Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/913/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa F. N., štátneho občana Slovenskej republiky bytom E. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 6434/2 proti odporcovi A. Z., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom E. XXX zastúpenému JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. septembra 2014 č. k. -167 jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur zaplatením advokátke odporcu do troch dní od právoplatnosti toho rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom zo dňa 18. septembra 2014 č. k. -167 okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi odstrániť z pozemku na parc. č. XXX o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. všetky predmety tam sa nachádzajúce, predovšetkým škridlu, drevo, plech, ďalej povinnosť zdržať sa užívania pozemku na parc.č. XXX o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. a určenia, že je vlastníkom časti pozemku o výmere 12 m2 na parc.č. XXX/X o výmere 1.247 m2 - zastavané plochy a nádvoria registra "C", zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., ktorá tvorí novovytvorený pozemok vo výmere a tvare, vytvorenom geometrickým plánom súdom ustanoveným znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku V odôvodnení okresný súd uviedol, že podstata sporu medzi navrhovateľom a odporcom spočíva v ich rozdielnych názoroch na priebeh hranice medzi susednými pozemkami, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve. Ide o pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území E., a to pozemok na parc. č. XXX/X vo vlastníctve odporcu a pozemok na parc. č. XXX (pôvodne 40/1) vo vlastníctve navrhovateľa. Tento spor trvá už dlhšie obdobie, a to približne od roku 1996, resp. 1997. Medzi účastníkmi prebehlo už viacero súdnych sporov, a to dve konania o určenie hranice pozemkov, ktoré boli vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. (na základe návrhu odporcu) a pod sp.zn. (na základe návrhu navrhovateľa). Konanie vedené pod sp.zn. bolo zastavené pre späťvzatie návrhu so súhlasom navrhovateľa v tomto konaní a konanie vedené pod sp.zn. bolo skončené tak, že súd návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hranice medzi pozemkami. Návrh v časti, ktorou sa navrhovateľa domáhal uloženia povinnosti odporcu odstrániť z pozemku na parc. č. 275 o výmere 329 m2 hnuteľné veci bolo potrebné zamietnuť len zo samotnej skutočnosti, že na tomto pozemku sa žiadne veci odporcu nenachádzajú. Zo samotného tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že, ak hovorí o jeho pozemku,

teda o pozemku na parc. č. 275, hovorí o pozemku, ktorý nezodpovedá súčasným hraniciam tak, ako sú zakreslené v evidencii nehnuteľností, teda v katastri. Vychádza z hraníc pozemku, ktoré sú podľa jeho názoru vlastníckymi hranicami. Takúto povinnosť odporca nemôže splniť, a súd nemôže rozhodnúť o splnení takejto povinnosti, pretože tieto predmety sa nachádzajú na pozemku na parc.č. 271/1, a to v časti, ktorá má patriť navrhovateľovi, pričom ide o pozemok, ktorý má byť geometrickým plánom oddelený od pozemku na parc.č. 271/1. Teda nenachádzajú sa na pozemku na parc. č. 275 o výmere 329 m2. Preto, ak sa navrhovateľ chcel domáhať odstránenia týchto vecí, bolo potrebné žalobný návrh prispôsobiť tejto skutočnosti.

Po posúdení žalobného návrhu, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, okresný súd skonštatoval, že navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu vydaný na základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi konania, ktorý prebieha už dlhšie časové obdobie, vzťahy medzi nimi sú značne vyhrotené. V minulosti došlo už aj k slovnému a fyzickému napadnutiu, pričom nezhody sa prejavujú aj vo vzťahu k členom rodiny účastníkov konania. Preto sa súd zaoberal aj vecnou stránkou žaloby.

Podstatou tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vlastníkom predmetnej časti pozemku, je to, že v katastri nehnuteľností nie je zakreslená a zapísaná hranica pozemkov podľa geometrického plánu č. 458/62-207-920, ktorým na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.07.1963 vznikol pozemok na parc. č. XX/X a de facto aj hranica medzi ním a pozemkom na parc. č. XX. Z pozemku na parc. č. XX/X vznikol súčasný pozemok na parc. č. XXX. S. č. XXX je identická s parcelou č. XX/X. Z pozemku na parc. č. XX vznikol pôvodne pozemok na parc. č. XXX, z ktorého neskôr vznikol jeho rozdelením súčasný pozemok na parc. č. XXX/X, a to geometrickým plánom č. 33490520-118/97 zo dňa 12.12.1997. Z výsluchov oboch účastníkov konania bolo zistené, že hranica medzi pozemkami začala byť sporná približne po roku 1996, teda po tom, čo sa odporca nasťahoval do obce Krivoklát, resp. v roku 1998, kedy si chcel odporca vybudovať na svojom pozemku hospodársku budovu. Pri stavbe domu odporcu navrhovateľ ako účastník stavebného konania priebeh hranice nenamietal. V dávnejšej minulosti tieto pozemky oddeľovalo drevené oplotenie, ktoré tam bolo od presne neznámeho času. Predmetný drevený plot odstránila matka odporcu pani Z., a to približne okolo roku 1970, lebo bol schátraný. Po odstránení plotu hranica medzi pozemkami po celej dĺžke nebola zreteľná a pozemok za domom navrhovateľ obhospodaroval iba približne.

