Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/17/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 6434/2, proti odporcovi: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, o ochranu vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 408,69 eur, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Dňa 27.01.2012 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporcu odstrániť z pozemku s parc. č. XXX o výmere XXXmX zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. E. všetky predmety tam sa nachádzajúce, predovšetkým škridlu, drevo, plech a zároveň zdržať sa užívania tohto pozemku. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho dcéry a jej manžela. Odporca je vlastníkom susedného pozemku s parc. č. XXX/X o výmere X.XXXmX. Hranica medzi pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX prebieha približne XXXcm od bočného múru rodinného domu so súpisným č. XX v prednej časti od verejnej cesty a zužuje sa na vzdialenosť približne 65cm na konci domu. S odporcom má dlhoročné susedské spory, nakoľko ten neuznáva hranicu medzi pozemkami a priestor medzi domom a jeho pozemkom považuje za svoj, užíva ho, umiestňuje na ňom rôzne predmety a bráni mu v užívaní jeho vlastníctva. Predmety, ktoré má na spornej časti pozemku počas dažďa odrážajú vodu na rodinný dom a pritom ho poškodzujú. Hranica medzi pozemkami vznikla na základe rozsudku Okresného súdu S. C. sp.zn. zo dňa 09.07.1963 v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a na základe geometrického plánu č. 458/62-207-920 vypracovaného P.. A.. V roku XXXX odporca proti nemu podal žalobu na určenie priebehu hranice susediacich pozemkov. Konanie bolo vedené na Okresnom súde R. pod sp.zn. , pričom v tomto konaní znalec P.. P. N. vyhotovil vytyčovací náčrt, na ktorom vyznačil hranicu medzi pozemkami. V znaleckom posudku č. X/XXXX potvrdil správnosť a použiteľnosť geometrického plánu č. XXX/XX- XXX-XXX a kovovými trubkami v prírode stabilizoval priebeh vlastníckej hranice. V roku 2006 podal žalobu na určenie priebehu hranice, pričom Okresný súd R. v konaní vedenom pod sp.zn. zo dňa 21.05.2007 jeho žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s odôvodnením, že hranica medzi pozemkami je určená a odporca užíva časť pozemku, ktorá mu nepatrí. Preto sa mal domáhať svojich nárokov žalobou o zdržanie sa užívania časti jeho pozemku. Odporca okrem toho, že má na tejto časti pozemku umiestnené rôzne veci, bráni mu aj v užívaní jeho pozemku, pretože vo dvore

má psa, ktorého sa bojí. Navrhovateľ si chcel pozemok aj oplotiť, avšak pre obštrukcie odporcu zatiaľ nebolo vydané stavebné povolenie.

Na základe návrhu navrhovateľa súd dňa 02.02.2012 vydal rozkaz na plnenie, ktorým uložil odporcovi splniť si povinnosť, ktorej sa navrhovateľ domáhal. Proti tomuto rozkazu na plnenie podal odporca dňa 20.02.2012 riadny odpor. V ňom uviedol, že hranica medzi pozemkami, tak ako ju uviedol navrhovateľ, neprebieha. Z výpovede P.. O. N., geodeta v konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. XXC/ XXXX/XXXX vyplýva, že v katastri nehnuteľností je evidovaná hranica medzi pozemkami tak, že podľa vytyčovacieho náčrtu P.. N. vedie z bodu XX-XXX do bodu XX-XX cez body XX-XXX, XX-XXX do bodu XX-X. Vo svojej výpovedi v konaní sp.zn. dňa 03.11.2005 svedok P.. N. pri objasňovaní svojho Záznamu merania zmien uvádza, že „Podľa súčasne existujúceho stavu v katastri nehnuteľností je hranica medzi parc.č. XXX a XXX/X vyznačená tak, že vedie z bodu XX do bodu XX-XXX a odtiaľ do bodu XX-XXX a XX-XXX.“ Aj z tohto podrobného merania zmien je zrejmé, že hranica pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX/X prebieha rovno pozdĺž domu so súpisným č. XX a nie tak, ako uvádza navrhovateľ. Z výpovede znalca P.. N. vyplýva, že bod XX-X do bodu XX-XX predstavuje vybetónovaný múrik oplotenia, bod XX-XX je vyznačený dreveným kolom a za týmto bodom pokračuje betónový múrik pre oplotenie F. N. v dĺžke X,XX m, ktoré končí pri rodinnom dome odporcu s tým, že medzi oplotením a domom je vzdialenosť X,XX m. V zápisnici z obhliadky zo dňa 08.04.2005 je ďalej uvedené, že bod XX-XX, vyznačený železnou tyčou, sa nachádza vo vzdialenosti 1,25 m od domu F. N.. Hranica medzi pozemkami prebieha 0,64 m od steny domu a ako je vo vytyčovacom náčrte zreteľne viditeľné, pokračuje v tejto vzdialenosti popri celom dome. Odporca preto užíva len svoj pozemok. V ďalšej časti odporu sa vyjadril k nevydanému stavebnému povoleniu na realizáciu oplotenia, pričom poprel tvrdenia navrhovateľa, že k vydaniu stavebného povolenia došlo pre jeho obštrukcie.

V ďalšom priebehu konania bolo súdom na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 12.06.2012 nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd odporcovi zakázal až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vybudovať akékoľvek stavby na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2

- zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Správa katastra P., Obec E., katastrálne územie E., v priestore do vzdialenosti 2 metrov od hranice s pozemkom registra C navrhovateľa parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Správou katastra P., obec E., katastrálne územie E..

