Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-156-2009.pdf
PDF · 162.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/156/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa mal. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. T., U. V. T. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, zast. zákonnými zástupcami E. Q. a C. Q., obaja bytom V. T., U. V. T. XXX, obaja zast. Mgr. Jánom Lichnerom, advokátom, Trenčín, Kniežaťa Pribinu 24 proti odporcovi Nemocnica s poliklinikou Ilava n.o., so sídlom Ilava, Štúrova 3, IČO 361 193 85, zast. Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO 31 325 416 o náhradu škody 97.150,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 222.696,- eur a úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 97.150,- eur od 7.5.2013 do zaplatenia, všetko do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .
III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 13.256,18 eur k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Jána Lichnera, advokáta, do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 1.692,- eur, do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 13.361,50 eur do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku a súdne poplatky z odvolania vo výške 13.361,- eur do 2 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.2.2014, č.k. 12C/156/2009-316 bol odporca zaviazaný zaplatiť náhradu SSU vo výške 111.348,- eur s prísl., t.j. v polovičnej výške zo žalovanej sumy. Na základe odvolania účastníkov uznesením krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.3.2015, č.k. 5Co/427/2014-334 bol tento rozsudok zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné:
Súd prvého stupňa svoj napadnutý rozsudok odôvodnil tak, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania ku vzniku poškodenia na zdraví maloletého navrhovateľa došlo jednak hypoxiou alebo infekciou v priebehu tehotnosti ešte pred pôrodom ako aj hypoxiou v čase pôrodu, avšak pre chýbajúce vyšetrenie pupočníkovej krvi novorodenca nebolo možné určiť stupeň závažnosti jednotlivej hypoxie v obidvoch fázach. Podľa súdu prvého stupňa tak bola preukázaná príčinná súvislosť medzi hypoxiami
v obidvoch fázach t.j. pred pôrodom ako aj v čase pôrodu, avšak nebolo možné zistiť pre každú fázu určiteľnú časť. Ide teda o neurčitú dielčiu kauzalitu podľa čl. 3:105 PETL, z ktorej vyplýva zodpovednosť rovným dielom. V danom prípade tak rovným dielom spôsobil vývin plodu pred pôrodom maloletého navrhovateľa ako aj nesprávny postup odporcu počas pôrodu zdravotné poškodenie maloletého navrhovateľa, teda odporca je zodpovedný za vzniknutú škodu vo výške jednej polovice.
Uvedené závery súdu prvého stupňa sa odvolaciemu súdu javili ako predčasné. Súd prvého stupňa uvádza, že ku vzniku poškodenia na zdraví maloletého navrhovateľa došlo jednak hypoxiou alebo infekciou v priebehu tehotnosti ešte pred pôrodom ako aj hypoxiou v čase pôrodu. Nie je ale jasné na základe akých dôkazov a akého právneho posúdenia k takémuto záveru dospel.
Podľa v konaní podaného znaleckého posudku počas vedenia pôrodu došlo k pochybeniu zo strany odporcu, pretože od indikácie cisárskeho rezu o 14:50 hod. k jeho vykonaniu o 15:30 hod. došlo uplynutím dlhého času, keď pri realizácii CTG záznamu o 14:20 hod. sú na zázname prítomné známky intrauterinnej hypoxie (nedostatku kyslíka), a to závažnej, preto bolo potrebné ukončiť tehotenstvo urgentne. Uvedené skutočnosti, teda vadný spôsob vedenia pôrodu odporcom a vystavenie navrhovateľa intrauterinnej hypoxii počas pôrodu, možno považovať v konaní za preukázané.
Za rovnako preukázanú skutočnosť možno považovať aj poškodenie zdravia navrhovateľa ako toto vyplynulo zo znaleckého posudku č. 70/2013 znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. podaného v konaní. Z hľadiska odškodňovania škody na zdraví možno škodlivý následok na zdravotnom stave navrhovateľa zúžiť na sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa /§ 444 Občianskeho zákonníka/ tak ako bolo v uvedenom znaleckom posudku určené a ohodnotené.
Na druhej strane je potrebné konštatovať, že hypoxia navrhovateľa alebo infekcia v priebehu tehotnosti matky navrhovateľa, ktoré súd prvého stupňa považuje za preukázanú skutočnosť, doposiaľ v konaní vykonaným dokazovaním preukázané neboli. Podľa v konaní podaného znaleckého posudku u matky maloletého navrhovateľa bola zistená zapáchajúca zelená plodová voda, čo mohlo svedčiť /nie svedčí/ pre intrauterinnú infekciu a väčšina mozgového postihnutia plodu vzniká už v priebehu tehotnosti v čase pred pôrodom, pričom toto nie je možné zistiť pred pôrodom, pretože morfologicky sa plod vyvíja naďalej štandardne a zistí sa to až po pôrode. Na vyhodnotenie tejto skutočnosti / hypoxia navrhovateľa alebo infekcia už v priebehu tehotnosti matky navrhovateľa/ ako preukázanej sú uvedené závery znaleckého dokazovania príliš všeobecné a podľa odvolacieho súdu nedostatočné. Bude opätovne potrebné znalca vypočuť k otázke, či zapáchajúca zelená plodová voda musela byť nutne zapríčinená hypoxiou plodu alebo infekciou už v priebehu tehotnosti matky navrhovateľa, alebo môže mať táto aj iné príčiny s tým, že znalec by sa mal v prípade mnohosti príčin uvedenej skutočnosti vyjadriť aj k ich možnej percentuálnej pravdepodobnosti. Ďalej je potrebné, aby sa znalec opätovne vyjadril k tomu, či prípadnej hypoxii plodu alebo infekcii už v priebehu tehotnosti matky neodporujú skutočnosti, že navrhovateľ sa narodil primerane veľký a primerane vyvinutý, bez diagnostikovania závažnej vývojovej anomálie vnútorných orgánov a podľa zdravotnej dokumentácie deň pred pôrodom bol bez znakov ohrozenia, bola zaznamenaná jeho zvýšená pohybová aktivita a CTG záznam v deň pôrodu o 9.20 hod. obsahovali plne fyziologickú krivku. Znalec by sa mal tiež vyjadriť, či a akým spôsobom sa predpôrodná hypoxia plodu alebo infekcia prejavuje navonok, napríklad na zdravotnom stave matky, na pohyboch plodu a podobne. V prípade kladnej odpovede bude potom úlohou súdu zistiť, či takéto príznaky je možné v danom prípade vysledovať /napríklad podľa zdravotnej dokumentácie matky o priebehu tehotnosti, podľa výpovedí svedkov - rodičov navrhovateľa, či ošetrujúcich lekárov matky a podobne/. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné, aby súdny znalec odpovedal aj na iné otázky, ktoré môžu byť podstatné pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Konkrétne je potrebné, aby súdny znalec zodpovedal, či postup odporcu, keď pri pôrode matke navrhovateľa aplikoval najprv epidurálnu a potom spinálnu anestéziu bol správny a či toto mohlo mať vplyv na ďalší priebeh pôrodu alebo výsledný zdravotný stav navrhovateľa. Znalec musí ďalej uviesť aký mal byť správny, lege artis postup odporcu pri pôrode po odtečení zelenej a zapáchajúcej plodovej vody matke navrhovateľa a či bolo správne s ohľadom na všetky vtedy známe skutočnosti zaťažiť matku a navrhovateľa prirodzeným pôrodom alebo malo byť indikované ukončenie gravidity cisárskym rezom a kedy najneskôr bolo správne k takejto indikácii pristúpiť. Znalec tiež musí zodpovedať aký mal byť správny, lege artis postup odporcu pri zistení patologického kardiotokografického záznamu o 14.20 hod. dňa 19.7. 2007 a čo signalizoval silentný typ krivky kardiotokografického záznamu. Znalec by sa mal ďalej vyjadriť, či bolo vôbec možné porodiť fyziologicky zdravé dieťa ak po patologickom kardiotokografickom zázname o 14.20 hod. bol pôrod
cisárskym rezom vykonaný až o 15.30 hod. a či a aký vplyv na výsledok takéhoto pôrodu by malo, keby bol plod na začiatku pôrodu zdravotne v poriadku a keby mal mozgové poškodenie ešte pred začiatkom pôrodu. V neposlednom rade nech sa znalec vyjadrí, či bol v danom prípade po pôrode navrhovateľa vykonaný tzv. ASTRUP a čo z neho vyplýva. Úlohou súdu prvého stupňa bude ďalej výsluchom odporcu a svedkov - osôb prítomných pri pôrode zistiť, či bol vykonaný CTG záznam ordinovaný MUDr. V. v čase o 12.10 hod. dňa 19.7.2007, keď tento sa v zdravotnej dokumentácii nenachádza a nie je v nej ani popísaný.
