Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/324/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: O.. M. U. Y., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom N., Z. B. XXX, zastúpená JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, kpt. Rašu 4, proti odporcovi: L.. S. U., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., B. X, zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, Drieňová 1/D, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. U., D.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.04.2013, č.k. -155, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- rozviedol manželstvo O.. M. U. Y., F.. Y., D.. XX.XX.XXXX v Bratislave a L.. S. U.F., D.. XX.X.XXXX v F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Bratislava

- Staré Mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX,

- zveril maloletého O. U.F., D.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia,

- uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode,

- upravil styk odporcu s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15,30 do 18,00 hodiny, v sobotu od 10,00 do 17,00 hodiny a v nedeľu od 10,00 do 17,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15,30 do 18,00 hodiny a vo štvrtok od 15,30 do 18,00 hodiny a v každom kalendárnom roku dňa 24.12. od 10,00 do 13,00 hodiny s tým, že odporca si maloletého prevezme od navrhovateľky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá; navrhovateľke zároveň uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť,

- deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18 ods.1, § 23 ods.1,2 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie ( manželia nežijú spoločne intímne, nebývajú spoločne, nemajú spoločné hospodárenie ), medzi manželmi existujú podstatne rozdielne názory na rodinný život, finančné zabezpečovanie spoločnej domácnosti a predovšetkým na výchovu a opateru dieťaťa. Na základe uvedeného dospel k záveru o vážnom a hlbokom rozvrátení manželstva a o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia účastníkov.

Výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní dieťaťa, spravovaní jeho majetku a výške vyživovacej povinnosti odporcu právne odôvodnil § 24 ods.1, § 62 ods.1,2,4, 5, § 75 ods.1 Zákona o rodine pri zohľadnení súhlasných stanovísk účastníkov a ich zárobkových a majetkových pomerov majúcich vplyv na posudzovanie výšky vyživovacej povinnosti odporcu.

Výrok o úprave styku odporcu s maloletým právne odôvodnil § 25 ods.2 Zákona o rodine pri zohľadnení žiadosti oboch rodičov o úpravu styku s maloletým poukazujúc pritom na návrhy oboch rodičov, ako i kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.

O trovách konania rozhodol podľa vety prvej . Proti výroku rozsudku, v ktorom bol upravený styk odporcu s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zmenil a styk odporcu s maloletým upravil na každý týždeň v stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod. s výnimkou letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08., na každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 17,00 hod. s výnimkou letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08., počas Vianočných sviatkov v každom kalendárnom roku 25.12. od 11,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že odporca si prevezme maloletého v mieste jej bydliska, kde jej ho aj odovzdá a uloženou povinnosťou maloletého riadne na styk pripraviť. Odvolateľka namietla nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu v časti napadnutej odvolaním, keď súdom upravený styk nevychádza z potrieb maloletého. V čase vyhlásenia rozhodnutia sa začalo realizovať nariadené predbežné opatrenie , ktoré sa prejavilo ako nevhodné, nezodpovedajúce potrebám maloletého , ktorý nie je ani za priamej účasti a s poradenstvom klinického psychológa schopný styk zvládať. Úroveň rečových schopností maloletého zaostáva oproti ostatným zložkám jeho psychomotorického vývoja, slovná zásoba dieťaťa je chudobná ( Matúš sa dorozumieva neverbálne ) a jeho násilné a neprirodzené oddelenie od matky by mohlo spôsobiť poruchy osobnosti, resp. by mohlo viesť k poruchám správania pri jeho vývoji.

