záujmov dieťaťa, naučiť sa rešpektovať práva dieťaťa a naučiť sa rozpoznávať najlepší záujem dieťaťa. V odôvodnení návrhu sa uvádza, že navrhovateľ a odporkyňa sú rodičmi maloletého H. Z., ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom S. súdu L. V zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, ktorý upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou XXX,- € mesačne a zároveň upravil aj styk otca s maloletým v každú párnu stredu od XX.XX do XX.XX, každý párny víkend v sobotu od XX.XX do XX.XX, v nedeľu od XX.XX do XX.XX a v nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od XX.XX do XX.XX. P. pár hodín pred pojednávaním, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, poslala matka otcovi návrh rodičovskej dohody s takmer totožnou úpravou styku, voči výroku o úprave styku podala odvolanie s tvrdením, že takto upravený styk môže pre dieťa „predstavovať neprimeranú psychickú záťaž, ktorá by mohla vyústiť do poruchy vývinu osobnosti, resp. by mohla viesť k iným poruchám správania pri jeho vývoji“. Odvolací súd uznesením zo dňa X.XX.XXXX, č.k. XXCoP XXX/XXXX, rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, vo veci nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým platí predbežné opatrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXCoP X/XXXX, vydané na návrh otca
zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že mu matka neumožňovala kontakt so synom. Odo dňa právoplatnosti predbežného opatrenia sa styk realizoval vždy v stredu od XX.XX do XX.XX a vždy v nedeľu od XX.XX do XX.XX, a to až do X.XX.XXXX, kedy matka začala styk mariť. Otec sa od počiatku, kedy sa jeho styk s maloletým začal podľa uvedeného predbežného opatrenia realizovať, sťažoval na výchovne nesprávny postup matky k dieťaťu pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa a celkovo na jej nevhodné správanie sa, ktoré podľa jeho názoru dieťa stresovalo a vyvolávalo v ňom nedôvodný pocit, že má mať zo styku s otcom strach. Otec sa obrátil žiadosťou zo dňa 17.9.2013 o vykonanie pohovoru s matkou a o poskytnutie sociálneho poradenstva matke na ÚPSVaR v ktorej uviedol, že matka, zakiaľ on nakladá syna do auta, opakuje dieťaťu, že sa nemusí báť, že ho ocko určite vráti, že sa uvidia a pod., v dieťati tak podvedome vyvoláva pocit, že stretnutie s otcom je niečo, čo nie je prirodzené a z čoho mu hrozia nejaké obavy. On matku žiadal, aby s tým prestala, avšak situácia sa ešte vyostrila, matka začala dieťa čakávať v čase jeho odovzdávania pred svojim domom, resp. na križovatke ulíc vzdialenej asi XXX m od bydliska, kde stojí asi XX minút pred plánovaným ukončením stretnutia dieťaťa s otcom, akonáhle on zastaví, zakiaľ prejde zo strany vodiča k dieťaťu, aby dieťa vytiahol z detskej sedačky, matka sa vrhá k dverám, prudko ich otvára a vyťahuje dieťa zo sedačky nekoordinovanými pohybmi, voči dieťaťu sa vyjadruje expresívne, s neskrývaním nadšením, že je dieťa konečne doma. Keď začal auto odstavovať na začiatku ulice, aby XXX m prešiel s dieťaťom pešo, a tak sa stihol s ním rozlúčiť, matka začala čakávať na začiatku ulice. Pre dieťa sú takéto zážitky stresujúce, vyvoláva sa v ňom pocit ohrozenia, nebezpečia, ktorý neskôr môže vyústiť až do traumy a odmietania kontaktu s otcom. Na túto žiadosť ÚPSVaR reagoval predvolaním si matky na pohovor začiatkom novembra 2013, odvtedy mu matka začala brániť v styku s maloletým, čo si on vysvetľuje ako jej pomstu. Od X.XX.XXXX sa styk neuskutočnil vôbec, matka mu zakaždým oznámi, že styk sa nezrealizuje, pričom uvádza rôzne dôvody, najčastejšie, že sa dieťa otca bojí, plače, že styk je pre dieťa nebezpečný a pod. Matka mu neumožnila ani telefonický kontakt s dieťaťom, zatajuje mu informácie o ňom, maloletého odhlásila z predškolského zariadenia, takže nemá možnosť získavať informácie o dieťati ani prostredníctvom materskej školy. Na návrh kolíznej opatrovníčky smerom k matke, aby sa styk realizoval aspoň v jej prítomnosti, matka zareagovala tak, že nenašla na to odvahu a tvrdila, že on bol voči nej počas manželstva agresívny, hoci tieto tvrdenia neprednášala nikdy, ani počas konania o rozvod. Z úradného záznamu kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX neohlásené šetrenie v domácnosti matky a pohovor s maloletým vyplýva, že komunikácia s matkou a starým otcom bola po celý čas veľmi napätá, často obaja skákali do reči, na položené otázky nereagovali, často bol zo strany rodiny zvyšovaný hlas a obviňovanie, že orgán R. neháji záujmy dieťaťa. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že maloletý pri zmienke o otcovi nemal žiadnu negatívnu reakciu, nevykazoval známky nervozity, napätia či iných negatívnych emócií, na otázky o otcovi reagoval pokojne. Pre nerešpektovanie predbežného opatrenia o úprave styku podal otec celkovo dva návrhy na výkon rozhodnutia. Otec požiadal I. o sprostredkovanie mediácie, matka oznámila, že na mediačné stretnutie nepríde. Rovnako neúspešný bol aj pokus otca o psychologické poradenstvo obom rodičom prostredníctvom psychológa pri I.. Matka sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhala zrušenia predbežného opatrenia o úprave styku dôvodiac tým, že ona styk otcovi umožňovala aj bez potreby autoritatívneho rozhodnutia súdu, ako aj tým, že maloletý mal údajne dňa X.XX.XXXX (teda v čase, keď matka začala styk znemožňovať) matke povedať, že „tato ho zbil“. Prílohou návrhu bolo oznámenie na OR PZ v Bratislave IV, ktoré matka podala dňa X.XX.XXXX z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby odôvodnené tým, že sa jej maloletý vyjadril, že ho otec bije. Okresný súd Bratislava V návrh matky zamietol a v súčasnosti z dôvodu jej odvolania rozhoduje vo veci odvolací súd. Otec o trestnom konaní pre údajné týranie maloletého nemá žiadnu vedomosť, zo strany policajných orgánov nebol kontaktovaný. Otec akékoľvek tvrdenia matky o jeho údajnom nevhodnom až tyranskom správaní sa voči maloletému dôrazne popiera. Je zrejmé, že toto matkino tvrdenie je účelové s cieľom zamedziť mu kontakt s dieťaťom a odradiť ho od domáhania sa tohto kontaktu. Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že vzťah matky k otcovi ich spoločného dieťaťa nie je korektný, matka nedokáže s otcom spolupracovať na výchove maloletého dieťaťa, sama si uzurpuje právo rozhodovať o ňom. Z konania matky je jasne zreteľné, že nemá záujem o naplnenie práva maloletého na kontakt s oboma rodičmi, pričom si musí byť vedomá skutočnosti, že vzťah otca k maloletému je citovo naplnený. Pre otca ide o jediné dieťa, ku ktorému má úprimné city a záujem podieľať sa na plnení jeho potrieb. Matka svojim konaním preukázala, že nie je schopná oddeliť svoje záujmy od záujmov maloletého a povzniesť sa nad svoje osobné antipatie, ktoré zrejme cíti voči otcovi, vytvára tak pre maloletého riziko, že svojim správaním spôsobí na psychike maloletého nenapraviteľnú škodu a nevychová z neho citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť tak, aby boli naplnené ciele výchovy. Otec preto podáva tento návrh s cieľom, že si matka osvojí rodičovské zručnosti pod odborným dohľadom psychológa, ako aj s cieľom, že odborné poradenstvo psychológa pomôže matke akceptovať význam a úlohu oboch rodičov
v živote dieťaťa, uvedomiť si príčiny svojho konania a odstrániť ich následky, čím v konečnom dôsledku prospeje dieťaťu, ktoré nebude musieť byť vystavované traumatizujúcim a stresujúcim zážitkom.
Dňa X.X.XXXX podala matka tunajšiemu súdu vzájomný návrh na uloženie výchovného opatrenia, podľa ktorého má súd uložiť výchovné opatrenie rodičom maloletého H. Z., nar. XX.X.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení R. výbor pre N. v rozsahu dvoch hodín týždenne po dobu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že miesto pracoviska, na ktorom bude vykonané odborné poradenstvo a termíny stretnutia, určí R. výbor pre N. a s tým, že účelom výchovného opatrenia je nadobudnutie rodičovských zručností pri vzájomnej komunikácii rodičov, nadobudnutie schopnosti akceptovať aj názory ostatných, zamedzenie devalvácií druhého rodiča nevhodným správaním sa pred maloletým, rozpoznanie záujmu maloletého a schopnosť odlíšiť vlastný záujem od záujmu maloletého, nenadraďovanie vlastného záujmu nad záujem maloletého, schopnosť identifikovať vlastný názor maloletého. V návrhu sa uvádza, že matka rázne odmieta akékoľvek nevhodné správanie, ktoré by voči maloletému uplatňovala. Odmieta, že by maloletého nepripravovala na styk. Dôvody odmietania otca maloletým sú jasne zadefinované v znaleckom posudku (tzv. „ukotvenosť na matku“ a strach byť s otcom bez matky) a priamo vylučujú opakované a nepravdivé tvrdenia otca, že za odmietavým postojom maloletého voči otcovi je nevhodné správanie sa matky. Zo znaleckého posudku vyplývajú iné závažné skutočnosti, predovšetkým nevhodné správanie sa otca, kedy matku pred maloletým devalvuje, dokonca priamo pred znalkyňou, čo matka od počiatku uvádzala aj ako jeden z dôvodov odmietania otca maloletým. Matka zastáva názor, že kumulácia súdnych konaní, o ktorú sa neustále snaží otec, je skôr spôsobilá vzťahy medzi účastníkmi konania ešte viac prehĺbiť, otec inicioval počas konania o rozvod manželstva celkom X súdnych konaní, čo samé o sebe vypovedá o jeho neochote hľadať s matkou konsenzus mimosúdne. Otec si neustále presadzuje svoje záujmy nad záujmy maloletého, vo vzťahu k matke sa správa nevhodne, akúkoľvek záležitosť rieši prioritne súdnymi konaniami, kde súdu v zásade opisuje nepravdivý skutkový stav, čo následne viedlo k vydaniu neskôr zrušených súdnych rozhodnutí, ktoré však počas svojej účinnosti spôsobili ešte väčší odmietavý postoj maloletého k otcovi. Následne otec túto skutočnosť doslovne zneužíva, kedy akúkoľvek vinu za odmietavý postoj maloletého voči nemu hádže na matku, čo má v budúcnosti napomôcť k tomu, aby maloletého žiadal zveriť do svojej starostlivosti (uvedené už matke deklaroval) s odôvodnením, že k mareniu styku dochádza nedôvodne z viny matky. Matka je ochotná podrobiť sa psychologickému poradenstvu v nádeji, že toto dopomôže k zlepšeniu vzťahu maloletého a jeho otca a prípadný nariadený styk súdom v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX nebude prebiehať až s takým hysterickým odmietavým postojom maloletého, ako tomu bolo doposiaľ. Hlavným dôvodom vzájomného návrhu je obava, že otec nepochopil účel psychologického poradenstva. Za problém, ktorý majú mať účastníci konania, označil výlučne matku, ignoruje svoje nevhodné správanie a celkovo zjavne vníma svoj návrh na uloženie výchovného opatrenia ako formu šikany matky, čím jej chce dokázať, že najmä ona potrebuje psychológa a on sa stavia do pozície, že bude iba participovať na tom, aby sa matke vysvetlilo, že jej správanie je nevhodné, resp. chce iba participovať na akejsi „prevýchove matky“. Dôvody vzájomného návrhu sú: 1. Otec sa vo vzťahu k maloletému správa nevhodne, trestá ho (bitím) za to, že sa maloletý pýta za matkou, matku pred maloletým devalvuje. V znaleckom posudku sa uvádza, že „Konfrontácia neprináša úľavu, napätie medzi rodičmi sa stupňuje, nie sú schopní racionálnej komunikácie bez nevraživých emócií. Otec matku devalvuje aj v prítomnosti syna, čo si miestami ani neuvedomuje a nedokáže zmeniť svoje postoje, sústavne sa vracia ku problémom z minulosti“. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva „Psychologickým vyšetrením sme nezistili vedomé ovplyvňovanie matky maloletého voči otcovi“. Zároveň však znalkyňa konštatuje: „Správanie sa maloletého voči otcovi nie je odmietavé, ale je poznačené strachom byť s otcom bez matky, čo je pravdepodobne v dôsledku negatívnej skúsenosti z minulosti. U maloletého pretrváva stav ukotvenosť na matku, t.j. stav, kedy dieťa potrebuje bezprostredný kontakt s matkou v určitých pre dieťa ťažšie zvládnuteľných situáciách a ak tam matka nie je fyzicky prítomná, dieťa stráca pocity istoty, bezpečia. Ak dieťa takéto situácie opakovane prežilo, sú u neho vpečatené hlboko v podvedomí ako náhle sa ocitne samo bez matky, môžu u neho asociatívne spôsobovať negatívne pocity (strach odísť s otcom samo)“. Aj keď znalkyňa nezistila agresívne sklony otca voči maloletému, je zároveň zrejmé, že maloletý má negatívnu skúsenosť so svojim otcom, ktorú stále nie je schopný celkom spracovať. 2. Nie je pravdivé tvrdenie otca v návrhu na uloženie výchovného opatrenia, že v súčasnosti platí nariadené predbežné opatrenie, otec dosiahol jeho nariadenie na podklade nepravdivých skutočností, ku ktorým sa matka nemala možnosť vyjadriť. Matka uviedla skutkový stav na pravdivú mieru až následne v návrhu na jeho zrušenie a Krajský súd jej vyhovel. 3. Otec si všeobecne vymýšľa skutkové okolnosti, realitu skresľuje a prispôsobuje si ju vo svoj prospech. Matka sa domnieva, že do istej miery to môže otec robiť nevedome, čo môže byť ovplyvnené
črtami jeho osobnosti, ktoré znalkyňa opisuje: „V správaní sa prejavuje vplyv pudovosti, niekedy pasivita, prípadne popieranie reality“. Otec na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uvádzal, ako sa maloletý mal na neho tešiť, byť bezprostredný a šťastný, čo je v priamom rozpore so zistením znalkyne: „Správanie sa maloletého voči otcovi ... je poznačené strachom byť s otcom bez matky, čo je pravdepodobne v dôsledku negatívnej skúsenosti z minulosti“. Na druhej strane je často až prevažne skresľovanie reality otcom zámerné a účelové, napr. sa v návrhu snaží vsugerovať zúčastneným motív matky, prečo mala údajne úmyselne a zámerne v styku brániť, zo strany matky má ísť o pomstu za jeho podnet na I.. Zo strany otca ide o vymyslený motív, ktorým chcel vygradovať celú situáciu vo svoj prospech. 4. Otec sám uvádza, že sa od počiatku sťažuje „celkovo na jej (matkino) nevhodné správanie“. K tomu treba dodať, že otec sa celkovo sťažuje na všetko a na všetkých. A práve absolútna neschopnosť otca viesť konštruktívnu diskusiu o záležitostiach maloletého je ďalším z dôvodov, prečo by mal absolvovať psychologické poradenstvo. Zo záverov znalkyne čo sa týka jeho osobnosti vyplýva: „Osobnosť je dobre štrukturovaná, so sklonmi k extroverzii, emočne nezrelá s primeraným sebavedomím a vysokým sebahodnotením. V sociálnom kontakte sa ukazujú adaptačné ťažkosti v smere sťaženej adaptability, miestami hostility pri celkovo zníženej frustračnej tolerancii. Vo vzťahu k druhému pohlaviu zaujíma mierne dominantné postavenie. Prítomné sú pocity viny a menejcennosti, vnútorné zmätky a rozpačitosť. V správaní sa prejavuje vplyv pudovosti, niekedy pasivita, prípadne popieranie reality, horšie sa orientuje sám v sebe, ako aj v realite. V prežívaní má strach z pocitov izolovanosti a samoty, praje si bezkonfliktné a bezstarostné vzťahy k ľuďom, ktorí sú pre neho dôležití ako partneri. Bráni sa však citovým väzbám, aby sa vyhol vnútorným závislostiam. Má potrebu viesť bezstarostný život v usporiadaných pomeroch, pričom by zažíval imponujúci úspech a predpokladá, že jeho najbližšie prostredie bude s ním nadšene spolupracovať. Aktuálna situácia v ňom vzbudzuje nespokojnosť, je pre neho ťažko znesiteľná, chcel by z nej nájsť oslobodzujúce riešenie, ktoré by ho zbavilo záťaže. Navonok zaujíma kritický a dištancovaný postoj aby sa chránil pred sklamaniami. Skúška rodinných vzťahov ukazuje na blízky citový vzťah k maloletému s vlastnou prirodzenou dominanciou. Ako súčasť rodiny prežíva aj celú svoju pôvodnú rodinu (matka, brat, otec) s primeranou citovou saturáciou“. Uvedené dokazuje tvrdenia matky, je zrejmé, že otec sa vo vzťahoch, či už voči matke alebo maloletému, správa dominantne. Presadzuje si teda vlastné záujmy nad záujmy maloletého a zároveň ako dominantná osoba nie je schopný akceptovať aj názory a pripomienky matky na spoločnú výchovu maloletého. 