Prvostupňový súd doplnil znalecké dokazovanie v naznačenom smere a zistil nasledovné.
Navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal pôvodným návrhom, doručeným súdu dňa 17.8.2009, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) vo výške 7.800 bodov po 375,22,- Sk (v roku 2007) t.j. (2.926.716,- Sk ) 97.150,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2009 do zaplatenia. Po vykonaní súdneho znaleckého dokazovania si podaním, doručeným súdu dňa 6.6.2013, uplatnil náhradu za SSU podľa znaleckého posudku vo výške 11.920 bodov x 12,455 eur, t.j.148.463,64 eur a po zvýšení o 50% (§ 5 ods. 5) vzhľadom na prípad hodný osobitného zreteľa - invalidita, vo výške 222.696,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 97.150,- eur od 5.8.2009 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 16.7.2007 o 9.00 hod. bola matka mal. navrhovateľa, Anna Hudecová, prijatá na gynekologicko- pôrodnícke oddelenie odporcu s potermínovou graviditou 5 dní po vypočítanom termíne. Následne dňa 19.7.2007 sa po urgentnom ukončení pôrodu cisárskym rezom pre alteráciu oziev narodil mal. navrhovateľ s poškodením na zdraví. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín zistil, že k poškodeniu na zdraví mal. navrhovateľa došlo v dôsledku zanedbania zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľa - odporcu a konštatoval nesúlad poskytnutej starostlivosti s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Pri určení výška náhrady vychádzal z položky č. 307 bodovníka- poúrazová kvadruplégia s ohodnotením vo výške 2.600 bodov. Mal. navrhovateľ si zároveň uplatnil zvýšenie bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 dvakrát a podľa § 5 ods.5 zákona jedenapolkrát. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.
Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že znaleckým dokazovaním nebol bezpečne preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu odporcu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na zdraví navrhovateľa. Podľa záverov doplnku k znaleckému posudku nie je možné vylúčiť, že by aj postup lege artis v tomto prípade viedol k pôrodu novorodenca s rovnakým poškodením mozgu. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho návrhom, žiadal náhradu škody primerane znížiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože odporca ako nezisková organizácia poskytuje všeobecne prospešné služby a výška uplatnenej škody by bola pre neho likvidačná. Ďalej namietal žalobu v časti úrokov z omeškania v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že náhrada za SSU sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom tento im nebol predložený so žalobou.
Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K rozhodnutiu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1919/08, uvedeného navrhovateľom, tvrdil, že ním súd iba „obiter dictum“, t.j. na okraj odporučil nevychádzať zo 100% preukázania príčinnej súvislosti v medicínskoprávnych sporoch a toto odporúčanie nenašlo odozvu v aplikačnej praxi súdov. Naopak, súdy stále vychádzajú z doterajšej praxe, podľa ktorej existencia príčinnej súvislosti musí byť naisto preukázaná a iba samotná pravdepodobnosť, že škoda mohla tvrdeným spôsobom vzniknúť, nepostačuje, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca - poškodený. Toto tvrdenie preukázal aj najnovším judikátom NS SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6M Cdo 11/2010, podľa ktorého, okrem iného, základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Podľa teórie, tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí , že je jedinou z príčin a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ďalej treba rozlišovať, či viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vznik toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tomto rozhodnutí NS SR poukázal na princípy európskeho deliktného práva (ďalej len PETL). Poukázal aj na to, že ak určitá skutočnosť viedla neodvrtne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že znaleckým dokazovaním nebola
jednoznačne a bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením lekárskeho posudku, súdnych rozhodnutí, PETL a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa vyjadrení účastníkov nebolo sporné, že dňa 16.7.2007 o 9.00 hod. bola matka mal. navrhovateľa, E. Q., prijatá na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie odporcu s potermínovou graviditou 5 dní po vypočítanom termíne. Následne dňa XX.X.XXXX sa po urgentnom ukončení pôrodu cisárskym rezom pre alternáciu oziev narodil mal. navrhovateľ s poškodením na zdraví.
Podľa záveru znaleckého posudku č. 70/2013 zo dňa 15.4.2013:
1/ počas vedenia pôrodu došlo k pochybeniu, a preto zdravotná starostlivosť v tejto fáze hospitalizácie nebola poskytnutá správne, t.j. v súlade s postupmi lege artis podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.,
2/ k porušeniu zákona došlo uplynutím dlhého času od indikácie cisárskeho rezu o 14,50 hod k jeho vykonaniu o 15,30 hod. U matky mal. navrhovateľa bola zistená zapáchajúca zelená plodová voda, čo mohlo svedčiť pre intrauterinnú infekciu. Po vypustení plodovej vody o 10,35 hod. bol plne indikovaný okamžite CTG záznam. Pri realizácii CTG záznamu o 14,20 hod. sú na zázname prítomné známky intrauterinnej hypoxie (nedostatku kyslíka) a to závažnej, preto bolo potrebné ukončiť tehotenstvo urgentne,
3/ časové oneskorenie medzi indikáciou na ukončenie pôrodu a jeho vykonaním mohlo privodiť nepriaznivý zdravotný stav na mal. navrhovateľa. Pretože nie je k dispozícii vyšetrenie pupočníkovej krvi, nie je možné zhodnotiť závažnosť hypoxie počas pôrodu. Nie je však možné jednoznačne taktiež preukázať, že predmetný časový odstup sú jedinou možnou príčinou stavu plodu a nie je možné vylúčiť, že by aj postup lege artis v tomto prípade viedol k pôrodu novorodenca s rovnakým poškodením mozgu,
4/ k iným príčinám nepriaznivého stavu mal. navrhovateľa bolo uvedené, že väčšina mozgového postihnutia plodu vzniká už v priebehu tehotnosti v čase pred pôrodom, ale toto nie je možné zistiť pred pôrodom, pretože morfologicky sa plod vyvíja naďalej štandardne a zistí sa to až po pôrode. Prebiehajúca infekcia alebo hypoxia počas vnútromaternicového vývoja môže spôsobiť vznik skalenej plodovej vody. Podľa dostupných publikovaných prác CTG záznam síce znižuje riziko úmrtia plodu počas pôrodu, ale neznižuje výskyt mozgových poškodení novorodenca. Aj keď sa E. Q. narodil primerane veľký a primerane vyvinutý plod, ktorý nemal diagnostikované žiadne závažné vývojové anomálie vnútorných orgánov, na základe uvedeného nie je možné jednoznačne vylúčiť, že k jeho poškodeniu došlo ešte pred samotným pôrodom. Oneskorený pôrod cisárskym rezom mohol však situáciu ešte zhoršiť, ale nemusel byť jedinou príčinou závažného stavu.