Napriek starostlivosti klinického psychológa sa u maloletého po realizácii predbežného opatrenia začali prejavovať nežiadúce stavy v jeho správaní a vývoji, ako je zvýšená agresivita, opätovné pomočovanie sa aj počas dňa, nervozita a neustála potreba ubezpečovania, že sa k matke vráti. V prípade nerešpektovania názoru klinického psychológa existuje reálna hrozba vzniku poruchy osobnosti, iné poruchy správania a nenapraviteľnej ujmy v zdravotnom stave maloletého. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní na v priebehu konania doložený listinný dôkaz ( Odborný posudok ) nielenže neprihliadol, ale ani sa s týmto dôkazom nevysporiadal. Tvrdenie odporcu o silnom citovom vzťahu s dieťaťom nie je pravdivé z dôvodu, že ak by takýto bol, nezanechal by na maloletom nepriaznivé následky vyžadujúce si poradenstvo klinického psychológa. Navrhovateľka poukázala na to, že jej prístup k styku otca s maloletým nie je svojvoľný, vychádza z konzultácie tejto otázky s psychológom a po realizácii predbežného opatrenia je možné vyhodnotiť, že ani styk upravený predbežným opatrením maloletému neprospieva.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že u odporcu sa prejavuje snaha o devalváciu jej osoby, ako aj osoby jej rodičov a mala za to, že odporca musí pochopiť, že nie je vhodné v čase realizácie styku sa vyjadrovať o matke a babke maloletého negatívne a nabádať ho, aby ich „ nemal rád „. Otec by mal čas styku využiť predovšetkým na upevňovanie si vzťahu so synom a nie na negáciu vzťahov maloletého k ostatným členom jeho rodiny. Vyslovila presvedčenie, že ak bude odporca pristupovať k styku pozitívne, už v krátkej dobe bude priestor pre jeho rozšírenie, maloletý sa bude na tieto stretnutia tešiť, nebude potrebovať na jeho zvládanie psychologické poradenstvo vyrastie z neho zdravý a spokojný a vyrovnaný človek, so zdravým vzťahom k obom rodičom. V takom prípade bude aj pre ňu jednoduchšie dieťa motivovať na styk s odporcom, keď bude vedieť, že odporca robí s maloletým aktivity, na ktoré sa maloletý teší. Doteraz je dieťa podľa jeho vyjadrenia počas styku s odporcom prevažne v jeho byte.

Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odvolanie proti uvedenému výroku i napriek jeho návrhu na širšiu úpravu styku nepodával, keďže akceptoval úvahu súdu v tom, že pre maloletého je vhodnejší styk v kratšom časovom rozsahu. Vyjadrenie navrhovateľky považoval za dôkaz o nepochopení citového vývoja dieťaťa a prejavom, že matka nie je schopná sa preniesť cez negatívne emócie , ktoré stále k nemu cíti. Maloletý sa narodil v ich spoločnej domácnosti, spoločne bol vychovaný, za svoju rodinu od narodenia považoval oboch účastníkov, obaja sa mu venovali a zabezpečovali starostlivosť o neho. Matka sa od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti snažila neumožňovaním

styku oslabovať vzájomné citové väzby dieťaťa na otca a vyjadruje sa o ňom, že nepozná dieťa a jeho potreby . Navrhovateľka na jednej strane uvádza, že maloletý nie je schopný zvládať ani styk upravený predbežným opatrením ( 3 hodiny každú stredu a 7 hodín každú nedeľu ), na strane druhej tvrdí, že maloletý v septembri nastupuje do materskej školy, kde však odlúčenie od matky bude po mesačnom navykacom režime dlhšie. Aj z tohto je evidentné, že nemôže byť pravdou, že by maloletý odlúčenie od matky nezvládol. Z podaného odvolania má pocit, že je to práve matka, ktorá sa ťažšie vyporiadava s tým, že zrazu strávi s dieťaťom menej času. Matúš je pritom zdravé dieťa s optimálnym emocionálnym vývojom, primeraným jeho veku a nie je dôvod u neho mať pochybnosti, či dokáže zvládať prirodzený vývoj.

Poukazujúc na všeobecné vyjadrenie psychologičky, ktorej správu matka predložila konštatoval, že v prípade maloletého Matúša sa nejedná o násilné a neprirodzené odtrhnutie od matky . Ak má matka za to, že dieťa zvládne odlúčenie počas pobytu v materskej škole v cudzom prostredí, s množstvom cudzích osôb, potom možno vyvodiť, že bez najmenších problémov zvládne pár hodín kontaktu s otcom, teda s osobou, ktorá patrí medzi základné piliere bezpečia v jeho živote a v domácom prostredí u otca, ktoré pozná. Matka pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa vytvára stres, plačlivým hlasom mu vysvetľuje, aby sa nebál, že sa o chvíľu vráti, že ho čaká, vyzýva ho, aby sa vrátil a pod.. Častokrát stojí v okne stará matka maloletého, ktorá pred dieťaťom na neho slovne útočí, a to aj vulgárnymi a hanlivými výrazmi. Takéto situácie musia logicky u maloletého vyvolávať stav, že stretnutia s otcom sú pre neho nepríjemnou udalosťou, ktorej by sa mal báť. Eventuálne nepriaznivé následky po styku nastávajú u maloletého práve ako dôsledok správania sa matky pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Je pravdou, že pred vyhlásením rozsudku prebehol jeho styk podľa vydaného predbežného opatrenia iba dvakrát.