Súd sa zameral sa na zistenie, či v katastri evidovaná vlastnícka hranica (tzv. mapová hranica) zodpovedá skutočnej hranici (tzv. užívacej hranici) predmetných pozemkov. To, že tomu tak je, podľa názoru súdu vyplýva jednak z viacerých skutočnosti, ktoré v rámci svojho výsluchu uviedol samotný navrhovateľ ako aj z iných objektívnych skutočností.

Ako prvá bola určená hranica medzi pozemkami geometrickým plánom Ing. E. A. z roku 1963, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 2/2003 vypracovaného súdnym znalcom Ing. P. N. v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. . Tento znalec uviedol, že skutočnú garanciu súhlasu právnych predchodcov účastníkov tohto konania s priebehom hranice medzi pozemkami, je možné brať iba z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1978, kde došlo k vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu č. XX U. Z. (starý otec odporcu) a B. Matuščin (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX N. B., manželka navrhovateľa. Po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní prebiehalo reklamačné konanie, ku ktorému sa mohli vyjadriť všetci vlastníci. Všetky pripomienky, námietky a návrhy, pokiaľ boli oprávnené, sa zaznamenali a následne sa štátne mapové dielo zapísalo do evidencie nehnuteľností a v takomto stave je zápis mapovej hranice doposiaľ. V roku 1997 bol vypracovaný geometrický plán č. 3349520-118/97 zo dňa 12.12.1997 geodetom P.. Z., ktorý presne zohľadňuje súčasný stav.

Z geometrického plánu vyhotoveného Ing. P. Z. dňa 12.12.1997 pod č. 33490520-118/97 v k. ú. E. súd zistil, že bol vyhotovený za účelom zamerania domu k vydaniu kolaudačného rozhodnutia a došlo ním k rozdeleniu pôvodného pozemku na parc. č. 271 na pozemky na parc. č. 271/1 o výmere 1.247 m2 a parc. č. 271/2 o výmere 97 m2.

Z geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963 vyhotoveného Ing. E. A., zamestnancom Ústavu geodézie a kartografie pre kraj stredoslovenský v k.ú. E. súd zistil, že bol vyhotovený pre účely

súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX vložka č. XXX k.ú. E. vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. . Neurčoval prioritne hranicu medzi spornými parcelami.

Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. rozsudkom č.k. -29 zo dňa 22.09.1970 zrušil na návrh navrhovateľa právo priechodu zriadeného pre U. Z., B. Z., B. Z. (právnych predchodcov odporcu) cez pozemok na parc.č. XX/X v k.ú. E. a uložil im povinnosť odstrániť drevený plot. Citovaný rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -47 zo dňa 21.04.1971 potvrdený v časti zrušenia práva prechodu a zrušený v časti povinnosti odstrániť plot.

Z obsahu výpovede súdneho znalca P.. P. N. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. súd zistil, že k zameraniu spornej parcely č. XXX v k.ú. E. došlo po prvýkrát v roku l963 geometrickým plánom č. z. 458/62-207-920 Ing. A., ktorý slúžil k vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX, z ktorej bola parc. č. XXX vytvorená a neslúžil na zameranie parc. č. XXl/l, ktorá vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. Xl. Geodet pri vypracovaní tohto geometrického plánu vychádzal z tzv. krokárských máp, ktoré sú veľmi nepresné, a pre zameranie parc. č. XX si musel stanoviť pomocný, vykonštruovaný bod l02, ktorý už v tom čase bol situovaný v existujúcej ceste a nemal oporu vo vlastníckych vzťahoch účastníkov. V tomto geometrickom pláne geodet vyznačil oplotenie určenými bodmi G, C, D, B a tento geometrický plán bol vytvorený bez účasti právnych predchodcov odporcu a len predĺžil spojnicu bodov G, D do bodu A bez toho, aby sa spýtal právnych predchodcov odporcu, či ide o správne riešenie. V danom prípade preto neexistovala garancia, že spojnica bodu G do bodu A bola riadne vyšetrenou hranicou medzi pozemkami. Vecné bremeno bolo zrušené súdom a vyznačený múrik predzáhradky žalobcu musel existovať už v roku 1968, lebo ho znalec zakreslil.