5/ výsledky vyšetrení zodpovedajú hypoxicko-ischemickej encefalopatii,
6/ súčasný zdravotný stav mal. navrhovateľa možno považovať za definitívny, zlepšenie nemožno očakávať a spĺňa podmienky priznania invalidného dôchodku,
7/ bodové ohodnotenie u mal. navrhovateľa nie je možné určiť a SSU predstavuje 11.920 bodov. Zdravotný stav mal. navrhovateľa možno považovať za ustálený, trvalé následky nie je možné napraviť alebo zmierniť žiadnym zákrokom.
V Doplnku znaleckému posudku č. 70/2013 sa uvádza, že mozgové postihnutie novorodenca často vzniká ešte pred začiatkom pôrodnej činnosti. Vnútromaternicovo prebehne krátkodobá hypoxia alebo infekcia, ktorá síce nevedie k úmrtiu plodu, ale spôsobí závažné poškodenie mozgového tkaniva plodu. Tento fakt sa nedá poznať pred pôrodom plodu, nakoľko nie je možné vykonať neurologické vyšetrenie dieťaťa pred narodením. Preto ani ex post nie je možné odhadnúť, či by stav mal. navrhovateľa bol lepší, ak by sa prikročilo k cisárskemu rezu skôr, alebo ak by prebiehal monitoring pôrodu štandardne. Nakoľko nie je k dispozícii ani hodnota pH pupočníkovej krvi, nie je možné určiť stupeň hypoxie v čase pôrodu. V tomto konkrétnom prípade nie je možné žiadnym spôsobom porovnať východiskový stav a následný stav, pretože východiskový stav prebiehal vo vnútri maternice, preto nemožno určiť alebo odhadnúť, aký
by bol zdravotný stav mal. navrhovateľa, keby bola zdravotná starostlivosť v čase pôrodu poskytnutá správne.
Okresný súd opätovne vypočul súdnych znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok ako aj svedkov, lekárov a zdravotnú sestru, prítomných pri pôrode.
Súdny znalci Doc. MUDr. R. A., PhD., MUDr. C. L., PhD., MUDr. L. V. uviedli, že v danom prípade sa už priamo nedá dokázať, či počas tehotnosti došlo k hypoxii mal. navrhovateľa alebo k infekcii, je tu iba dôkaz, a to skalená, zelená plodová voda. U matky mal. navrhovateľa bola prepichnutý vak blán, vytiekla zakalená, zelená plodová voda. V 12% pôrodov sa tento stav vyskytuje väčšinou bez následkov. V normálnom stave je plodová voda číra ako voda, maximálne mliečne skalená ak sa dieťaťu olupuje pokožka. Toto je v norme. Nedá sa presne určiť, za akú dobu číra plodová voda zozelenie. K zozelenaniu dôjde tým, že dieťa do čírej plodovej vody vypustí stolicu, to sa môže stať kedykoľvek v priebehu tehotnosti alebo počas pôrodu. Za normálneho stavu dieťa do plodovej vody aj močí a ak dôjde k vypusteniu stolice do plodovej vody, napr. mesiac pred pôrodom, tak tým, že dieťa močí, plodová voda sa zriedi a je iba nazelenavá, mierne zelená, skôr hnedo-zelená farba. Detská stolica - smolka, v tele matky nezapácha. Zápach plodovej vody väčšinou svedčí pre infekciu hlavne dieťaťa. Infekčný zápach plodovej vody najčastejšie spôsobuje zápal plodových obalov, tzv. cholioamnitída matky. Plodové obaly to sú tkanivá plodu. Infekčný zápach plodovej vody je typický zápach, ktorý by pôrodník zo zdravotného sálu mohol rozoznať, aj pôrodná asistentka by to mala rozoznať. Keď plodová voda má bežný zápach, nepíše sa, že je zapáchajúca plodová voda. Do plodovej vody sa v dôsledku infekcie sa dostanú baktérie, ktoré produkujú zapáchajúce látky, nedá sa zistiť, za akú dobu. U matky nemusia byť žiadne príznaky infekcie, nemusí mať teplotu, ani z krvi sa to nedá zistiť, lebo ide o tkanivo plodu. Nie je to vidieť ani pri bežnom gynekologickom vyšetrení. Sú na to veľmi špeciálne vyšetrenia, ale tie sa nerobia. Robí sa to z plodovej vody iba v prípade, že ide o predčasný pôrod a my potrebujeme predĺžiť tú tehotnosť. Keď sa tam preukáže zápal, radšej sa dieťa porodí nezrelé. Pri bežnom pôrode sa to nepoužíva. Ešte existujú aj iné ochorenia u matky, ktoré môžu spôsobiť, že dieťa vypustí smolku (stolicu) do plodovej vody, ale v tomto prípade to nebolo preukázané. Je to ochorenie pečene matky - cholestáza, vysoké žlčové kyseliny u matky a tieto prechádzajú k plodu a stimulujú črevo dieťaťa k vypusteniu smolky. Tieto ochorenia sa prejavujú úporným svrbením kože u matky, čo nebol tento prípad. Možná percentuálna pravdepodobnosť sa nedá uviesť, lebo nevieme zistiť, čo sa dialo v maternici pred pôrodom. Najčastejšie sa predpokladá krátkodobý nedostatok kyslíka „hypoxia“, ktorú však dieťa vo väčšine prípadov dieťa zvládne bez následkov. Ku skutočnosti, že deň pred pôrodom bola zistená zvýšená pohybová aktivita plodu a na druhý deň sa narodilo dieťa z následkami, znalci uviedli, že teoreticky sa môže stať, že u plodu došlo k uťahovaniu pupočníka a plod sa dusil a vtedy viac kope, ale prežil to a vtedy došlo k vypusteniu smolky do plodovej vody. Ak by bol tento jeden problém deň pred pôrodom, plodová voda by bola zelená, ale by nezapáchala. Pokiaľ by išlo o zapáchajúcu plodovú vodu z infekcie, dieťa by mohlo mať aj známky tejto infekcie. Dieťa (mal. navrhovateľ) sa narodilo so známkami včasného asfyktického syndrómu, čo je prejav závažného nedostatku kyslíka pred a počas pôrodu. Rozvinul sa u neho tzv. mekónyový zápal pľúc, ktorý bol spôsobený vdýchnutou plodovou vodou s obsahom mekónia - stolica. Ťažko sa dá rozlíšiť, či ten zápal pľúc vznikol pôsobením baktérií, ktoré boli v plodovej vode alebo samotnou stolicou, ktorá po vdýchnutí vyvoláva zápal pľúc. Je dôležité vedieť, že novorodenec - plod v maternici má kompenzačné mechanizmy, ktoré mu pomôžu prekonať prechodný nedostatok kyslíka. Zdravé dieťa bez následkov má mechanizmy na prekonanie hypoxie v trvaní 17 minút, a ešte aj v závislosti od závažnosti hypoxie. Teda do týchto 17 minút by sa mal vykonať pôrod. Kompenzačné mechanizmy sú výrazne komplexné a prebehnutá hypoxia v tehotnosti ich čiastočne alebo úplne