Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-324-2013.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/324/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: O.. M. U. Y., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom N., Z. B. XXX, zastúpená JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, kpt. Rašu 4, proti odporcovi: L.. S. U., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., B. X, zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, Drieňová 1/D, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. U., D.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.04.2013, č.k. 17P/343/2012-155, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :
- rozviedol manželstvo O.. M. U. Y., F.. Y., D.. XX.XX.XXXX v Bratislave a L.. S. U.F., D.. XX.X.XXXX v F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Bratislava
- Staré Mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX,
- zveril maloletého O. U.F., D.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia,
- uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode,
- upravil styk odporcu s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15,30 do 18,00 hodiny, v sobotu od 10,00 do 17,00 hodiny a v nedeľu od 10,00 do 17,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15,30 do 18,00 hodiny a vo štvrtok od 15,30 do 18,00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 24.12. od 10,00 do 13,00 hodiny s tým, že odporca si maloletého prevezme od navrhovateľky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá; navrhovateľke zároveň uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť,
- deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18 ods.1, § 23 ods.1,2 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie ( manželia nežijú spoločne intímne, nebývajú spoločne, nemajú spoločné hospodárenie ), medzi manželmi existujú podstatne rozdielne názory na rodinný život, finančné zabezpečovanie spoločnej domácnosti a predovšetkým na výchovu a opateru dieťaťa. Na základe uvedeného dospel k záveru o vážnom a hlbokom rozvrátení manželstva a o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia účastníkov.
Výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní dieťaťa, spravovaní jeho majetku a výške vyživovacej povinnosti odporcu právne odôvodnil § 24 ods.1, § 62 ods.1,2,4, 5, § 75 ods.1 Zákona o rodine pri zohľadnení súhlasných stanovísk účastníkov a ich zárobkových a majetkových pomerov majúcich vplyv na posudzovanie výšky vyživovacej povinnosti odporcu.
Výrok o úprave styku odporcu s maloletým právne odôvodnil § 25 ods.2 Zákona o rodine pri zohľadnení žiadosti oboch rodičov o úpravu styku s maloletým poukazujúc pritom na návrhy oboch rodičov, ako i kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.
O trovách konania rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p.. Proti výroku rozsudku, v ktorom bol upravený styk odporcu s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zmenil a styk odporcu s maloletým upravil na každý týždeň v stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod. s výnimkou letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08., na každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 17,00 hod. s výnimkou letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08., počas Vianočných sviatkov v každom kalendárnom roku 25.12. od 11,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že odporca si prevezme maloletého v mieste jej bydliska, kde jej ho aj odovzdá a uloženou povinnosťou maloletého riadne na styk pripraviť. Odvolateľka namietla nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu v časti napadnutej odvolaním, keď súdom upravený styk nevychádza z potrieb maloletého. V čase vyhlásenia rozhodnutia sa začalo realizovať nariadené predbežné opatrenie , ktoré sa prejavilo ako nevhodné, nezodpovedajúce potrebám maloletého , ktorý nie je ani za priamej účasti a s poradenstvom klinického psychológa schopný styk zvládať. Úroveň rečových schopností maloletého zaostáva oproti ostatným zložkám jeho psychomotorického vývoja, slovná zásoba dieťaťa je chudobná ( Matúš sa dorozumieva neverbálne ) a jeho násilné a neprirodzené oddelenie od matky by mohlo spôsobiť poruchy osobnosti, resp. by mohlo viesť k poruchám správania pri jeho vývoji.
