Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_76S-80-2021.pdf
PDF · 243.38 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Vieska, Družstevná 9, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 14 225 221, právne zast.: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 9844/2021-750, č. rozhodnutia 18271/2021 zo dňa 09.augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. U žalobcu ako u obhospodarovateľa lesa vykonala Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (orgán verejnej správy prvého stupňa) na základe poverenia č. 46725/2019 zo dňa 18.10.2019 v období od 05.11.2019 do 18.19.2020 štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. O vykonaní dozoru bol žalobca upovedomený listom č. 46755/2019 zo dňa 18.10.2019. Inšpekcia konštatovala, že zo strany žalobcu ako dozorovaného subjektu došlo k porušeniu povinností v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej aj len „zákon o dreve“), preto bol podľa § 13 ods. 1 uvedeného zákona vypracovaný protokol č. 34/2020-PET o vykonaní dozoru zo dňa 09.08.2020. Dozor bol v zmysle § 13 ods. 8 zákona o dreve ukončený podpísaním protokolu dňa 18.09.2020 zamestnancami inšpekcie a štatutárnym orgánom žalobcu.
2.Následne bolo voči žalobcovi začaté administratívne konanie o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti za iný správny delikt. Žalobca bol o začatí tohto konania upovedomený podaním inšpekcie č. 47184/2020 zo dňa 06.11.2020.
3. Rozhodnutím č. záznamu: 9354/2021, č. spisu: 5713/2021-2002 zo dňa 29.04.2021 inšpekcia uložila žalobcovi podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve pokutu vo výške 10 000,- Eur za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako hospodársky subjekt v
období od 01.01.2019 do 31.10.2019 predajom uviedol na vnútorný trh drevo v celkovom objeme 205,57 m3 vyťažené na lesných pozemkoch v obhospodarovaní žalobcu, zaradených do lesného celku F. F. v k. ú. G., obec G., okres F. F., a do lesného celku T.F., k. ú. F. F., obec F. F., okres F. F. a v k. ú. N., obec N., okres F. F., v rozpore s osobitnými predpismi, odkazujúc na: a) nedodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o lesoch“) nakoľko:
- v bližšie nezistených jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej aj len „JPRL“) v obhospodarovaní žalobcu vykonal ťažbu drevnej hmoty, konkrétne dreviny buk, breza, javor a jelša, spolu v objeme 205,57 m3 bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu, čím porušil § 23 ods. 1 zákona o lesoch;
- predmetná ťažba drevnej hmoty v objeme 205,57 m3 nebola zaevidovaná v mesačnej lesnej hospodárskej evidencii (ďalej aj len „LHE“) a ťažba dreviny breza v objeme 14,33 m3 z tohto celkového objemu dreva uvedeného na trh nebola zaevidovaná ani v ročnej LHE, čím žalobca nezabezpečil riadne vedenie LHE prostredníctvom odborného lesného hospodára v súlade s § 1 ods. 5 písm. a) v spojitosti s § 9 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 12 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 297/2011 o lesnej hospodárskej evidencii v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej aj len „vyhláška o LHE“ alebo „vyhláška č. 297/2011“), ktorá bola vydaná ako všeobecne záväzný právny predpis podľa § 66 písm. f) zákona o lesoch, a teda žalobca nezabezpečil vedenie predmetnej ťažby dreva a holín v LHE, čím porušil § 44 ods. 1 zákona o lesoch; b) nedodržanie povinností vyplývajúcich z článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej aj len „nariadenie č. 995/2010“ alebo „nariadenie“), podľa ktorého je zakázané uvádzanie nelegálne vyťaženého dreva na trh, a ktoré žalobca porušil tým, že uviedol na vnútorný trh nelegálne vyťažené drevo, t. j. drevo, ktoré bolo vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby, vzťahujúcimi sa na oblasť ťažby dreva, vrátane právnych predpisov lesného hospodárstva, pričom konkrétne išlo o porušenie ust. § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch, vyššie uvedeným konaním, čím žalobca porušil článok 4 ods. 1 nariadenia. Žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet.
4. Ďalej boli žalobcovi uložené opatrenia podľa § 13 ods. 3 zákona o dreve, konkrétne, že žalobca ako hospodársky subjekt je povinný prijať také opatrenia, ktoré zaistia súlad ťažby drevnej hmoty s uplatniteľnými právnymi predpismi SR (najmä v intenciách osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh) a s nimi súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi, a zabezpečiť uplatňovanie svojho systému náležitej starostlivosti ( ďalej aj len ako „systém“ alebo „DDS“) podľa § 4 ods. 1 zákona o dreve v spojení s článkom 4 ods. 2 nariadenia nasledovne:
- zabezpečiť, aby k ťažbe drevnej hmoty mohlo dôjsť vždy len na základe písomného súhlasu na ťažbu dreva vydaného odborným lesným hospodárom (ďalej len „OLH“) v súlade so svojim DDS a podľa zákona o lesoch;
- vystavovať doklady o pôvode dreva v súlade s § 6 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení vyhlášky č. 176/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 232/2006 Z. z.“) a zároveň tak, aby slúžili ako nezameniteľný identifikovaný doklad so všetkými náležitosťami podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve;
- zabezpečiť, aby každá ťažba dreva bola riadne zaevidovaná v mesačnej a ročnej LHE;
- zabezpečiť, aby sa pri vedení LHE postupovalo v súlade s § 44 zákona o lesoch a vyhláškou o LHE, najmä, aby sa mesačná evidencia LHE viedla na príslušnom tlačive zodpovedajúcom prílohe č. 4 tejto vyhlášky a vykonaná ťažba bola zaevidovaná v tom mesiaci, v ktorom sa ťažba reálne uskutočnila. Žalobcovi bola uložená povinnosť zjednotiť a dopracovať svoj systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona o dreve v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 6 nariadenia nasledovne:
- zosúladiť oba predložené systémy, resp. zjednotiť a vytvoriť jeden systém náležitej starostlivosti, v súlade s § 4 zákona o lesoch v spojení s článkom 6 nariadenia vrátane odkazujúcich príloh;
- riadne, pravdivo a úplne doplniť systém o všetky náležité informácie týkajúce sa žalobcu ako hospodárskeho subjektu v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) nariadenia. Uviesť najmä informácie o tom, kto a akým spôsobom vykonáva ťažbu dreva, kto vystavuje doklady o pôvode dreva, kto vykonáva výpočet objemu vyťaženého dreva a pod;
- dostatočne analyzovať riziko nelegálneho uvedenia dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh;
- konkretizovať a prijať príslušné opatrenia na zmiernenie rizika v prípade, že riziko nebude zanedbateľné;
- bližšie špecifikovať vyhodnocovanie systému náležitej starostlivosti s uvedením spôsobu jeho vyhodnocovania a dátumu, ku ktorému sa predmetný systém vyhodnocuje. Opatrenia bolo uložené vykonať v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a trvale ich viesť s tým, že žalobca je podľa § 13 ods. 4 zákona o dreve povinný inšpekcii doručiť písomnú správu o vykonaní opatrení do 14 dní odo dňa ich vykonania.
5. Orgán verejnej správy prvého stupňa na základe skutočností zistených v priebehu štátneho dozoru, zaznamenaných v protokole o výkone dozoru, ako aj na základe listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, mal preukázané, že žalobca sa dopustil vyššie uvedeného správneho deliktu a uložil preto pokutu. Vo vzťahu k určovaniu výšky pokuty uviedol, že bolo prihliadané na závažnosť, spôsob a charakter protiprávneho konania, t. j. na porušenie povinností vyplývajúcich z § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch a následné porušenie zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva spolu v objeme 205,57 m3 na vnútorný trh. Prihliadol aj na čas trvania a závažnosť protiprávneho následku, t. j. na skutočnosť, že na vnútorný trh bolo v časovom období od 01.01.2019 do 31.10.2019 uvedené nelegálne vyťažené drevo, čo je v priamom rozpore s nariadením a so zákonom o dreve. Bolo prihliadané na mieru zavinenia žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona o lesoch a nariadenia, na súčinnosť žalobcu, ktorý s inšpekciou počas výkonu dozoru spolupracoval, bola zohľadnená skutočnosť, aby sankcia účinne pripravila žalobcu o hospodársky prínos, ktorý získal predajom nelegálne vyťaženého dreva v predmetnom objeme (článok 19 ods. 2 písm. a) nariadenia). Prihliadalo sa aj na to, že išlo o prvé porušenie zákona, ako aj na to, že išlo o menší rozsah nelegálne vyťaženého dreva uvedeného na vnútorný trh, preto bola uložená pokuta v najnižšej možnej sadzbe ustanovenej zákonom. V prospech žalobcu ako poľahčujúcu okolnosť inšpekcia vyhodnotila, že nelegálne vyťaženú drevnú hmotu okrem brezy v objeme 14,33 m3 zaevidoval do ročnej LHE za rok 2019. Ďalej inšpekcia odôvodnila uloženie opatrení uložených za účelom zabezpečenia súladu ťažby s uplatniteľnými právnymi predpismi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 9844/2021-750, č. rozhodnutia: 18271/2021 zo dňa 09.08.2021 tak, že odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 67/1971 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.
7. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa. Uviedol, že žalobca argumentoval správnosť svojho postupu najmä poukazom na § 23 ods. 12 zákona o lesoch, pričom opomenul ostatné povinnosti, ktoré mu tento zákon ukladá. Skutkový stav opisovaný žalobcom podľa žalovaného svedčil o tom, že si nesplnil svoju povinnosť uskutočniť ťažbu takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na priľahlé listnaté stromy, a zároveň následnou ťažbou listnatých drevín nerešpektoval povinnosť prostredníctvom OLH kontrolovať práce vykonávané v lese, povinnosť kontrolovať vyznačenie ťažby, povinnosť vydávať písomné súhlasy na ťažbu, ako aj povinnosť viesť evidenčné výkazy mesačne. Skutočnosť, že takto vyťažené drevo následne predajom uviedol na trh, odôvodňuje prijatie záverov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia.
8. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že počas výkonu dozoru ho inšpekcia navádzala na porušenie § 23 ods. 12 zákona o lesoch, toto žalovaný označil za komunikačné nedorozumenie, a to vzhľadom na to, že samotný žalobca, i keď inšpekciu obviňuje z navádzania na porušenie zákona, súčasne protichodne dodáva, že inšpekcia takéto konanie označila za retroaktívne, a teda neprípustné.
9. Správne konanie i štátny dozor boli vykonávané podľa znenia zákona účinného v čase spáchania skutku len na úseku uvádzania dreva na vnútorný trh, to znamená, predmetom konania bola len tá drevná hmota, ktorá bola v rámci výkonu dozoru preukázateľne t. j. na základe účtovných dokladov odpredaná a uvedená na trh. Žalovaný sa preto nezaoberal žalobcom v odvolaní uvádzanou tabuľkou, nakoľko predmetom prieskumu bolo len uvádzanie dreva na vnútorný trh a v tejto súvislosti len tá drevná hmota, ktorej predaj bol zaevidovaný v protokole a administratívnom spise. Ročné vedenie LHE žalobcom bolo na účely zákona o lesoch a vyhlášky o LHE nedostačujúce, a to napriek tvrdeniu, že vo webovej aplikácii NLC sú uvedené aj mesiace vykonania. Ust. § 12 ods. 2 vyhlášky o LHE explicitne uvádza, že evidenčné výkazy, ktorých súčasťou je aj evidencia ťažby dreva, sa vedú a zaznamenávajú mesačne, pričom platí, že zaznamenáva sa stav za kalendárny mesiac do 30-tich dní po jeho skončení.