vyčerpá. Plod nedýcha v maternici nosom - pľúcami, ale je zásobovaný okysličenou krvou s placenty matky cez pupočník. Pri zaškrtení toku v pupočníku, dieťa - plod prestane dostávať okysličenú krv, pupočník sa môže utiahnuť pri jeho naťahovaní, napr. okolo hlavy, krku alebo keď ho si sám pritlačí rukou, napr. keď vedieť pod pazuchou, alebo vedie medzi ramenom dieťaťa a maternicou, teda laicky povedané - priľahne ho. Pupočník je špirálovitý, cievy idú v špirále, a keď sa pupočník natiahne, istý ťah a tlak cievy odolajú. Nedá sa zistiť, ako veľmi sa musí pupočník natiahnuť, aby prestalo okysličovanie. Niekedy tá zvýšená pohybová aktivita znamená, že dieťa sa snaží uvoľniť pritiahnutý pupočník, alebo priľahnutý pupočník. Keď sa dusí, dieťa sa metá a tým sa zvykne priľahnutý alebo stlačený pupočník uvoľniť. K otázke, či uvedených 17 minút po zistení hypoxie o 14:20 hod. by nestačilo na to, aby sa dieťa narodilo zdravé, znalci uviedli, že v danom prípade sa robilo to, že chceli, aby sa dieťa narodilo spontánne, prirodzene, čo niekedy sa stáva aj do 10 minút, a nerobia sa žiadne opatrenia. Pokiaľ by sa už vtedy rozhodli pre cisársky rez, vtedy sa podávajú opatrenia na záchranu plodu - resuscitácia a robí sa to tak, že matke sa
dá kyslíková maska, lieky proti kontrakciám a polohuje sa na bok. V tomto prípade k pôrodu prirodzenou cestou nedošlo, preto bol následne nariadený cisársky rez. V tom čase sa im tento postup mohol zdať v poriadku, až následne, keď k tomu nedošlo sa javí postup už ako nevhodný. Pri resuscitácii plodu pri nariadenou cisárskom reze by stačilo aj 30 minút na narodenie dieťaťa bez následkov. Ďalej uviedli, že z vyšetrenia očného pozadia, kde sa píše „sietnica fľakatá, bledá, ako by po ischémii“ - nedá sa zistiť, kedy došlo k hypoxii pred narodením dieťaťa. A to ani z ostatných následkov, ktoré boli zistené u dieťaťa. Pokiaľ ide o hypotonický syndróm, v tomto prípade je to iba následok hypoxického poškodenia mozgu. Ani z praxe ani z literatúry sa nedá zo získaného stupňa hypotonického syndrómu zistiť, ako dlho bol mozog dieťaťa neokysličený a ani v ktorom štádiu. Hypotonický syndróm a ďalšie následky u navrhovateľa v dôsledku hypoxie vyžadujú určitý čas, čo je u každého jedinca iné, každý jedinec reaguje inak a nedá sa zistiť presne, čas a ešte k tomu musí ísť o také následky, ktoré sa dajú zistiť. Na otázku, či dieťa malo hypotonický syndróm, keď v deň pred pôrodom bola zvýšená pohybová aktivita, uviedli, že na toto je ťažko odpovedať, pretože pri udusení mohlo ísť o určité pohyby svalov, alebo aj zášklby svalov spôsobené mozgom a nedá sa zistiť, či dieťa už malo hypotonický syndróm. Znalec MUDr. V. uviedol, že vyšetroval maloletého a videl u neho nekoordinovanú pohybovú aktivitu. F. to reakcie na vonkajšie podnety. Keď sa s navrhovateľom manipulovalo, tak jeho končatiny sa nekoordinovane pohli.
K otázke, či skutočnosť, že dieťa sa narodilo bez vývojovej anomálie vnútorných orgánov, zo zvýšenou pohybovou aktivitou deň pred pôrodom a s CTG záznamom s plne fyziologickou krivkou, neodporuje existencii prípadne hypoxie alebo infekcie, znalci uviedli, že k tomuto sa už vyjadrili v znaleckom posudku a na tom trvali. CTG záznam ukazuje aktuálny stav plodu a nie to, čo sa stalo pred tým. CTG záznam ukazuje, že v čase jeho vykonania plod nebol v hypoxii. CTG záznam skúma reguláciu frekvencie srdcovej činnosti centrálnym nervovým systémom - mozgom. Laicky povedané, sleduje sa iba srdce, ale my vieme, že zmeny frekvencie srdcovej činnosti ovplyvňuje mozog. V prípade, že je mozog aktuálne v hypoxii, v čase snímania, CTG záznam vykazuje charakteristické odchýlky, ale neukazuje to prípadné poškodenie mozgu pred snímaním. Pri nedostatku kyslíka v maternici dochádza k postupnému poškodzovaniu jednotlivých centier mozgu. Centrum, ktoré riadi srdcovú činnosť býva poškodené až tesne pred smrťou, preto nie je možné na CTG zázname poznať predchádzajúce ľahšie stupne poškodenia. Z toho vyplýva, aj keď CTG o 9:20 hod. nevykazovalo aktuálne známky hypoxie a bolo v poriadku, nevylučuje to poškodenie mozgu prechádzajúcou hypoxiou. Predpôrodná hypoxia plodu sa na zdravotnom stave matky neprejavuje navonok. V danom prípade išlo o akútnu záležitosť, teda akútnu hypoxiu. Akútna hypoxia sa na pohyboch plodu neprejavuje. Po prepichnutí vaku blán - amniotómia - začala odtekať zelená plodová voda podľa záznamu o 10:35 hod. a hneď potom sa mal natočiť záznam CTG, toto by bol správny lekársky postup, pretože po odtečení plodovej vody hrozí práve utiahnutie pupočníka. Až po natočení CTG záznamu sa mohla aplikovať EDA. Plodová voda normálne odteká od prepichnutia až do konca pôrodu a tejto vody je asi liter a okrem toho aj počas pôrodu dieťa môže močiť. My ešte rozlišujeme plodovú vodu na prednú a zadnú a to v prípade, keď dieťa hlavičkou akoby zaštupľuje (tampónuje) panvu a vtedy časť plodovej vody je pred hlavičkou a časť za hlavičkou. Pokiaľ zistíme, že predná plodová voda je číra a zadná plodová voda je zelená, skalená, k hypoxii došlo až v priebehu pôrodu, v prípade, že je všetka skalená - aj predná aj zadná, je pravdepodobné, že k vypusteniu smolky došlo pred začatím pôrodu, a teda aj možnej hypoxii, aj infekcii. Mne sa z uvedených záznamov zdá, že nešlo o infekciu, lebo sa píše o miernom zápachu. Pokiaľ si matka žiadala epidurálnu anestéziu (EDA), bolo to v poriadku, ale pred tým mal byť urobený CTG záznam, ale bol nesprávny postup v prípade, že prevádzali cisársky rez z indikácie hypoxie, mala pacientka dostať celkovú anestéziu, a nie spinálnu, lebo celková anestézia je rýchlejšia. Mohlo sa stať, že anesteziológovi nepovedali, že