Uznesením zo dňa 09.10.2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že navrhovateľ sa ním domáha rozsudku súdu, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť odstrániť z pozemku na parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. všetky predmety tam sa nachádzajúce, predovšetkým škridlu, drevo, plech, ďalej povinnosť zdržať sa užívania pozemku na parc.č. XXX o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E.. Zároveň sa ním domáha určenia, že navrhovateľ je vlastníkom časti pozemku o výmere 12 m2 na parc.č. XXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria registra "C", zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., ktorá tvorí novovytvorený pozemok vo výmere a tvare, vytvorenom geometrickým plánom súdom ustanoveným znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to na č.l. 6, 7, 8 informatívne výpisy z LV č. XXX, XXX a XXXX, na č.l. 9, XX fotodokumentácia, na č.l. XX rozhodnutie Okresného úradu v P. č.k. H X/XX zo dňa 21.10.1998, na č.l. 49 rozhodnutie Okresného úradu v P. č.k. H X/XX zo dňa 18.08.1999, na č.l. XX geometrický plán P.. P. Z. z XX.XX.XXXX, na č.l. XX rozsudok Okresného súdu S. C. sp.zn. XC/XX/XX, na č.l XX rozsudok Krajského súdu v C. C. sp.zn. , na č.l. 118 čestné prehlásenie Q. M., na č.l. 123 rozsudok Okresného súdu S. C. sp.zn. , na č.l. XXX rozsudok Krajského súdu v C. C. sp.zn. , fotky z prílohovej obálky predložené právnou zástupkyňou odporcu, z pripojeného spisu Okresného súdu R. sp.zn. rozsudok na č.l. 41, na č.l. 33 oznámenie Správy katastra P., z pripojeného spisu Okresného súdu R. sp.zn. na č.l. 96 darovacia zmluva, na č.l. XX uznesenie Okresného súdu v S. C. Čd 617/64, na č.l. 99 výpis z pozemkovej knihy vložka č. XXX, na č.l. XXX identifikácia parciel, na č.l. XXX geometrický plán P.. E. A., na č.l. XXX časť pozemkovej knihy, na č.l. XXX Znalecký posudok č. X/XXXX P.. P. N., na č.l. XXX až XXX zápisnica z pojednávania v časti výsluchu svedkov, na č.l. XXX zápisnica z pojednávania v časti výsluchu znalca.

Navrhovateľ v rámci jeho výsluchu uviedol, že na jeho pozemku s parc. č. XXX sa v súčasnosti nachádzajú škridle, drevo a plech. Ak hovorí o jeho pozemku, hovorí o pozemku, ktorý nezodpovedá súčasným hraniciam, tak ako sú zakreslené v evidencii nehnuteľností, teda v katastri. Vychádza z hraníc pozemku, ktoré sú podľa jeho názoru vlastníckymi hranicami. Nezhody, ktoré má s odporcom, sa začali približne v roku 1994, kedy sa odporca nasťahoval do obce E.. To, že odporca užíva časť jeho pozemku, mu vyplýva z nákresu, ktorý sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu S. C. sp.zn. . Hneď ako sa nasťahoval, začal mu odporca zasahovať do jeho pozemku. Mal tam pusteného psa, ktorý ho aj pohryzol. V skutočnosti zasahuje do jeho pozemku v rozsahu XX m2. Pozemok dostal darom od svojho otca darovacou zmluvou zo dňa 18.08.1964. Čo sa týka sporného pozemku, v jeho hraniciach s pozemkom odporcu, tieto pozemky oddeľovalo v minulosti drevené oplotenie, ktoré tam bolo od presne neznámeho času. Predmetný drevený plot odstránila matka odporcu pani Z., a to približne okolo roku 1970. Odstránili ho vraj preto, lebo bol schátraný. Po odstránení plotu hranica medzi pozemkami nebola zreteľná a pozemok obhospodaroval iba približne. Kosil na ňom burinu približne 3-krát ročne. Po drevenom plote, ktorý bol odstránený, nezostali žiadne stopy, preto sa pri užívaní svojho pozemku na hranici orientoval iba odhadom vychádzajúc z geometrického plánu. V tom čase medzi susedmi, teda medzi ním a rodičmi odporcu neboli spory ohľadne užívania pozemkov na hranici. Približne v roku 1965 začal stavať rodinný dom. Staval ho asi vo vzdialenosti 1,3 metra od dreveného oplotenia. Je to pomerne veľká vzdialenosť, avšak staval to tak ďaleko preto, aby mal dobrý prístup k domu a mohol dom lepšie udržiavať. Na túto okolnosť sa ho pýtal aj murár, ktorý staval dom, ktorému to bolo zvláštne. O tom, že sa medzi pozemkami zisťoval priebeh hranice v roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka. V tom čase vedel o zisťovaní hraníc, že sa robilo mapovanie, avšak nevedel o tom, že sa zisťuje hranica aj medzi nimi, chodil do práce. Možno tam boli, možno nie. Asi po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi, mu manželka povedala, že jej dali niečo podpísať. Neskôr mu však povedala, že to nepodpísala ona, že to nie je jej podpis. Múrik v predzáhradke si postavil na svojom pozemku po zrušení práva prechodu približne v roku 1971. Múrik postavil na svojom vlastnom pozemku asi 60 cm od hranice medzi pozemkami, a to kvôli tomu, aby nevstupoval na pozemok odporcu, resp. otca odporcu pri jeho údržbe. Múrik tam je ešte stále, nepohnutý a je postavený medzi bodmi 76-5 a 76-18 vytyčovacieho náčrtu z 19.05.2003 Ing. P. N. na strane 2 znaleckého posudku. To, že odporca zasahuje do jeho pozemku vyplýva aj z geometrického plánu z r. 1963 a aj zo zamerania z roku 1998. V inom súdnom konaní sa na miesto samé dostavil P.. N., ktorý bol pribratý do konania ako znalec za účelom vytýčenia hranice v teréne. Pri vytyčovaní hranice sa znalec vyjadril v tom zmysle, že sa musí odchýliť od geometrického plánu a urobiť kompromis, s čím on nesúhlasil. Preto súdny znalec prestal vytyčovať hranicu a z miesta odišiel. Pokiaľ ide o záznam zmien z podrobného merania z roku 1998, tento absolútne kopíruje geometrický plán z roku 1963. Celý znalecký posudok aj náčrt zmanipulovali na súde.