Napriek starostlivosti klinického psychológa sa u maloletého po realizácii predbežného opatrenia začali prejavovať nežiadúce stavy v jeho správaní a vývoji, ako je zvýšená agresivita, opätovné pomočovanie sa aj počas dňa, nervozita a neustála potreba ubezpečovania, že sa k matke vráti. V prípade nerešpektovania názoru klinického psychológa existuje reálna hrozba vzniku poruchy osobnosti, iné poruchy správania a nenapraviteľnej ujmy v zdravotnom stave maloletého. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní na v priebehu konania doložený listinný dôkaz ( Odborný posudok ) nielenže neprihliadol, ale ani sa s týmto dôkazom nevysporiadal. Tvrdenie odporcu o silnom citovom vzťahu s dieťaťom nie je pravdivé z dôvodu, že ak by takýto bol, nezanechal by na maloletom nepriaznivé následky vyžadujúce si poradenstvo klinického psychológa. Navrhovateľka poukázala na to, že jej prístup k styku otca s maloletým nie je svojvoľný, vychádza z konzultácie tejto otázky s psychológom a po realizácii predbežného opatrenia je možné vyhodnotiť, že ani styk upravený predbežným opatrením maloletému neprospieva.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že u odporcu sa prejavuje snaha o devalváciu jej osoby, ako aj osoby jej rodičov a mala za to, že odporca musí pochopiť, že nie je vhodné v čase realizácie styku sa vyjadrovať o matke a babke maloletého negatívne a nabádať ho, aby ich „ nemal rád „. Otec by mal čas styku využiť predovšetkým na upevňovanie si vzťahu so synom a nie na negáciu vzťahov maloletého k ostatným členom jeho rodiny. Vyslovila presvedčenie, že ak bude odporca pristupovať k styku pozitívne, už v krátkej dobe bude priestor pre jeho rozšírenie, maloletý sa bude na tieto stretnutia tešiť, nebude potrebovať na jeho zvládanie psychologické poradenstvo vyrastie z neho zdravý a spokojný a vyrovnaný človek, so zdravým vzťahom k obom rodičom. V takom prípade bude aj pre ňu jednoduchšie dieťa motivovať na styk s odporcom, keď bude vedieť, že odporca robí s maloletým aktivity, na ktoré sa maloletý teší. Doteraz je dieťa podľa jeho vyjadrenia počas styku s odporcom prevažne v jeho byte.
Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odvolanie proti uvedenému výroku i napriek jeho návrhu na širšiu úpravu styku nepodával, keďže akceptoval úvahu súdu v tom, že pre maloletého je vhodnejší styk v kratšom časovom rozsahu. Vyjadrenie navrhovateľky považoval za dôkaz o nepochopení citového vývoja dieťaťa a prejavom, že matka nie je schopná sa preniesť cez negatívne emócie , ktoré stále k nemu cíti. Maloletý sa narodil v ich spoločnej domácnosti, spoločne bol vychovaný, za svoju rodinu od narodenia považoval oboch účastníkov, obaja sa mu venovali a zabezpečovali starostlivosť o neho. Matka sa od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti snažila neumožňovaním
styku oslabovať vzájomné citové väzby dieťaťa na otca a vyjadruje sa o ňom, že nepozná dieťa a jeho potreby . Navrhovateľka na jednej strane uvádza, že maloletý nie je schopný zvládať ani styk upravený predbežným opatrením ( 3 hodiny každú stredu a 7 hodín každú nedeľu ), na strane druhej tvrdí, že maloletý v septembri nastupuje do materskej školy, kde však odlúčenie od matky bude po mesačnom navykacom režime dlhšie. Aj z tohto je evidentné, že nemôže byť pravdou, že by maloletý odlúčenie od matky nezvládol. Z podaného odvolania má pocit, že je to práve matka, ktorá sa ťažšie vyporiadava s tým, že zrazu strávi s dieťaťom menej času. Matúš je pritom zdravé dieťa s optimálnym emocionálnym vývojom, primeraným jeho veku a nie je dôvod u neho mať pochybnosti, či dokáže zvládať prirodzený vývoj.
Poukazujúc na všeobecné vyjadrenie psychologičky, ktorej správu matka predložila konštatoval, že v prípade maloletého Matúša sa nejedná o násilné a neprirodzené odtrhnutie od matky . Ak má matka za to, že dieťa zvládne odlúčenie počas pobytu v materskej škole v cudzom prostredí, s množstvom cudzích osôb, potom možno vyvodiť, že bez najmenších problémov zvládne pár hodín kontaktu s otcom, teda s osobou, ktorá patrí medzi základné piliere bezpečia v jeho živote a v domácom prostredí u otca, ktoré pozná. Matka pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa vytvára stres, plačlivým hlasom mu vysvetľuje, aby sa nebál, že sa o chvíľu vráti, že ho čaká, vyzýva ho, aby sa vrátil a pod.. Častokrát stojí v okne stará matka maloletého, ktorá pred dieťaťom na neho slovne útočí, a to aj vulgárnymi a hanlivými výrazmi. Takéto situácie musia logicky u maloletého vyvolávať stav, že stretnutia s otcom sú pre neho nepríjemnou udalosťou, ktorej by sa mal báť. Eventuálne nepriaznivé následky po styku nastávajú u maloletého práve ako dôsledok správania sa matky pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Je pravdou, že pred vyhlásením rozsudku prebehol jeho styk podľa vydaného predbežného opatrenia iba dvakrát.
