Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-23-2021.pdf
PDF · 92.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18Csp/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v H., P. XXXX/XX, o zaplatenie 2.062,09 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu 2.062,09 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o pôžičke č. 6266145/8590503604 uzavretej dňa 25.09.2017. Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v sume 2.000,-eur, ktorú mal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach po 34,34 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 4.120,80 eur. Žalovaný však vrátil iba sumu 178,68 eur. Pôvodný žalobca v dôsledku neplatenia dohodnutých splátok podľa žaloby pôžičku zosplatnil ku dňu 19.06.2018. Celkový dlh ku dňu podania žaloby bol podľa pôvodného žalobcu vo výške 2.062,09 eur. Úroky z omeškania žiadal priznať vo výške 5% ročne odo dňa 28.06.2018 do zaplatenia. Pôvodný žalobca na preukázanie nároku v konaní predložil: Notársku zápisnicu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Štandardné európske informácie, Udeleniu súhlasu, Informáciu o RPMN, Predžalobnú upomienku s doručenkou, Oznámenie o vyhlásené predčasnej splatnosti a Prehľad splátok a úhrad.
2. Žalovanému boli žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe doručené dňa 23.11.2021 v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.
3. Dňa 10.08.2021 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ktorom pôvodný žalobca oznámil postúpenie pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., čo preukazoval priloženou Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, dodatkom č. 4 k tejto Rámcovej zmluve, priloženou žiadosťou o postúpenie a prevod, priloženou prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky s identifikáciou postúpenej pohľadávky a priloženým oznámením o postúpení pohľadávky.
4. Uznesením zo dňa 06.09.2021 súd pripustil zmenu v osobe žalobcu, keďže po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.
5. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti jeho právneho predchodcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, obsiahnutú v predvolaní na pojednávanie zo dňa 21.07.2022, uviedol len všeobecné tvrdenie o tom, že jeho právny predchodca prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému overuje pravdivosť údajov uvedených klientom, skúma prostredníctvom Sociálnej poisťovne príjmy, výdavky (zrážky), trvanie zamestnania a overuje počet úverov klienta v bankových a nebankových registroch.
6. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere: spol. Consumer Finance Holding, a.s. - právny predchodca pôvodného žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.09.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa táto spol. zaviazala žalovanému poskytnúť bezúčelový úver vo výške 2.000,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 34,34 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.10.2017, splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá na 20. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.09.2027. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 18,15 % ročne. V zmluve je uvedená odplata vo výške 18,15 %, priemerná RPMN vo výške 12,57 % a RPMN vo výške 18,15 %. Celková čiastka je uvedená v sume 4.120,80 eur. V zmluve nie sú uvedené žiadne údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného.
- Z prehľadu splátok a úhrad: žalovaný uhradil spolu sumu 178,68 eur.
- Z predžalobnej upomienky a kópie obálky: pôvodný žalobca listom zo dňa 26.04.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok a upozornil žalovaného na to, že ak nedôjde k úhrade dlžných splátok , bude oprávnený úver zosplatniť. Zásielku žalovaný prevzal dňa 07.05.2018.
- Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru: pôvodný žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 22.06.2018, že jeho úver sa stal predčasne splatným v celom rozsahu. Týmto listom žalobca tiež vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu.
- zo žiadosti o postúpenie a prevod a z prílohy 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok s identifikáciou pohľadávky : žalobca ako postupník ku dátumu prevzatia mal prijať a kúpiť vrámci balíka pohľadávok aj pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Vzhľadom na dohodu o tom, že dátum prevzatia je dátumom postúpenia, pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 28.07.2021, ktorý je v žiadosti o postúpenie a prevod uvedený ako dátum prevzatia.
7. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (najmä §7, § 11, §17).
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
9. Z vykonaného dokazovania a nesporných skutočností súd zistil tento skutkový stav: spol. Consumer Finance Holding, a.s. - právny predchodca pôvodného žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa Zmluvu o spotrebiteľskom úvere 25.09.2017, na základe ktorej táto spol. poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 34,34 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.10.2017, splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá na 20. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.09.2027. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 18,15 % ročne. V zmluve je uvedená odplata vo výške 18,15 %, priemerná RPMN vo výške 12,57 % a RPMN vo výške 18,15 %. Celková čiastka je uvedená v sume 4.120,80 eur. Právny predchodca pôvodného žalobcu nezisťoval pred uzatvorením zmluvy príjmy a výdavky žalovaného a ani nenahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Právny predchodca pôvodného žalobcu neurčil limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Právny predchodca pôvodného žalobcu nezistil hodnotu tohto limitu pri žalovanom. Právny predchodca pôvodného žalobcu teda hrubo porušil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní z pôvodného žalobcu na žalobcu.
11. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti - inak povedané v čase, kedy už bola zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na termín 20.09.2027. Zo žaloby bolo nesporným, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 28.07.2021, t.j. v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve. Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom 28.07.2021. Žalobca síce predložil súdu Predžalobnú výzvu zo dňa 26.04.2018, ktorou preukazoval splnenie podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.06.2018, ktorou malo dôjsť k oznámeniu zosplatnenia úveru žalovanému, avšak súd toto tvrdené
zosplatnenie považuje za neplatné. Totiž z dokazovania vyplynulo, že právny predchodca pôvodného žalobcu si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je zosplatnenie tvrdené v žalobe v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch neplatné.
12. Súd dokonca po vykonaní dokazovania konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie povinnosti právneho predchodcu pôvodného žalobcu skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom povinnosť preukázať skutočnosť, že veriteľ vynaložil odbornú starostlivosť vyplýva pre veriteľa z § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca na výzvu súdu nedoplnil žiadne skutkové tvrdenia ohľadom splnenia povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca uviedol iba všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenia o tom, ako jeho predchodca vo všeobecnosti voči svojim klientom postupuje. Žalobca však v konaní nepredložil, že by právny predchodca pôvodného žalobcu nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Vynaloženie odbornej starostlivosti nevyplýva ani z predložených dôkazov. Z predložených dokumentov nevyplýva, že by právny predchodca pôvodného žalobcu pred poskytnutím úveru skúmal a zisťoval príjmy a výdavky žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal ani postupovanie právneho predchodcu pôvodného žalobcu v súlade s § 7 ods. 19 až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä nepreukázal, že by došlo zo strany právneho predchodcu pôvodného žalobcu k určeniu limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a jeho spĺňanie zo strany žalovaného. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch došlo zo strany právneho predchodcu pôvodného žalobcu k hrubému porušeniu povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že pred poskytnutím úveru právny predchodca pôvodného žalobcu zistil príjmy a výdavky žalovaného alebo že nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a ohľadom toho, že právny predchodca pôvodného žalobcu splnil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 19 a 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj nemožnosť jeho zosplatnenia.
13. Vzhľadom na uvedené neplatné zosplatnenie úveru nedošlo k tvrdenému platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o spotrebiteľských zákonoch platne nemožno postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo205/2009).
15. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. V spore bol žalovaný úspešný v celom rozsahu. Avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli a žalobcovi ako neúspešnej strane náhrada trov konania nepatrí. Preto súd rozhodol tak, že trovy žiadnej strane nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).