Odporca v rámci jeho výsluchu uviedol, že pozemok na parc. č. XXX/X, ktorého je vlastníkom získal darovaním od svojho otca približne v roku 1994. Na pozemku sa nachádzal rodičovský dom, v ktorom býval a vyrastal. Býval tam do roku 1984, kedy sa odsťahoval do obce E. Q.. Ohľadne hranice medzi pozemkami si pamätá to, že tam bol drevený plot, ktorý odstraňoval spolu so svojou mamou, nakoľko tento bol schátraný. Tento plot bol ich. Potom tam neumiestnili nič. V roku 1971, tak ako to uviedol navrhovateľ, si navrhovateľ na hraniciach pozemkov postavil betónový múrik v predzáhradke. Tento múr oddeľoval ich pozemky, pričom kopíruje plášť strechy. Pred postavením múrika tam bol vchod na ich pozemok zo spodnej strany pozemku navrhovateľa do dvora odporcu, resp. jeho rodičov. Tento vchod využívali jeho rodičia titulom zriadeného vecného bremena. Navrhovateľ obhospodaroval pozemok za svojim domom tak, že tam kosil trávu, resp. burinu od betónového múrika až na koniec dvora. Na ich časti takisto bola burina, ktorú kosili. Žiadne problémy v užívaní neboli. V minulosti hranice, ktoré sú zakreslené v katastri, nikdy neriešili, ani on, ani jeho otec. Pozemky sa kľudne užívali. Problémy začali, keď chcel v roku 1998 začať stavať na mieste vedľa pozemku navrhovateľa hospodársku budovu. V roku 1994, keď staval chalupu, tak mu navrhovateľ nič neoznamoval, žiadne metre štvorcové pozemku mu nechýbali. V stavebnom konaní ako vlastník susedného pozemku a účastník stavebného konania nenamietal hranicu pozemku. Urobil tak až pri stavbe spomínanej hospodárskej budovy. Keď bolo v roku 1978 v obci mapovanie, hranica sa vytvorila práve tak ako je plášť strechy, manželka navrhovateľa to podpísala, to znamená, že prejavili s takouto hranicou súhlas. V roku 2005 prebehol súdny spor medzi ním a navrhovateľom, kde súdni znalci určili, že hranica medzi pozemkami je určená hranicou plášťa strechy. Takto je to zaznačené aj v geodézii. O existencii geometrického plánu Ing. A. sa dozvedel až v súdnom konaní sp.zn. , ktoré bolo vedené na Okresnom súde R., v ktorom bol

navrhovateľom. Dovtedy netušil o existencii geometrického plánu. Navrhovateľ kosil trávu za svojim domom približne do vzdialenosti X,X metra od domu a pôvodný drevený plot sa nachádzal takisto vo vzdialenosti 0,5 metra od domu. Na časti pozemku, ktorú kosil navrhovateľ nechodili, pretože sa obávali toho, že by ich pokosil, pretože s bláznami sa jednať nedá. Navrhovateľa sa báli a považoval ho za blázna, pretože v roku 1965 napadol jeho babku, kvôli tomu, že navrhovateľ vstúpil na pozemok babky. Vždy boli arogantní a zle sa správali. V súčasnosti chce postaviť plot na mieste, kde stál pôvodne drevený plot.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že pokiaľ ide o súdne konanie z roku 1962, výsledkom bola reálna deľba a zriadenie vecného bremena v prospech právneho predchodcu odporcu. V tom čase navrhovateľ aj postavil múrik, ktorý však nestál na hranici, ale blízko nej tak, aby bolo zachované vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok navrhovateľa. Preto bol tento betónový múrik postavený približne 70 cm do vnútra pozemku navrhovateľa. Chybou bolo, že keď v roku 1968 bolo uvedené vecné bremeno zrušené, tak si navrhovateľ neposunul tento betónový múrik na hranicu pozemku. V každom prípade dnešná hranica medzi pozemkami nie je totožná s tou, ako bola v minulosti. Navrhovateľ neakceptuje čiastkový protokol č. 014, ktorý je prílohou č. 7 Znaleckého posudku č. X/XXXX, a teda ani zmenu vlastníckych hraníc na základe tohto protokolu, nakoľko pri vyšetrovaní prítomný osobne nebol. Manželka navrhovateľa mu uviedla, že podpis uvedený na protokole nie je jej podpis a takisto nemala oprávnenie zastupovať navrhovateľa pri tomto vyšetrovaní. Proti vôli navrhovateľa a bez jeho vedomia mu bolo v roku 1978 odňaté vlastnícke právo nezákonným spôsobom. Nemožno hovoriť o THM ako o akte zmeny vlastníckych práv, nakoľko toto mapovanie neriešilo úbytok ani prírastok vlastníckych práv, neriešila sa zmena vlastníckych vzťahov. Tomu zodpovedá aj následná séria sporov. V roku 1998 odporca akceptoval pôvodný priebeh hranice pred JUDr. N. D..