Odporca ďalej poukázal na nepravdivosť tvrdení matky uvedených v odvolaní týkajúcich sa jeho správaním k maloletému. Vyjadrenia psychologičky sú vágne, všeobecné, ktorá v ňom udáva len všeobecne uznávané závery , ktoré sú bežne akceptovateľné a ktoré sú ( pokiaľ ide o neho ) dodržiavané ( denný režim dieťaťa, jeho podporovanie vo verbálnej komunikácii, citlivý prístup k nemu, kratšie stretnutia a pod. ). Psychologička maloletého nevidela a pri vypracovaní posudku vychádzala len z informácií matky. Odporca v prílohe vyjadrenia predložil stanovisko nezávislého centra Pedagogicko -psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave obsahujúceho zhodnotenie jeho vzájomného vzťahu s maloletým z ktorého vyplýva, že dieťa je v jeho prítomnosti hravé, uvoľnené, prejavuje radosť keď s ním otec žartuje, smeje sa a v prítomnosti otca zažíva pozitívne emócie. Keďže v priebehu manželstva a ani neskôr sa nevyskytlo nič, čo by u matky mohlo vzbudiť obavu o zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa v čase, kedy je s otcom, nevidel odporca dôvod na to, aby bol jeho styk s dieťaťom obmedzovaný na pár hodín týždenne. Dieťaťu stretnutia s ním prospievajú, zvyšuje sa jeho slovná zásoba, je o neho dobre postarané, u otca sa nepomočuje, nie je agresívny, poobede pokojne zaspí a i sa zobudí vo svojej detskej izbe, ktorú pozná. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by styk upravený napadnutým rozsudkom mal byť pre dieťa nevyhovujúci, v rozpore s jeho záujmom.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako správne potvrdiť poukazujúc na to, že maloletý do júla 2012 zdieľal spoločnú domácnosť s oboma rodičmi, a teda má s otcom vytvorenú citovú väzbu.
Matka v písomnom vyjadrení sa zo dňa 02.09.2013 rozporovala nepreukázané tvrdenia otca o jej správaní a správaní sa jej rodičov, ako i správaní sa k dieťaťu pri jeho odovzdávaní a preberaní od otca. Otca maloletého nikdy nezosmiešňovala, nevyjadrovala sa o ňom spôsobom, ktorý uviedol v podaní k odvolaniu. Neosočuje jeho osobu, ako ani jeho rodičov tak, ako to robí odporca vo vzťahu k jej rodičom ( i pred maloletým ).Navrhovateľka zopakovala sled udalostí, ktoré ju viedli k opusteniu spoločnej domácnosti s odporcom a i jeho správanie sa k nej a k maloletému počas trvania spoločnej domácnosti. Odporca v čase trvania spoločnej domácnosti výraznejšie neprispel k formovaniu osobnosti a návykov maloletého. Uviedla, že v žiadnom prípade nenavrhuje odlúčenie dieťaťa od otca, ale aby bol styk určený v rozsahu, ktorý by nebol na úkor zdravotného stavu dieťaťa. Diagnózy dieťaťa nie sú vymyslené, sú skutočné a podporené aj psychológom, na závery ktorého sa otec odvoláva. Odborné závery posudku doloženého v prílohe odvolania nie sú všeobecné a obsahujú konkrétne odporúčania, aký prístup by bol najvhodnejší vo vzťahu k maloletému zvoliť. Psychologickým poradenstvom sa snaží zmierniť negatívne dôsledky, ktoré na maloletom zanecháva styk s odporcom, najmä pokiaľ ide o degradáciu jej osoby a osoby jej rodičov s poukazom na sklony k agresivite u maloletého po styku a s jeho pomočovaním. Spôsob správania sa odporcu , kedy ju v prítomnosti maloletého ignoruje,
neodpovedá jej na priame otázky a len šepká synovi niečo do ucha smeruje k tomu, že z maloletého nevychová človeka, ktorý si bude vážiť iných ( keďže mu ukazuje, že si nemusí vážiť ani vlastnú matku ). Pokiaľ ide o tvrdenia otca poukazujúce na umiestnenie syna do materskej školy navrhovateľka uviedla, že pre dieťa je dôležité vytváranie vzťahov aj so svojimi rovesníkmi, ktorí ho môžu potiahnuť v napredovaní v rečovom prejave. Podľa jej názoru aby bolo možné bez ujmy dieťaťa zvládnuť jeho nástup do materskej školy a rovnako aj styk s otcom, je treba zvoliť taký prístup, ktorý by hrozbu akejkoľvek ujmy dieťaťa eliminoval. Otec nepatrí v živote dieťaťa medzi osoby patriace medzi základné piliere jeho bezpečia najmä z dôvodu, že je pre dieťa prakticky cudzím človekom, na ktorého si dieťa len začína zvykať z dôvodu, že to bol práve otec, ktorý vytváral neprimeraný stres v jeho živote v domácom prostredí, kde dieťa vyrastalo. V podaní napokon poukázala na nemožnosť sa s odporcom v otázke styku dohodnúť v záujme maloletého upriamujúc pozornosť na správanie sa otca, ktorý ( pri osobitnom neupravení styku počas letných prázdnin) jej prakticky znemožňoval strávenie spoločnej dovolenky so synom na H. trvaním na súdom upravenom rozsahu styku . Navrhovateľka napokon poukázala na správanie sa otca smerujúce k sympatizácii so skupinami hlásiacimi sa k rasovej, náboženskej a etnickej neznášanlivosti.