V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po vykonaní pojednávania v odvolacom konaní a po preskúmaní rozsudku vydaného v uvedenom konaní konštatoval, že určenie priebehu hranice pozemkov je aktuálne vtedy, ak pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala neurčitou a treba ju rekonštruovať. Bude to aj vtedy, ak sa vlastníci susediacich pozemkov domnievajú, že im sporná časť patrí, a to z rôznych dôvodov - môže ísť o vydržaciu hranicu, ktorá môže prebiehať inak ako je v mapových podkladoch. Záver súdu prvého stupňa o tom, že hranica pozemkov nebola určená, je nesprávny. Existovala hranica mapová, ktorá mohla byť z rôznych dôvodov zmazaná, a je potrebná jej rekonštrukcia alebo medzi pozemkami účastníkov sa vytvorila užívacia hranica, ktorá mohla vzniknúť vydržaním. Užívacia hranica sa ustáli podľa zisteného skutkového stavu na základe navrhnutých dôkazov.

Pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tým, kto nie je evidovaný ako jej vlastník (teda v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností) a užíva takúto nehnuteľnosť je nevyhnutné, aby bol vo svojom presvedčení, že užíva vlastnú nehnuteľnosť, dobromyseľný v tom, že ju užíva ako svoju vlastnú. Toto jeho presvedčenie je tak v rozpore s aktuálnym stavom. Takéto presvedčenie je založené na omyle, pričom pre dobromyseľnosť takejto držby je nevyhnutné, aby tento omyl bol ospravedlniteľný, a to objektívne, nielen na základe subjektívnych dôvodov a presvedčenia držiteľa nehnuteľnosti. Súčasná mapová hranica medzi predmetnými pozemkami vznikla po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania, teda po vykonaní miestneho vyšetrovania vlastníckych hraníc dňa 08.11.1978.

Skutočnosť, ktorú uviedol vo svojom výsluchu navrhovateľ, a to, že o zisťovaní priebehu hranice v roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka, nemôže byť na jeho prospech, a naopak na ťarchu odporcu. Ak ide o tak zásadnú vec, akou je zisťovania priebehu hranice, mala manželka navrhovateľa informovať o tejto skutočnosti včas. Navyše navrhovateľ uviedol, že vedel, že v tom čase sa robilo mapovanie, avšak nevedel o tom, že sa zisťuje hranica aj medzi nimi. Svoju nevedomosť ospravedlňoval tým, že v tom čase chodil do práce. Súd k tomuto dôvodu nevedomosti navrhovateľa uvádza, že toto nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko do práce s veľkou pravdepodobnosťou chodievali aj ostatní dotknutí vlastníci. Ak by toto mal byť dôvod pre ignorovanie, resp. zmarenie výsledkov miestneho vyšetrovania, mapovanie by nikdy reálne nemohlo prebehnúť a nemohlo sa riadne ukončiť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že manželka mu povedala, že jej dali

niečo podpísať až po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi. Toto konanie navrhovateľa, resp. jeho manželky je možné považovať za konanie bez starostlivosti riadneho hospodára. Domáhať sa ochrany práv odvodených od takéhoto konania bez ich riadneho a presvedčivého preukázania je v rozpore s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd konštatuje, že o dobromyseľnosti navrhovateľa, teda o tom, že mu patrí predmetná nehnuteľnosť nemožno od uvedeného mapovania uvažovať. Z dôvodov uvedených vyššie je okresný súd toho názoru, že navrhovateľ tak nekonal v ospravedlniteľnom omyle.

Ak právny zástupca navrhovateľa namietal na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 to, že manželka navrhovateľa mu uviedla, že podpis na protokole nie je jej, tak toto tvrdenie je vyvrátené výpoveďou samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že asi po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi, mu manželka povedala, že jej dali niečo podpísať. Len neskôr mu mala povedať, že to nepodpísala ona, že to nie je jej podpis. Teda samotná B. N. mu mala uviesť, že protokol podpísala. Podľa názoru súdu sa splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa nevyžadovalo, pretože na miestnom vyšetrovaní mohli byť prítomní a vlastníkov zastupovať aj užívatelia pozemkov a budov.

Aj keď THM je možné považovať za nepresné, je potrebné vziať do úvahy, že na základe neho bežne dochádzalo k zápisu vlastníckych práv k pozemkom. Pritom je významné, že v prípade spornosti nebolo možné tieto práva zapísať. Dotknutí vlastníci pozemkov mali možnosť namietať výsledky miestneho vyšetrenia.

K záveru o absencii dobromyseľnosti navrhovateľa vedie okresný súd aj tá skutočnosť, že je nepravdepodobné, aby stavebník, navrhovateľ postavil dom ináč ako rovnobežne s hranicou pozemku na ktorom dom stojí, a ktorý susedí so susedným pozemkom. Takáto prax nie je bežná, ani rozumne a presvedčivo odôvodniteľná.