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že žalobný návrh je nedôvodný. Navrhovateľ nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Celá žaloba je nehospodárna. Hranica medzi spornými pozemkami je určená, pričom zakreslená je od roku 1978, a takto sa užíva dodnes. Vzhľadom na to, že v minulosti prebiehali viaceré konania súvisiace s nezhodami ohľadne hranice medzi pozemkami, všetky rozhodujúce skutočnosti sa nachádzajú v pripojených spisoch. Po riadnom vyšetrení v roku 1978 prebiehalo reklamačné konanie, kde navrhovateľ mohol reklamovať výsledky tohto vyšetrenia, pričom tak neurobil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, ktorý následne na základe citovaných ustanovení právnych predpisov právne posúdil.

Podľa § 3 ods.1, ods.2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), ďalej len „“, pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

Podľa § 70 ods.2 Katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa § 71 ods.1 Katastrálneho zákona záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.

Podľa § 1 ods.1 Občianskeho zákonníka úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 4 ods.1 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Podľa § 119 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 3 zák.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ďalej len „zákon o evidencii nehnuteľností“ evidenciu nehnuteľností zakladajú, vedú a udržujú v súlade so skutočným stavom orgány Ústrednej správy geodézie a kartografie zriadené v okresoch (ďalej len "orgány geodézie").

Podľa § 4 ods.1 zákona o evidencii nehnuteľností, evidenciu nehnuteľností udržujú orgány geodézie v súlade so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania, a za súčinnosti orgánov, organizácií a občanov, ktorých sa týka.

Podľa § 5 ods.2 zákona o evidencii nehnuteľností orgán geodézie opraví zápis, ktorý nebol vykonaný v súlade s predloženými dokladmi alebo výsledkami vyšetrenia. Pri zápise právnych vzťahov môže orgán geodézie opraviť iné nesprávnosti len na základe právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánov a organizácií uvedených v § 4 ods. 2.

Podľa § 7 ods.1 zákona o evidencii nehnuteľností vlastníci, organizácie spravujúce národný majetok a užívatelia nehnuteľností sú povinní na zabezpečenie stáleho súladu zápisov v evidencii nehnuteľností so skutočným stavom: a) hlásiť do 15 dní príslušnému miestnemu národnému výboru každú zmenu užívateľa, druhu pozemku (kultúry), spôsobu užívania a hraníc pozemkov; b) na vyzvanie orgánov geodézie predložiť podklady potrebné pre vykonanie zápisu; c) na vyzvanie orgánov geodézie trvale a určeným spôsobom označiť na svoj náklad nesporné hranice svojich pozemkov.

Podľa § 9 ods.1, ods.2 zákona o evidencii nehnuteľností kto osvedčí oprávnený záujem, môže, pokiaľ tomu nebráni záujem spoločnosti, nazerať do evidencie nehnuteľností a robiť si z nej náčrty, odpisy alebo výpisy. Orgány geodézie vydávajú na žiadosť orgánom, organizáciám a osobám uvedeným v odseku 1 kópie, odpisy alebo výpisy z evidencie nehnuteľností.

Podstata sporu medzi navrhovateľom a odporcom spočíva v ich rozdielnych názoroch na priebeh hranice medzi susednými pozemkami, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve. Ide o pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území E., a to pozemok na parc. č. XXX/X vo vlastníctve odporcu a pozemok na parc. č. XXX (pôvodne XX/X) vo vlastníctve navrhovateľa. Tento spor trvá už dlhšie obdobie, a to približne od roku XXXX, resp. XXXX. Medzi účastníkmi prebehlo už viacero súdnych sporov, a to dve konania o určenie hranice pozemkov, ktoré boli vedené na Okresnom súde R. pod sp.zn. (na základe návrhu odporcu) a pod sp.zn. (na základe návrhu navrhovateľa). Konanie vedené pod sp.zn. bolo zastavené pre späťvzatie návrhu so súhlasom odporcu a konanie vedené pod sp.zn. bolo skončené tak, že súd návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hranice medzi pozemkami.

V tomto konaní sa navrhovateľ domáha tzv. určovacou žalobou určenia, že je vlastníkom spornej časti pozemku (časti pozemku evidovaného vlastníka v katastri nehnuteľností - odporcu) o výmere XX m2 na parc.č. XXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria registra "C", zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., ktorá tvorí novovytvorený pozemok vo výmere a tvare, vytvorenom geometrickým plánom súdom ustanoveným znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Takisto sa voči odporcovi domáha aj ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. XXX o výmere XXX m2, a to tzv. negatórnou žalobou (o zdržanie sa neoprávneného zásahu do práva na nerušené užívanie vlastnenej veci). Ochranu požaduje jednak odstránením vecí odporcu z tohto pozemku a jednak uložením povinnosti zdržať sa užívania tohto pozemku.

Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Návrh v časti, ktorou sa navrhovateľa domáhal uloženia povinnosti odporcu odstrániť z pozemku na parc. č. XXX o výmere XXX m2 hnuteľné veci bolo potrebné zamietnuť len zo samotnej skutočnosti, že na tomto pozemku sa žiadne veci odporcu nenachádzajú. Zo samotného tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že ak hovorí o jeho pozemku, teda o pozemku na parc. č. XXX, hovorí o pozemku, ktorý nezodpovedá súčasným hraniciam, tak ako sú zakreslené v evidencii nehnuteľností, teda v katastri. Vychádza z hraníc pozemku, ktoré sú podľa jeho názoru vlastníckymi hranicami. Takúto povinnosť odporca nemôže splniť, a súd nemôže rozhodnúť o splnení takejto povinnosti, pretože tieto predmety sa nachádzajú na pozemku na parc.č. XXX/X, a to v časti, ktorá má patriť navrhovateľovi, pričom ide o pozemok, ktorý má byť geometrickým plánom oddelený od pozemku na parc.č. XXX/X. Teda nenachádzajú sa na pozemku na parc. č. XXX o výmere XXX m2. Preto ak sa navrhovateľ chcel domáhať odstránenia týchto vecí, bolo potrebné žalobný návrh prispôsobiť tejto skutočnosti.