došlo k hypoxii a treba ísť rýchlo a on postupoval obvykle, toto je ale špekulácia znalca. Mala byť správne indikovaná hneď celková anestézia, a to v čase keď zindikovali cisársky rez o 14:50 hod. Pokiaľ pôrodníka netlačí čas na rýchle narodenie dieťaťa, používa sa spinálna anestézia, pri ktorej trvá asi 20 minút, kým táto zaberie. Zrejme mali pri tom pocit, že sa im podarí dieťa porodiť vaginálnou cestou. Nevedeli sa vyjadriť presne, či, keby bola aplikovaná hneď celková anestézia, by bol výsledný zdravotný zdrav navrhovateľa lepší a o koľko. Avšak by sa urýchlil pôrod, možno aj zdravotný stav dieťaťa by bol lepší, je to možné, nevylučuje sa to, ale percentuálne sa to nedá vyjadriť. Postup, kedy sa pôrodná asistentka „váľala na brucho matky“ v ČR je povolený, u nás nie je upravený, ale sa bežne používa za účelom urýchlenia pôrodu a nemôže spôsobiť utiahnutie pupočníka, teda hypoxiu. Do vykonania CTG záznamu, kedy nemali známe známky hypoxie, nemuseli nariaďovať cisársky rez. Ako už bolo uvedené, problém, resp. príčina nesprávneho postupu bola v tom, že CTG záznam mal byť monitorovaný hneď po odtekaní zelenej plodovej vody, teda o 10:35 hod. O 10:40 hod. boli zistené ozvy srdca plodu 112 a toto sa zisťuje iným prístrojom, ktorý sa priloží matke na brucho. Zisťovanie
oziev sa robí medzi monitormi CTG. O 14:30 hod., keď boli zistené známky hypoxie, až o 14:30 boli zistené, matka spĺňala podmienky prirodzeného pôrodu. CTG záznam má nízku špecificitu, čo znamená, že až 50% detí, ktoré majú patologický typ krivky, nie sú aktuálne v hypoxii, ide o tzv. falošne pozitívne záznamy, takže je reálna šanca, že aj pri patologickom CTG zázname o 14:20 hod. by sa narodilo zdravé dieťa. Príroda, resp. ľudské telo má iba také mechanizmy, resp. riešenie hypoxie, že dieťa by sa narodilo mŕtve s najväčšou pravdepodobnosťou a bez kvalitnej zdravotnej starostlivosti by po pôrode zomrelo. Po narodení má dieťa bežne v pľúcach časť plodovej vody, túto vykašle a nie je problém: Aj v žalúdku býva, ale v prípade, že je zelená plodová voda v pľúcach, čo je tento prípade, už môžu nastať problémy. Keby sa všetky pôrody robili iba cisárskym rezom, zabránili by iba 10% poškodení mozgu. Až 80% poškodení mozgu vzniká počas vnútromaternicového vývoja, 10% môže vzniknúť po pôrode. Podľa štatistických údajov v iných štátoch bolo zistené, že cisárske rezy neznižujú riziko poškodení mozgu. V tomto prípade nebolo indikované rizikové tehotenstvo. Pokiaľ by aj došlo k hypoxii, infekcii plodu, plod dieťaťa nie je nervovo spojený s matkou, preto ona necíti na sebe, tieto poškodenia, teda neprejaví sa to napr. bolesťami, alebo že by jej bolo zle. Odber astrup - odber pupočníkovej krvi po pôrode na Slovensku nie je povinný, žiaden postup to neurčuje. Toto vyšetrenie ukazuje na akútnu hypoxiu plodu počas pôrodu. Dá sa z toho zistiť stupeň hypoxie. Keby astrup mal dobré hodnoty a dieťa by bolo poškodené, dalo by sa z toho zistiť, že k hypoxii došlo pred pôrodom, teda počas tehotenstva. Toto vyšetrenie nie je povinné ani v ČR. Toto sa berie z placenty a to hneď po pôrode a placenta sa v nemocnici likviduje. Vyšetrenia z krvi dieťaťa určujú už popôrodný stav a úspešnosť resuscitácie. Avšak tento odber z placenty ukazuje na priebeh a stav počas pôrodu. Nie sú žiadne právne pravidlá, ktoré by upravovali, že sa musí robiť toto vyšetrenie a kedy, iba dovoľujú robiť tieto vyšetrenia. V slovenských lekárskych učebniciach sa iba hovorí, že vyšetrenie astrup existuje a môže sa spraviť, ale skôr sa hovorí o vyšetrení abgarovej. Je to subjektívne hodnotenie detského lekára po pôrode, nejde o odber z placenty. Vyšetrenie astrup sa vykonáva osobitným prístrojom. Vyšetrenie astrup je biochemické vyšetrenie vnútorného prostredia v tele. Vyšetruje ho každé biochemické laboratórium v nemocnici. Keďže toto trvá dlhšie, niektoré pôrodnice môžu mať na to vlastný špeciálny prístroj a zverejnia tento výsledky do pár minút. Z tohto vyšetrenia sa dá zistiť vnútorné prostredie plodu, teda či došlo k hypoxii plodu. Vyšetruje sa pH krvi, parciálne tlaky kyslíka, kysličníka uhličitého, stav kyselín a zásad v krvi. Dá sa z toho zistiť, či došlo k hypoxii, ale iba počas pôrodu. Teda sa nedá zistiť, či došlo k hypoxii počas tehotenstva. Prečo nebolo vykonané toto vyšetrenie v danom prípade, k tomu sa znalci nevedeli vyjadriť. Možno to nemali zavedené v praxi, možno nemali tento špeciálny prístroj, povinnosťou to nebolo a nie je ani dnes. Ak mali zhrnúť postup lekárskeho personálu v globále, išlo o systémové pochybenie tým, že nebol urobený CTG záznam automaticky po odtoku plodovej zelenej vody, podcenenie situácie v čase indikovanej hypoxie o 14:50 hod. Pokiaľ ide o porušenie správneho postupu v časti nevykonania CTG záznamu po odtečení zelenej plodovej vody o 10:35 hod., ide o nedodržanie základných postupov vedenia pôrodu. Dôvody, ktoré odporca uvádzal, a to vykonávanie akútnych odberov po odtoku zelenej plodovej vody neobstoja, pretože tieto sa dajú robiť aj počas CTG záznamu. Ďalej tvrdili, že sa nedá uviesť, aký by bol zdravotný stav maloletého navrhovateľa, keby bolo všetko dodržané. Na otázku, z akého dôvodu pri položke 253 dali hornú hranicu a túto navýšili o 100%, uviedli, že hornú hranicu položky 253 zvolili preto, že sa jedná o najťažšiu, resp. jednu z najťažších duševných porúch, a to vo všeobecnosti tak aj vo vzťahu jej negatívneho dosahu na spoločenské uplatnenie. Položku zvýšili o 100% najmä vzhľadom k veku mal. navrhovateľa, teda že poškodenie vzniklo od začiatku života. Položka 253 automaticky v sebe nezahŕňa poškodenie pohybu, poškodenie komunikácie a poškodenie