10. Prvostupňový orgán na strane 20 napadnutého rozhodnutia uviedol aj sumu, ktorú žalobca na podklade predložených účtovných dokladov za predaj dreva nadobudol. Suma získaná predajom dreva bola uvedená v záujme náležitého opisu skutkového stavu a splnenia požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nie v úmysle žalobcu osočovať, ako si to nesprávne vykladá.
11. Žalovaný poukázal na § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve, podľa ktorého za predmetné porušenie zákona o dreve sa ukladá pokuta vo výške od 10 000,- do 200 000,- Eur, pričom s poukazom na výrok napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške. Aj keď čistý zisk z predaja nelegálne vyťaženého dreva pochopiteľne nebol rovný vyfakturovanej sume, inšpekcia musela pri určovaní výšky pokuty rešpektovať minimálnu sadzbu danú zákonom o dreve. Žalovaný uviedol, že žalobca nemusí pokutu uhradiť jednorazovo, ale má možnosť uzavrieť s inšpekciou dohodu o splátkach podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Pokiaľ žalobca uvádzal svoj prepočet vyťaženého objemu dreva s tým, že percentuálny priemer jednotlivých ťažieb predstavuje 3,4 z objemu drevnej hmoty uvedeného v súhlase, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom inšpekcie uvedeným v rozhodnutí a že zákonodarca rozlišuje spôsob výpočtu objemu drevnej hmoty v rámci zisťovania stavu lesa na účely tvorby PSL a zisťovaním objemu na účely ťažby. Kým pri tvorbe plánu starostlivosť o les je možná tolerancia 15 % (z dôvodu plánovania na 10 ročné obdobie), pri ťažbe sa prostredníctvom súhlasu na ťažbu odsúhlasuje konkrétny objem. Uvedené vyplýva už z povahy samotného súhlasu, resp. označenia tohto dokladu ako „súhlas“. Objem dreva, ktorý prevyšuje odsúhlasený objem, sa preto považuje za neodsúhlasený, to znamená vyťažený v rozpore so súhlasom na ťažbu, a teda aj v rozpore s osobitným predpisom, ktorý povinnosť vydania písomného súhlasu zakotvuje.
13. Podľa žalovaného vo výroku aj v odôvodení prvostupňového rozhodnutia boli podrobne popísané jednotlivé porušenia zákona o dreve, zákona o lesoch a jeho vykonávacích právnych predpisov, to znamená uplatniteľných právnych predpisov v zmysle nariadenia. Prvostupňový orgán popisom zisteného skutkového stavu a následným poukazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov jednoznačným spôsobom precizoval, akým spôsobom a na základe akých predpisov pre lesné hospodárstvo bolo drevo nelegálne vyťažené, pričom vo všetkých fázach správneho konania boli rešpektované základné zásady konania. V súlade s týmito zásadami bolo konanie žalobcu subsumované pod jednotlivé znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve.
Správna žaloba žalobcu - žalobné body
14. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.
15. V bode I. správnej žaloby žalobca popísal administratívne konanie a správnou žalobou napadnuté rozhodnutia.
16. V bode II. správnej žaloby žalobca poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia a na ust. § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, v zmysle ktorého hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi. V tomto zákonnom ustanovení zákon o dreve odkazuje okrem iného na zákon o lesoch a na nariadenie. Preto podľa žalobcu, aby bolo možné konštatovať spáchanie iného správneho deliktu podľa tohto zákonného ustanovenia, je nevyhnutné, aby hospodársky subjekt svojim konaním porušil povinnosti ustanovené v zákone o lesoch a v nariadení. Žalobca ďalej uviedol, že správne delikty v zmysle stabilnej judikatúry predstavujú prípad správneho trestania, v ktorom sa v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd primerane aplikujú zásady trestného konania a jednou z týchto zásad je zásada „nullum crimen sine lege“. Zo znenia skutkovej iného správneho deliktu zadefinovanej v § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve vyplýva, že:
- subjektom tohto deliktu môže byť len taký subjekt, ktorý je právnou normou definovaný ako hospodársky subjekt, t. j. tzv. špeciálny subjekt,
- predmetom útoku (objektom) správneho deliktu je nelegálne vyťažené drevo alebo výrobok (výrobky) z dreva
- objektívna stránka uvedeného deliktu spočíva v uvádzaní nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z dreva na vnútorný trh. Skutková podstata iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov, ktoré musia byť naplnené súčasne, aby bolo možné konštatovať, že žalobca sa dopustil spáchania iného správneho deliktu. V danej veci nedošlo zo strany žalobcu k nelegálnej ťažbe dreva, v dôsledku toho nemohlo jeho konaním dôjsť k uvedeniu nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov z dreva na vnútorný trh.
17. V bode AD1) Ťažba vykonaná žalobcom nebola nelegálna, žalobca poukázal na znenie § 23 ods. 1 zákona o lesoch a na časť odôvodnenia prvostupňového orgánu, keď tento uviedol, že pred samotnou realizáciou ťažby je v každom prípade potrebný písomný súhlas na ťažbu dreva s určeným objemom dreva, ktorý sa má vyťažiť a že žalobca vykonal ťažbu dreva nad rámec vydaného súhlasu, čo inšpekcia vyhodnotila ako porušenie bodu 1.1. DDS1 a v tejto veci uložila opatrenie. Ďalej, že prvostupňový orgán uviedol, že účelom vydaného súhlasu je, aby sa objem ťažby dreva určeným odborným lesným hospodárom v súhlase na ťažbu dodržal, pričom inšpekcia zastáva názor, že účelom vydaného súhlasu na ťažbu dreva je práve to, aby sa objem ťažby určený odborným lesným hospodárom a uvedený v súhlase na ťažbe neprekročil. S týmito skutkovými a právnymi závermi sa stotožnil aj žalovaný a žalobca vyjadril nesúhlas s týmito závermi. Podľa žalobcu z ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch pre uskutočnenie ťažby dreva vyplýva len povinnosť predchádzajúceho vyznačenia ťažby a písomného súhlasu lesného hospodára na ťažbu, ale z obsahu tejto právnej normy nevyplýva zákonom uložená povinnosť, resp. zákaz prekročenia písomným súhlasom odhadnutého množstva dreva, ktoré sa má vyťažiť. Ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch zakotvuje vydanie písomného súhlasu hospodára ako jednu z podmienok ťažby, avšak nelimituje objem takejto ťažby a vôbec nestanovuje, že by pri ťažbe vykonávanej na základe písomného súhlasu hospodára nebolo možné prekročiť objem dreva uvedený v takomto súhlase. Takéto obmedzenie nevyplýva ani z iného právneho predpisu.
18. Prvostupňový orgán si podľa žalobcu odporuje, keď uvádza, že v ust. § 23 zákona o lesoch sú uvedené zásady, v súlade s ktorými sa môže ťažba dreva realizovať. Pri ich splnení a rešpektovaní možno konštatovať, že proces ťažby je zákonný a prebieha v zmysle tohto zákona. Ťažbu dreva je podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch možné vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Toto sú dve základné podmienky výkonu ťažby. Pred samotnou realizáciou ťažby je teda v každom prípade potrebný písomný súhlas na ťažbu dreva s určeným objemom dreva, ktorý sa má vyťažiť. Ďalšou z podmienok vykonania ťažby je vyznačenie stromov určených na výrub. Obe tieto podmienky bližšie špecifikuje všeobecne záväzný predpis, a to vyhláška č. 232/2006, ktorá okrem iného určuje vzor písomného súhlasu na ťažbu dreva uvedeného v prílohe č. 3 tejto vyhlášky. Prvostupňový orgán síce konštatuje, že na ťažbu dreva je potrebné splnenie dvoch zákonných podmienok, a to vyznačenie ťažby a písomný súhlas hospodára, avšak v iných častiach svojho rozhodnutia „dopĺňa“ tieto zákonné podmienky o ďalšiu, a to o podmienku, aby nebol prekročený objem ťažby, hoci táto podmienka z ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch nevyplýva.
19. Žalobca ďalej poukázal na to, že je právnickou osobou založenou podľa noriem súkromného práva, a teda aj voči nemu platí jedna zo základných zásad právneho štátu vyjadrená v článku 2 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorej každý môže konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ak teda zákon o lesoch či iný právny predpis rovnakej alebo vyššej právnej sily v súvislosti s vykonávaním ťažby nestanovuje výslovný zákaz prekročenia objemu vyťaženého dreva uvedeného v súhlase na ťažbu, prekročenie takto stanoveného objemu je konaním dovoleným, teda legálnym.
20. Vo vzťahu k žalobcovi nemožno aplikovať opačnú zásadu upravujúcu konanie štátnych orgánov, v zmysle ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Orgány verejnej správy majú právomoc konštatovať porušenie zákona tam, kde zákon ako norma pre žalobcu stanovuje určité normatívne príkazy, zákazy alebo povinnosti. Ak takýchto niet, žalobca nemal čo porušiť a nemožno konštatovať ani spáchanie iného správneho deliktu.
21. Žalobca ďalej poukázal na článok 2 ods. 3 Ústavy SR, ktorý zakotvuje požiadavku na formu prípadného zákazu určitého konania, a to tak, že takýto zákaz (alebo aspoň splnomocnenie na jeho uloženie) môže byť upravený len zákonom, t. j. len normou obsiahnutou v zákone alebo v predpise vyššej správnej sily. Bez výslovného zákonného splnomocnenia takýto zákaz nemožno ukladať ani ho inak odvodzovať od takzvaných podzákonných noriem, t. j. noriem obsiahnutých v predpisoch nižšej právnej sily ako je zákon. Táto zásada nachádza vyjadrenie aj v článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, v zmysle ktorého platí, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový orgán uviedol, že vzor súhlasu určuje vyhláška č. 232/2006 Z. z. vrátane všetkých jeho povinných náležitostí a že jednou z nich je určenie objemu dreva, ktorý sa má vyťažiť. Prvostupňový orgán uviedol, že zastáva názor, že účelom vydaného súhlasu je práve to, aby objem ťažby určený odborným lesným hospodárom a uvedený v súhlase na ťažbu neprekročil, to znamená, aby dochádzalo k ťažbe dreva iba v určitom objeme uvedenom na súhlase. S takýmito závermi sa stotožnil aj žalovaný. Orgány verejnej správy podľa žalobcu vo svojich rozhodnutiach odvodzujú existenciu zákazu prekročenia objemu ťažby stanoveného v súhlase na ťažbu od skutočnosti, že v zmysle vyhlášky č. 232/2006 Z. z. je jednou z obsahových náležitostí súhlasu na ťažbu aj uvedenie objemu vyznačenej ťažby v m?, prvostupňový orgán na predmetnú vyhlášku poukazoval a konštatoval, že objem dreva uvedený v súhlase na ťažbu dreva nemožno prekročiť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že vyhláška má povahu podzákonného právneho predpisu, vydaného na základe zákonného zmocnenia, vyplývajúceho z § 66 písm. d) zákona o lesoch, v zmysle ktorého je obsahom takého predpisu ministerstva stanovenie podrobností o vyznačovaní ťažby dreva v písomnom súhlase na jej realizáciu (§ 23 ods. 1). Ust. § 66 zákona o lesoch splnomocňuje ministerstvo len k úprave podrobností týkajúcich sa vyznačovania ťažby a obsahových náležitostí písomného súhlasu na ťažbu a v žiadnom prípade toto ustanovenie neumožňuje v takomto právnom predpise, či dokonca v jeho prílohách, stanoviť zákazy alebo ukladať jednotlivým subjektom povinnosti nad rámec samotného znenia zákona o lesoch.
22. Podľa žalobcu samotný zákon o lesoch neobsahuje výslovný zákaz prekročenia objemu ťažby uvedeného v súhlase na ťažbu a na stanovenie takého zákazu neexistuje zákonné splnomocnenie, preto v zmysle uvedených ústavných zásad nemožno existenciu takého zákazu odvodzovať od obsahu právneho predpisu nižšej (podzákonnej) právnej sily či v jeho prílohách.