Ohľadne časti návrhu týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k časti pozemku na parc.č. XXX/X sa súd v prvom rade zaoberal tým, či navrhovateľ je vlastníkom časti pozemku o výmere 1X m2 na parc.č. XXX/X o celkovej výmere X.XXX m2, ktorej evidovaným vlastníkom je odporca. V tejto súvislosti súd uvádza, že skutočnosť, či evidovaná nehnuteľnosť patrí do niečieho vlastníctva, nie je závislá od zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nakoľko podľa § 70 ods.2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to okrem iných aj údaje o právach k nehnuteľnostiam a geometrické určenie nehnuteľnosti, sú hodnoverné a záväzné, iba ak sa nepreukáže opak. V danom prípade ide nielen o spornosť vlastníctva určitého pozemku, ale vzhľadom k skutkovým okolnostiam, aj o spornosť geometrického určenia pozemku na parc.č. XXX/X, teda hraníc tohto pozemku, vo vzťahu k susednému pozemku na parc.č. XXX. Rozhodnutie štátneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol sám riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti, alebo sa odchýliť od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Od tohto záveru, resp. právnej skutočnosti vyplývajúcej zo zákona, nakoniec odvodzuje svoj návrh aj navrhovateľ. Preto je na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal opak, teda to, že odporca nie je vlastníkom časti predmetnej nehnuteľnosti (tak ako to vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností), a že je ním práve navrhovateľ.

Na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať určenia vlastníckeho práva je potrebné podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku, aby existoval na takomto určení právny záujem. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Preto sa súd akou prvou otázkou zaoberal existenciou právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného

právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Po posúdení žalobného návrhu, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, súd konštatuje, že navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu vydaný na základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi konania, ktorý prebieha už dlhšie časové obdobie, ba dokonca možno uzavrieť, že vzťahy medzi nimi sú značne vyhrotené. V minulosti došlo už aj k slovnému a fyzickému napadnutiu, pričom nezhody sa prejavujú aj vo vzťahu k členom rodiny účastníkov konania. Preto sa súd zaoberal aj vecnou stránkou žaloby.

Podstatou tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vlastníkom predmetnej časti pozemku je teda to, že v katastri nehnuteľností nie je zakreslená a zapísaná hranica pozemkov podľa geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX, ktorým na základe rozsudku Okresného súdu S. C. zo dňa 09.07.1963 vznikol pozemok na parc. č. XX/X a de facto aj hranica medzi ním a pozemkom na parc. č. XX. Z pozemku na parc. č. XX/X vznikol súčasný pozemok na parc. č. XXX. S. č. XXX je identická s parcelou č. XX/ X. Z pozemku na parc. č. XX vznikol pôvodne pozemok na parc. č. XXX, z ktorého neskôr vznikol jeho rozdelením súčasný pozemok na parc. č. XXX/X, a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 12.12.1997.

Z výsluchov oboch účastníkov konania bolo zistené, že hranica medzi pozemkami začala byť sporná približne po roku XXXX, teda po tom, čo sa odporca nasťahoval do obce E., resp. v roku XXXX, kedy si chcel odporca vybudovať na svojom pozemku hospodársku budovu. Pri stavbe domu odporcu navrhovateľ ako účastník stavebného konania priebeh hranice nenamietal. V dávnejšej minulosti tieto pozemky oddeľovalo drevené oplotenie, ktoré tam bolo od presne neznámeho času. Predmetný drevený plot odstránila matka odporcu pani Z., a to približne okolo roku XXXX, lebo bol schátraný. Po odstránení plotu hranica medzi pozemkami po celej dĺžke nebola zreteľná a pozemok za domom navrhovateľ obhospodaroval iba približne. Kosil na ňom burinu približne 3-krát ročne. Po drevenom plote nezostali žiadne stopy, preto sa navrhovateľ pri užívaní svojho pozemku na hranici orientoval iba odhadom vychádzajúc z geometrického plánu. Neskôr v roku 1998 boli na hranici medzi pozemkami umiestnené do zeme kovové rúrky, ktoré tam umiestnil geodet Ing. N..

Ako je uvedené vyššie, v konaní je navrhovateľ zaťažený tým, aby preukázal to, že odporca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a že je ním práve navrhovateľ. Navrhovateľ na preukázanie tejto skutočnosti uviedol, že hranica medzi pozemkami vznikla na základe rozsudku Okresného súdu S. C. sp.zn. zo dňa 09.07.1963 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a na základe geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX Ing. E. A.. V inom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde R. pod sp.zn. , znalec Ing. P. N. vyhotovil vytyčovací náčrt, na ktorom vyznačil hranicu medzi pozemkami, v znaleckom posudku č. X/XXXX, potvrdil správnosť a použiteľnosť geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX a kovovými trubkami v prírode stabilizoval priebeh vlastníckej hranice.

Súd preto preskúmal uvedené tvrdenia navrhovateľa a zameral sa na zistenie, či v katastri evidovaná vlastnícka hranica (tzv. mapová hranica) zodpovedá skutočnej hranici (tzv. užívacej hranici) predmetných pozemkov. To, že tomu tak je, podľa názoru súdu vyplýva jednak z viacerých skutočnosti, ktoré v rámci svojho výsluchu uviedol samotný navrhovateľ ako aj z iných objektívnych skutočností.