Okresný súd dospel k zisteniu (bez uvedenia podkladov, z ktorých vychádzal), že múrik v predzáhradke si navrhovateľ postavil na svojom pozemku po zrušení práva prechodu zriadeného v prospech právnych predchodcov odporcu približne v roku 1971. Podľa názoru okresného súdu je v rozpore s racionálnym správaním sa (v prípade, že bežným účelom múrika je oddelenie, ohraničenie pozemku od susedného pozemku), ak si navrhovateľ postavil múrik vo vnútri svojho vlastného pozemku (asi 60 cm od hranice medzi pozemkami, kvôli tomu, aby nevstupoval na pozemok odporcu, resp. otca odporcu pri jeho údržbe). Takémuto uvažovaniu chýba bežná logika riadneho hospodára. Preto aj túto skutočnosť považuje za dôkaz o tom, že užívacia hranica medzi pozemkami (nesporná približne až do roku 1996) viedla po priamke, na ktorej bol múrik postavený, kopírujúc plášť strechy domu na pozemku navrhovateľa. Za obdobné správanie, ktoré sa vymyká bežnému a účelnému uvažovaniu, je aj postavenie rodinného domu v roku 1965 vo vzdialenosti 1,3 metra od dreveného oplotenia, aby mal navrhovateľ dobrý prístup k domu a mohol dom lepšie udržiavať. Samotný navrhovateľ uviedol, že na túto okolnosť sa ho pýtal aj murár, ktorý staval dom, ktorému to bolo zvláštne. Z tejto skutočnosti (rovnako ako aj z výpovedí svedkov v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. ) súd vyvodzuje, že tvrdenie odporcu, že drevený plot stál na mieste, ktoré zodpovedá približne 0,5 m od steny domu, sa javí vierohodnejšie. Je nepravdepodobné, s ohľadom na prezumpciu racionálneho správania sa stavebníka, aby postavil dom nie rovnobežne s hranicou pozemku, ale tak, že sa pozemok pri dome zužuje. Dom je pritom postavený tak, že jeho bočná stena kopíruje existujúcu mapovú hranicu. Táto skutočnosť teda takisto nasvedčuje tomu, že mapová hranica je aj užívacou hranicou.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ak bol v minulosti navrhovateľ presvedčený o tom, že mu sporná časť pozemku patrí, a toto jeho presvedčenie bolo v rozpore s katastrom, resp. evidenciou nehnuteľností, mohol sa svojho vlastníckeho práva domáhať skôr. Ak nevedel o existencii mapovej hranice, ktorá nezodpovedala jeho presvedčeniu o hranici medzi pozemkami, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu si nenechal svoj pozemok oplotiť po celej dĺžke, ale múr si vybudoval iba v predzáhradke. Naproti tomu, navrhovateľ nemusel vedieť (nakoľko mapová hranica medzi spornými pozemkami je určená na základe THM), a ani nevedel o existencii geometrického plánu č. 458/62-207-920 Ing. E. A. zo dňa 12.04.1963, ktorý bol vyhotovený pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX vložka č. XXX.

Podľa názoru súdu je zarážajúce, že navrhovateľ akceptuje geometrický plán z roku 1963, ale neakceptuje výsledky mapovania, resp. miestneho vyšetrovania, proti ktorým nepodal žiadne námietky, pričom výsledky tohto mapovania sú od roku 1979 premietnuté do katastrálneho operátu a sú jeho

súčasťou. Na miestnom vyšetrení sa zistila vlastnícka hranica a protokol podpísala manželka odporcu, ktorá takisto užívala predmetný pozemok. Pritom treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že geometrický plán č. 458/62-207-920 slúžil prioritne na účely rozdelenia pôvodného pozemku parc.č. 40 pri zrušení a vyporiadaní jeho podielového spoluvlastníctva (v rámci vyporiadania vzťahov v rodine N.). Predmetom jeho záujmu nebolo určovať presnú hranicu so susednými pozemkami.