5. Otec sa snaží vlastné tvrdenia vykresľovať pred súdom ako dôkazy a nie len ako jeho tvrdenia. V skutočnosti nič z toho čo tvrdí nevie preukázať, pretože jednoducho nemôže mať dôkazy. Opis nevhodného správania sa matky pri preberaní a odovzdávaní maloletého je obyčajným výmyslom!. Nič z toho otec nevie dokázať. Otec jednoducho nie je ochotný pripustiť a akceptovať, že maloletý má strach ostať s ním bez matky. 6. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že mu matka neposkytuje informácie o dieťati. Za nedôvodné matka považuje celkové nároky otca, resp. jeho požiadavky na to, čo je údajne mu povinná zabezpečovať. Otec sa neustále dožadoval pri akomkoľvek nezrealizovanom styku písomného zdokladovania tejto skutočnosti, matka má za to, že nie je povinná zháňať, kopírovať, skenovať a preposielať otcovi písomné lekárske správy zakaždým, keď sa styk neuskutoční. Otec má vedomosť, kto je pediatrom maloletého a má možnosť si ísť tieto skutočnosti overiť. Otec je oprávnený maloletého zastupovať a pokiaľ matka vie, bol sa informovať o ňom v škôlke. Je zrejmé, že otec svoje práva pozná a má vedomosť o tom, že sa môže informovať aj na zdravotný stav maloletého. 7. Nie je to matka, ale naopak otec, ktorý nedokáže s matkou spolupracovať na výchove spoločného syna a nevie sa preniesť cez dávnejšie negatívne konflikty rodičov. V tejto súvislosti je nutné citovať zo znaleckého posudku: „konfrontácia neprináša úľavu, napätie medzi rodičmi sa stupňuje, nie sú schopní racionálnej komunikácie bez nevraživých emócií. Otec matku devalvuje aj v prítomnosti syna, čo si miestami ani neuvedomuje a nedokáže zmeniť svoje postoje, sústavne sa vracia ku problémom z minulosti“. 8. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že „z konania matky je jasne zreteľné, že nemá záujem o naplnenie práva maloletého na kontakt s oboma rodičmi“, a že „si musí byť vedomá skutočnosti, že vzťah otca k maloletému je citovo naplnený“. Pri všetkých uvedených a dokázaných skutočnostiach je až zarážajúce, že otec verejne vyhlasuje, čoho si údajne musí byť matka vedomá. Ani jedno z tvrdení otca sa nepreukázalo ako pravdivé. Neexistuje ani len predpoklad, že by sa matka správala nevhodne pri preberaní a odovzdávaní maloletého. Napriek tomu otec nemá ani najmenšiu zábranu opäť nepravdivo tvrdiť, že matka si má byť niečoho (čo neexistuje) vedomá. 9. Otec matku neustále ničím šikanuje. Napr. aký malo význam podávať dva návrhy na výkon rozhodnutia v tak krátkom časovom období? Jednoznačne boli podávané iba preto, aby bola matka nútená sa k nim vyjadrovať a zaoberať sa nimi. Za úvahu stojí aj nárokovanie si sumy XXX,-€ od matky, ktorú mu zaplatila, ktorá bola matke udelená na návrh otca, keďže sa nezúčastnila pojednávania pre zápal pľúc. To otec využil, aby matku „potrestal“ uložením sankcie za zmarenie pojednávania. Je preto dôvodné zo strany matky pochybovať o tom, že otcovi ide o úprimné zlepšenie komunikácie, keď jeho konanie vypovedá skôr
o tom, že prvotným zámerom je čo najviac matke škodiť a potrestať ju za to, že „si dovolila“ podať návrh na rozvod. 10. Po dva a pol roku sa znaleckým dokazovaním preukázalo, že matka vo svojom úplne počiatočnom návrhu na rozvod zadefinovala potreby maloletého a jeho záujem úplne presne. Za najpodstatnejší problém pokiaľ sa týka realizácie styku, t.j. spôsobu jeho realizácie a frekvencie matka považuje skutočnosť, že otec od počiatku nástojil na neprimerane širokom styku, na aký nebol maloletý zvyknutý, ani pripravený. Toto sa otec snažil dosiahnuť zavádzaním súdu o tom, ako sa o maloletého v minulosti staral a aké má s ním vyvinuté kvalitné citové väzby. Keďže však nič z toho nebolo pravdou, naplnili sa očakávania vyjadrené v odbornom stanovisku J.. Y. H. a H. antagonizmus vo vzťahu k otcovi sa začal ešte viac prehlbovať, vtedajšia interpersonálna situácia maloletého sa zakonzervovala. Odporúčanie znalkyne de fakto korešponduje s pôvodným návrhom matky na úpravu styku, ktorej sa otec tak vehementne bránil. Ukazuje sa, že to bola práve matka, ktorá vedela bezpochyby vždy odhadnúť záujmy a potreby maloletého. 11. Formuláciu petitu matka namieta. Nespráva sa tak, ako to vykresľuje otec, vonkoncom nie je namieste, aby sa psychologické poradenstvo uložilo matke a už vôbec nie s cieľmi na podklade vymyslených dôvodov. Ak sa má naplniť účel akéhokoľvek psychologického poradenstva, matka navrhuje, aby súd zaviazal na jeho absolvovanie oboch rodičov a aby aj znenie rozsudku bolo formulované jasne, zreteľne a určito, koniec koncov, ako býva zvykom v súdnej praxi. To, prečo matka navrhuje uložiť výchovné opatrenie aj sebe vyplýva zo základného predpokladu, že sa nechce stavať do pozície ako otec, t.j. do pozície, že bude participovať na prevýchove otca s tým, že ona je tá jediná ideálna, neomylná, všetkými obľúbená a žiadaná (tieto vlastnosti si pripisuje otec, čo vyplýva z jeho správania, pričom napriek tomu, že uvádza, ako je ochotný participovať na psychologickom poradenstve, v zásade očakáva, že on na nič zaviazaný nebude). Matka nemá záujem stavať otca do pozície podriadenosti, ako to celý život robil otec jej a aj samotnému maloletému. Ak má psychologické poradenstvo splniť cieľ - zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi dvoma ľuďmi, musia sa ho zúčastňovať obaja.