Ako prvá bola určená hranica medzi pozemkami geometrickým plánom P.. E. A. z roku XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného súdnym znalcom P.. P. N. v konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. . Tento znalec uviedol, že skutočnú garanciu súhlasu právnych predchodcov účastníkov tohto konania s priebehom hranice medzi pozemkami, je možné brať iba z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania, z roku XXXX, kde došlo k vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu č. XX U. Z. (starý otec odporcu) a B. Z. (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX N. B., manželka navrhovateľa. Po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní prebiehalo reklamačné konanie, ku ktorému sa mohli vyjadriť všetci vlastníci. Všetky pripomienky, námietky a návrhy, pokiaľ boli oprávnené sa zaznamenali a následne sa štátne mapové dielo zapísalo do evidencie nehnuteľností a v takomto stave je zápis mapovej hranice doposiaľ. V roku 1997 bol vypracovaný

geometrický plán č. XXXXXXX-XXX/XX zo dňa 12.12.1997 geodetom P.. Z., ktorý presne zohľadňuje súčasný stav.

Z geometrického plánu vyhotoveného P.. P. Z. dňa 12.12.1997 pod č. XXXXXXXX-XXX/XX v k. ú. E. súd zistil, že bol vyhotovený za účelom zamerania domu k vydaniu kolaudačného rozhodnutia a došlo ním k rozdeleniu pôvodného pozemku na parc. č. XXX na pozemky na parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2 a parc. č. XXX/X o výmere XX m2.

Z geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného P.. E. A., zamestnancom W. geodézie a kartografie pre kraj stredoslovenský v k.ú. E. súd zistil, že bol vyhotovený pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX vložka č. XXX k.ú. E. vedeného na Okresnom súde S. C. pod sp.zn. . Neurčoval prioritne hranicu medzi spornými parcelami.

Okresný súd S. C. v konaní vedenom pod sp.zn. rozsudkom č.k. -29 zo dňa 22.09.1970 zrušil na návrh navrhovateľa právo priechodu zriadeného pre U. Z., B. Z., B. Z. (právnych predchodcov odporcu) cez pozemok na parc.č. XX/X v k.ú. E. a uložil im povinnosť odstrániť drevený plot. Citovaný rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v C. C. č.k. -47 zo dňa 21.04.1971 potvrdený v časti zrušenia práva prechodu a zrušený v časti povinnosti odstrániť plot.

Z obsahu výpovede súdneho znalca P.. P. N. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. súd zistil, že k zameraniu spornej parcely č. XXX v k.ú. E. došlo po prvýkrát v roku lXXX geometrickým plánom č. z. XXX/XX-XXX-XXX P.. A., ktorý slúžil k vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX, z ktorej bola parc. č. XXX vytvorená a neslúžil na zameranie parc. č. XXl/l, ktorá vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. Xl. Geodet pri vypracovaní tohto geometrického plánu vychádzal z tzv. krokárských máp, ktoré sú veľmi nepresné a pre zameranie parc. č. XX si musel stanoviť pomocný, vykonštruovaný bod lXX, ktorý už v tom čase bol situovaný v existujúcej ceste a nemal oporu vo vlastníckych vzťahoch účastníkov. V tomto geometrickom pláne geodet vyznačil oplotenie určenými bodmi G, C, D, B a tento geometrický plán bol vytvorený bez účasti právnych predchodcov odporcu a len predĺžil spojnicu bodov G, D do bodu A, bez toho, aby sa spýtal právnych predchodcov odporcu, či ide o správne riešenie. V danom prípade preto neexistovala garancia, že spojnica bodu G do bodu A bola riadne vyšetrenou hranicou medzi pozemkami. Vecné bremeno bolo zrušené súdom a vyznačený múrik predzáhradky žalobcu musel existovať už v roku XXXX, lebo ho znalec zakreslil.

V konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. Krajský súd v R. ako odvolací súd po vykonaní pojednávania v odvolacom konaní a po preskúmaní rozsudku vydaného v uvedenom konaní konštatoval, že určenie priebehu hranice pozemkov je aktuálne vtedy, ak pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala neurčitou a treba ju rekonštruovať. Bude to aj vtedy, ak sa vlastníci susediacich pozemkov domnievajú, že im sporná časť patrí, a to z rôznych dôvodov - môže ísť o vydržaciu hranicu, ktorá môže prebiehať inak ako je v mapových podkladoch. Záver súdu prvého stupňa o tom, že hranica pozemkov nebola určená je nesprávny. Existovala hranica mapová, ktorá mohla byť z rôznych dôvodov zmazaná a je potrebná jej rekonštrukcia alebo medzi pozemkami účastníkov sa vytvorila užívacia hranica, ktorá mohla vzniknúť vydržaním. Užívacia hranica sa ustáli podľa zisteného skutkového stavu na základe navrhnutých dôkazov.

Pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tým, kto nie je evidovaný ako jej vlastník (teda v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností) a užíva takúto nehnuteľnosť je nevyhnutné, aby bol vo svojom presvedčení, že užíva vlastnú nehnuteľnosť, dobromyseľný v tom, že ju užíva ako svoju vlastnú. Toto jeho presvedčenie je tak v rozpore s aktuálnym stavom. Takéto presvedčenie je založené na omyle, pričom pre dobromyseľnosť takejto držby je nevyhnutné, aby tento omyl bol ospravedlniteľný, a to objektívne, nielen na základe subjektívnych dôvodov a presvedčenia držiteľa nehnuteľnosti. Súčasná mapová hranica medzi predmetnými pozemkami vznikla po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania, teda po vykonaní miestneho vyšetrovania vlastníckych hraníc dňa 08.11.1978.