Súd nezisťoval okolnosti vzniku vlastníckeho práva odporcu k predmetnému pozemku (vrátane spornej časti), nakoľko v konaní je rozhodujúce preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Odporca preukazuje svoje vlastnícke právo výpisom z listu vlastníctva k tomuto pozemku. Avšak len na základe oboma účastníkmi uvedených skutočností je dôvodné predpokladať, že odporca, resp. jeho právny predchodca dobromyseľne užíval (kosil trávu, resp. burinu) celý pozemok na parc.č. 271/1 aspoň od roku 1978 nepretržite až do roku 1994, vychádzajúc minimálne z platných údajov katastra nehnuteľností. Samotný navrhovateľ uviedol, že po odstránení dreveného plotu (približne v roku 1970) hranica medzi pozemkami nebola zreteľná a pozemok obhospodaroval iba približne, orientoval sa iba odhadom, vychádzajúc z geometrického plánu. Teda sám navrhovateľ nevedel, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami, čo takisto nenasvedčuje jeho dobromyseľnosti o tom, že časť pozemku mu patrí. Pritom súd opätovne zdôrazňuje, že pri posúdení toho, či držiteľ je v dobrej viere, je potrebné vždy hodnotiť túto skutočnosť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia držiteľa. Je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú od neho možno očakávať s ohľadom na okolnosti prípadu, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý navrhovateľom, a to ustanovenie znalca v odbore geodézia a kartografia za účelom podania znaleckého posudku, ktorým by rekonštruoval hranicu medzi spornými pozemkami na základe geometrického plánu Ing. E. A. z roku 1963, pretože táto skutočnosť nemôže privodiť iné rozhodnutie vo veci samej. Takisto súd nevykonal navrhovateľom navrhovaný dôkaz, a to zaobstaranie všetkej dokumentácie týkajúcej sa vyšetrovania, ktoré je zachytené v čiastkovom protokole č. 014, najmä pozvánok na miestne vyšetrovanie, toho aké poučenia boli dané prítomným a grafický výstup z tohto vyšetrovania, rešpektujúc tak zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že došlo k riadnemu ustáleniu priebehu hranice pri THM súd zistil zo znaleckého posudku č. 2/2003 Ing. P. N., ktorého prílohou je aj čiastkový protokol č. 014 spolu so zápisnicou o miestnom vyšetrovaní a podpismi dotknutých osôb, preukazujúcimi prevzatie pozvánky a prítomnosť pri miestnom vyšetrovaní. Preskúmavanie správnosti vykonania miestneho vyšetrovania a jeho záverov (vrátane toho, aké poučenie bolo dané v roku 1978 dotknutým vlastníkom a užívateľom pozemkov) po tom, čo proti jeho správnosti navrhovateľ doteraz (odvtedy uplynulo takmer 36 rokov) nenamietal, je zjavne účelové. Súd navyše nie je zrejmé, aký grafický výstup významný pre úspešnosť navrhovateľa mal byť zisťovaný, nakoľko grafickým výstupom z THM je terajší operát katastra, ako to uviedol v znaleckom posudku č. 2/2003 Ing. P. N.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v konaní plne úspešný, pretože súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporcovi tak patrí plná náhrada účelných trov konania. Vec právne posúdil podľa § 3 ods.1, 2, § 70 ods.2, § 71 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), § 1 ods.1, § 3 ods.1 , § 4 ods.1 § 119 ods.1, 2, § 123, § 124 , § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 3, § 5 ods.2, § 7 ods.1, § 9 ods.1, ods. zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností .

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zhrnul svoje žalobné tvrdenia, v prvom rade, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. zo dňa 09.07.1963 došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a vytvoreniu nových parciel medzi inými aj parc. č. 40/1dnes parc. č. 275 na základe geometrického plánu č. 458/62-207-920 vypracovaného Ing. A.. V rámci THM správa katastra Ilava zmenila bez jeho súhlasu priebeh vlastníckej hranice medzi ním a odporom, v dôsledku ktorej zmeny došlo k zmene tvaru a výmery pozemkov tak, že jeho pozemok bol zmenšený. Tento zásah do vlastníckeho práva reklamoval v roku 1998 a správa katastra Ilava skonštatovala, že odporca získal na jeho úkor v rámci THM 12 m2 posunutím vlastníckej hranice. Odporca si bol jednoznačne vedomý nesprávneho vytýčenia hranice v rámci THM v roku 1980, pretože pri pokuse o zmier hranice pred JUDr. N. D. v roku 1998 priznal a akceptoval pôvodný priebeh hranice. Toto jeho vedomie preukazuje aj jeho následný postup. V roku

1999 podal na okresnom súde návrh na určenie, že hranica prebieha súbežne s domom č. 93 a nie šikmo. Keď však znalec v tomto konaní uviedol, že toto jeho tvrdenie nemožno akceptovať, zobral návrh späť. Aj v spore o zrušenie práva vecného bremena v roku 1968 súd skonštatoval, že nie je pravdou tvrdenie právnych predchodcov odporcu, že vlastnícka hranica prebieha súbežne s rodinným domom č. 93. Citované dôkazy konštatujú, že odporca ani jeho právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní v držbe časti pozemku parc. č. 275 a to ani po THM. Odporca vedel, že údaje katastra nehnuteľností nie sú správne. THM nie je spôsobilé k zakladaniu a meneniu vlastníckych vzťahov, je to len technické meranie. Tým, že súd nevykonal dôkaz znalcom geodetom odčleniť časť parc. č. 271 zodpovedajúcu rozdielu medzi stavom pred THM po rozsudku OS Považská Bystrica z roku 1962 a stavom po THM totožným so súčasným, okresný súd nemohol úplne zistiť skutkový stav veci. Niektoré úvahy súdu považuje len za domnienky resp. hypotézy, z ktorých nie je možné vyvodzovať a zisťovať skutkový stav napr. prečo postavil múrik vo svojom pozemku a nie ne hranici pozemku, prečo postavil dom tak, ako postavil, prečo sa skôr nedomáhal svojich práv. Pri stavbe domu a múrika sa riadil vlastným rozumom a racionalitu svojho konania uviedol, nepovažuje ju za nenormálnu alebo absurdnú. Do cudzích práv nezasiahol. Svojich práv sa domáhal priebežne, takže konštatovanie súdu, že bol dlhšiu dobu nečinný, je v rozpore s obsahom spisu.