sexuálneho života v širokom slova zmysle. Tie isté poškodenia mozgu, resp. následky, ktoré má mal. navrhovateľ, mohli vzniknúť aj v prípade, keby bol pôrod prebehol správne, ale došlo by k hypoxii počas tehotenstva. Z obrazu dieťaťa sa nedá spätne zistiť, či došlo k hypoxii iba počas pôrodu alebo iba počas tehotenstva, alebo či zároveň. Všeobecne sa vie, že pri 50% zistených duševnej zaostalosti sa dajú zistiť príčiny, u zvyšných nie. Niekedy je aj tehotenstvo v poriadku, aj pôrod v poriadku a vyskytne sa duševná zaostalosť, aj keď je dieťa inak. Niekedy sa vyskytne problém až v treťom roku veku dieťaťa a nezistí sa príčina. Medicína nie je schopná poskytnúť súdu percentuálne posúdenie pravdepodobnosti vplyvu jednotlivých príčin na poškodenie. Výsledná miera poškodenia dieťaťa je súhrou mnohých faktorov, jednak počas tehotnosti a tak isto počas pôrodu, pokiaľ sa vyčerpajú kompenzačné mechanizmy dieťaťa už počas tehotenstva, tak aj malá hypoxia počas pôrodu môže viesť k vážnym následkom a na druhej strane, aj závažnejšia hypoxia počas pôrodu u zdravého plodu môže mať dobrý výsledok, dieťa je bez následkov v ďalšom živote. Nedá sa jednoznačne povedať, alebo v tomto vidieť nejaká priama úmera. Počas celej doby tehotenstva sú pľúca dieťaťa aj žalúdok, vyplnené plodovou vodou. Do pôrodu, pokiaľ je v pľúcach plodu plodová voda, či už číra alebo zelená, nespôsobuje to zápal pľúc. K zápalu pľúc dochádza až následne, keď po pôrode zostane časť plodovej vody alebo sa tam dostane infekcia. U maloletého bol zistený
rozsiahly zápal pľúc a tento bol v dôsledku toho, že plodová voda bola infikovaná a jeho zdravotný stav bol veľmi vážny. Keby nebol oživovaný, došlo by k úmrtiu. Poukazujem na to, že dieťa po narodení nedýchalo, dýchalo prostredníctvom zavedenej kanyly a tu je vždy riziko vzniku zápalu pľúc. Neexistujú žiadne objektívne metódy, okrem CTG, na zistenie stavu plodu počas tehotenstva. CTG záznamom sa zachytáva iba akcia srdca, nedá sa z toho zistiť zápal pľúc, ani poškodenie mozgu. Jediná vztyčná brána medzi lekármi a plodom sú iba ozvy srdca. Zásadná vec je to, že dieťa v maternici, nie je okysličované cez pľúca ale cez krv, ktorá prúdi pupočníkom od matky. Teoreticky, aj keby malo nefunkčné pľúca, toto ho neovplyvní vo vývoji. Zápal pľúc je zápal v tkanive a nesúvisí to s tým, či je v pľúcach voda alebo kyslík. Pokiaľ by matka mala nejaké zápalové ochorenie, toto na dieťati nie je vidieť.
Svedkyňa MUDr. M. R., lekárka prítomná pri pôrode, uviedla, že u odporcu nepracujem od r. 2013, odkedy sa tam zrušila pôrodnica. V danom čase bola zaradená na gynekologickom oddelení odporcu, robila som malé zákroky a MUDr. V. mala na starosti pacientky na pôrodnej sále. Na lekárskom zázname (z č.l. 50 spisu) je uvedené síce jej meno ako ošetrujúceho lekára, ale to tam napísala sestrička. Ona bola prítomná pri pôrode až v konečnom štádiu. V deň 19.07.2007 sa nerozprávala s MUDr. V. o matke mal. navrhovateľa ako o pacientke, ona jej nič nehovorila o nej, iba vedela, že sa jej pichá epidurálna analgézia. Keď je v zázname napísané „plodová voda zachovalá“, to znamená, že neodteká. Ďalej uviedla, že keď je plodová voda zelená, môže to niečo znamenať, ale aj nemusí. Postupuje sa pri tom ako pri bežných pôrodoch bez zelenej plodovej vody. Zelená plodová voda môže byť aj zapáchajúca, ale aj nemusí byť. Pokiaľ plodová voda zapácha, tak to zvykne zapáchať ako niečo pokazené. Nevedela rozlíšiť, resp. povedať, či existuje viac druhov zápachov, nikdy sa s týmto nestretla, nezamýšľala sa nad tým. Keď zelená plodová voda zapácha, je tam podozrenie na infekciu. Ďalší postup závisí od klinického stavu pacientky a plodu. Závisí ako časovo ďaleko je od pôrodu. Keď je to tesne pred pôrodom, tak to už nemá žiaden význam robiť vyšetrenia na zápaly, môžu sa zobrať kultivácie z plodovej vody, výsledky by prišli aj tak až za niekoľko dní. K vyjadreniu súdnych znalcov o systémovom pochybení pri pôrode sa nevedela vyjadriť. Tvrdila, že CTG záznam sa robieva pri odtekaní plodovej vody. Pokiaľ nebol robený krátko pred začatím odtekania zelenej plodovej vody, robieva sa tak každé dve hodiny. Nepamätala si, či tam bol prítomný MUDr. V.- anesteziológ a či mu niekto povedal o hypoxii, predpokladala, že asi áno.
Svedkyňa E. Y., potvrdila, že pracovala u odporcu na oddelení gynekologicko-pôrodníckom a skončila tam asi pred 4 rokmi. Nepamätám na predmetný prípad. Uviedla, že asi bola zavolať MUDr. R., keď CTG záznam ukazoval pokles oziev plodu. CTG záznamy robili sestry, a to pôrodná asistentka, ktorá mala urobenú k tomu špecializáciu a to iba technicky, hodnotenie robil lekár. Ona mohla technicky urobiť CTG záznam. Lekár napíše do záznamu, že treba vykonať CTG záznam. Hovoril im to aj ústne, ale nevedela uviesť, prečo je dvojhodinový rozdiel od nariadenia CTG záznamu o 12:10 hod. do jeho vykonania o 14:20 hod. Zrejme k tomu bol nejaký objektívny dôvod, napr. mohla byť prítomná pri pôrodoch a teda nemohla byť na dvoch miestach. Vtedy na tejto zmene bola iba ona sama. Keď ale bolo potrebné, tak sa volala sestrička z oddelenia, ktorá vypomáhala. Nevedela uviesť, či všetky sestričky na oddelení mali špecializáciu na vykonanie CTG záznamu. Prax bola taká, keď pacientke odtiekla zelená plodová voda, čo sa stávalo, tak sa robili vyšetrenia, pokiaľ to trvalo dlhšie, resp. viac hodín. Lekár zvykol kryť pacientku antibiotikami. Bolo zaužívané, že keď začne odtekať zelená plodová voda, urobí sa CTG záznam. Spomínam si, že tam bol MUDr. V.. Nepamätám si, čo si lekári medzi sebou povedali ani čo povedali MUDr. V.. Oni sa rozprávajú medzi sebou, referujú si, čo sa deje.