Skutočnosť, ktorú uviedol vo svojom výsluchu navrhovateľ, a to, že o zisťovaní priebehu hranice v roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka nemôže byť na jeho

prospech a naopak na ťarchu odporcu. Ak ide o tak zásadnú vec, akou je zisťovania priebehu hranice, mala manželka navrhovateľa informovať o tejto skutočnosti navrhovateľa včas. Navyše navrhovateľ uviedol, že vedel, že v tom čase sa robilo mapovanie, avšak nevedel o tom, že sa zisťuje hranica aj medzi nimi. Svoju nevedomosť ospravedlňoval tým, že v tom čase chodil do práce. Súd k tomuto dôvodu nevedomosti navrhovateľa uvádza, že toto nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko do práce s veľkou pravdepodobnosťou chodievali aj ostatní dotknutí vlastníci. Ak by toto mal byť dôvod pre ignoráciu, resp. zmarenie výsledkov miestneho vyšetrovania, mapovanie by nikdy reálne nemohlo prebehnúť a nemohlo sa riadne ukončiť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že manželka mu povedala, že jej dali niečo podpísať až po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi. Toto konanie navrhovateľa, resp. jeho manželky je možné považovať za konanie postrádajúce starostlivosť riadneho hospodára. Domáhať sa ochrany práv, odvodených od takéhoto konania, bez ich riadneho a presvedčivého preukázania je v rozpore s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd konštatuje, že o dobromyseľnosti navrhovateľa, teda o tom, že mu patrí predmetná nehnuteľnosť nemožno od uvedeného mapovania uvažovať. Z dôvodov uvedených vyššie má súd za to, že navrhovateľ tak nekonal v ospravedlniteľnom omyle.

Ak právny zástupca navrhovateľa namietal na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 to, že manželka navrhovateľa mu uviedla, že podpis na protokole nie je jej, tak toto tvrdenie je vyvrátené výpoveďou samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že asi po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi, mu manželka povedala, že jej dali niečo podpísať. Len neskôr mu mala povedať, že to nepodpísala ona, že to nie je jej podpis. Teda samotná B. N. mu mala uviesť, že protokol podpísala. Podľa názoru súdu sa splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa nevyžadovalo, pretože na miestnom vyšetrovaní mohli byť prítomní a vlastníkov zastupovať aj užívatelia pozemkov a budov.

Aj keď THM je možné považovať za nepresné, je potrebné vziať do úvahy, že na základe neho bežne dochádzalo k zápisu vlastníckych práv k pozemkom. Pritom je významné, že v prípade spornosti nebolo možné tieto práva zapísať. Dotknutí vlastníci pozemkov mali možnosť namietať výsledky miestneho vyšetrenia.

K záveru o absencii dobromyseľnosti navrhovateľa vedie súd aj tá skutočnosť, že je nepravdepodobné, aby stavebník, navrhovateľ, postavil dom ináč ako rovnobežne s hranicou pozemku na ktorom dom stojí, a ktorý susedí so susedným pozemkom. Takáto prax nie je bežná, ani rozumne a presvedčivo odôvodniteľná.

Z. v predzáhradke si navrhovateľ postavil na svojom pozemku po zrušení práva prechodu zriadeného v prospech právnych predchodcov odporcu približne v roku 1971. Podľa názoru súdu je v rozpore s racionálnym správaním sa (v prípade, že bežným účelom múrika je oddelenie, ohraničenie pozemku od susedného pozemku), ak si navrhovateľ postavil múrik vo vnútri svojho vlastného pozemku (asi 60 cm od hranice medzi pozemkami, kvôli tomu, aby nevstupoval na pozemok odporcu, resp. otca odporcu pri jeho údržbe). Takéto uvažovanie postráda bežnú logiku riadneho hospodára. Preto aj túto skutočnosť považuje súd za dôkaz o tom, že užívacia hranica medzi pozemkami (nesporná približne až do roku 1996) viedla po priamke, na ktorej bol múrik postavený, kopírujúc plášť strechy domu na pozemku navrhovateľa. Za obdobné správanie, ktoré sa vymyká bežnému a účelnému uvažovaniu, je aj postavenie rodinného domu v roku 1965, vo vzdialenosti 1,3 metra od dreveného oplotenia, aby mal navrhovateľ dobrý prístup k domu a mohol dom lepšie udržiavať. Samotný navrhovateľ uviedol, že na túto okolnosť sa ho pýtal aj murár, ktorý staval dom, ktorému to bolo zvláštne. Z tejto skutočnosti (rovnako ako aj z výpovedí svedkov v konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. ) súd vyvodzuje, že tvrdenie odporcu, že drevený plot stál na mieste, ktoré zodpovedá približne 0,5 m od steny domu, sa javí vierohodnejšie. Je nepravdepodobné, s ohľadom na prezumpciu racionálneho správania sa stavebníka, aby postavil dom nie rovnobežne s hranicou pozemku, ale tak, že sa pozemok pri dome zužuje. Dom je pritom postavený tak, že jeho bočná stena kopíruje existujúcu mapovú hranicu. Táto skutočnosť teda takisto nasvedčuje tomu, že mapová hranica je aj užívacou hranicou.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ak bol v minulosti navrhovateľ presvedčený o tom, že mu sporná časť pozemku patrí, a toto jeho presvedčenie bolo v rozpore s katastrom, resp. evidenciou nehnuteľností, mohol sa svojho vlastníckeho práva domáhať skôr. Ak nevedel o existencii mapovej hranice, ktorá nezodpovedala jeho presvedčeniu o hranici medzi pozemkami, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu si nenechal svoj pozemok oplotiť po celej dĺžke, ale múr si vybudoval iba v predzáhradke. Naproti

tomu, navrhovateľ nemusel vedieť (nakoľko mapová hranica medzi spornými pozemkami je určená na základe THM), a ani nevedel o existencii geometrického plánu č. 458/62-207-920 Ing. E. A. zo dňa 12.04.1963, ktorý bol vyhotovený pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX vložka č. XXX.