K odvolaniu sa vyjadril odporca. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že sa námietkami navrhovateľa sa nedá stotožniť. Keďže súd z predložených dôkazov správne dospel k záveru, že znalecké dokazovanie je v tomto prípade nedôvodné, nadbytočné a nehospodárne, správne tento dôkaz nevykonal, čo aj riadne a rozsiahlo zdôvodnil. Opakovane poukázal na nedostatky geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963 vyhotoveného Ing. E. A., pretože bol vyhotovený pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. 40 vložka č. 287 k.ú. Krivoklát vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. , ktorého nebol prítomný žiadne z právnych predchodcov odporcu. Ing. Jajcay zakreslil hranicu tak, ako mu ju udali účastníci konania , pričom použil pomocný, vykonštruovaný bod l02, ktorý nemal oporu vo vlastníckych vzťahoch účastníkov, a stál už vtedy v ceste). Tak vyplýva i z rozsudku C/208/268 (konanie o zrušenie vecného bremena práva prechodu) a z vyjadrenia znalca Ing. N. v jeho výpovedi zo dňa 03.11.2005. Hranica medzi spornými pozemkami bola zakreslená v roku 1978, a takto sa užíva dodnes. Z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1978 vyplýva, že došlo k vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu č. XX. U. Z. (starý otec odporcu) a B. Z. (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX za N. F. N. B.. Po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní prebiehalo reklamačné konanie, kde bolo možné reklamovať výsledky tohto vyšetrenia, čo však žiaden z účastníkov neurobil. Navrhovateľom uvádzané reklamačné konanie v roku 1998 ( po20 rokoch) slúžilo účelovo výlučne s cieľom zabrániť odporcovi postaviť hospodársku budovu. Na základoch bývalého hnojiska. Hranica medzi pozemkami bola určená zrejme už od druhej svetovej vojny a táto bola vyjadrená dreveným plotom. Následne sám navrhovateľ urobil predĺženie tohto plota vybudovaním betónového múrika predzáhradky. On riadne užíval svoj pozemok parc. č. 271/1 v rovnakom rozsahu ako tento užívali i jeho právni predchodcovia a nebol si vedomý, že by užíval resp. mal užívať pozemok vlastnícky patriaci navrhovateľovi.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom. Na zdôraznenie odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu, podľa ktorých v katastri evidovaná vlastnícka hranica (tzv. mapová hranica) zodpovedá skutočnej hranici (tzv. užívacej hranici) predmetných pozemkov, čo vyplýva z tvrdenia samotného navrhovateľa ako aj z iných objektívnych skutočností .

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým hodnotením a právnym posúdením veci okresným súdom, ako aj so skutkovým hodnotením a právnym posúdením veci odporcom vo vyjadrení k odvolaniu.

