Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/51/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci navrhovateľa MPHM, spol. s.r.o., so sídlom Odborárov 49, Spišská Nová Ves, IČO: 36 195 693, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Školská 24, Spišská Nová Ves, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 17.04.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.04.2015, sa navrhovateľ domáhal konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a žiadal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať vo vyrubovacom konaní, ktoré pokračuje po nezákonne vykonanej daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012 začatej oznámením č. 9812401/5/2108972/2012 zo dňa 07.08.2012.

Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 13.08.2012 začala u neho daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. Konštatoval, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1100303/1/46726/2015/4897 zo dňa 30.01.2015 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9812401/5/4706492/2014/Fra zo dňa 21.10.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil navrhovateľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 116 065,38 eur. Uviedol, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že Finančné riaditeľstvo zrušilo rozhodnutie správcu dane, z dôvodu procesného pochybenia správcu dane, ktorý prostredníctvom dožiadaného správcu dane zabezpečoval dôkazy počas prerušenia daňovej kontroly, čo spôsobilo, že tieto dôkazy neboli zabezpečené v súlade so zákonom a preto ich nebolo možné použiť. Konštatoval, že následne v zmysle tohto rozhodnutia mal Daňový úrad daňové konanie zastaviť a nie pokračovať v získavaní dôkazov a preverovaní skutočností u daňových subjektov. Teda v prípade, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uznalo, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, nemohol nariadiť správcovi dane vykonávať vyrubovacie konanie, keďže toto zákonne nezačalo.

Výzvou súdu zo dňa 15.05.2015, doručenou navrhovateľovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.05.2015, bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či v predmetnej veci využil inštitút sťažnosti, v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

Podaním zo dňa 26.05.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca inštitút sťažnosti nevyužili, a to z dôvodu, že by takáto sťažnosť nebola efektívna. Konštatoval, že v súlade s citovaným ustanovením správca dane vo vyrubovacom konaní rozhoduje v intenciách názoru odvolacieho orgánu, teda prípadný inštitút sťažnosti podaný Daňovému úradu Košice, pobočka Spišská nová Ves, ktorý by bol príslušný na jej vybavenie, by opäť rozhodoval len v súlade s právnym názorom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Daňový úrad teda nemôže zastaviť nezákonné vyrubovacie konanie, ak je viazaný názorom Finančného riaditeľstva, ktoré mu nariadilo vykonávať v tomto konaní dokazovanie. Príslušným na zastavenie vyrubovacieho konania je súd v konaní pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Poukázal na § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. a uviedol, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že návrh možno podať až po vyčerpaní opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v tomto prípade zákon č. 563/2009 Z. z. (). Tento však nepripúšťa žiadny prostriedok, ktorý možno použiť proti upovedomeniu správcu dane, preto mal za to, že návrh podaný na Krajskom súde v Košiciach je prípustný.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zo dňa 17.07.2015 citoval ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p. a uviedol, že uvedené ustanovenie podmieňuje využitie ochrany vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Predpokladom vyhovenia návrhu a uloženia povinnosti označenému orgánu niečo konať, resp. vykonať, je aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Takto vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy na súd vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné právne prostriedky právnej ochrany. To znamená, že navrhovateľ pred podaním samotnej žaloby musí podať podnet na vykonanie opatrenia proti zásahu orgánu verejnej správy, prípadne využiť postup podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, alebo aj podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (rozsudok KS v Prešove ). Odporca poukázal na to, že nemá vedomosť o tom, žeby navrhovateľ za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov využil všetky možné prostriedky, a preto podanie návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zo strany navrhovateľa je neprípustné. V ďalšej časti vyjadrenia odporca poukázal na konania a rozhodnutia správcu dane pred podaním návrhu navrhovateľa, ako aj na nesprávne označenie odporcu. Navrhol návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podané navrhovateľom odmietnuť.

Krajský súd v konaní podľa § 250v a nasl. O.s.p., po preskúmaní návrhu na konanie o ochrane pre nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že návrh nie je prípustný.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa § 250v ods. 8 O.s.p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Napriek skutočnosti, že v ustanovení § 250v O.s.p. zákon bližšie nešpecifikuje pojem prostriedok, za takéto právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z..

Nezastupiteľná úloha sťažnosti spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ, ale aj samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie, ktorú navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný zásah, a to preto, aby bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu, ale najmä aby sa mohol k týmto dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa § 250v ods. 1 O.s.p. má subsidiárny charakter a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania opravných prostriedkov.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj samotného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.05.2015 vyplýva, že navrhovateľ ani jeho splnomocnený zástupca inštitút sťažnosti nevyužili, a to z dôvodu, žeby takáto sťažnosť nebola efektívna.

Pokiaľ navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 26.05.2015 citoval ustanovenie § 250v od. 3 O.s.p. a bol toho názoru, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že návrh možno podať až po vyčerpaní opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v tomto prípade zákon č. 563/2009 Z. z. (), ktorý však nepripúšťa žiadny opravný prostriedok, takýto názor navrhovateľa vzhľadom už na vyššie uvedené nemožno považovať za správny.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh nie je prípustný, a preto podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh ako neprípustný zamietol.

Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250v ods. 5 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).