Podľa názoru súdu je zarážajúce, že navrhovateľ akceptuje geometrický plán z roku XXXX, ale neakceptuje výsledky mapovania, resp. miestneho vyšetrovania, proti ktorým nepodal žiadne námietky, pričom výsledky tohto mapovania sú od roku 1979 premietnuté do katastrálneho operátu a sú jeho súčasťou. Na miestnom vyšetrení sa zistila vlastnícka hranica a protokol podpísala manželka odporcu, ktorá takisto užívala predmetný pozemok. Pritom treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že geometrický plán č. XXX/XX-XXX-XXX slúžil prioritne na účely rozdelenia pôvodného pozemku parc.č. XX pri zrušení a vyporiadaní jeho podielového spoluvlastníctva (v rámci vyporiadania vzťahov v rodine N.). Predmetom jeho záujmu nebolo určovať presnú hranicu so susednými pozemkami.

Súd nezisťoval okolnosti vzniku vlastníckeho práva odporcu k predmetnému pozemku (vrátane spornej časti) nakoľko v konaní je rozhodujúce preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Odporca preukazuje svoje vlastnícke právo výpisom z listu vlastníctva k tomuto pozemku. Avšak len na základe oboma účastníkmi uvedených skutočností je dôvodné predpokladať, že odporca, resp. jeho právny predchodca dobromyseľne užíval (kosil trávu, resp. burinu) celý pozemok na parc.č. XXX/X aspoň od roku XXXX nepretržite až do roku XXXX, vychádzajúc minimálne z platných údajov katastra nehnuteľností. Samotný navrhovateľ uviedol, že po odstránení dreveného plotu (približne v roku XXXX) hranica medzi pozemkami nebola zreteľná a pozemok obhospodaroval iba približne, orientoval sa iba odhadom, vychádzajúc z geometrického plánu. Teda sám navrhovateľ nevedel kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami, čo takisto nenasvedčuje jeho dobromyseľnosti o tom, že časť pozemku mu patrí. Pritom súd opätovne zdôrazňuje, že pri posúdení toho, či držiteľ je v dobrej viere, je potrebné vždy hodnotiť túto skutočnosť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia držiteľa. Je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú od neho možno očakávať s ohľadom na okolnosti prípadu, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý navrhovateľom, a to ustanovenie znalca v odbore geodézia a kartografia za účelom podania znaleckého posudku, ktorým by rekonštruoval hranicu medzi spornými pozemkami na základe geometrického plánu P.. E. A. z roku XXXX, pretože táto skutočnosť nemôže privodiť iné rozhodnutie vo veci samej. Takisto súd nevykonal navrhovateľom navrhovaný dôkaz, a to zaobstaranie všetkej dokumentácie týkajúcej sa vyšetrovania, ktoré je zachytené v čiastkovom protokole č. XXX, najmä pozvánok na miestne vyšetrovanie, toho aké poučenia boli dané prítomným a grafický výstup z tohto vyšetrovania, rešpektujúc tak zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že došlo k riadnemu ustáleniu priebehu hranice pri THM súd zistil zo znaleckého posudku č. 2/2003 P.. P. N., ktorého prílohou je aj čiastkový protokol č. XXX spolu so zápisnicou o miestnom vyšetrovaní a podpismi dotknutých osôb, preukazujúcimi prevzatie pozvánky a prítomnosť pri miestnom vyšetrovaní. Preskúmavanie správnosti vykonania miestneho vyšetrovania a jeho záverov (vrátane toho aké poučenie bolo dané v roku XXXX dotknutým vlastníkom a užívateľom pozemkov) po tom, čo proti jeho správnosti navrhovateľ doteraz (odvtedy uplynulo takmer XX rokov) nenamietal, je zjavne účelové. Súd navyše nie je zrejmé aký grafický výstup významný pre úspešnosť navrhovateľa mal byť zisťovaný, nakoľko grafickým výstupom z THM je terajší operát katastra, ako to uviedol v znaleckom posudku č. 2/2003 P.. P. N..

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v konaní plne úspešný, pretože súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporcovi tak patrí plná náhrada účelných trov konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa

názoru súdu nie sú dané. Účelné trovy konania odporcu pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Odporca, resp. jeho právna zástupkyňa si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a to podaním zo dňa 19.09.2014. Tieto pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 08.02.2012, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor proti rozkazu na plnenie zo dňa 15.02.2012, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie vo veci zo dňa 02.09.2014, účasť na pojednávaniach dňa 27.09.2012, dňa 15.07.2014 a dňa 18.09.2014.

Súd nepriznal odporcovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia právo na náhradu odmeny za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie vo veci zo dňa 14.07.2014, pretože tento úkon právnej služby nebol vykonaný účelne. Toto písomné vyjadrenie doručila právna zástupkyňa odporcu súdu a právnemu zástupcovi navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 15.07.2014, a to až na jeho záver. Ak bola právna zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní, nebolo účelné, aby toto podanie urobila písomne, nakoľko toto vyjadrenie mohla predniesť na samotnom pojednávaní.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnej zástupkyni odporcu podľa § 11 ods.1 písm.a/, § 13a ods.1 písm. c/, d/, resp. § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 1/13 z výpočtového základu. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože v konaní o určenie a o ochranu vlastníckeho práva nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Ku každému z vyššie uvedených úkonov právnych služieb jej patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2012 bol vo výške 763 a v roku 2014 vo výške 804 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 408,69 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania zo zákona na účet právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.