Odvolací súd k záverom okresného súdu dopĺňa svoje úvahy, ktoré podporujú a potvrdzujú správnosť záverov okresného súdu v napadnutom rozsudku.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že ani v minulosti t.j, pred rokom 1978 nebol účastníkom resp. ich právnym predchodcom zrejmý presný priebeh hranice medzi ich pozemkami po celej jej dĺžke ( mimo dreveného oplotenia). K tomu zrejme prispela skutočnosť, že právni predchodcovia odporcu mali „právo prechodu všetkými dopravnými prostriedkami pre ich hospodárske účely po nehnuteľnosti ležiacej pred domom navrhovateľa parc. č. 40/1“, ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.12.1968 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.08.1969, čo vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorým dôkaz vykonal okresný súd. Podľa uvedeného rozsudku právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávali právni predchodcovia odporcu po nehnuteľnosti navrhovateľa v časti, kde sa v súčasnosti nachádza betónový múrik predzáhradky navrhovateľa, viac ako 30 rokov. V časti, po ktorej prechádzali právni predchodcovia odporcu z pozemku navrhovateľa na svoj pozemok, preto prirodzene nebolo oplotenie, ktoré by vyznačovalo presnú hranicu medzi pozemkami. Takéto označenie hranice nebolo ani v čase vyhotovovania geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963. To odôvodňuje, prečo si Ing. Jajcay pri zameriavaní a vyhotovovaní geometrického plánu stanovil pomocný, vykonštruovaný bod l02, ktorý nemal oporu vo vlastníckych vzťahoch účastníkov, za oplotením účastníkov v ceste tak, ako skonštatoval znalec z odboru geodézie Ing. Špaček v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. . Až v roku 1967 (nie v roku 1971, ako uzavrel okresný súd bez uvedenia podkladu, z ktorého vychádzal), ako vyplynulo z rozhodnutia ONV v Považskej Bystrici - užšia komisia na ochranu verejného poriadku zo dňa 30.08.1967 a znaleckého posudku Ing. Špačka s poukazom na prílohu č. 4- nákres č. 2 pre sp.zn. , v ktorom bol zakreslený múrik v predzáhradke navrhovateľa, si navrhovateľ vybudoval uvedený betónový múrik. Urobil tak napriek nevôli právnych predchodcov odporcu, pretože, ako sa uvádza v rozhodnutí ONV v Považskej Bystrici zo dňa 30.08.1967, v mieste, kde začal s prácami pre budovanie múrika, bol zároveň vchod do dvora Z.- právnych predchodcov odporcu. Podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.12.1968 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.08.1969 bolo navrhovateľovi uložené tento múrik odstrániť, aby tak právni predchodcovia odporcu mohli nerušene vykonávať svoje právo prechodu. Nasledovala žaloba navrhovateľa smerujúca proti právnym predchodcom odporcu o zrušenie práva prechodu vedená Okresným súdom Považská Bystrica pod sp.zn. z dôvodu, že právni predchodcovia mali už iný prístup k svojej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené okolnosti (preukázané viacročné vzájomné spory medzi navrhovateľom a právnymi predchodcami odporcu plynúce z nevyznačenej hranice medzi pozemkami v dôsledku vecného bremena) je dôvodné sa domnievať, že navrhovateľ postavil betónový múrik predzáhradky v mieste, ktoré on považoval za hranicu medzi pozemkami, a nie zámerne 70 cm do vlastného pozemku, ako v tomto konaní tvrdí. Je totiž zrejmé, že betónový múrik budoval proti vôli právnych predchodcov odporcu, dokonca im napriek, aby nemohli vykonávať právo prechodu. Z rozhodnutia ONV v Považskej Bystrici zo dňa 30.08.1967 vyplynulo, že betónový múrik staval v mieste vchodu do dvora právnych predchodcov odporcu.

Ďalej jeho tvrdenie o tom, že múrik staval 70 cm do svojho pozemku preto, aby mal prístup k jeho údržbe, spochybňuje aj skutočnosť zistená z fotografií a zo zápisnice o ohliadke na mieste samom zo dňa 08.04.2005 vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. , kde sa konštatuje, že na betónovom múriku navrhovateľa je kovové oplotenie, pričom medzi plotom a domom sa nachádzajú kovové dvierka, ktoré sa zabezpečujú hasprou a je možné cez ne prechod na pozemok odporcu. Ak mal navrhovateľ zabezpečený prístup do zadnej časti svojho pozemku okolo betónového múrika, ktorý, ako tvrdí, práve z toho dôvodu vybudoval do svojho pozemku až na 70 cm, potom niet rozumného dôvodu, aby si budoval bránku s hasprou medzi plotom a svojím domom, a tak si zabezpečoval prístup k svojmu pozemku okolo domu. Vysvetlením je, že betónový múrik postavil na užívacej hranici pozemkov.

Aj toto zistenie v spojení s ostatnými zisteniami, (domnienkami a hypotézami okresného súdu, ako tieto zistenia označil v odvolaní navrhovateľ) vytvárajú sled zistení, ktoré jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti spochybňujú pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o postavení betónového múrika mimo hranice pozemku.

Okresný súd starostlivo a riadne zdôvodnil svoj záver o relevancii podkladu, o ktorý navrhovateľ opiera svoje názor o priebehu hranice medzi pozemkami. Súčasná v katastri evidovaná mapová hranica

bola zapísaná na základe technicko- hospodárskeho mapovania spracovaného v obci E. v rokoch 1978-1979.

Relevantný význam mapovej hranice sa opiera o zistenie odborníka z oblasti geodézie Ing. Ivana Špačka, ktorý v konaní vedenom okresným súdom pod sp.zn. uviedol, že „skutočnú garanciu súhlasu právnych predchodcov účastníkov tohto konania s priebehom hranice medzi pozemkami, je možné brať iba z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1978, kde došlo k vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu č. XX U. Z. (starý otec odporcu) a B. Z. (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX N. B., manželka navrhovateľa.“

Z čiastkového protokolu č. 014, ktorý tvorí prílohu č. 7 znaleckého posudku P.. Ivana Špačka zo 22.05.2003 č. 2/2003 vyplynulo, že, sa dňa 08.11.21978 vykonalo v obci E. miestne vyšetrovanie, pochôdzka na mieste samom, boli vyšetrené všetky pozemky a boli ako nesporné označené ich pôvodné, nové aj zmenené vlastnícke- užívacie hranice. Účastníci boli zároveň poučení o postupe v prípade sporných hraníc. Tento protokol podpísala prítomná N. B., manželka navrhovateľa, ktorá prevzala pozvánku za navrhovateľa.