Odporca ďalej poukázal na nepravdivosť tvrdení matky uvedených v odvolaní týkajúcich sa jeho správaním k maloletému. Vyjadrenia psychologičky sú vágne, všeobecné, ktorá v ňom udáva len všeobecne uznávané závery , ktoré sú bežne akceptovateľné a ktoré sú ( pokiaľ ide o neho ) dodržiavané ( denný režim dieťaťa, jeho podporovanie vo verbálnej komunikácii, citlivý prístup k nemu, kratšie stretnutia a pod. ). Psychologička maloletého nevidela a pri vypracovaní posudku vychádzala len z informácií matky. Odporca v prílohe vyjadrenia predložil stanovisko nezávislého centra Pedagogicko -psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave obsahujúceho zhodnotenie jeho vzájomného vzťahu s maloletým z ktorého vyplýva, že dieťa je v jeho prítomnosti hravé, uvoľnené, prejavuje radosť keď s ním otec žartuje, smeje sa a v prítomnosti otca zažíva pozitívne emócie. Keďže v priebehu manželstva a ani neskôr sa nevyskytlo nič, čo by u matky mohlo vzbudiť obavu o zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa v čase, kedy je s otcom, nevidel odporca dôvod na to, aby bol jeho styk s dieťaťom obmedzovaný na pár hodín týždenne. Dieťaťu stretnutia s ním prospievajú, zvyšuje sa jeho slovná zásoba, je o neho dobre postarané, u otca sa nepomočuje, nie je agresívny, poobede pokojne zaspí a i sa zobudí vo svojej detskej izbe, ktorú pozná. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by styk upravený napadnutým rozsudkom mal byť pre dieťa nevyhovujúci, v rozpore s jeho záujmom.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako správne potvrdiť poukazujúc na to, že maloletý do júla 2012 zdieľal spoločnú domácnosť s oboma rodičmi, a teda má s otcom vytvorenú citovú väzbu.

Matka v písomnom vyjadrení sa zo dňa 02.09.2013 rozporovala nepreukázané tvrdenia otca o jej správaní a správaní sa jej rodičov, ako i správaní sa k dieťaťu pri jeho odovzdávaní a preberaní od otca. Otca maloletého nikdy nezosmiešňovala, nevyjadrovala sa o ňom spôsobom, ktorý uviedol v podaní k odvolaniu. Neosočuje jeho osobu, ako ani jeho rodičov tak, ako to robí odporca vo vzťahu k jej rodičom ( i pred maloletým ).Navrhovateľka zopakovala sled udalostí, ktoré ju viedli k opusteniu spoločnej domácnosti s odporcom a i jeho správanie sa k nej a k maloletému počas trvania spoločnej domácnosti. Odporca v čase trvania spoločnej domácnosti výraznejšie neprispel k formovaniu osobnosti a návykov maloletého. Uviedla, že v žiadnom prípade nenavrhuje odlúčenie dieťaťa od otca, ale aby bol styk určený v rozsahu, ktorý by nebol na úkor zdravotného stavu dieťaťa. Diagnózy dieťaťa nie sú vymyslené, sú skutočné a podporené aj psychológom, na závery ktorého sa otec odvoláva. Odborné závery posudku doloženého v prílohe odvolania nie sú všeobecné a obsahujú konkrétne odporúčania, aký prístup by bol najvhodnejší vo vzťahu k maloletému zvoliť. Psychologickým poradenstvom sa snaží zmierniť negatívne dôsledky, ktoré na maloletom zanecháva styk s odporcom, najmä pokiaľ ide o degradáciu jej osoby a osoby jej rodičov s poukazom na sklony k agresivite u maloletého po styku a s jeho pomočovaním. Spôsob správania sa odporcu , kedy ju v prítomnosti maloletého ignoruje,