23. Aj keď jednou z obsahových náležitostí súhlasu na ťažbu dreva je uvedenie objemu vyznačenej ťažby v m?, tak takýto objem môže mať len povahu nezáväzného, odhadom stanoveného množstva. Z povahy veci ani nie je objektívne možné určiť presný objem drevín, ktoré v konečnom dôsledku budú na základe súhlasu na ťažbu v danom území vyťažené. V tejto súvislosti poukázal žalobca na obsah stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, sekcia lesného hospodárstva, odboru štátnej správy lesného hospodárstva z 20.12.2019, kde je uvedené: „Zákon o lesoch a vykonávacie predpisy k nemu v súvislosti so vznikom náhodnej ťažby a povinnosti evidencie a ohlasovania stanovujú len odhady objemu, a to najmä v prípade, ak nejde o jednotlivo vyznačovanú náhodnú ťažbu. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis v tomto prípade nestanovuje spôsob odhadu tohto objemu ani jeho presnosť“. Ďalej sa uvádza, že „vo väzbe na znenie § 3 ods. 2 vyhlášky ide teda v týchto prípadoch o výpočet zisteného objemu dreva odhadom bez určenia presnosti tohto odhadu. Takto odhadnutý objem sa následne opravuje len v lesnej hospodárskej evidencii postupom stanoveným vo vyhláške o LHE, a to na základe zisteného objemu vyťaženého dreva“.
24. Podľa žalobcu pri posudzovaní dodržiavania zásad vykonávania ťažby sú rozhodujúce údaje o jednotlivých vykonaných ťažbách uvedené vo výkazoch LHE a nie uvedené v súhlasoch, súhlas na ťažbu má povahu dokumentu, ktorý primárne slúži na preukázanie oprávnenosti vykonávať činnosť uvedenú v súhlase na ťažbu priamo v teréne, čo vyplýva aj z § 23 ods. 2 zákona o lesoch, objem ťažby uvedený v súhlase má povahu údaja stanoveného odhadom, pripúšťajúceho odchýlku, a ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o lesoch ani žiadne iné ustanovenie zákona o lesoch či iného právneho predpisu nestanovuje zákaz prekročenia objemu ťažby uvedeného v súhlase na ťažbu. Ak prvostupňový orgán a žalovaný zistili vykonanie ťažby dreva nad rámec vydaných súhlasov na ťažbu, nemožno takéto konanie kvalifikovať ako porušenie ustanovení § 23 ods. 1 zákona o lesoch a drevo takto vyťažené nemožno kvalifikovať ako drevo nelegálne vyťažené. Žalobca ďalej poukázal na časť protokolu zo dňa 09.08.2020, v ktorom zástupca žalobcu uviedol, že všetka drevná hmota k 05.11.2019 bola zaevidovaná vo LHE a že žalobca vedie lesnú hospodársku evidenciu. Poukázal aj na obsah čiastkového záznamu zo dňa
05.06.2020, kde za žalobcu bolo uvedené, že bolo zaevidované všetko vyťažené a na trh uvedené drevo v období od 01.07.2018 do 05.11.2019.
25. Žalobca zopakoval, že písomný súhlas na ťažbu vydaný odborným lesným hospodárom neobmedzuje množstvo dreva, ktoré je možné na jeho základe vyťažiť a nedodržaním objemu dreva stanoveného v súhlase nedochádza k nelegálnej ťažbe. Poukázal ďalej na ust. § 44 ods. 1 zákona o lesoch a na § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 vyhlášky č. 297/2011 Z. z., z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že podstatné je, aby obhospodarovateľ zabezpečil vedenie LHE a v nej uviedol údaje o celkovom objeme vyťaženého dreva. Podľa článku 2 písm. g) nariadenia č. 995/2020 „nelegálne vyťažené“ znamená vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby, t. j. drevo vyťažené v rozpore so zákonom o lesoch. Nelegálnosť ťažby dreva však nemožno vysloviť v dôsledku akejkoľvek nezrovnalosti v postupe podľa uplatniteľného zákona o lesoch, najmä nie v dôsledku uplatnenia postupu, ktorý samotná platná právna úprava predpokladá. Predmetom evidencie LHE je množstvo skutočne vyťaženého dreva, ktoré sa objektívne nemôže zhodovať s odhadom predpokladaného množstva dreva stanoveným pred vykonaním ťažby v písomnom súhlase na ťažbu.
26. Prvostupňový orgán mohol za relevantné údaje o množstve ťažby považovať len údaje uvedené v evidencii LHE v súlade s vyhláškou č. 297/2011 Z. z. a nie údaje o množstve uvedené v súhlasoch na ťažbu.
27. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní poukazoval na to, že pri ťažbe kalamitného smreka došlo k takému stavu, že niektoré listnaté stromy ohrozovali život a zdravie, preto ich bolo potrebné z dôvodu BOZP urýchlene odstrániť. V odvolaní poukazoval na § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch, v ktorom zákon stanovuje, že na lesných pozemkoch je zakázané ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi, čo ale neplatí z dôvodu, na ktorý pamätá § 31 ods. 3 zákona o lesoch, to znamená pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku. Drevo v období rokov 2016 až 2020 bolo v celom regióne takmer nepredajné, preto nechcel ťažiť nič, čo nebolo zničené lykožrútom. Písomná zmienka o tom je aj v evidencii vyznačených stromov určených na výrub, kde je uvedené „buk nechať“, čo bolo aj ústne neustále zdôrazňované. Žalobca ani nemohol uviesť iné dreviny na súhlas na ťažbu a ťažiť ich, listnaté stromy boli zdravé a nepoškodené. Pri terénnej pochôdzke prvostupňový orgán videl a konštatoval, že v JPRL (napr. 461 na LC Horná Štubňa) bol „listnáč“ naozaj ponechaný v poraste. Tvrdenia prvostupňového orgánu vzbudzujú dojem, že „listnáč“ bol ťažený účelovo a samostatne, čo žalobca odmieta a zdôrazňuje, že „listnáč“ bol súčasťou činností pri vysporiadaní sa s katastrofickou situáciou pri premnožení lykožrúta a činností vykonaných v zmysle § 31 ods. 3 zákona o lesoch.
28. V bode AD2) „Nepresnosť výroku prvostupňového rozhodnutia“, žalobca namietal, že vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu je uvedené, že sám žalobca vykonal ťažbu, teda že k spáchaniu iného správneho deliktu došlo tým, že ťažbu vykonal sám žalobca, čo ale nie je pravda. Z protokolu prvostupňového orgánu č. 34/2020-PET zo dňa 09.08.2020 vyplýva, že ťažbu dreva nevykonal žalobca ale ťažbári. Skutok je vo výroku prvostupňového rozhodnutia formulovaný tak, že žalobca vykonal ťažbu nad rámec vydaného súhlasu lesného hospodára v konkrétnych JPRL, čo spôsobuje nezrovnalosti v skutkovom deji a v objektívnej stránke skutkovej podstaty iného správneho deliktu, pretože toto konštatovanie nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom a stavom zaznamenaným v protokole. Spôsobuje to nejasnosť a nepresnosť výroku, ktorý by mal nezameniteľným spôsobom odrážať preukázaný priebeh nezákonného postupu. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/66/98 zo dňa 30.09.1998 vo vzťahu v náležitostiam výroku rozhodnutia. Žalobca označil rozhodnutie prvostupňového orgánu a žalovaného za rozhodnutie v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď rozhodnutie neobsahuje presný a určitý výrok.
29. V bode AD3) „Výška uloženej pokuty a právomoc prvostupňového orgánu“, žalobca poukázal na ust. § 5 písm. e) zákona o dreve a na ustanovenie § 56 ods. 1 písm. d), § 61 písm. a) a b) zákona o lesoch. Uviedol, že prvostupňový orgán vykonal štátny dozor na základe podnetu prijatého z tretej strany a pri výkone tohto štátneho dozoru zistil porušenie ustanovení zákona o lesoch, v dôsledku porušenia ktorých malo dôjsť aj k porušeniu ustanovení zákona o dreve. Teda bolo konštatované porušenie ustanovení zákona o dreve z dôvodu porušenia ustanovení zákona o lesoch, konkrétne § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 tohto zákona. Žalobca poukázal na obsah ustanovenia § 64 písm. b) a f) zákona o lesoch s tým, že za porušenie ustanovení zákona o lesoch je možné porušovateľovi uložiť sankciu podľa zákona o
lesoch, ale aj podľa zákona o dreve. Bez porušenia § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch nie je možné konštatovať porušenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve. Žalobcovi tak nie je zrejmé, a nevyplýva to ani z rozhodnutí, prečo bola právomoc prvostupňového orgánu na uloženie sankcie realizovaná podľa zákona o dreve, keď rovnakú právomoc má aj podľa zákona o lesoch, naviac keď zákon o lesoch v § 61 písm. a) uvádza, že inšpekcia je prvostupňový orgán v konaniach o priestupkoch a iných správnych deliktoch, ktorých spáchanie zistila pri výkone štátneho dozoru v lesoch podľa písm. a). Uvedené má význam vo vzťahu k výške sankcie, ktorú možno vo veci uložiť. Zákon o dreve v § 17 ods. 5 písm. a) stanovuje sankciu od 10 000,- do 200 000,- Eur a zákon o lesoch v § 64 stanovuje sankciu od 165,- do 99 580,- Eur. V rozhodnutí by malo byť vysvetlené, prečo sankcia nebola žalobcovi uložená podľa ustanovení zákona o lesoch ale podľa zákona o dreve, keď k spáchaniu iného správneho deliktu podľa zákona o dreve malo dôjsť na základe porušenia ustanovení zákona o lesoch. Uvedené môže navodzovať dojem, že sankcia bola uložená podľa zákona o dreve z dôvodu, že zákon o dreve ustanovuje vyššiu dolnú hranicu pokuty než zákon o lesoch.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
30. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi vykonaním ťažby bez písomného súhlasu na ťažbu a medzi vykonaním ťažby nad rámec vydaných súhlasov na ťažbu. Žalobca uvádza, že mu pokuta bola udelená z dôvodu vykonania ťažby dreva nad rámec vydaných súhlasov OLH, v skutočnosti mu bola uložená pokuta za vykonanie ťažby v bližšie nešpecifikovaných jednotkách priestorového rozdelenia lesa drevín buk, breza, javor a jelša v celkovom objeme 205,57 m3 bez písomného súhlasu na ťažbu. Žalobca nepredložil písomný súhlas na vyťaženie týchto drevín pri výkone štátneho dozoru, čo žalovaný považoval za dôkaz, že v čase vykonania ťažby takýto súhlas neexistoval a preto ním žalobca nedisponoval. Takýto záver potvrdil žalobca svojim vyjadrením v čiastkovom zázname č. 19/2020-PET zo dňa 05.06.2020. Žalobca nedisponoval písomným súhlasom na ťažbu dreva, preto predajom vyťaženého dreva, ktoré uviedol na trh, porušil § 23 ods. 1 zákona o lesoch. Uvedenie dreva vyťaženého žalobcom na trh, bolo z vyššie uvedeného dôvodu v rozpore so zákonom o lesoch, čím sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch. Žalobca disponoval len písomnými súhlasmi na ťažbu dreviny smrek v rámci náhodnej ťažby. Bol zistený rozdiel v objeme 128 m3 vyťaženého dreva nad rámec objemu uvedeného v súhlase na ťažbu a táto skutočnosť bola vyhodnotená ako nesúlad so systémom náležitej starostlivosti, ktorý samotný žalobca vedie, a preto mu bolo uložené opatrenie zaistiť súlad ťažby drevnej hmoty s uplatniteľnými právnymi predpismi SR a so svojim systémom náležitej starostlivosti. Žalobcova interpretácia sankcie je nesprávna, žalobca nebol sankcionovaný pokutou za prekročenie objemu vyťaženého dreva dreviny smrek, ale pokuta mu bola uložená za vyťaženie listnatých drevín „bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu“. Žalovaný poukázal na komentár k Ústave SR - Drgonec, J. Ústava SR. Teória a prax. Bratislava: C.H. Beck, 2018 s tým, že tvrdenie žalobcu, že podľa jednej zo zásad Ústavy SR môže ako právnická osoba konať všetko, čo nie je zákonom zakázané „nemožno interpretovať extenzívnym výkladom tak, že každý si môže priznať ľubovoľné právo pokiaľ zákon priznanie takéhoto práva nezakazuje. Aj keď to platný právny poriadok výslovne neurčuje, východiskom interpretácie a aplikácie práva aj v tomto prípade musí byť zdravý rozum a na jeho základe vymedzený účel práv, slobôd, právnych inštitútov a všetkých ostatných právnych kategórii.“ Žalovaný poukázal aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 17/94 zo dňa 27.10.1994: „V konaní pred ústavným súdom sa každý môže domáhať len toho práva, ktoré je výslovne uvedené v ústave alebo v zákone, alebo ho možno od takéhoto práva odvodiť. Z ústavy ani zákona nemožno odvodiť právo porušujúce iné právo, slobodu alebo povinnosť ustanovenú ústavou.“ Žalobca disponoval len súhlasmi udelenými na vykonanie náhodnej ťažby pre drevinu smrek z dôvodu napadnutia dreva lykožrútom smrekovým, pričom pokiaľ ako tvrdí, mal ťažiť aj listnaté dreviny z dôvodu, že „pri ťažbe kalamitného smreka došlo k takému stavu, že niektoré listnaté stromy ohrozovali zdravie a život, preto ich bolo potrebné z dôvodu BOZP urýchlene odstrániť“, takúto ťažbu v súhlase na ťažbu ako aj po jej vykonaní mal evidovať v lesnej hospodárskej evidencii v súlade s § 22 ods. 2 písm. b) zákona o lesoch ako ťažbu mimoriadnu. Podľa mesačnej evidencie, ktorá nezodpovedá prílohe č. 4 vyhlášky o LHE, žalobca takúto ťažbu vôbec neevidoval, podľa ročnej evidencie evidoval ťažbu buka lesného, javora horského a jelše lepkavej v LHE ako náhodnú ťažbu, pričom ako príčinu uviedol lykožrúta smrekového, avšak tento škodca nenapáda listnaté dreviny, z čoho vyplýva, že žalobca v evidencii zavádza. Podľa faktúr vystavených odberateľom, ktoré sú súčasťou spisu, predajom uviedol na trh drevinu breza, ktorú nezaevidoval vôbec ani v mesačnej a ani v ročnej evidencii.