Takouto „právnou silou“ nedisponuje technický podklad, o ktorý opiera navrhovateľ svoj záver o priebehu skutočnej hranice, a to geometrický plán č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963 vyhotovený Ing. Karolom Jajcayom, zamestnancom Ústavu geodézie a kartografie pre Kraj stredoslovenský v k.ú. E.. Ako uviedol Ing. Ivan Špaček, ktorý kontroloval uvedený geometrický plán, tento plán bol vytvorený bez účasti odporcu resp. jeho právnych predchodcov „pričom geodet Jajcay predĺžil spojnicu bodov G a D do bodu A bez toho, aby sa spýtal právnych predchodcov navrhovateľa“ (v tomto konaní odporcu), „či ide o správne riešenie“. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením významu tohto podkladu pre určenie priebehu hranice okresným súdom vychádzajúc zo skutočnosti, že tento geometrický plán nebol vyhotovený za účelom zistenia priebehu hranice sporných pozemkov, ale za účelom riešenia iného súdneho sporu týkajúceho sa výlučne pozemku parc. č. 40 (teraz parc. č. 275) medzi inými účastníkmi konania (konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľom a ďalšími podielovými spoluvlastníkmi). Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 22.09.1970 sp. zn. (konanie medzi právnymi predchodcami účastníkov o zrušenie práva vecného bremena) vyplynulo, že geodet Jajcay vyhotovil znalecký posudok v konaní sp. zn. (čo však platí aj pre geometrický plán č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963) na podklade pozemnoknižnej mapy. Na pokyn súdu znalec Ing. Jozef Gašpar kontroloval znalecký posudok Ing. Jajcaya a skonštatoval, že niet nesporného pozemnoknižného materiálu na vyslovenie takého záveru, ako vykonal znalec Jajacay, a že mapa pozemnoknižná je len krokárska. Jednoznačne nemožno vysloviť, že by to bola skutočne mapová hranica medzi parcelami. Ako skonštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn.9Co/195/71, podklady pre vyvodenie záveru o presnú hranicu nie sú dané, pretože podľa originálnej pozemkovej mapy nie je možné previesť stotožnenie, pretože táto mapa je nepresná, krokárska.

Rovnako zhodnotil aj znalec Ing. Špaček, že uvedená mapa je veľmi nepresná. Preto ani podľa pozemnoknižnej mapy nemožno určiť priebeh hranice s takou presnosťou, ako vyžaduje navrhovateľ (požadovaný rozdiel 50 cm).

Z vyjadrenia znalca Ing. Špačka vyplynulo, že po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní prebiehalo reklamačné konanie, ku ktorému sa mohli vyjadriť všetci vlastníci. Toto prebiehalo na bývalom MNV.

Navrhovateľ ani v rámci reklamačného konania nenapadol hranicu zaznamenanú na základe meračských náčrtov v rámci THM (podpísanú jeho manželkou). Už v tom čase však disponoval geometrickým plánom Ing. Jajcaya zo dňa 12.04.1963 a vychádzajúc z jeho tvrdenia, že v roku 1967 budoval betónový múrik 70 cm od hranice pozemku, by musel mať v čase THM v roku 1978 presnú vedomosť o priebehu hranice v teréne a tým pochybnosť o jej zakreslení, a to min. z tvaru (smeru) zakreslenej hranice (hranica šikmá, nesúbežná s jeho domom).Napriek tomu mapovú hranicu spochybnil až v roku 1998, kedy podal návrh na okresný úrad odbor katastrálny na začatie konania o určenie priebehu hranice a žiadal určiť hranicu na podklade geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963.

Navrhovateľ sa bránil voči zapísaniu hranice podľa výsledku THM tým, že o zisťovaní priebehu hranice v roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka Antónia N., čo ospravedlňoval tým, že v tom čase chodil do práce. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením uvedenej obrany navrhovateľa tak, ako ju vykonal okresný súd, keď skonštatoval, že toto nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod. Že sa bude vykonávať mapovanie bolo navrhovateľovi známe. Pri zachovaní bežnej opatrnosti najmä s prihliadnutím na preukázané predchádzajúce susedské spory o hranici by sa presvedčil o vykonanom miestnom šetrení a jeho výsledku. Z uvedených okolností vyplýva, že jeho presvedčenie o vlastníckom práve nemôže byť objektívne (z hľadiska bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať) ospravedlniteľné. Správne preto okresný súd jeho návrh zamietol.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Toto právo si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil preto mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania, ktorými sú odmena za zastupovanie advokátom a hotové výdavky advokáta (§ 137 O.s.p) za jeden úkon právnej služby, a to písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.11.2014, (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 61,87 (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a 8,04 Eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 69,91 Eur. Ich náhradu je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi odporcu. Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .