Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoPr-2-2022.pdf
PDF · 149.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu C. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y., L. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Košice, Bajzova 2, proti žalovanému SHARKS, spol. s r. o., Michalovce, Námestie osloboditeľov 1, IČO: 31 695 299, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Szárszoiho, Michalovce, Štefánikova 8, IČO: 47 236 183, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 39Cpr/4/2016-242 z 19.7.2021, Okresného súdu Košice II
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým, v poradí druhým rozsudkom I. určil, že záväzok žalobcu z notárskej zápisnice N 180/2016, NZ 26343/2016 z 26.07.2016 vo výške 50 000 eur nevznikol a žalobca nie je povinný plniť z uvedenej notárskej zápisnice, ktorá nie je exekučným titulom, II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v plnom rozsahu a III. žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2.1.Súd takto rozhodol v poradí druhým rozsudkom o návrhu žalobcu zo 17.10.2016, ktorým sa pôvodne domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti právneho úkonu a to vyhlásenia žalobcu v Notárskej zápisnici N 180/2016, Nz 26343/2016, z 26.7.2016, ktorú uzavrel ako zamestnanec žalovaného titulom záväzku, vyplývajúceho z dohody o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 178 Zákonníka práce, s odkazom na § 37, § 38, § 39 OZ, § 41, ods. 2, písm. c/ Exekučného poriadku. 2.2.Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom z 18.10.2019 č. k. 49Cpr/4/16-92, ktorým určil, že vyhlásenie v notárskej zápisnici č. N 180/2016, Nz 26343/2016 z 26.7.2016 je neplatné a nie je spôsobilé byť exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému. 2.3.V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že dohoda o hmotnej zodpovednosti nie je platná a z opísaných skutočností žalobca podpísal predmetnú zmluvu pod tlakom, v rýchlosti bez možností sa s niekým iným poradiť, čo dosvedčujú ďalšie kroky prostredníctvom jeho právneho zástupcu a tak isto zo spísania jeho listiny. 2.4.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. 2.5.Krajský súd v Košiciach po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že všetky odvolacie dôvody sú dané, preto uznesením sp. zn. 5CoPr/9/2019 z 8.1.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti
má povahu verejnej listiny a osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, tzv. prezumpcia správnosti. Ďalej konštatoval, že vyhlásenie povinnej osoby obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktoré vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (exekučným titulom). Toto vyhlásenie povinnej osoby nemá samo o osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. Ďalej poukázal na to, že otázkou naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd, čo v praxi znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/63/2009 z 25.10.2010. Ďalej poukázal na to, že nie je zrejmé na základe akých skutkových okolností súd dospel k záveru, že vyhlásenie žalobcu v notárskej zápisnici je neplatné, a že žalobca tento úkon nevykonal slobodne, vážne, či tento úkon obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom, či nebol urobený v predpísanej forme, resp. či bol vykonaný v tiesni. 2.5.Žalobca písomným podaním zo 7.10.2020 zmenil žalobu a žiadal, aby súd určil, že záväzok žalobcu z Notárskej zápisnice N180/2016, NZ26343/2016 z 26.7.2016 vo výške 50 000 € nevznikol a žalobca nie je povinný platiť z uvedenej Notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je exekučným titulom a súčasne žiadal priznať trovy konania. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo 16.11.2020 tak, že zmenu žaloby pripustil. 2.6.Podľa žalobcu určovacia žaloba je jediným prostriedkom nápravy vzniknutého stavu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že bez ustálenia neexistencie, resp. existencie záväzku vzniknutého na podklade notárskej zápisnice je jeho právne postavenie neisté, keďže notárska zápisnica predstavuje exekučný titul, na základe ktorého súdny exekútor vykonáva exekúciu. Byt žalobcu ide do dražby, prichádza o všetky peniaze, lebo všetko čo zarába ide exekútorovi. Žalobcovi neostáva na živobytie. Iba určenie neexistencie záväzku vzniknutého na podklade notárskej zápisnice, by potom malo za následok neprípustnosť exekúcie a teda rozhodnutím súdu by sa definitívne vyriešila otázka neistoty v právnom vzťahu medzi