31. Žalovaný konštatoval, že žalobca ako mesačnú tak aj ročnú evidenciu viedol v rozpore s vyhláškou o LHE. Na jednej strane poukazuje na § 44 ods. 1 zákona o lesoch, ktoré sa týka vedenia lesnej hospodárskej evidencie a na § 1 ods. 1 vyhlášky o LHE, na druhej strane sa snaží ospravedlniť svoj spôsob vedenia lesnej hospodárskej evidencie tvrdením, že nelegálnosť ťažby dreva nemožno vysloviť v dôsledku akejkoľvek nezrovnalosti v postupe podľa uplatniteľného zákona o lesoch, najmä nie v dôsledku uplatnenia postupu, ktorý samotná práva úprava predpokladá. Správny postup podľa žalovaného pri vedení lesnej hospodárskej evidencie mal byť:
- v mesačnej a ročnej evidencii mal žalobca zaevidovať ako ťažbu mimoriadnu podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o lesoch každú ťažbu, ktorú vykonával podľa § 33 ods. 1 zákona o lesoch a to z dôvodu, že dreviny „ohrozovali život a zdravie“ a „aby sa predišlo ich znehodnoteniu“
- mesačnú evidenciu mal viesť v súlade s § 12 ods. 2 vyhlášky o LHE a na predpísanom tlačive
- v ročnej evidencii mal evidovať ťažbu listnatých drevín v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky o LHE ako mimoriadnu ťažbu.
32. K námietkam uvedeným v bode AD2) žalovaný uviedol, že konkrétny obhospodarovateľ lesa je vždy osobou zodpovednou za zistené nedostatky v súvislosti s ročným hospodárstvom a uvádzaním dreva na vnútorný trh. Žalobca ako hospodársky subjekt je plne zodpovedný za zákonné uvádzanie dreva na vnútorný trh. Rovnako je v plnej miere zodpovedný za všetky úkony, ktoré vykonal, resp. nevykonal v súvislosti s uvádzaním dreva na vnútorný trh a dodržiavaním povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Ak by aj výrok rozhodnutia obsahoval formuláciu, že ťažba bez písomného súhlasu bola vykonaná ťažbármi, nič to nemení na tom, že za vykonanie ťažby zodpovedá obhospodarovať lesa, ktorý je podľa zákona o dreve vzhľadom na to, že prvýkrát uvádza drevo na trh, hospodárskym subjektom.
33. K námietke AD3) žalovaný uviedol, že vykonanie štátneho dozoru bolo žalobcovi riadne a včas oznámené a bolo mu oznámené aj to, že dozor bude vykonávaný podľa ustanovení zákona o dreve. Výsledkom inšpekcie nie je za každú cenu udelenie sankcie, nakoľko inšpekcia pred vykonaním dozoru nevie a nemôže predpokladať výsledok kontroly, rovnako v danom štádiu nie je možné predčasne vyhodnocovať, či došlo/nedošlo konaním kontrolovaného subjektu k porušovaniu zákona alebo či bude dozor ukončený bez zistenia pochybení u kontrolovaného subjektu. Inšpekcia nemohla počas výkonu inšpekcie a ani nebola kompetentná v danom štádiu konania kalkulovať s výškami sankcií určenými jednotlivými zákonmi.
34. Podľa žalovaného rozhodnutie obsahuje v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, obsahuje úvahy, akými bol konajúci orgán vedený pri hodnotení dôkazov a je zrejmé ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Preskúmavané rozhodnutia považoval žalovaný za správne a zákonné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti, preto žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného - replika
35. V replike žalobca uviedol, že písomné súhlasy lesného hospodára na ťažbu, ktoré žalobca predložil, neboli aktami spôsobilými právne záväzným spôsobom obmedziť množstvo dreva, ktoré bolo na ich základe vyťažené, teda porušením takto stanoveného množstva nemohlo dôjsť k nelegálnej ťažbe dreva a k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve. Písomný súhlas hospodára nemá podľa názoru žalobcu povahu aktu, ktorý záväzným spôsobom obmedzuje množstvo ťažby, ktorá sa na jeho základe v budúcnosti vykoná. Nemá charakter osobitného predchádzajúceho povolenia striktne vymedzujúceho množstvo dreva, ktoré sa má vyťažiť, nakoľko takýto právny obsah mu platná právna úprava nedáva. Podstatné je, že obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť vedenie LHE, ktorej súčasťou sú aj údaje o vykonanej ťažbe. Z § 44 ods. 1 zákona o lesoch v nadväznosti na § 2 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a) bod 1 vyhlášky č. 297/2011 vyplýva, že LHE kladie dôraz na evidenciu množstva skutočne vyťaženého dreva.
36. Zmyslom prijatia právnej úpravy vzájomne súvisiacich ustanovení § 23 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o lesoch nemohlo byť nič iné len to, že odhadnutý údaj o predpokladanom množstve dreva, ktoré sa má vyťažiť, uvedený v písomnom súhlase na ťažbu, sa po vykonaní ťažby uvedie do súladu s reálnym množstvom vyťaženého dreva (t. j. opraví) zápisom údajov o skutočnom množstve vyťaženého dreva do LHE. Prvostupňový orgán tak za relevantné údaje o množstve ťažby by mohol považovať len údaje
uvedené v evidencii a nie tie údaje, ktoré boli v písomných súhlasoch OLH, ktoré obsahovali len odhad množstva dreva, ktoré bude vyťažené.
Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu - duplika
37. V duplike žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe a zopakoval skutočnosti o priebehu dozoru vykonaného u žalobcu. Zdôraznil, že žalobcovi bola uložená pokuta za vykonanie ťažby v bližšie nešpecifikovaných JPRL drevín buk, breza, javor a jelša v celkovom objeme 205,57 m3 bez písomného súhlasu na ťažbu a nie za vykonanie ťažby dreva nad rámec súhlasov OHL ako uvádza žalobca. Absencia písomného súhlasu na ťažbu bola zistená kontrolou predložených faktúr predložených žalobcom a k ním predložených dokladov o pôvode dreva, pričom na tento objem predaného dreva neexistujú žiadne písomné súhlasy na ťažbu vydané odborným lesným hospodárom. Samotný žalobca potvrdil, že súhlasy neboli vydané.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
38. Na prejednenie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 05.10.2022. Na pojednávaní sa zástupcovia účastníkov konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
39. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou právnickej osoby vo veciach správneho trestania, preto správny súd v zmysle ust. § 195 SSP skúmal, či v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie sú vady vymedzené v tomto zákonnom ustanovení, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe žalobcu nie sú dôvodné, a taktiež nad rozsah a dôvody správnej žaloby nezistil vady v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
40. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
41. Podľa § 6 ods. 1 SSP; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
43. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
44. Podľa § 195 SSP; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
45. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
46. Podľa § 1 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Tento zákon upravuje a) práva a povinnosti hospodárskeho subjektu,1) ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, b) práva a povinnosti obchodníka, c) práva a povinnosti prepravcu dreva a výrobkov z dreva (ďalej len "prepravca"), d) povinnosti monitorovacej organizácie, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, f) priestupky a iné správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na a) drevo, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,6) alebo osobitné predpisy, b) výrobok z dreva, ktorého životný cyklus je ukončený a ďalej možno s ním nakladať len ako s odpadom.
47. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.
48. Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém. Systém náležitej starostlivosti sa vyhotovuje v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe pred uvedením dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. (2) Hospodársky subjekt je povinný viesť a pravidelne vyhodnocovať systém náležitej starostlivosti, ak nejde o systém náležitej starostlivosti vytvorený monitorovacou organizáciou. (3) Hospodársky subjekt, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva stromu alebo kra vyťaženého na území Slovenskej republiky a ktorý je vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch, správcom podľa osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobou, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný v systéme náležitej starostlivosti uviesť aj informácie, doklady a evidenciu podľa osobitných predpisov a informácie o postupe ťažby dreva, manipulácii s drevom a výrobkami z dreva, preprave a uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a doklady o nich. (4) Doklady a informácie, ktoré sú súčasťou systému náležitej starostlivosti, musia preukazovať, že ťažba dreva je vykonaná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a nepredstavuje hrozbu uvedenia dreva a výrobkov z dreva, ktoré bolo vyťažené v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na vnútorný trh.
49. Podľa § 5 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; Orgánom štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh je
a) ministerstvo pôdohospodárstva, b) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo obrany"), c) okresný úrad v sídle kraja, d) okresný úrad, e) Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia zriadená podľa § 10.