Matka v písomnom podaní zo dňa 11.11.2013 odvolaciemu súdu oznámila, že na deň 15.11.2013 je z podnetu odporcu predvolaná na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, na ktorom bude predkladať emailovú dokumentáciu súvisiacu s prísľubmi otca o umožnení trávenia prázdnin s maloletým a dokumentáciu súvisiacu s aktuálnym zdravotným stavom maloletého. Ďalej uviedla, že je predvolaná na konzultáciu k riaditeľke materskej školy, ktorú maloletý navštevuje z dôvodu, že dieťa sa nevie adaptovať do kolektívu. V prílohe oznámenia doložila podnet podaný na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 07.11.2013 z dôvodu dôvodného podozrenia, že odporca naplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 trestného zákona, a to bitím maloletého syna, ako aj vyvolávaním stresu a citového vydierania maloletého.
Dňa 20.11.2013 navrhovateľka doložila Úradný záznam č. 2013/302301 z osobného stretnutia s O.. C. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorá na videozázname videla maloletého pred realizáciou jeho styku s odporcom a dospela k záveru, že maloletý odmieta odísť od matky. Doporučenie z jej strany bolo, aby bolo otcovi navrhnuté realizovať styk s dieťaťom v prítomnosti matky.
Odporca v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 29.11.2013 poukázal na nepravdivosť tvrdení matky súvisiacich s možnosťou trávenia letnej dovolenky s maloletým. Matka do spisu doložila iba časť mailovej komunikácie a zamlčala, že jeho dva e-maily sa týkali dvoch rôznych dovoleniek, a teda dvoch rôznych obmedzení jeho času s dieťaťom ( navrhovateľka strávila s dieťaťom dovolenku v H. V. L. na H.). Jeho aktivita smerom k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ( podanie zo dňa 17.09.2013 a osobná návšteva 05.11.2013 ) vyvolalo u navrhovateľky neochotu mu dieťa odovzdávať a od 03.11.2013 sa jeho styk so synom nerealizuje. Navrhovateľka odmietla i mediáciu, ktorá sa mala realizovať na základe intervencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Pri pokuse o realizáciu styku dňa 27.11.2013 bola prítomná aj kolízna opatrovníčka, matka odmietla dieťa opakovane vydať a spočiatku nedovolila dieťa vidieť ani kolíznej opatrovníčke. Podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky ( ktorá maloletého nakoniec videla ) bolo dieťa kľudné a na otázky o otcovi odpovedalo bez strachu či evidentných pocitov naznačujúcich, že by pre dieťa išlo o nepríjemnú tému. Tvrdenia matky o tom, že by realizoval na matke alebo dieťati psychické násilie, stres a podobne sú lži, voči ktorým sa dôrazne ohrádza. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa je dieťa o 7 mesiacov staršie, skúsenejšie, samostatnejšie a je privyknuté na samostatný a pravidelný kontakt s otcom, bez prítomnosti matky. Je schopný sa o dieťa postarať, dieťa ho pozná, dôveruje mu a predstavuje pre neho citové zázemie. Styk upravený rozsudkom súdu prvého stupňa zodpovedal aktuálnym potrebám maloletého existujúcim v čase vyhlásenia rozhodnutia a v súčasnosti by mohlo dôjsť k úprave ešte širšieho rozsahu styku.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním odvolania matky podaného proti výroku rozhodnutia, v ktorom bol na čas po rozvode upravený styk odporcu s maloletým O. U., D.. XX.XX.XXXX ako prvoradé konštatuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča . Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa.
