Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/458/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi W. A., narodený XX. XX. XXXX, bytom T. N. - O., Do W. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska 25, v konaní o zaplatenie 158,00 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -76 zo dňa 27. 01. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 110,29 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 158,00 € s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o pripojení, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a odporca bol povinný za tieto služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a tarife ST. Nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, nakoľko uplatnenie jeho nároku z predmetnej zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o pripojení je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať. Poukázal pritom na rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. , rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. .

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. Odporca bol v konaní úspešný, preto jemu, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane patrí podľa okresného súdu náhrada trov konania. Keďže odporcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli, okresný súd mu ich náhradu nepriznal. Pokiaľ však ide o vedľajšieho účastníka, tomuto priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci, z toho 3 x 10,79 €, 1 úkon po 21,58 € a 1 úkon po 16,60 €, ako aj z režijného paušálu, všetko v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „Vyhláška“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľ, a to v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. V danej veci namietal nesprávne právne posúdenie veci. Namietal najmä, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne sú neúčelné. Mal za to, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, v dôsledku čoho má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, v dôsledku čoho by malo združenie disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a aj s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, vlastne priznáva, že odporkyni neposkytol pomoc pri ochrane jej práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Naviac, podľa navrhovateľa vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník by mal mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či s jeho účasťou nevyjadril nesúhlas. Súd by mal, teda, zákonom zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný úkon účastníka. V závere odvolania poukázal na tú skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Z uvedeného teda vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Poukázal aj na novelu ust. § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je nevyhnutou súčasťou k vstupu vedľajšieho účastníka do konania z vlastného podnetu aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada. Združenie teda môže zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach len na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu trovy konania neprizná.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že jeho odvolacie námietky považuje za nedôvodné. Zdôraznil, že je združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z ust. § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, teda aj vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo. Uvedené deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali aj právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Uvedené vyplýva i z Ústavy SR. Trovy právneho zastúpenia vynaložené vedľajším účastníkom je nutné považovať za účelné, nakoľko práve jeho kvalifikované podanie, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty, a ktorého závery boli prenesené aj do odôvodnenia rozsudku okresného súdu boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Zdôraznil, že vo svojich radoch nemá osoby s právnickým vzdelaním, preto z dôvodu zabezpečenia čím najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta ako osoby, ktorá je v prvom rade povolaná chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Vedľajší účastník do predmetného konania vstúpil písomným podaním nezastúpeným advokátom, avšak až po obdržaní návrhu na začatie konania spolu s prílohami vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta a následne prostredníctvom neho podal vyjadrenie k návrhu navrhovateľa. Na záver poukázal na to, že odporca ako spotrebiteľ potom, čo ho okresný súd o jeho vstupe do konania upovedomil, tento jeho vstup nenamietal a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by s jeho vstupom do konania nesúhlasil, naviac jeho vstup bol účelný, keď znamenal zamietnutie návrhu navrhovateľa. Pokiaľ ide o novelu Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 01. 01. 2015, táto nemôže mať vplyv na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol uskutočnený ešte v roku 2013 v zmysle zásady, že vedľajší účastník sa stáva nositeľom svojich procesných práv a povinností už doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje, a ani na právne úkony, ktoré vedľajší účastník doposiaľ, teda do 01. 01. 2015 v tomto konaní vykonal. Má za to, že právne predpisy nepôsobia spätne a navyše ani samotná novela nepojednáva nič o účelnosti trov, ktoré vedľajší účastník v konaní uskutočnil. Navrhol,

aby odvolací rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, teda vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli odvolaním napadnuté, teda výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý (v poradí prvý), a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania odporcu (v poradí tretí) zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, uvedený výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním, a preto v tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, a teda právoplatné. Keďže v danej veci je zrejmé, že odporca bol v celom rozsahu v konaní úspešný, prvostupňový súd postupoval vecne správne, ak o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. Vedľajší účastník na strane odporcu si preto dôvodne uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ namietal, že predmetné trovy právneho zastúpenia nie je možné považovať za trovy vynaložené účelne. K uvedenej námietke navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 11. 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 18. 11. 2014 (č. l. 70 spisu) poukázal na neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- odporcu. Práve z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj skutočnosti, že zmluvná pokuta uplatňovaná navrhovateľom rovnakého významu bola už rozsudkom Okresného súdu Bardejov, Krajského súdu Prešov, Okresného súdu Komárno, či Okresného súdu Rimavská Sobota vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu. Pre posúdenie účelnosti uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, je irelevantné, že neprijateľnosť zmluvných podmienok skúma súd z úradnej povinnosti.

Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá

na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), ak v dôsledku jeho úkonov, samotného prevzatia a prípravy veci a následného vyjadrenia k návrhu po oboznámení sa s vecou bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, jeho úkony v tomto konaní boli dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.

Keďže ust. § 94 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má teda právo aj na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 O. s. p. patrí i právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa § 142 ods. 1 O. s. p., postupoval vecne správne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. s tým, že okresný súd ustálil výšku náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Zb. s účinnosťou od 01. 01. 2015 neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Zb., ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zák. č. 353/2014 Zb. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pre jej prijatím.

Vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí, a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko uvedené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby

- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval za trovy konania vynaložené účelne. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa bolo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu doručené, dané na vedomie a na vyjadrenie k odvolaniu vedľajší účastník nebol vyzvaný súdom, nebola mu v tomto smere uložená žiadna povinnosť zo strany súdu, a preto predmetné vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdiť, nie je v príčinnej súvislosti so samotným predmetom konania a rozhodnutia. Uvedený úkon nebol nevyhnutný pre úspech vo veci, teda neboli poskytnuté také právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedené vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti s písomne podaným vyjadrením k odvolaniu neboli odvolacím súdom považované za účelné, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.