50. Podľa § 10 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len "inšpekcia") je preddavkovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva a vykonáva pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. (2) Inšpekciu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ. (3) Inšpekcia má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania alebo konania pred orgánom verejnej správy a samostatne konať pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti. Za inšpekciu koná riaditeľ alebo ním poverený zamestnanec. (4) Inšpekcia a) vykonáva dozor nad hospodárskym subjektom,39) obchodníkom a prepravcom, b) ukladá opatrenia hospodárskym subjektom, obchodníkom a prepravcom, c) rozhoduje o priestupkoch a iných správnych deliktoch podľa § 16 a 17, ktorých sa dopustili hospodársky subjekt, obchodník a prepravca; ak ide o dovoz dreva a výrobkov z dreva z partnerského štátu, rozhoduje o priestupkoch a iných správnych deliktoch podľa § 17 ods. 4 písm. c), d) vykonáva bezodplatne poradenskú činnosť v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh a systémov náležitej starostlivosti, e) spolupracuje s orgánmi pri poskytovaní a kontrole prostriedkov z verejných zdrojov,4 f) spolupracuje s ostatnými orgánmi verejnej správy, orgánmi policajného zboru a organizáciami podľa osobitného predpisu v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, g) poskytuje súčinnosť colným orgánom a iným orgánom štátnej správy pri pochybnostiach o druhu, množstve a pôvode dreva a výrobkov z dreva.
51. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Dozor je oprávnenie orgánu štátnej správy podľa § 5 (ďalej len "orgán dozoru") sledovať, zisťovať a kontrolovať dodržiavanie povinností v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Dozor vykonáva zamestnanec orgánu dozoru na základe písomného poverenia na výkon dozoru.
52. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Osoba podliehajúca dozoru je pri výkone dozoru povinná a) strpieť výkon dozoru, poskytnúť zamestnancovi orgánu dozoru súčinnosť, b) umožniť zamestnancovi orgánu dozoru vstup na pozemok, do stavby, do zariadenia, do vozidla používaného na účely uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ich prepravu alebo súvisiaceho s predmetom dozoru podľa § 11 ods. 2 písm. a), c) zastaviť na pokyn zamestnanca orgánu dozoru vozidlo prevážajúce drevo a výrobky z dreva podľa § 11 ods. 2 písm. b), d) preukázať svoju totožnosť, e) podať informácie a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré súvisia s výkonom dozoru, f) predložiť požadované doklady a iné písomnosti, ktoré súvisia s výkonom dozoru, g) dostaviť sa na predvolanie orgánu dozoru a podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré súvisia s výkonom dozoru, h) umožniť zamestnancovi orgánu dozoru nahliadnuť do dokladov a iných písomností, ktoré súvisia s výkonom dozoru, i) umožniť odobratie originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov, j) umožniť vykonávanie potrebných zisťovaní vrátane odoberania vzoriek dreva a výrobkov z dreva, k) umožniť používanie technických prostriedkov na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo- zvukových záznamov o zistených nedostatkoch a na účel zabezpečenia dôkazov. (2) Hospodársky subjekt podľa § 4 ods. 3 je pri výkone dozoru povinný preukázať nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a jeho uvedenie na vnútorný trh príslušnými dokladmi, ktorými sú najmä a) program starostlivosti o les, b) lesná hospodárska evidencia, c) doklad o povolení na ťažbu alebo výrub stromov rastúcich mimo lesa podľa osobitných predpisov,
d) účtovný doklad alebo
e) iný doklad preukazujúci vyťaženie a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a jeho uvedenie na vnútorný trh.
53. Podľa § 13 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (1) Ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje protokol o vykonaní dozoru (ďalej len "protokol"), ktorý obsahuje a) označenie orgánu dozoru, b) identifikačné údaje osoby podliehajúcej dozoru, c) miesto a dátum výkonu dozoru, d) predmet dozoru, e) výsledky dozoru, f) dátum vypracovania protokolu, g) meno, priezvisko a podpis zamestnanca orgánu dozoru, h) podpis osoby podliehajúcej dozoru. (2) Zamestnanec orgánu dozoru je povinný s protokolom oboznámiť osobu podliehajúcu dozoru. Osoba podliehajúca dozoru má právo vyjadriť sa k obsahu protokolu v lehote, ktorú určí zamestnanec orgánu dozoru. Zamestnanec orgánu dozoru môže na základe žiadosti osoby podliehajúcej dozoru z dôležitých dôvodov predĺžiť lehotu na vyjadrenie. Ak osoba podliehajúca dozoru uplatní k obsahu protokolu námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje dodatok k protokolu, ktorý obsahuje námietky osoby podliehajúcej dozoru. Ak sa osoba podliehajúca dozoru nevyjadrí k protokolu v lehote na vyjadrenie, rozumie sa tým, že k protokolu nemá námietky. (3) Ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,42) orgán dozoru rozhodne o uložení opatrenia osobe podliehajúcej dozoru a určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia. Opatrenie možno uložiť samostatne alebo spolu s uložením pokuty podľa § 16 alebo § 17. (4) Osoba podliehajúca dozoru je povinná doručiť orgánu dozoru písomnú správu o vykonaní opatrenia do 14 dní odo dňa jeho vykonania. (5) Ak orgán dozoru na základe vykonaného dozoru nezistí, že osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje záznam o vykonaní dozoru (ďalej len "záznam"), ktorý obsahuje údaje podľa odseku 1. (6) Ak je pri výkone dozoru potrebné zaznamenať zistené skutočnosti priamo na mieste výkonu dozoru alebo zaznamenať dôležité informácie z vykonaných úkonov pred ukončením dozoru, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje čiastkový záznam o zistených skutočnostiach alebo o vykonaných úkonoch, ktorý obsahuje údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) až h) a údaje o zistených skutočnostiach alebo o vykonaných úkonoch. (7) Orgán dozoru môže za marenie alebo sťaženie výkonu dozoru alebo za nesplnenie povinnosti podľa § 12 ods. 1 uložiť osobe podliehajúcej dozoru poriadkovú pokutu až do 300 eur, ak ide o fyzickú osobu, alebo až do 2 000 eur, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo o právnickú osobu. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Úhrn opakovane uložených poriadkových pokút nesmie presiahnuť 1 000 eur, ak ide o fyzickú osobu, a 5 000 eur, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo o právnickú osobu. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. (8) Dozor je ukončený podpísaním protokolu, dodatku k protokolu alebo záznamu zamestnancom orgánu dozoru a osobou podliehajúcou dozoru; ak osoba podliehajúca dozoru podpis odmietne, dozor je ukončený dňom odmietnutia podpisu. (9) Orgán dozoru vypracúva a pravidelne prehodnocuje plány dozoru na základe posúdenia rizika. (10) Orgán dozoru vedie evidenciu o vykonaných dozoroch.48)
54. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v znení do 31.12.2019; Hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi.
55. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení do 31.12.2019; Orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. a) pokutu od 10 000 eur do 200 000 eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4,
56. Podľa § 17 ods. 6, 7, 10 a 12 zákona o dreve v znení do 31.12.2019; (6) Pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne najmä na závažnosť protiprávneho konania, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na súčinnosť osoby podliehajúcej dozoru, ktorej sa má pokuta uložiť, s orgánom dozoru. (7) Pokutu za iný správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (10) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti. (12) Na konanie o iných správnych deliktoch sa vzťahuje správny poriadok.52)
57. Podľa § 19a zákona o dreve v znení od 01.01.2020; Dozor, ktorého výkon sa začal a ktorý nebol ukončený do 31. decembra 2019, a konania, ktoré sa začali a ktoré neboli právoplatne ukončené do 31. decembra 2019, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
58. Podľa § 1 ods. 1 zákona o lesoch v znení do 31.12.2019; (1) Tento zákon upravuje a) vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, b) vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, c) odborné hospodárenie v lesoch, d) podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
59. Podľa § 2 písm. p) zákona o lesoch v znení do 31.12.2019; Na účely tohto zákona sa rozumie obhospodarovateľom lesa fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1,
60. Podľa § 22 ods. 1, 2, 3 zákona o lesoch v znení do 31.12.2019; (1) Ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len "vyznačenie ťažby"), technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. (2) Ťažba je a) úmyselná; podľa programu starostlivosti o lesy, a to pri výchove lesa ako výchovná ťažba a pri obnove lesa ako obnovná ťažba, b) mimoriadna; pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1, záväzného stanoviska podľa § 7a a § 8 ods. 6, pri zmene využitia podľa § 7 ods. 4, pri uplatňovaní výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6 alebo pri opatreniach vykonaných podľa § 32 a 33, c) náhodná; ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a i) alebo opatrení spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. (3) Z hľadiska naliehavosti sa úmyselná ťažba člení na a) naliehavú, za ktorú sa považuje výchovná ťažba v porastoch s vekom do 50 rokov, obnovná ťažba pri uvoľňovaní prirodzeného zmladenia a rekonštrukcia lesa, b) ostatnú.
61. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9 zákona o lesoch v znení do 31.12.2019; (1) Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. (2) Vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného zboru 31) predložiť súhlas podľa odseku 1. (3) Obhospodarovateľ lesa je povinný zabezpečiť, aby sa ťažba uskutočňovala takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, vodné toky, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva. Najneskôr po ukončení ťažby je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť bezodkladné ošetrenie narušenej lesnej pôdy, koryta vodného toku, lesného porastu a priľahlých stromov tak, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu. (4) Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
(5) Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa vykonať náhodnú ťažbu do šiestich mesiacov od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. Pri chránených územiach s piatym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. Ak odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy jednorazovo presiahne 20% zásoby porastu uvedenej v opise porastu [§ 40 ods. 2 písm. b)] alebo ak je náhodná ťažba na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,5 ha, obhospodarovateľ lesa ohlási túto skutočnosť do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že k nim došlo, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku, orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý do piatich pracovných dní informuje o tejto skutočnosti orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny, v chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany tiež orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Realizovať náhodnú ťažbu je možné najskôr 72 hodín po doručení oznámenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. (7) Objem dreva z ťažby v poraste s vekom nad 50 rokov sa môže oproti objemu ťažby odporučenému v programe starostlivosti o lesy prekročiť najviac o 15%. Ak objem vyťaženého dreva, vrátane objemu dreva odumretých a ponechaných stromov, dosiahol objem ťažby odporučený v programe starostlivosti o lesy zvýšený o 15%, môže obhospodarovateľ lesa ďalej vykonávať len náhodnú ťažbu alebo mimoriadnu ťažbu. (8) Celkový objem dreva predpísaný na ťažbu programom starostlivosti o lesy pre lesný celok (§ 39 ods. 3) nemožno ťažbou prekročiť. Ak je v lesnom celku viac obhospodarovateľov lesa, ani jeden z nich nemôže ťažbou prekročiť celkový objem dreva predpísaný na ťažbu vo vlastníckom celku alebo poraste. (9) Ak by bol vykonaním náhodnej ťažby alebo mimoriadnej ťažby celkový objem dreva podľa odseku 8 prekročený, môže obhospodarovateľ lesa vykonať a) naliehavú ťažbu [§ 22 ods. 3 písm. a)] na základe zmeny programu starostlivosti o lesy (§ 43 ods. 2 a 3), b) náhodnú ťažbu, c) mimoriadnu ťažbu alebo d) úlohy plánu hospodárskych opatrení [§ 40 ods. 2 písm. c)] na základe aktualizácie programu starostlivosti o lesy (§ 43 ods. 4).
62. Podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch v znení do 31.12.2019; Na lesných pozemkoch je zakázané ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi.
63. Podľa § 31 ods. 3zákona o lesoch v znení do 31.12.2019; Zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) až j) sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi a pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh Horskou záchrannou službou. Zákazy uvedené v odseku 1 písm. d), f) a h) sa nevzťahujú na osoby vykonávajúce zber alebo odber lesného reprodukčného materiálu podľa osobitného predpisu.
64. Podľa § 44 ods. 1 zákon o lesoch v znení do 31.12.2019; (1) Obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (ďalej len "lesná hospodárska evidencia"). Vedenie evidencie podľa osobitných predpisov nie je tým dotknuté.
65. Podľa § 1 vyhlášky č. 232/2006; Táto vyhláška upravuje podrobnosti a) o vyznačovaní ťažby dreva a postupe vyznačovania ťažby dreva, b) o písomnom súhlase na ťažbu dreva, c) o ciache, inom povolenom označení vyťaženého dreva a ich registrácii, d) o označovaní vyťaženého dreva, e) o dokladoch o pôvode dreva, f) o vedení evidencie dokladov o pôvode dreva.
66. Podľa § 2 ods. 1, 2, 5, 6, 7, 8 vyhlášky č. 232/2006; (1) Stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom s priemerom najmenej päť centimetrov alebo čitateľnou ciachou vo výške 130 centimetrov od zeme na kmeni a na koreňovom nábehu.
(2) Pri úmyselnej ťažbe dreva hospodárskym spôsobom podrastovým sa pri zakladaní východísk obnovy lesa označia okrajové stromy nezmazateľným farebným šikmým pásom, širokým najmenej päť centimetrov, z vnútornej strany obnovovaného prvku tým istým druhom farby, ktorým sa vyznačia jednotlivé stromy určené na výrub, ak sa tieto stromy nevyznačia ciachou. Na vyznačenie úmyselnej ťažby dreva nemožno použiť červenú ani bielu farbu. Okrajové stromy sa do času rozširovania východísk obnovy lesa nerúbu. Vo fáze dorubu sa jednotlivé stromy určené na výrub nevyznačujú. (5) Pri mimoriadnej ťažbe dreva sa okrajové stromy označujú po obvode plochy odlesnenia nezmazateľnými ležatými písmenami x červenej farby; tie stromy sa nerúbu. (6) Pri náhodnej ťažbe dreva, po ktorej vzniká holina, označujú sa len hraničné stromy po obvode plochy holiny, a to nezmazateľnými ležatými písmenami x bielej farby; tie stromy sa nerúbu. (7) Pri náhodnej ťažbe dreva, po ktorej nevzniká holina, vyznačujú sa jednotlivé stromy bielym farebným znakom podľa odseku 1; vývraty, zlomy do troch metrov výšky a suché stromy bez kôry sa nevyznačujú. (8) Vyznačené stromy určené na výrub sa vedú v evidencii, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 1. Výpočet objemu dreva určeného na ťažbu sa vykoná podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Na zaevidovanie vyznačených stromov na výrub a výpočet objemu dreva určeného na ťažbu možno použiť výstup z počítača, ak obsahuje údaje podľa príloh č. 1 a 2. O stromoch určených na výrub, ktoré sú súčasťou ochranných opatrení a obranných opatrení proti biotickým škodlivým činiteľom, vedie sa osobitná evidencia uvedením dielca, evidenčného čísla stromu (lapáka), dátumu ich výrubu, dátumu vykonaných kontrol a spôsobu ich asanácie.
67. Podľa § 3 vyhlášky č. 232/2006; (1) Písomný súhlas na ťažbu dreva sa vydáva na tlačive uvedenom v prílohe č. 3; uchováva sa do konca platnosti plánu. (2) Súhlas podľa odseku 1 sa vydáva až po vyznačení stromov určených na výrub a po výpočte objemu dreva určeného na ťažbu podľa § 2 ods. 8 a 9.
68. Podľa § 1 vyhlášky č. 297/2011; (1) Lesná hospodárska evidencia (ďalej len "evidencia") je súhrn údajov o stave lesa, realizácii plánovaných hospodárskych opatrení, neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných pri hospodárení v lesoch. (2) Evidencia sa vedie podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa 1) a podľa pozemkov, ktoré boli vyhlásené za lesné pozemky po schválení projektu starostlivosti o lesný pozemok (ďalej len "projekt starostlivosti"). (3) Číselne a slovne sa vedie evidencia a) ťažby podľa § 22 zákona, b) holiny podľa § 20 ods. 3 zákona, c) obnovy lesa podľa § 20 zákona, d) pestovnej činnosti podľa § 2 písm. m) zákona a ostatných výkonov, e) ochrany lesa vrátane požiarov na lesných pozemkoch podľa § 28 zákona, f) lesníckotechnických meliorácií podľa § 26 zákona. (4) Graficky sa vedie evidencia obnovnej ťažby, mimoriadnej ťažby a holín. (5) Evidencia sa vedie v písomnej forme alebo v elektronickej forme pomocou programového vybavenia umožňujúceho uchovávanie, kontrolu a tlač a) evidenčných výkazov podľa § 9, b) grafickej evidencie podľa § 10.
69. Podľa § 2 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 297/2011; (1) V evidencii ťažby sa eviduje objem vyťaženého dreva podľa druhu ťažby a drevín; pri výchove lesa prebierkami sa eviduje aj prebierková plocha. (2) Okrem údajov podľa odseku 1 sa eviduje pri a) obnovnej ťažbe hospodársky spôsob a jeho forma, b) náhodnej ťažbe vznik dôvodu na náhodnú ťažbu a príčina vzniku ťažby s uvedením kódu škodlivého činiteľa, c) mimoriadnej ťažbe číslo rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorým bola povolená.
70. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 297/2011; (1) Podklady na vedenie evidencie podľa § 9 ods. 1 sa vedú priebežne. (2) Evidenčné výkazy podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedie a zaznamenáva odborný lesný hospodár mesačne. Zaznamenáva sa stav za kalendárny mesiac do tridsiatich dní po jeho skončení. (3) Evidenčné výkazy podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) sa vyhotovujú raz ročne za kalendárny rok.
71. Podľa § 9 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 297/2011; (1) Podklady na vedenie evidencie obsahom a štruktúrou umožňujú správne a úplné vedenie týchto evidenčných výkazov: a) porastová karta, ktorú tvorí evidencia 1. ťažby dreva a holín podľa prílohy č. 4, 2. obnovy lesa podľa prílohy č. 5, 3. pestovnej činnosti a ostatných výkonov podľa prílohy č. 6, b) ročná evidencia výkonov v lesných porastoch podľa prílohy č. 7, c) ročná evidencia ochrany lesa a lesníckotechnických meliorácií podľa prílohy č. 8. (2) Evidenčné výkazy podľa odseku 1 písm. a) sa vyhotovujú pre jednotky priestorového rozdelenia lesa 1) podľa programu starostlivosti alebo projektu starostlivosti. (3) Evidenčné výkazy podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vyhotovujú samostatne za každého obhospodarovateľa lesa a lesný celok.
72. Voči žalobcovi bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) a uložená sankcia § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve. Žalobca v správnej žalobe správne uviedol, že dopustiť sa iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve sa môže len hospodársky subjekt, ktorý uvedie na vnútorný trh drevo alebo výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi. Zákon v poznámke vymedzujúcej tieto osobitné predpisy (poznámka č. 53) odkazuje na článok 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2173/2005, článok 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 995/2010, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisoch a zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
73. Zákon o dreve v § 1 uvádza, že tento zákon (zákon o dreve) upravuje práva a povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh. Pri vymedzení pojmu hospodárskeho subjektu poznámka č. 1 odkazuje na článok 2 písm. d) nariadenia č. 995/2010, v zmysle ktorého hospodárskym subjektom je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dreve na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. zákon o dreve pri vymedzení dreva a výrobkov z dreva taktiež odkazuje na článok 2 písm. a) nariadenia č. 995/2010, v zmysle ktorého drevo a výrobky z dreva sú drevo a výrobky z dreva uvedené v prílohe nariadenia s výnimkou výrobkov z dreva alebo častí takýchto výrobkov vyrobených z dreva alebo z výrobkov z dreva, ktorých životný cyklus sa ukončil a inak by sa s nimi nakladalo ako s odpadom tak, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES zo dňa 19.11.2008 o odpade. Pri vymedzení pojmu vnútorný trh zákon odkazuje na článok 26 Zmluvy o fungovaní EÚ a na článok 2 písm. b) nariadenia č. 995/2010. Podľa článku 26 Zmluvy o fungovaní EÚ únia prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy; vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv. V zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 995/2010 uvádzanie na trh je dodávanie dreva a výrobkov z dreva akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne, zahŕňa tiež dodávanie pomocou prostriedkov komunikácie na diaľku, ako je vymedzená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20.05.1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku; dodávanie na vnútorný trh výrobkov, ktoré sú získané z dreva alebo z výrobkov z dreva, ktoré už boli uvedené na trh sa nepovažuje za „uvedenie na trh“.
74. V prejednávanom prípade je nepochybné, že žalobca bol v postavení hospodárskeho subjektu a prvýkrát uvádzal drevo (surové drevo v zmysle prílohy nariadenia č. 995/2010) na vnútorný trh. Ide o vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt, pri ktorom sa uplatňuje objektívna zodpovednosť a
nie je potrebné preukázať zavinenie. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, ktoré žalovaný v odvolacom konaní potvrdil, vymedzil osobitné predpisy - zákon o lesoch a nariadenie č. 995/2010 Z. z., a ich konkrétne ustanovenia, ktoré mali byť žalobcom porušené vo vzťahu k drevu, ktoré uviedol na vnútorný trh v zmysle skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a ) zákona o dreve. Ide o ustanovenia právnych predpisov, na ktoré ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve odkazuje.
75. Žalobca v správnej žalobe správne poukázal na to, že iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve sa môže dopustiť len hospodársky subjekt, ktorý poruší povinnosti ustanovené v niektorom z osobitných predpisov, na ktoré toto ustanovenie odkazuje, a v tomto prípade orgány verejnej správy aj zadefinovali povinnosti, ktoré pre žalobcu vyplývajú z osobitných predpisov, na ktoré ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve odkazuje a ktoré mali byť žalobcom porušené pri uvádzaní dreva na trh.
76. Žalobca v námietke uvedenej AD1) „Ťažba vykonaná žalobcom nebola nelegálna“ namietal, že vykonal ťažbu, ale táto nebola nelegálna. Podstata žalobcovej argumentácie spočíva v tom, že neuznal argumentáciu uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach, pretože podľa žalobcu súhlas na ťažbu daný odborným lesným hospodárom podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch podľa žalobcu žiadnym spôsobom nelimituje objem ťažby a zákon neustanovuje, že by reálne pri vykonávaní ťažby, na základe konkrétneho písomného súhlasu odborného lesného hospodára, nebolo možné prekročiť objem dreva uvedený v takomto súhlase. Podľa žalobcu takéto obmedzenie vo vzťahu k limitovanému objemu dreva nevyplýva zo zákona o lesoch a ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalobca poukazoval na to, že § 23 ods. 1 zákona o lesoch uvádza dve základné podmienky výkonu ťažby, a to, že je potrebné vyznačenie ťažby a písomný súhlas na ťažbu daný odborným lesným hospodárom, pričom ale z tohto ustanovenia podľa žalobcu nemožno vyvodiť podmienku záväzného limitu vo vzťahu k objemu dreva, ktoré sa má vyťažiť. Ak by sa vyvodzovala takáto povinnosť alebo príkaz vo vzťahu k neprekročeniu limitu
- objemu dreva uvedeného v súhlase odborného lesného hospodára z vykonávacej vyhlášky k zákonu o lesoch č. 232/2006 Z. z., podľa žalobcu takáto argumentácia nemôže obstáť, nakoľko podzákonná norma nemôže ukladať povinnosti, príkazy alebo zákazy nad rámec zákona, pričom zákon o lesoch splnomocnil ministerstvo len k úprave podrobností týkajúcich sa vyznačovania ťažby a obsahových náležitostí súhlasu na ťažbu, ale neumožnil, aby takýto vykonávací predpis vo svojom obsahu, alebo dokonca v prílohách, stanovil zákazy alebo príkazy nad rámec samotného znenia zákona o lesoch.