Kolízny opatrovník sa k veci vyjadril tak, že súhlasí s tým, aby sa výchovnému opatreniu podrobili obidvaja rodičia v rozsahu, ktorý určí N..
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo rodičov rozviedol S. súd L. V rozsudkom zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu XXX,-€ mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode. Styk otca s maloletým bol upravený v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15.30 do 18.00 hodiny, v sobotu od 10.00 do 17.00 hodiny a v nedeľu od 10.00 do 17.00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15.30 do 18.00 hodiny a vo štvrtok od 15.30 do 18.00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 24.12. od 10.00 do 13.00 hodiny. Proti časti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým podala matka odvolanie, ktorým požadovala zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu a styk upraviť na každý týždeň v stredu od 15.30 hod do 18.00 hod. s výnimkou letných prázdnin v čase od 1.8. do 15.8., na každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s výnimkou letných prázdnin v čase od 1.8. do 15.8. a počas vianočných sviatkov v každom kalendárnom roku 25.12. od 11.00 hod. do 17.00 hod. Uznesením zo dňa 3.12.2013, č.k. 11CoP 324/2013, Krajský súd v Bratislave rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti a vo výroku o trovách zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že pri rozhodovaní o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom pri zohľadnení návrhov oboch účastníkov v tomto smere sa javilo rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) ako vecne a právne správne, zodpovedajúce záujmom maloletého dieťaťa. Po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa však vyskytli skutkové okolnosti reálne vzbudzujúce obavu v tom, že súdom prvého stupňa upravený rozsah a spôsob realizácie styku odporcu s maloletým je nepochybne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na listinné dôkazy doložené oboma účastníkmi po realizácii styku odporcu s maloletým predbežne nariadeným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2012, č.k. 17P/413/2012-17 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.1.2013, č.k. 20CoP/6/2013-36 vzájomne si rozporujúce v otázke vhodného rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým a najmä jeho následkami na maloletého (lekársky nález psychológa H. z XX.X.XXXX, Správy zo psychologického pozorovania vypracovanej dňa XX.X.XXXX Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave). Prihliadajúc na uvedené listinné dôkazy, ako i na ostatné podania účastníkov, z ktorých vyplývajú závažné skutkové okolnosti týkajúce sa spôsobu prežívania styku s otcom maloletým, spôsobu jeho správania sa pred a po styku, údajného razantného odmietania styku maloletým, ako i na oboma účastníkmi prezentované vzájomne
si rozporujúce tvrdenia o príčinách takéhoto chovania maloletého (podľa navrhovateľky sa jedná výlučne o dôvody viazané na osobu odporcu, podľa odporcu je týmto dôvodom správanie sa navrhovateľky) odvolací súd dospel k záveru, že v danom štádiu konania nie je možné bez náležitého doplnenia dokazovania v otázke rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým rozhodnúť a v ďalšom priebehu konania a súdu prvého stupňa uložil dôsledne sa zaoberať rozsahom a spôsobom realizácie styku odporcu s maloletým tak, aby tento bol v záujme maloletého dieťaťa (ktorého záujmy sú postavené nad záujmy i oboch rodičov). V súvislosti s vyššie uvedeným sa v súčasnosti ďalej koná vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode manželstva rodičov, keďže rozsudok v časti rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nemu (výchova, zastupovanie, správa majetku a výživa) už nadobudol právoplatnosť. V predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí.
Uznesením zo dňa 9.4.2014, č.k. 11CoP 167/2014, Krajský súd v Bratislave zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.1.2013, č.k. 20CoP 6/13-36, ktorým bol upravený styk otca s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 do 19.00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10.00 do 17.00 hod. a každý kalendárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod., keď videl naplnenie § 77 ods. 2 O.s.p. v tom, že za danej situácie pominuli dôvody na úpravu styku tak, ako bol upravený predbežným opatrením, pričom pre posúdenie veci mal jediné kritérium - záujem dieťaťa.
Uznesením zo dňa 30.5.2014, č.k. 17P/145/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 321/2014, tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu asistovaného styku s maloletým.
Uznesením zo dňa 3.7.2015, č.k. 17P/137/2015, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.7.2015, č.k. 17P/137/2015, súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne upravil styk otca s maloletým do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/343/2012, v každý pracovný piatok od 16.00 hod. do 17.30 hodiny za prítomnosti matky a za asistencie pracovníka Z. detskej istoty pri R. výbore N. v jej priestoroch na adrese L., O. údolie X a matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a spolu s ním sa na realizáciu styku v stanovený čas dostaviť. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2015, č.k. 11CoP/643/2015, odvolaním matky napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.
Otec na pojednávaní dňa 25.3.2015 uviedol (najskôr prostredníctvom právneho zástupcu), že dôvody vedúce k podaniu návrhu sú, že matka mu od 3.11.2013 neumožnila styk s maloletým a neurobila ani iné opatrenia, ktorými by sa dalo docieliť, že sa styk bude realizovať, a že bude podporovať väzby maloletého s otcom. Umožňovanie styku otca s maloletým zo strany matky bolo problematické od samého začiatku, teda od odchodu matky s maloletým zo spoločnej domácnosti, kedy matka sama určovala čas a rozsah styku, ako aj miesto styku, ktoré určovala tak, aby odvrátila pozornosť dieťaťa na okolie a nie na otca. Odmietala akékoľvek dohody s otcom, pri vzájomných stretnutiach sa správala arogantne a agresívne voči otcovi, vyhrážala sa mu napr. aj tým, že ona si veci vybaví. Otec sa mohol styku domôcť len prostredníctvom nariadeného predbežného opatrenia, z jeho pohľadu sa styk realizoval bez problémov, otec dieťaťu poskytoval najväčšiu mieru starostlivosti a dieťa v jeho prítomnosti prejavovalo pocity spokojnosti a bezpečia, verbálne i neverbálne vyjadrovalo, že by chcelo byť s otcom dlhšie a častejšie, uisťovalo sa, či príde poň aj nabudúce. Styk sa realizoval bez prítomnosti matky. Rozsah určeného styku bol tak krátky, že ho otec venoval iba dieťaťu a nezaťahoval ho do sporov s matkou, dokonca dieťa motivoval, aby počas spoločnej prechádzky natrhalo pre matku kvety a aj takýmto spôsobom ukazoval svoj postoj k matke. Otec niekoľkokrát konzultoval svoje postupy so psychológom. Postupom času začali výraznejšie problémy pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa, matka sa nevedela pri odovzdávaní dieťaťa od nebo odtrhnúť, prihovárala sa mu plačlivým hlasom, aby sa nebálo, že sa čoskoro uvidia, keď dieťa uložila do autosedačky, odmietala odísť, dieťa držala za ruku, až ho rozplakala. Podobne sa správala aj pri odovzdávaní dieťaťa otcom, až agresívne otvárala dvere auta, vyklepkávala na okno auta, dieťa stresovala, doslova ho vytrhla z autosedačky a utekala s ním do domu. Aby otec zamedzil takejto šialenej situácii, začal prichádzať s dieťaťom o 10 minút skôr, pričom s autom zastal na začiatku ulice, aby mohol s dieťaťom prísť pešo a riadne sa s ním rozlúčiť. Vtedy matka začala čakávať na začiatku ulice 15 minút vopred. Matka pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa vodila so sebou aj iné osoby, ako svojich rodičov, susedov, starí rodičia pritom mali na adresu otca verbálne prejavy vo forme vyhrážok a nadávok, tým
odvádzali pozornosť otca od matky a maloletého, aby mohla matka s dieťaťom utekať do domu. Matka tvrdila, že otec dieťa zbil, v niektorých podaniach to spomínala ako jednorazovú záležitosť, v ďalších ako opakovanú. Zo správy Ústavu detskej psychológie a patopsychológie vyplýva, že dieťa malo pri popise bitky vykonať neverbálne gesto pred psychológom, a to zdvihnutie ruky zovretej v päsť smerom ku hlave, pričom vtedy malo X,X roka a toto nemôže byť gesto X,X . ročného dieťaťa ale dospelej osoby. Ak by dieťa skutočne znázornilo, že ho otec päsťou udrel do hlavy, pri veľkosti hlavy dieťaťa a ruky otca by dieťa v tom prípade malo veľmi závažné zranenie. Stretnutia otca so synom prebiehali veľmi emotívne a pozitívne, keď ho maloletý videl, rozbehol sa k nemu, vystískali sa, nasadli do auta a išli spolu na ihrisko, do prírody a pod., maloletý bol veľmi šťastný. Pri poslednom stretnutí maloletý otcovi hovoril, že by sa chcel hrať so svojimi hračkami vo svojej izbičke, že by chcel byť s ním. Otec náhodne stretol matku s maloletým v C., keď otec maloletému povedal, aby išiel k nemu, maloletý chcel spraviť krok k nemu, matka ho však pevne chytila za ruku a ťahala ho rýchlo k výťahu div nie že po zemi. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v Z. u súdnej znalkyne, maloletý sa veľmi potešil, keď videl otca a keď mal možnosť u znalkyne sa s maloletým rozprávať, syn otca vystískal, porozprával mu svoje zážitky, ako je v materskej škole, akých má kamarátov, pýtal sa, či môže k otcovi prísť.
Matka na pojednávaní dňa 25.3.2015 žiadala (prostredníctvom právneho zástupcu) návrh otca zamietnuť a uviedla, že otec sa sťažuje na jej celkový výchovný prístup, nestavia sa pozitívne absolútne k ničomu, čo ona spravila. Celá snaha otca o poskytnutie súčinnosti by spočívala len v tom, že by psychológovi hovoril, aká je ona zlá a aké má zlé výchovné postupy. Otcovi ide len o to, aby ju vychovával, nikdy sa k nej nestaval ako k rovnocennej osobe pri výchove dieťaťa. Z celého prednesu otca vyšlo najavo, že ide vlastne o úpravu styku. Výchovné opatrenie, ktoré jej chce otec nanútiť, by nebolo účinné, pokiaľ ona nie je vyslovene asociálna osoba. Že sa ona nechcela s otcom dohodnúť je rozporné tvrdenie, keďže mu poslala návrh rodičovskej dohody, ktorú ale on neakceptoval. Otec tvrdí, že správanie sa matky voči nemu je pomstou za to, že inicioval jej predvolanie na pohovor na ÚPSVaR, čo nie je pravda. Otec uvádza, že styk s maloletým sa neuskutočňuje odo dňa, kedy sa ona dozvedela o tom, že má ísť na pohovor, to nemôže byť pravda, lebo ona doručenku o pozvánke prebrala neskôr, ako sa styk prestal realizovať. Považuje za zvláštne, že na jednej strane otec tvrdí, že čas určený na styk bol veľmi krátky na to, aby mohol dieťa voči matke manipulovať, na druhej strane uviedol, že medzi ním a maloletým sa mala vytvoriť taká väzba, že sa nechcel k matke vracať.