neodpovedá jej na priame otázky a len šepká synovi niečo do ucha smeruje k tomu, že z maloletého nevychová človeka, ktorý si bude vážiť iných ( keďže mu ukazuje, že si nemusí vážiť ani vlastnú matku ). Pokiaľ ide o tvrdenia otca poukazujúce na umiestnenie syna do materskej školy navrhovateľka uviedla, že pre dieťa je dôležité vytváranie vzťahov aj so svojimi rovesníkmi, ktorí ho môžu potiahnuť v napredovaní v rečovom prejave. Podľa jej názoru aby bolo možné bez ujmy dieťaťa zvládnuť jeho nástup do materskej školy a rovnako aj styk s otcom, je treba zvoliť taký prístup, ktorý by hrozbu akejkoľvek ujmy dieťaťa eliminoval. Otec nepatrí v živote dieťaťa medzi osoby patriace medzi základné piliere jeho bezpečia najmä z dôvodu, že je pre dieťa prakticky cudzím človekom, na ktorého si dieťa len začína zvykať z dôvodu, že to bol práve otec, ktorý vytváral neprimeraný stres v jeho živote v domácom prostredí, kde dieťa vyrastalo. V podaní napokon poukázala na nemožnosť sa s odporcom v otázke styku dohodnúť v záujme maloletého upriamujúc pozornosť na správanie sa otca, ktorý ( pri osobitnom neupravení styku počas letných prázdnin) jej prakticky znemožňoval strávenie spoločnej dovolenky so synom na H. trvaním na súdom upravenom rozsahu styku . Navrhovateľka napokon poukázala na správanie sa otca smerujúce k sympatizácii so skupinami hlásiacimi sa k rasovej, náboženskej a etnickej neznášanlivosti.

Matka v písomnom podaní zo dňa 11.11.2013 odvolaciemu súdu oznámila, že na deň 15.11.2013 je z podnetu odporcu predvolaná na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, na ktorom bude predkladať emailovú dokumentáciu súvisiacu s prísľubmi otca o umožnení trávenia prázdnin s maloletým a dokumentáciu súvisiacu s aktuálnym zdravotným stavom maloletého. Ďalej uviedla, že je predvolaná na konzultáciu k riaditeľke materskej školy, ktorú maloletý navštevuje z dôvodu, že dieťa sa nevie adaptovať do kolektívu. V prílohe oznámenia doložila podnet podaný na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 07.11.2013 z dôvodu dôvodného podozrenia, že odporca naplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , a to bitím maloletého syna, ako aj vyvolávaním stresu a citového vydierania maloletého.

Dňa 20.11.2013 navrhovateľka doložila Úradný záznam č. 2013/302301 z osobného stretnutia s O.. C. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorá na videozázname videla maloletého pred realizáciou jeho styku s odporcom a dospela k záveru, že maloletý odmieta odísť od matky. Doporučenie z jej strany bolo, aby bolo otcovi navrhnuté realizovať styk s dieťaťom v prítomnosti matky.

Odporca v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 29.11.2013 poukázal na nepravdivosť tvrdení matky súvisiacich s možnosťou trávenia letnej dovolenky s maloletým. Matka do spisu doložila iba časť mailovej komunikácie a zamlčala, že jeho dva e-maily sa týkali dvoch rôznych dovoleniek, a teda dvoch rôznych obmedzení jeho času s dieťaťom ( navrhovateľka strávila s dieťaťom dovolenku v H. V. L. na H.). Jeho aktivita smerom k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ( podanie zo dňa 17.09.2013 a osobná návšteva 05.11.2013 ) vyvolalo u navrhovateľky neochotu mu dieťa odovzdávať a od 03.11.2013 sa jeho styk so synom nerealizuje. Navrhovateľka odmietla i mediáciu, ktorá sa mala realizovať na základe intervencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Pri pokuse o realizáciu styku dňa 27.11.2013 bola prítomná aj kolízna opatrovníčka, matka odmietla dieťa opakovane vydať a spočiatku nedovolila dieťa vidieť ani kolíznej opatrovníčke. Podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky ( ktorá maloletého nakoniec videla ) bolo dieťa kľudné a na otázky o otcovi odpovedalo bez strachu či evidentných pocitov naznačujúcich, že by pre dieťa išlo o nepríjemnú tému. Tvrdenia matky o tom, že by realizoval na matke alebo dieťati psychické násilie, stres a podobne sú lži, voči ktorým sa dôrazne ohrádza. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa je dieťa o 7 mesiacov staršie, skúsenejšie, samostatnejšie a je privyknuté na samostatný a pravidelný kontakt s otcom, bez prítomnosti matky. Je schopný sa o dieťa postarať, dieťa ho pozná, dôveruje mu a predstavuje pre neho citové zázemie. Styk upravený rozsudkom súdu prvého stupňa zodpovedal aktuálnym potrebám maloletého existujúcim v čase vyhlásenia rozhodnutia a v súčasnosti by mohlo dôjsť k úprave ešte širšieho rozsahu styku.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním odvolania matky podaného proti výroku rozhodnutia, v ktorom bol na čas po rozvode upravený styk odporcu s maloletým O. U., D.. XX.XX.XXXX ako prvoradé konštatuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča . Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa.

V prejednávanom prípade postupoval súd prvého stupňa správne v tom, že pri zohľadnení návrhu oboch účastníkov žiadajúcich upraviť styk odporcu s maloletým dieťaťom v tejto otázke rozhodol autoritatívnym výrokom. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom pri zohľadnení návrhov oboch účastníkov v tomto smere ( navrhovateľka v priebehu pojednávania nariadeného na deň 03.04.2013 navrhla úpravu styku v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 15,30 do 18,00 hodiny a v sobotu od 10,00 do 17,00 hodiny a v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15,30 do 18,00 hodiny a rovnako aj vo štvrtok a v každom roku aj 24.12. od 10,00 do 13,00 hodiny s tým, že od septembra 2013 bude možné styk rozšíriť aj na nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 10,00 do 17,00 hodiny, odporca s takýmto návrhom súhlasil s tým, že trval na tom, aby priamo v rozsudku bol stanovený aj rozšírený styk od 01.09.2013 na nedeľu každého párneho kalendárneho týždňa od 10,00 do 17,00 hodiny, kolízny opatrovník odporučil úpravu styku navrhovanú až od septembra 2013 už v čase vyhlásenia rozhodnutia ) sa javilo rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vyhlásenia ( ) ako vecne a právne správne, zodpovedajúce záujmom maloletého dieťaťa.

Vychádzajúc však zo skutkových okolností daného prípadu existujúcich v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na ktoré je povinný odvolací súd s prihliadnutím na charakter daného konania prihliadať je treba uviesť, že po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vyskytli skutkové okolnosti reálne vzbudzujúce obavu v tom, že súdom prvého stupňa upravený rozsah a spôsob realizácie styku odporcu s maloletým je nepochybne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na listinné doklady doložené oboma účastníkmi po realizácii styku odporcu s maloletým predbežne nariadeným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2012, č.k. -17 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.01.2013, č.k. -36 vzájomne si rozporujúce v otázke vhodného rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým a najmä jeho následkami na maloletého ( lekársky nález psychológa O.. O. B.ej z 31.05.2013, Správy zo psychologického pozorovania vypracovaného dňa 20.6.2013 Centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave ).

Prihliadajúc na uvedené listinné dôkazy, ako i na ostatné podania účastníkov z ktorých vyplývajú závažné skutkové okolnosti týkajúce sa spôsobu prežívania styku s otcom maloletým, spôsobu jeho správania sa pred a po styku, údajného razantného odmietania styku maloletým, ako i na oboma účastníkmi prezentované vzájomne si rozporujúce tvrdenia o príčinách takéhoto chovania maloletého ( podľa navrhovateľky sa jedná výlučne o dôvody viazané na osobu odporcu, podľa odporcu je týmto dôvodom správanie sa navrhovateľky ) odvolací súd dospel k záveru, že v danom štádiu konania nie je možné bez náležitého doplnenia dokazovania v otázke rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým rozhodnúť.

Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré by považoval odvolací súd za významné. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je preto možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým ) a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním ( so zvážením i prípadného znaleckého

dokazovania ) sa bude dôsledne zaoberať rozsahom a spôsobom realizácie styku odporcu s maloletým tak, aby tento bol v záujme maloletého dieťaťa ( ktorého záujmy sú postavené nad záujmy i oboch rodičov ), vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný ( ).

V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.