Svedkyňa MUDr. V. C., rod. V., zamestnaná u odporcu, potvrdila, že doobeda dňa 19.07.2007 bola ošetrujúcou lekárkou matky mal. navrhovateľa (na prvej strane je jej písmo, na druhej už nie). Uviedla, že keď pacientke začne odtekať zelená plodová voda, viac si všímajú pacientku a zisťujú ozvy plodu. Ozvy plodu sa zisťujú posluchom (stetoskopom). Robia to pôrodné asistentky alebo lekári každých 10-15 minút a robia sa záznamy, čo je aj uvedené. Normálny pulz je od 120 do 160. CTG sa paušálne robieva každé 3 hodiny. Ona do záznamu napísala CTG, aj to ústne povedala sestre. Pokiaľ by chcela CTG dať vykonať ihneď, napísala by tam „CITO“. Toto slovo bolo uvedené iba pri hemokoag., pretože pacientka chcela epidurálnu anestéziu. Každá zelená plodová voda nezapácha. Pokiaľ nezapácha, nepíše nič. O 10:35 hod. nenariadila vykonať CTG záznam, i keď začala odtekať zelená plodová voda, lebo krátko pred tým bol robený CTG záznam a bol v poriadku. Ona skončila so záznamom o 12:10 hodine. Pracovná doba síce končí o 15:00 hod., ale už pred tým sa zreferuje lekárom na poobednej službe stav pacientky. Títo lekári tam boli celý čas, od rána. Ona to referovala MUDr. R. a primárovi MUDr. L.. Na č.l. 50 (na rube) horné záznamy, do hodiny 14:50 hod. sú záznamy sestričky a záznam o 14:50 hod. je záznam primára. Nepamätala sa, či sa hovorilo niečo hypoxii, kým bola v ten deň v práci. Pokiaľ nežiadala o
12:10 hod. vykonať CTG záznam ihneď, tak sestrička ho mohla vykonať v nejakej kratšej dobe podľa toho, koľko mala inej práce. Nemala lehotu, napr. do dvoch hodín. Urobí to čo najskôr, ako sa jej to dá. Keď sestrička spravila CTG záznam, potom bola povinná ho predložiť službu konajúcemu lekárovi. Zrejme sa riešili aj iné veci, keď to bolo po dvoch hodinách. Dve hodiny je síce dlhšia. V čase, keď tam pracovala, sa toto bežne nestávalo, že by sestrička vykonala CTG záznam až po dvoch hodinách od jej pokynu. Nepamätala si presne na okolnosti, prečo to tak bolo, dokedy bola na sále, do koľkej hodiny, či v daný deň mala na starosti viac takýchto pacientok.
Svedok MUDr. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaný u odporcu na oddelení jednodňovej gynekologickej starostlivosti uviedol, že zelená plodová voda je určitý signál, že k niečomu v minulosti došlo. Ďalšie úkony sa robia podľa konkrétneho stavu. Nepožiadal o vykonanie vyšetrenia ASTRUP po pôrode, aj keď mohol, pretože toto vyšetrenie sa robí z hlavičky dieťaťa, a to už patrilo do kompetencie novorodeneckého oddelenia. Nemocnica mala technické vybavenie na toto vyšetrenie. Pred pôrodom sa to nerobieva, i keď sa to dá spraviť, pretože sa robí odber krvi z hlavičky dieťaťa, a to by sa muselo trafiť do cievy. Vyšetrenie ASTRUP u novorodencov sa robieva bežne a robieva sa to v prípade, keď je podozrenie, že deti nie sú dobre dokrvené. Toto vyšetrenie sa musí urobiť bezprostredne po narodení dieťaťa, aby sa zistilo, či došlo k hypoxii počas pôrodu. MUDr. V. - anesteziológovi bolo určite povedané, že došlo k hypoxii po zistení patologického CTG záznamu zo 14:20 hod. O tom, aká anestézia sa použije, rozhodoval MUDr. V.. Pri aplikovaní látky do žily, pri celkovej anestézie, táto začne účinkovať skoro ihneď. Pri druhej, dlhšie trvá aplikácia (asi 20 min), účinok sa tiež dostaví ihneď. Na otázku, či po zistení patologického CTG záznamu nemohol anesteziológovi MUDr. V. nariadiť, že potrebuje čo najrýchlejšiu anestéziu, odmietol odpovedať. Tvrdil, že nebol jeho nadriadený. Anesteziológ mal dve atestácie, robil to, čo považoval za potrebné. Ďalej uviedol, že keď lekár nariadi sestre vykonať CTG záznam a pokiaľ ho nežiada okamžite, nie je stanovená žiadna doba, resp. čas, dokedy ho treba vykonať. Závisí to od toho, akú inú prácu má sestra. Počas jednej zmeny bývali dve zdravotné sestry, nikdy sa nestávalo, že by tam bola iba jedna doobeda, poobede mohla byť aj jedna. Keď treba, chodila vypomáhať sestra z oddelenia. Vyšetrenie ASTRUP z pupočníkovej krvi sa musí robiť okamžite po pôrode, lebo krv vytečie. V tomto prípade po cisárskom reze dieťa odovzdal do rúk sestry z novorodeneckého oddelenia a až následne sa dozvedeli, čo sa deje. Toto vyšetrenie sa cielene robí iba v prípade, keď už pred narodením dieťaťa je podozrenie, že dieťa má nejaké zdravotné problémy, aby sa predišlo nejakým súdnym sporom. V tomto prípade to nepredpokladali. Nepamätal sa, či v danom prípade dieťa na prvý pohľad javilo nejaké známky poškodenia.
Zákonný zást. mal. navrhovateľa- jeho otec uviedol, že bol prítomný iba počas bežného pôrodu, pri cisárskom reze už nebol. Videl iba to ako MUDr. V. pichol manželke EDU a medzi sebou riešili iba to, či manželka túto injekciu zaplatí. MUDr. Kalivoda potom odišiel preč, niekde na chodbu a čakal, čo sa bude diať. Potom, čo primár MUDr. L. nariadil sekciu, ho poslali preč a nevedel viac, čo sa dialo.