77. Uvedená žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, čo správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, že v prejednávanom prípade nedošlo k ťažbe nad rámec súhlasov odborného lesného hospodára, ale ide o ťažbu vykonanú bez súhlasov odborného lesného hospodára. Z administratívneho spisu ako aj z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že u žalobcu išlo v roku 2019 o realizáciu náhodnej ťažby, pričom v roku 2019 bolo vystavených celkovo 9 súhlasov na ťažbu dreva s uvedením objemu dreva, dátumu vydania súhlasu, s určením platnosti tohto súhlasu a s uvedením konkrétnej jednotky priestorového rozdelenia lesa, kde sa mala ťažba vykonať. Vo všetkých súhlasoch bol udelený súhlas na ťažbu smreka obyčajného. Išlo o náhodnú ťažbu smreka obyčajného z dôvodu výskytu biotického škodlivého činiteľa - lykožrúta smrekového. V jednom prípade súhlasu na ťažbu v lesnom celku Horná Štubňa bol ako príčina náhodnej ťažby uvedený vietor. V zmysle § 22 ods. 2 písm. c) zákona o lesoch je jedným z druhov ťažieb aj náhodná ťažba ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a i) alebo opatrení spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Žalobca prekročil rozsah - objem ťažby smreka obyčajného, ktorý bol ťažený v rámci náhodnej ťažby, o 128 m3 čo vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Konkrétne na strane 9 rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je uvedená tabuľka č. 2, kde je vymedzený tento prekročený rozsah ťažby. Za toto prekročenie objemu náhodnej ťažby, ktorý bol uvedený v súhlasoch odborného lesného hospodára a ktorý bol reálne vyťažený, nebola voči žalobcovi vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za iný správny delikt. V tejto súvislosti boli žalobcovi uložené opatrenia a vo vzťahu k týmto vytýkaným nedostatkom a naň nadväzujúcim opatreniam žalobca nevzniesol žiadne žalobné námietky.
78. Voči žalobcovi bola vyvodená v rámci iného správneho deliktu administratívnoprávna zodpovednosť za to, že bola vyťažená drevná hmota v objeme 205,57 m3, konkrétne dreviny buk, breza, javor a jelša v bližšie nezistených jednotkách priestorového rozdelenia lesa, a to bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu, čím malo byť porušené ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o lesoch. Prvostupňový orgán porovnal
žalobcom predložené doklady, konkrétne súhlasy na ťažbu dreva, mesačnú evidenciu výkonov v lesných porastoch za rok 2019, ročnú evidenciu výkonov v lesných porastov za rok 2019 a faktúry, ktoré boli žalobcom vystavené ako dodávateľom v roku 2019, a na základe toho zistil údaje, ktoré sú zhrnuté v tabuľke č. 1 na strane 7 preskúmavaného rozhodnutia, konkrétne, že bol vyťažený objem dreva 205,57 m3, na čo nebol zo strany odborného lesného hospodára udelený súhlas na ťažbu. V tejto súvislosti potom ani nie je podstatná tá časť argumentácie, ktorú zdôrazňoval žalobca, že objem dreva uvedený v m? v súhlase odborného lesného hospodára nie je záväzný a je to odhadom stanovené množstvo, ktoré možno pri reálnom vykonávaní ťažby prekročiť. V prejednávanej veci nešlo v rámci vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za iný správny delikt o taký prípad, že by bol prekročený objem ťažby dreviny uvedenej v súhlasoch odborného lesného hospodára, ale išlo o vyťaženie iných drevín ako tej dreviny, ktorá bola vymedzená v súhlasoch odborného lesného hospodára.
79. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o lesoch a aj z vykonávacích predpisov citovaných v tomto rozsudku je podľa správneho súdu zrejmé, že ťažbu je možné vykonať tak, že musí byť najprv vyznačená v teréne a musí byť odsúhlasená a „zadefinovaná“ odborným lesným hospodárom v súhlase, ktorého náležitosti stanovuje vykonávacia vyhláška. Pojem ťažby je zadefinovaný v § 22 ods. 1 zákona o lesoch, v zmysle ktorého ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len "vyznačenie ťažby"), technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Z toho, ako je zadefinovaný pojem ťažby, ako je druhovo rozdelená v § 22 ods. 2 a 3 zákona o lesoch, zohľadňujúc požiadavku odborného hospodárenia v lesoch, ako aj reguláciu prípustného množstva ťažby (celkovej ťažby), logickým a teleologickým výkladom dospel správny súd k tomu, že možno vyťažiť len také množstvo dreva, ktoré je zadefinované v súhlase odborného lesného hospodára, a to aj ohľadne vymedzeného množstva dreva. Zákon v § 23 ods. 1 zákona o lesoch vymedzuje výnimku, kedy sa súhlas odborného lesného hospodára nevyžaduje, pričom v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad. Množstvo dreva je ako náležitosť súhlasu odborného lesného hospodára zadefinovaná aj vo vykonávacej vyhláške k zákonu o dreve, ale podľa správneho súdu nejde o taký prípad, že by vykonávacia vyhláška nad rámec zákona stanovovala príkaz, zákaz alebo povinnosť vo vzťahu k množstvu dreva, ktoré možno vyťažiť. Vykonávacia vyhláška precizuje súhlas na ťažbu na základe zmocnenia daného v zákone o lesoch a stanovuje formálne a obsahové náležitosti súhlasu odborného lesného hospodára, v jej prílohe je uvedený vzor takéhoto súhlasu, resp. jeho forma. Samotný zákon o lesoch v § 23 ods. 1 oprávňuje ťažiť len to množstvo dreva, ktoré je dané/vymedzené v súhlase na ťažbu. Z celej koncepcie zákona o lesoch vyplýva, že jeho účelom je regulácia ťažby tak, aby sa zachovali a zveľaďovali lesy, aby sa zabezpečilo diferencované, odborné a trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a pod., na čo je potrebné prihliadať aj pri výklade § 23 ods. 1 zákona o lesoch. Je dovolená len ťažba vymedzená v súhlase odborného lesného hospodára, a to aj čo do množstva - objemu dreva. Z definície pojmu ťažby vyplýva, že pojem ťažba zahŕňa aj vyznačenie a výrub stromov, z čoho možno logicky vyvodiť, že vyrúbať možno len stromy vyznačené a teda „aj zadefinované“ v súhlase odborného lesného hospodára. Nie je pravdou argumentácia žalobcu, že by orgány verejnej správy odvodzovali ďalšiu - tretiu podmienku ťažby z vykonávacieho predpisu, nakoľko záväznosť objemu dreva, ktoré možno vyťažiť, nebola odvodená z vykonávacej vyhlášky, pretože vyplýva zo samotného zákona o lesoch.
80. Pokiaľ žalobca poukazoval na článok 2 ods. 1 a 3 Ústavy SR a na ústavnoprávne zásady vo vzťahu k rozsahu konania súkromnoprávnych subjektov práva a vo vzťahu k orgánom verejnej správy, ním uvedenej argumentácii nemožno nič vytknúť. V prejednávanej veci je ale pravidlo správania sa vymedzené pozitívne, teda zákon o dreve vymedzuje, že na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa zákona o dreve a podľa osobitných predpisov, ktoré sú v tomto zákone aj vymedzené, a § 17 ods. 1 zákona o dreve potom definuje skutkovú podstatu správneho deliktu tak, že tohto správneho deliktu sa dopustí hospodársky subjekt, ktorý uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi. Z § 3 ods. 1 zákona o dreve pre hospodársky subjekt vyplýva pravidlo správania sa, a to že na vnútorný trh môže uvádzať len také drevo a výrobky z dreva, pri ktorých boli splnené povinnosti vymedzené v zákone o dreve a v osobitných predpisoch, teda z tohto možno opačne argumentum a contrario vyvodiť, že iné drevo a výrobky z dreva, pri ktorých neboli dodržané povinnosti vyplývajúce zo zákona o dreve a z osobitných predpisov na vnútorný trh nemožno uviesť.
81. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu neodvodzovali zákaz vyťažiť drevo nad rámec súhlasu odborného lesného hospodára z vykonávacieho predpisu, tento zákaz vyplýva z § 23 ods.
1 zákona o lesoch, ktorý pozitívne vymedzuje pravidlo správania sa obhospodarovateľa lesa. V tomto ustanovení sa vymedzuje oprávnenie k realizácii ťažby, keď zakotvuje, že ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu lesného hospodára. Toto pravidlo správania sa vymedzuje, ako možno ťažbu vykonať, z čoho vyplýva, že nemožno vykonať ťažbu, ak nebola vyznačená v teréne a ak absentuje súhlas odborného lesného hospodára. Orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach len poukazovali na to, že náležitosti súhlasu na ťažbu stanovuje vykonávacia vyhláška, kde sa taktiež požaduje aj uvedenie množstva dreva. Ministerstvo na základe zmocnenia daného v zákone o lesoch stanovilo náležitosti súhlasu na ťažbu, ale v tejto vykonávacej vyhláške neuložilo povinnosti, príkazy a zákazy nad rámec zákona o lesoch. Vykonávacia vyhláška len nadväzuje na § 23 a iné ustanovenia zákona o lesoch a v nadväznosti na tento zákon vymedzuje potom aj náležitosti súhlasu na ťažbu.
82. Vykonávacia vyhláška reaguje aj na situáciu, keď sa pri náhodnej ťažbe presiahne predpokladaný objem dreva, ktoré bolo potrebné vyťažiť, avšak žalobca nepostupoval takýmto spôsobom. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že žalobca nie je postihovaný za vyťaženie dreviny, ktorá podliehala náhodnej ťažbe, ale je postihovaný za vyťaženie iných drevín, ktoré síce v ročnej lesnej hospodárskej evidencii zadefinoval ako náhodnú ťažbu, ale táto podľa zákona o lesoch ani nespĺňala parametre náhodnej ťažby. Pokiaľ žalobca poukazoval na odpovede svojho štatutára v protokole z dozoru a v čiastkových záznamoch, z týchto vyplýva, že žalobca uviedol, že všetka vyťažená drevná hmota k 05.11.2019 bola zaevidovaná v lesnej hospodárskej evidencii, že vedie lesnú hospodársku evidenciu a že zaevidoval všetko vyťažené a na trh uvedené drevo. K tomu je potrebné uviesť, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí v tabuľkovom prehľade presne popísal ako dospel k záveru o vyťažení dreva, za ktoré je voči žalobcovi vyvodzovaná zodpovednosť a tieto skutočnosti žalobca nerozporuje ani nenamieta. Ústne vyjadrenie, keď bolo zo strany štatutárneho orgánu uvedené, že evidencia bola vedená a že všetko drevo bolo zaevidované, je potrebné konfrontovať aj s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil v rámci dozoru a skutočnosti zistené z týchto listinných dôkazov nie sú pochybné.
83. Žalobca v čiastkovom zázname sám uviedol, že súhlasy neboli dané na ťažbu listnatých drevín a že išlo o nedorozumenie medzi odborným lesným hospodárom a ťažbármi, ktorí neoznámili, že je potrebné vyťažiť aj takéto drevo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tak § 23 ods. 1 zákona o lesoch ako aj vykonávacia vyhláška stanovujú, že najprv má dôjsť k vyznačeniu ťažby v teréne a až potom sa dáva odborným lesným hospodárom súhlas na ťažbu. Z toho možno vyvodiť, že už pri vyznačovaní náhodnej ťažby smreka obyčajného bolo možné zo strany odborného lesného hospodára, prípadne iných subjektov, zistiť, že je potrebné vyťažiť v súvislosti s náhodnou ťažbou aj iné dreviny, tieto mohli byť taktiež vyznačené (a podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch aj vyznačené mali byť), a následne mal byť prípadne daný súhlas odborného lesného hospodára. V prejednávanej veci nejde o taký prípad, že by odborný lesný hospodár zle vypočítal množstvo dreva, ktoré malo byť vyťažené v rámci náhodnej ťažby, nakoľko išlo o úplne iné dreviny. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca ťažil také dreviny, na ktoré nebol daný súhlas odborného lesného hospodára.
84. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch, v ktorom zákon vymedzuje, že je na lesných pozemkoch zakázané ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi a že ust. § 31 ods. 3 zákona o lesoch uvádza, že takýto zákaz neplatí aj pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku, k tomu je potrebné uviesť, že v prípade, že by bolo potrebné dotknuté dreviny vyťažiť z dôvodu odvrátenia ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku (ako na to aj poukazoval v správnej žalobe žalobca), tak v tomto prípade by muselo ísť o mimoriadnu ťažbu v zmysle § 22 ods. 2 písm. b) zákona o lesoch. V zmysle tohto ustanovenia mimoriadnou ťažbou je ťažba pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1, záväzného stanoviska podľa § 7a a § 8 ods. 6, pri zmene využitia podľa § 7 ods. 4, pri uplatňovaní výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6 alebo pri opatreniach vykonaných podľa § 32 a § 33. Žalobca sám v mesačnej lesnej hospodárskej evidencii takúto ťažbu nemal zaevidovanú, mal ju zaevidovanú až v ročnej lesnej hospodárskej evidencii a nemal ju zadefinovanú ako mimoriadnu ťažbu. Preto ani táto argumentácia žalobcu neobstojí.
85. Zároveň je nepochybné, že žalobca sa dopustil aj porušenia § 44 ods. 1 zákona o lesoch a nadväzujúcej vyhlášky č. 297/2011 Z. z. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nemal ťažbu v rozsahu 205,57 m3, za ktorú je voči nemu vyvodzovaná zodpovednosť,
zaevidovanú v mesačnej lesnej hospodárskej evidencii. Táto ťažba bola zaevidovaná v ročnej hospodárskej evidencii okrem 14,33 m3 brezy, ktorá nebola evidovaná ani v ročnej lesnej hospodárskej evidencii. Z ust. § 44 ods. 1 zákona o lesoch pre žalobcu vyplýva povinnosť zabezpečiť prostredníctvom odborného lesného hospodára vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonávaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (ďalej len „lesná hospodárska evidencia“). Zároveň je v § 66 písm. f) tohto zákona udelené splnomocnenie pre ministerstvo, aby boli stanovené podrobnosti o vedení lesnej hospodárskej evidencie. Je nepochybný charakter evidencie, a to že ide o evidenciu reálne vyťaženého dreva, ktorá je vyhotovovaná po realizovanej ťažbe. Nemožno uznať argumentáciu žalobcu, že dôležitá je len lesná hospodárska evidencia, ktorá sa vyhotovuje po realizovaní ťažby a že súhlas na ťažbu dreva vydaný odborným lesným hospodárom pred realizáciou ťažby nie je podstatný a ani záväzný. Vykonávacie predpisy navyše obsahujú aj mechanizmus odstránenia prípadných vád v objeme vyťaženého dreva, keď konkrétne došlo k vyťaženiu väčšieho množstva dreva ako bolo v súhlase, teda keď je nesúlad medzi súhlasmi na ťažbu dreva a medzi údajmi uvedenými v evidencii.
86. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v jednom súhlase bolo uvedené „buk nechať“, čo malo preukazovať, že nemali byť vyťažené listnaté stromy, táto skutočnosť uvedená v súhlase nijako neprelamuje závery orgánov verejnej správy a nepreukazuje, že by bol daný súhlas na ťažbu drevín. Správny súd dospel k záveru, že voči žalobcovi bola správne vyvodená zodpovednosť za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, nakoľko uviedol na vnútorný trh drevo, a pri ťažbe tohto dreva bola porušená povinnosť vyplývajúca z § 23 ods. 1 zákona o lesoch a pri vyhotovovaní evidencie tohto dreva bola porušená povinnosť vyplývajúca z § 44 ods. 1 zákona o lesoch, rovnako došlo aj k porušeniu článku 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010, v zmysle ktorého sa zakazuje uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva. Žalobca vyťažil také drevo, pri ktorom absentovali súhlasy odborného lesného hospodára, nešlo o prípad, že by bol prekročený rozsah drevnej hmoty vymedzenej v súhlasoch odborného lesného hospodára a došlo aj k nedostatkom v lesnej hospodárskej evidencii a v rozpore s § 3 ods. 1 zákona o dreve uviedol takéto drevo na trh.
87. Ani druhú žalobnú námietku, týkajúcu sa nepresnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, nepovažuje správny súd za dôvodnú. Žalobca v tejto námietke namietal, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že ťažbu mal vykonať sám žalobca čo ale nie je pravda, pretože ťažbu reálne vykonali ťažbári. Takýto nedostatok vo výroku rozhodnutia podľa žalobcu mal za následok nezrovnalosti v skutkovom deji a v objektívnej stránke skutkovej podstaty iného správneho deliktu, pretože to nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom. Je nepochybné, že v rámci správneho trestania sa analogicky aplikujú základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku ako aj zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, čo je potvrdené súvisiacou judikatúrou vyšších súdnych autorít, a vyplýva to napokon aj zo samotnej formulácie § 195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada ne bis in idem, ktoré zaručuje, aby páchateľ trestného činu, v prípade administratívneho trestania páchateľ priestupku alebo iného správneho deliktu, nebol dvakrát postihnutý trestom/sankciou za to isté konanie. Najmä z hľadiska zabezpečenia dodržiavania tejto zásady je na výrok rozhodnutia v rámci trestného konania, ako aj v rámci administratívneho konania, v ktorom sa vyvodzuje administratívnoprávna zodpovednosť za priestupky a iné správne delikty, kladený osobitný dôraz na popis skutku vo výroku rozhodnutia. Konkrétne aby bol tento vymedzený spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným skutkom, aby zodpovednostný subjekt nebol dvakrát postihnutý za to isté konanie, aby bolo dostatočne identifikované konanie, ktorým sa mal zodpovednostný subjekt dopustiť protiprávneho konania. V prejednávnej veci vo vzťahu k skutkovej podstate správneho deliktu, za ktorý bola vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, je podľa správneho súdu vymedzenie skutku vo výroku rozhodnutia postačujúce. Žalobca je právnickou osobou, preto je z povahy veci zrejmé, že reálne vykonávať ťažbu v jednotkách priestorového rozdelenia lesa nemohol sám, ale prostredníctvom fyzických osôb, či už svojich zamestnancov alebo fyzických osôb iným spôsobom zabezpečených. Skutočnosť, že reálne ťažbu vykonávali konkrétne fyzické osoby a nie žalobca ako právnická osoba, ktorá nebola uvedená vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nemá za následok nedostatočné vymedzenie skutku. Vytýkané porušenie povinnosti, a to uvedenie takého dreva na trh, pri ktorom boli porušené povinnosti týkajúce sa súhlasov na ťažbu dané odborným lesným hospodárom a povinnosti zabezpečenia lesnej hospodárskej evidencie, sú povinnosti, ktoré sa dotýkali žalobcu ako obhospodarovateľa lesa a vo vzťahu k zabezpečeniu splnenia týchto povinností fyzické osoby - ťažbári, ktorí reálne ťažbu vykonávali, nemali nijaký vzťah. Preto podľa správneho súdu
neuvedenie tej skutočnosti, že reálne bola ťažba vykonaná fyzickými osobami a ktorými konkrétne, nemá za následok taký nedostatok výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý by mal za dôsledok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Skutok je dostatočne vymedzený, pretože je zrejmé o aké konanie ide. Išlo o náhodnú ťažbu realizovanú v roku 2019, predmetom štátneho dozoru bol celý objem ťažby vykonávanej v roku 2019 a je zrejmé, pri akom dreve bolo konštatované porušenie povinností a za aké konanie bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za iný správny delikt.
88. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že súhlasy na ťažbu nemal a že išlo o nedostatok komunikácie medzi ťažbármi a odborným lesným hospodárom, ani táto skutočnosť, žalobcom uvádzaná v čiastkovom zázname, nemá za následok, že by bol skutok vo výroku rozhodnutia nedostatočne vymedzený. Je zrejmé, že osobou zodpovednou za vyznačenie ťažby a vydanie súhlasov na ťažbu, ako aj za vedenie a vyhotovenie lesnej hospodárskej evidencie, je zodpovedný odborný lesný hospodár.
89. Pokiaľ žalobca namietal v rámci žalobného bodu AD3), že mu nie je zrejmé, prečo bola vyvodená zodpovednosť za iný správny delikt podľa zákona o dreve a poukazoval pritom na zákon o lesoch, ani túto žalobnú námietku nepovažuje správny súd za dôvodnú. Zo zákona o dreve vyplýva, že Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia je orgánom štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrokov z dreva na trh (§ 5 písm. e) zákona o dreve). Zároveň z § 10 ods. 4 zákona o dreve vyplýva, že inšpekcia je oprávnená vykonávať dozor nad hospodárskym subjektom, obchodníkom a prepravcom, je oprávnená ukladať im opatrenia a taktiež je oprávnená rozhodovať o priestupkoch a iných správnych deliktoch podľa § 16 a § 17 zákona o dreve, ktorých sa dopustil hospodársky subjekt, obchodník a prepravca. V prejednávanej veci Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia vykonala dozor, vyvodila zodpovednosť za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) a zároveň žalobcovi uložila podľa § 17 ods. 5 písm. a) pokutu a uložila mu aj súvisiace opatrenia. Nie je pochybnosť o tom, že Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia mala oprávnenie na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi a na uloženie sankcie. Zákon o lesoch v § 64 písm. b) upravuje oprávnenie pre orgán štátnej správy lesného hospodárstva uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorá neplní povinnosti pri ťažbe podľa § 22 a § 23 zákona o lesoch. Ust. § 64 písm. f) zákona o lesoch oprávňuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na uloženie pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorí porušujú povinnosti pri vedení lesnej hospodárskej evidencie alebo pri poskytovaní údajov pre potreby informačného systému podľa § 40 a § 45 zákona o lesoch. Zákon o dreve vymedzuje skutkovú podstatu iného správneho deliktu v § 17 ods. 1 písm. a) tak, že tohto správneho deliktu sa dopustí hospodársky subjekt, keď na vnútorný trh uvedie drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi. Z uvedeného je zrejmé, že ide o odlišné skutkové podstaty rôznych správnych deliktov, pretože zákon o lesoch vyvodzuje zodpovednosť za neplnenie povinností pri ťažbe alebo pri vedení lesnej hospodárskej evidencie, ale zákon o dreve vyvodzuje zodpovednosť za uvedenie dreva alebo výrobkov z dreva na vnútorný trh v rozpore s osobitnými predpismi, teda uvedenie na vnútorný trh dreva alebo výrobkov z dreva, v procese ťažby a spracovania ktorých neboli dodržané povinnosti stanovené v osobitných predpisoch. Podľa správneho súdu prvostupňový orgán mal kompetenciu na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve a skutková podstata tohto správneho deliktu je odlišná od správnych deliktov podľa zákona o lesoch, na ktoré poukazoval žalobca. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal právomoc na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve a nebolo jeho povinnosťou osobitne odôvodňovať v rozhodnutí, prečo došlo k vyvodzovaniu zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa zákona o dreve. Je pravdou, že v zákone o lesoch sú stanovené nižšie sadzby sankcií ako v zákone o dreve, avšak ide o inú skutkovú podstatu správneho deliktu, s inak vymedzeným objektom správneho deliktu a iným následkom protiprávneho konania. Z týchto dôvodov správny súd považuje aj tretiu žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.
90. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
91. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci