Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-3448-2006.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/3448/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky , ul. Želetavská č. 1525/1, Praha 4, IČO : 64948242 , organizačná zložka v SR, ul. Šancová č.1/A, 813 33 Bratislava, IČO : 47251336 práv. zast. LEGALSKILLS.SK, s.r.o., ul. Legionárska č.1/C, 831 04 Bratislava , IČO : 36720500 proti povinnému: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, ul. V. č. X , XXX XX C. vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubeca, ul. Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 5.974,91 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17.10.2006 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubeca vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 5974,91 € s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k.:1Zm/219/2006-11 zo dňa 20.07.2006. Dňa 11.12.2006 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej súd udelil poverenie č. 5803037864* zo dňa 18.12.2006.
2. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. V priebehu exekučného konania došlo dňa 23.12.2015 k vyhláseniu zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Zákon“).
5. Vyššie uvedeným Zákonom došlo k doplneniu príslušných častí Exekučného poriadku, okrem iných ustanovení aj ust. § 39 ods. 4, ktorý znie: „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.“ (Poznámka pod čiarou k odkazu 4da znie: § 17 zákona č. 191/2015 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“).
6. Zákonom ďalej došlo k doplneniu nových ustanovení Exekučného poriadku, okrem iných aj § 243f ods. 1, ktorý znie: „V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona“,
7. Podľa ust. § 243f ods. 5, ktorý znie: „Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.“
8. Súčasne sa Zákonom doplnilo aj ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, ktorý znie nasledovne: „§ 17 ods.1 kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. „
9. Podľa ust. „§ 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“
10. Súd na základe novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj Zmenkového a šekového zákona konštatuje, že od uvedenej účinnosti Zákona bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od tejto účinnosti doplniť v prebiehajúcom exekučnom konaní svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, príp. vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky.
11. Podľa 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
12. Podľa 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
13. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie začala plynúť deň po uverejnení Zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016.
14. Dôvodová správa k Zákonu k citovaným ustanoveniam § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že tieto „upravujú náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). (...) Navrhuje, aby nová právna úprava bola zohľadnená aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach.
15. Účastníkom týchto konaní sa v odseku 1 navrhuje lehota jeden mesiac na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na tento účel sa dotknuté exekúcie odložia ex lege. Následkom nedoplnenia tohto návrhu bude zastavenie exekúcie (odsek 5). Ak bude návrh doplnený v príslušnej lehote, súd preskúma existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).“ (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku) (...)
16. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu, ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. Dňa 26.01.2016 bolo súdnym exekútorom zo strany exekútora postúpené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 (ďalej len „doplnený návrh“). V doplnenom návrhu oprávnený poukázal na uzatvorenie úverovej zmluvy č. 08044/03 s povinným dňa 17.07.2003 , ktorú povinný uzavrel s právnym predchodcom oprávneného (HVB Bank Slovakia, a.s.) a na základe ktorej, mu oprávnený poskytol úver vo výške 4979,10 €, čo preukazujú listinným dôkazmi a to najmä zmenkovým vyhlásením zo dňa 17.07.2003, ktoré tvorilo prílohu podania. Na základe týchto skutočností oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
23. Súd na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku s prihliadnutím na dôvodovú správu v spojení s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka uvádza, že zákonodarca prijal uvedenú zákonnú úpravu, ktorá sa vzťahuje aj na prebiehajúce exekučné konania za účelom, aby súd posúdil, či v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bolo alebo nebolo prihliadnuté na skutočnosti, ktoré uvádza citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Za týmto účelom preskúmania preto každá osoba v exekučnom konaní v postavení účastníka konania na strane oprávneného, bola podľa citovaných novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku povinná doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie o predmetné skutočnosti do konca 30 dňovej lehoty od účinnosti Zákona. Súd ďalej uvádza, že túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na skutočnosť, či sám bol fyzickou alebo o právnickou osobou a súčasne túto povinnosť mal splniť bez ohľadu na to, či povinný bol fyzickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie mohol súd pristúpiť ku posudzovaniu, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah s povinným a následne rozhodnúť, či exekúcia bude pokračovať, alebo či ju súd zastaví.
24. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti, v uznesení pod č.k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, uvádza, že „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním
vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“
25. S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.01.2016 priamo na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý doplnenie návrhu potom postúpil na súd.
26. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh najskôr doručil na sídlo exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote ustanovenej Zákonom, je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote stanovenej Zákonom, čím došlo ku naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a tak súd v zmysle daného ustanovenia , exekúciu zastavil.
27. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).