V prejednávanom prípade postupoval súd prvého stupňa správne v tom, že pri zohľadnení návrhu oboch účastníkov žiadajúcich upraviť styk odporcu s maloletým dieťaťom v tejto otázke rozhodol autoritatívnym výrokom. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom pri zohľadnení návrhov oboch účastníkov v tomto smere ( navrhovateľka v priebehu pojednávania nariadeného na deň 03.04.2013 navrhla úpravu styku v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15,30 do 18,00 hodiny a v sobotu od 10,00 do 17,00 hodiny a v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15,30 do 18,00 hodiny a rovnako aj vo štvrtok a v každom roku aj 24.12. od 10,00 do 13,00 hodiny s tým, že od septembra 2013 bude možné styk rozšíriť aj na nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 10,00 do 17,00 hodiny, odporca s takýmto návrhom súhlasil s tým, že trval na tom, aby priamo v rozsudku bol stanovený aj rozšírený styk od 01.09.2013 na nedeľu každého párneho kalendárneho týždňa od 10,00 do 17,00 hodiny, kolízny opatrovník odporučil úpravu styku navrhovanú až od septembra 2013 už v čase vyhlásenia rozhodnutia ) sa javilo rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vyhlásenia ( § 154 ods.1 O.s.p.) ako vecne a právne správne, zodpovedajúce záujmom maloletého dieťaťa.
Vychádzajúc však zo skutkových okolností daného prípadu existujúcich v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na ktoré je povinný odvolací súd s prihliadnutím na charakter daného konania prihliadať je treba uviesť, že po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vyskytli skutkové okolnosti reálne vzbudzujúce obavu v tom, že súdom prvého stupňa upravený rozsah a spôsob realizácie styku odporcu s maloletým je nepochybne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na listinné doklady doložené oboma účastníkmi po realizácii styku odporcu s maloletým predbežne nariadeným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2012, č.k. 17P 413/2012-17 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.01.2013, č.k. 20CoP 6/2013-36 vzájomne si rozporujúce v otázke vhodného rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým a najmä jeho následkami na maloletého ( lekársky nález psychológa O.. O. B.ej z 31.05.2013, Správy zo psychologického pozorovania vypracovaného dňa 20.6.2013 Centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave ).
Prihliadajúc na uvedené listinné dôkazy, ako i na ostatné podania účastníkov z ktorých vyplývajú závažné skutkové okolnosti týkajúce sa spôsobu prežívania styku s otcom maloletým, spôsobu jeho správania sa pred a po styku, údajného razantného odmietania styku maloletým, ako i na oboma účastníkmi prezentované vzájomne si rozporujúce tvrdenia o príčinách takéhoto chovania maloletého ( podľa navrhovateľky sa jedná výlučne o dôvody viazané na osobu odporcu, podľa odporcu je týmto dôvodom správanie sa navrhovateľky ) odvolací súd dospel k záveru, že v danom štádiu konania nie je možné bez náležitého doplnenia dokazovania v otázke rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým rozhodnúť.
Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré by považoval odvolací súd za významné. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je preto možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým ) a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním ( so zvážením i prípadného znaleckého
dokazovania ) sa bude dôsledne zaoberať rozsahom a spôsobom realizácie styku odporcu s maloletým tak, aby tento bol v záujme maloletého dieťaťa ( ktorého záujmy sú postavené nad záujmy i oboch rodičov ), vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.