Svedok MUDr. K. V., potvrdil, že bol anesteziológom u odporcu v čase narodenia mal. Patrika. Všetko do detailov si už nepamätal. Pamätám si, že p. Hudecovej- matke mal. navrhovateľa ráno aplikoval anestéziu EDA. Nevedel o koľkej odpoludnia alebo po poludní, bol celý ich tím privolaný s tým, že sa bude robiť cisársky rez a to akútne. Tak ako vždy podľa jeho doterajšej praxe, najskôr sa pýtal prítomných gynekológov akým spôsobom. Nemali námietky voči spinálnej anestézie. Druh anestézie určuje gynekológ podľa stupňa urgencie. Keby išlo o veľmi urgentný prípad, tak by sa pacientka celkovo uspala. Celková anestézia je rýchlejšia. Do 3 minút od nasadenia inkubačnej kanyly na tvár pacientky by mal byť výkon urobený. Je to o mnoho rýchlejšie ako spinálna anestézia. Nemusí to byť vždy rýchlejšie, ale takto je to zaužívané. Nepamätal si presne na detaily, čo mu gynekológovia hovorili, či mu gynekológovia hovorili o hypoxii. Možno sa to tam aj spomenulo, ale dovolili mu pichnúť spinálnu anestéziu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo sa gynekológ odmietol vyjadriť k tomu, či mu dal pokyn k určitému druhu anestézie. Trvám na tom, že sa opýtal, či bol v danom prípade čas na pichnutie spinálnej anestézie. S veľkou pravdepodobnosťou súhlasili. On bol do konca tohto zákroku. Dnes si už nepamätal, či dieťa resuscitovali. Keď to treba robiť, robievali to oni - to anesteziológovia. Na detaily si už vôbec nepamätal, ani na to v akom stave sa dieťa narodilo. Otec dieťaťa môže byť prítomný iba pri bežnom pôrode, na operačný sál, pri cisárskom reze nemá prístup povolený.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, účinného ku dňu poskytnutia zdravotnej starostlivosti dňa 16.7.2007, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa § 5 ods. 1 až 4 zák. č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje nasledovne: (ods.1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (ods. 2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. (ods.3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. (ods.4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (ods.1) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (ods.2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom s doplnkom bolo bez pochybností zistené, že počas vedenia pôrodu došlo k pochybeniu zo strany odporcu, pretože od indikácie cisárskeho rezu o 14:50 hod. k jeho vykonaniu o 15:30 hod. došlo uplynutím dlhého času, keď pri realizácii CTG záznamu o 14:20 hod. sú na zázname prítomné známky intrauterinnej hypoxie (nedostatku kyslíka) a to tak závažnej, že bolo potrebné ukončiť tehotenstvo urgentne.
Za rovnako preukázanú skutočnosť možno považovať aj poškodenie zdravia navrhovateľa ako toto vyplynulo zo znaleckého posudku č. 70/2013 znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. podaného v konaní. Z hľadiska odškodňovania škody na zdraví možno škodlivý následok na zdravotnom stave navrhovateľa zúžiť na sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa /§ 444 Občianskeho zákonníka/ tak ako bolo v uvedenom znaleckom posudku určené a ohodnotené.
Na druhej strane je potrebné konštatovať, že hypoxia navrhovateľa alebo infekcia v priebehu tehotnosti matky navrhovateľa v konaní vykonaným dokazovaním preukázané neboli a už ani nie možné preukázať z dôvodu, že toto sa dá zistiť len vyšetrením ASTRUP, ktoré je možné vykonať len ihneď po narodení dieťaťa z jeho popučníkovej krvi, ktorá sa neuchováva a neskladuje po pôrode.
Teda v danom prípade bola preukázaná príčinná súvislosť iba medzi hypoxiou v čase pôrodu a teda plná zodpovednosť odporcu za postup non lege artis pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa vyššie citovaných ustanovení súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.
Podľa znaleckého dokazovania bolo SSU vyčíslené vo výške 11.920 bodov x 12,455 eur za bod t.j. 148.464,- eur a po zvýšení o 50% podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. z dôvodu invalidity vo výške 222.696,- eur. Podľa ustálenej súdnej praxe (NS SR 5 Cdo 212/2010- R 35/2013) uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Súd si musí na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistiť zdravotný stav poškodeného a i keď nebol uznaný invalidným resp. mu nebol priznaný invalidný dôchodok, musí vyhodnotiť rozsah jeho zdravotného poškodenia z aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie odškodnenia za SSU.
Súd pri zvýšení náhrady SSU o 50 % podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. vychádzal z výsledkov znaleckého posudku, v ktorom sa uvádza, že súčasný zdravotný stav mal. navrhovateľa spĺňa podmienky priznania invalidného dôchodku. Toto je nepochybné aj pre laika (sudcu) zo samotného popisu zdravotných potiaži mal. navrhovateľa.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka súd neznížil priznanú náhradu za SSU vzhľadom na zdravotný stav mal. navrhovateľa, jeho rozsiahle, takmer úplne, poškodenie zdravia mal. navrhovateľa a možnosť odporcu uzavrieť poistnú zmluvu pre zodpovednosť za škodu, čím by predišiel vzniknutej situácie, ktorá je pre neho likvidačná.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. a § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. súd zaviazal odporcu k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po prevzatí odporcom znaleckého posudku na ohodnotenie SSU. Vo zvyšnej časti bol návrh v časti úrokov z omeškania zamietnutý ako nedôvodný.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. súd v danom prípade, kedy výška plnenia závisela od znaleckého posudku, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške základnej tarifnej odmeny advokáta podľa jeho návrhu z hodnoty sporu 97.150,- eur v čase podania žaloby t.j. 619,09 eur a od podania návrhu na zmenu žaloby na sumu 222.696,- eur vo výške 871,41 eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávali z náhrady za 5 úkonov od podania návrhu podania žaloby do podania návrhu na zmenu žaloby (prevzatie veci 30.4.2009, žaloba z 17.8.2009, účasť na pojednávaniach dňa 14.4.2010 a 12.5.2010, vyjadrenie z 29.11.2011 k 1. znaleckému posudku) po 619,09 eur a za 9 ďalších úkonov (vyjadrenie k 2. znaleckému posudku a zmena žaloby z 6.6.2013, účasť na pojednávaniach dňa 23.9.2013, 10.2.2014, 19.2.2014, , 7.10.2015, 25.11.2015 a 16.12.2015, odvolanie z 7.4.2014, vyjadrenie z 10.7.2014 k odvolaniu odporcu na výzvu súdu) po 871,41 eur, režijný paušál 2x 6,95 eur (r. 2009), 2x 7,21 eur (r. 2010), 1x 7,41 eur (2011), 2x 7,81 eur (r. 2013), 4x 8,04 eur (r. 2014), 3x 8,39 eur (r. 2015), spolu 11.046,82 eur + 20% DPH vo výške 2.209,36 eur, celkom spolu 13.256,18 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd nepriznal náhradu za 1 úkon - písomné vyjadrenie z 17.2.2014 k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, pretože súd navrhovateľa k tomu úkonu nevyzval.
Podľa 148 ods. 1 O.s.p. súd priznal štátu náhradu trov konania podľa výsledkov konania. Odporca bol v konaní neúspešný, preto je povinný zaplatiť štátu trovy, ktoré mu vznikli vyplatením znaleckej odmeny z rozpočtových prostriedkov Okresným súdom Trenčín vo výške 958,10 eur a 205,13 eur a 528,77 eur, spolu 1.692,- eur.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel bol neúspešný odporca zaviazaný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 6% zo sumy 222.696,- eur podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 13.361,50 eur, súdny
poplatok zo svojho odvolania zo sumy 111.348,- eur vo výške 6.680,50 eur a za odvolanie navrhovateľa vo výške 6.680,50 eur, spolu poplatky za odvolanie 13.361,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne, v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 3 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.