Na pojednávaní dňa 22.6.2015 matka vypovedala, že otec si absolútne nepripúšťa svoje pochybenia a pripisuje ich iba jej, nepripúšťa si žiadne zavinenie toho, že ho dieťa odmieta. U otca dominuje neprispôsobivosť a nepripúšťanie názoru iných, ak mu niekto oponuje, stáva sa v reálnom živote pre neho neprijateľným a vytesňuje ho zo svojho života, reaguje podávaním návrhov, netoleruje názor iného, ona situáciu konzultovala so psychológmi, ktorí skonštatovali, že v danom prípade je to charakter človeka, stav nenapraviteľný, nemenný. Ona odmieta obvinenia, že by akýmkoľvek spôsobom bránila styku otca s dieťaťom, je to otec, ktorý zapríčinil, že ho syn odmieta. otec opisuje situácie pri preberaní dieťaťa ako šialené, vytvára o nej domnienky, že je šialená, hysterická a plačlivá matka. K tomu, že agresívne otvára auto - toto má predsa detskú poistku, ktorá tomu zabraňuje. Otec začal parkovať na rušnej križovatke, kde je dokonca zákaz zastavenia a státia. Nevie, ako otec prišiel na to, že ich ona čaká XX minút vopred, či ju dal sledovať alebo sa jedná o jeho domnienky. K úderu do hlavy - boli popísané len skutočnosti, aké gesto syn vytvoril a nebolo tvrdené, že ho otec do hlavy aj udrel. Ona otcovi minimálne dvakrát v mesiaci posiela mailové správy obsahujúce popísanie toho, ako sa maloletému darí v škôlke, aké má mimoškolské aktivity, zdravotný stav a pod. a pridáva aj dve fotografie. Matka tiež predniesla (prostredníctvom právneho zástupcu) vzájomný návrh, kedy navrhla uložiť výchovné opatrenie obidvom rodičom na základe zásady rovnosti účastníkov konania. Napriek tomu je toho názoru, že na jej strane nie sú dôvody pre uloženie výchovného opatrenia. Uvedomuje si, ako je potrebné pripravovať dieťa na styk, ale predbežné opatrenie bolo nariadené na základe nepravdivých informácií od otca, a vtedy sa začal styk komplikovať, prešlo to až do odmietavého postoja maloletého. Trvala na tom, aby sa výchovné opatrenie realizovalo v N. odmietla alternatívu I., keďže kolízny opatrovník nevystupuje nezávisle a nadržiava v právach otcovi. Formuláciu otázok v návrhu otca, na ktoré by sa malo výchovné opatrenie zamerať, nepovažuje za správnu, ona to naformulovala (v písomnom návrhu) tak, aby bolo všetko jasné pre toho, kto bude výchovné opatrenie realizovať. Ak by nebolo možné pracovisku, ktoré bude výchovné opatrenie realizovať, predložiť celý súdny spis, žiada, aby zdôvodnenie rozsudku bolo obsiahle a aby obsahovalo všetky skutočnosti tvrdené účastníkmi, aby sa predišlo tomu, že vykonávateľ výchovného opatrenia bude vychádzať len z tvrdení otca, ako sa to stalo v minulosti pri nariaďovaní predbežného opatrenia.
Otec na pojednávaní dňa 22.6.2015 vyššie uvedenému prednesu oponoval (prostredníctvom právneho zástupcu) tým, že výchovné opatrenie musí vykonávať akreditovaný subjekt a nie ÚPSVaR, Unicef je profesionálna organizácia a sám by si mal urobiť vlastný rozvrh, ktorému sa on podriadi.
Kolízny opatrovník sa na pojednávaní dňa 22.6.2015 vyjadril tak, že by za kontraproduktívne považoval uloženie výchovného opatrenia len matke a stotožnil sa s návrhom matky, že výchovné opatrenie by malo byť uložené obidvom rodičom, aby bol splnený cieľ zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu.
Na pojednávaní dňa 16.12.2015 obidvaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch a kolízny opatrovník vyslovil súhlas s tým, aby sa výchovnému opatreniu podrobili obidvaja rodičia.
Podľa § 37 ods. 2 Zák. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Vo všeobecnosti výchovné opatrenia plnia funkciu ochrannú, keď ich úlohou je zabezpečiť maloletému dieťaťu také výchovné prostredie, v ktorom bude mať optimálne podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj. Výchovné opatrenia môžu smerovať voči maloletému dieťaťu, jeho rodičovi (rodičom) alebo inej fyzickej osobe, ktorá svojim správaním ohrozuje alebo narušuje riadny vývoj maloletého dieťaťa. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je záujem maloletého dieťaťa. Predpokladom uplatnenia výchovného opatrenia je zistenie, že medzi rodičom a maloletým dieťaťom, resp. medzi rodičmi maloletého dieťaťa, pretrvávajú narušené vzťahy, ktorých nápravou sa predíde potrebe zásadnejších zásahov do rodičovských práv a povinností podľa § 38 Zák. o rodine (pozastavenie, obmedzenie a pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností).
Odsek 2 § 37 Zák. o rodine obsahuje výpočet opatrení miernejšieho charakteru, k uloženiu ktorých súd pristúpi po zistení, že ich uplatnenie bude v konkrétnej veci postačujúce.
V prípade, že sa jedná o dieťa útleho veku, možno výchovné opatrenie podľa písm. d) cit. § uplatniť len vo vzťahu k jeho rodičovi, resp. rodičom.
Je nesporné, že v danom prípade medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ktoré je v predškolskom veku (päť a pol roka) aj po rozvode manželstva pretrvávajú vzájomné vzťahové problémy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú ich rodičovské postoje a samotný výkon ich rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu. Dôkazom toho je, že v podstate od roku 2012, kedy začalo konanie vo veci rozvodu ich manželstva, rodičia nedokázali nájsť ani najmenšiu zhodu v otázke stretávania sa otca s maloletým synom napriek tomu, že v predmetnej veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. K obnoveniu kontaktov medzi otcom a maloletým dieťaťom doposiaľ nenapomohlo ani ostatné nariadené predbežné opatrenie (uznesenie zo dňa 3.7.2015, č.k. 17P/137/2015, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.7.2015, č.k. 17P/137/2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2015, č.k. 11CoP/643/2015), ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletým za prítomnosti matky a za asistencie pracovníka Z. detskej istoty pri R. výbore N. v jej priestoroch, kedy Z. detskej istoty pri R. výbore N. dňa X.XX.XXXX súdu oznámila, že vzhľadom na celkovo tri stretnutia otca s dieťaťom, ktoré boli neúspešné pre výraznú psychickú nepohodu prechádzajúcu až do dekompenzovaného psychického stavu dieťaťa, pristúpili k navrhovaným intervenciám: 1. Prerušiť realizáciu asistovaných kontaktov v záujme ochrany dieťaťa pred prežívanou záťažou, ktorá môže psychický stav ešte viac zhoršiť a následne negatívne ovplyvniť vzťahovú rovinu „dieťa-otec“, 2. Absolvovať s dieťaťom u detského psychológa vyšetrenie - diagnostiku pre identifikáciu problémov dieťaťa, následnou terapiou
dôsledok odstrániť a rodičom poskytnúť cielené poradenstvo, 3. Po stabilizácii psychického stavu dieťaťa pokračovať v asistovaných kontaktoch v súlade s rozhodnutím súdu a odbornými postupmi práce ich organizácie.
Vyššie uvedené vypovedá o tom, že situácia sa aktuálne vyhrotila do tej miery, že je ohrozený zdravý psychický, a tým aj fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Úroveň súčasných vzťahov medzi rodičmi, napriek tomu, že obaja by mali mať dostatočné osobnostné predpoklady pre korektnú vzájomnú komunikáciu, pripravuje ich spoločné dieťa o pokojné a bezstarostné detstvo, čo si zjavne nepriznávajú vzájomne sa obviňujúc z rodičovskej nekompetentnosti.
V záujme maloletého dieťaťa je, aby sa obidvaja rodičia podrobili odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zák. o rodine.
Tak otec, ako aj matka vo svojich návrhoch podrobne skonkretizovali ciele (otec) a účel (matka) výchovného opatrenia, teda čomu by sa rodičia mali v špecializovanom zariadení „naučiť“. S ohľadom na to súd konštatuje, že je iba v kompetencii špecializovaného zariadenia určiť, na čo sa konkrétne pri realizovaní výchovného opatrenia má zamerať. Len odborný pracovník tohto zariadenia môže zistiť, akým spôsobom sa dá dosiahnuť, aby maloleté dieťa, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti matky, malo zabezpečenú možnosť aj výchovného pôsobenia otca, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu prostredníctvom pravidelného kontaktu s ním, čím sa bude môcť medzi nimi upevňovať a udržiavať vzájomná citová väzba. Preto sa rodičia nemôžu dožadovať a súd nemôže ani striktne nariadiť, na ktoré všetky problémy sa má realizátor výchovného opatrenia zamerať, a ktoré má napomôcť riešiť, keďže nedisponujú patričnými odbornými znalosťami.
Každý z rodičov podstatu vzniknutej situácie vidí a vyhodnocuje zo svojho subjektívneho pohľadu. Špecializované zariadenie pre výkon výchovného opatrenia musí aktuálny stav vyhodnotiť objektívne a v súlade so svojimi zisteniami zamerať poskytované odborné poradenstvo na najpodstatnejšie skutočnosti, ktoré tento stav spôsobili a na ich odstránenie. V súvislosti s tým nie je možné určiť ani rozsah a dobu trvania výchovného opatrenia, t.j. po akú dobu a v akej frekvencii sa majú rodičia maloletého dieťaťa odbornému poradenstvu podrobovať. Preto špecializované zariadenie samo stanoví, v akom rozsahu a frekvencii sa bude výchovné opatrenie realizovať, teda aj v ktoré konkrétne dni, a to podľa jeho časových a priestorových možností.
Výchovné opatrenie sa bude realizovať v na to určenom špecializovanom zariadení, ktorým je Z. detskej istoty pri slovenskom výbore N. so sídlom v L., O. údolie 5, v ním určenom čase a rozsahu.
R. vyhovel návrhom, keď rozhodol o uložení výchovného opatrenia obidvom rodičom maloletého dieťaťa z dôvodu, aby im odborné poradenstvo napomohlo ozrejmiť a uvedomiť si, akých chýb sa doposiaľ pri výchove spoločného dieťaťa dopúšťali a aký následok tieto pochybenia budú mať na jeho ďalší vývoj, pokiaľ v nich budú naďalej pokračovať.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).