ním ako žalobcom v postavení dlžníka a žalovaným ako veriteľom. Žalobca tvrdí, že bol k podpisu vyhlásenia v notárskej zápisnici donútený, toto vyhlásenie nevychádza zo slobodnej a vážnej vôle. Už len samotná skutočnosť, že s kolegyňou museli odovzdať mobilné telefóny ako aj to, že žalovaný s bratom kričali a vyhrážali sa kolegyni, aby proti nemu svedčila, v ňom vzbudzovalo veľké emočné vypätie a stres. V tom čase žalobca nemal telefón, nemohol utiecť, nevedel čo má robiť. Nad ním stál brat žalovaného s tyčou a do toho na neho kričal žalovaný. Celý obsah notárskej zápisnice bol pripravený a nadiktovaný žalovaným. Od počiatku, kedy ho žalovaný s bratom ponechali v miestnosti, až do podpísania notárskej zápisnice, nemal žiadny časový priestor a ani nestihol si uvedomiť, čo sa vlastne stalo, nakoľko bol pri ňom po celý čas žalovaný a udržiaval ho v permanentnom strese a napätí. Po celý čas mu zdôrazňoval, že musí podpísať vyhlásenie, inak dopadne zle. Žalobca v žiadnom prípade nechcel vyvolať následky, ktoré sa s vyhlásením uvedeným v notárskej zápisnici spájajú. Takto urobený úkon nespĺňa náležitosti v zmysle § 37 ods.1 OZ. Poukázal na to, že vyhlásenie sa vzťahuje na škodu, ku ktorej malo dôjsť 24.7.2016, kedy žalobca nebol v práci, pričom žalovaný vo výpovedi sám uviedol, že k zisteniu o škode dospel až 26.7.2016. Poukázal na to, že mal neplatne uzatvorenú Dohodu o hmotnej zodpovednosti, lebo táto zanikla 2.12.2010. 2.7.Súd konštatoval, že vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako pracovník a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili 2.10.2010 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej žalobca od 3.10.2010 pracoval v zariadení prijímanie stávok od zákazníkov, dodržiavanie poriadku a čistoty na prevádzke. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 2.12.2011 s miestnom výkonu práce Michalovce a zanikol uplynutím dohodnutej doby. 2.12.2010 sporové uzatvorili Dohodu o hmotnej zodpovednosti na HIM, DHIM pokladničná hotovosť hodnoty vo výške VHP a EMR, ktoré sa nachádzajú v kaviarni ROULETTE CLUB LAGÚNA, CMP2 Michalovce, ktoré boli zamestnancovi inventárne odovzdané 3.12.2010. Následne žalobca uzatvoril viacero pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce striedavo so žalovaným a spoločnosťou MIGASTRO, s. r. o., Michalovce, Námestie osloboditeľov. Tieto dohody boli ukončené buď uplynutím času alebo dohodou. Poslednou pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným bola pracovná zmluva z 29.4.2016. Sporové strany si v nej dohodli nástup do práce od 1.5.2016, druh práce stály dozor herne, miesto výkonu práce Michalovce, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Ďalej súd zistil, že žalobca 26.7.2016 na notárskom úrade JUDr. Ladislava Leheňa ako povinná osoba vyhlásil, že k 24.7.2016 spôsobil svojmu zamestnávateľovi škodu v celkovej výške 50.000 Eur. Táto suma predstavuje chýbajúcu čiastku v pokladni zamestnávateľa v prevádzke herňa Roulette Club Lagúna, Centrálny mestský park Michalovce a vyhlásil, že nesie priamu zodpovednosť za tento vzniknutý schodok. Žalobca ako dlžník v súlade s § 558 OZ písomne vyhlásil, že uhradí škodu a zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, ktorý trvá a nie je premlčaný
spoločnosti SHARKS, spol. s r.o. Michalovce. Žalobca sa zaviazal uhradiť spoločnosti SHARKS, spol. s r.o. Michalovce vzniknutú škodu 50.000 Eur jednou splátkou do 31.8.2016 a to do pokladne veriteľa. V prípade nesplnenia právneho záväzku výslovne súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným a exekučným titulom podľa § 41 ods.2 z.č. 233/1995 Z.z. a to na celý jeho hmotný a nehmotný, hnuteľný a nehnuteľný majetok, práva a pohľadávky a výslovne súhlasil s tým, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z majetku dlžníka. 2.8.Súd konštatoval, že žaloba je tzv. určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP, pri ktorej je v prvom rade potrebné skúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože existencia (a preukázanie) naliehavého právneho záujmu je základnou podmienkou preto, aby jej bolo umožnené vyhovieť (procesnou podmienkou jej úspešnosti). Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. 2.9.Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný vedie voči žalobcovi exekúciu na vymoženie sumy 50 000 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je predmetná notárska zápisnica. Exekučné konanie je vedené Okresným súdom Michalovce sp.zn. 2Er/191/2016, Ex/3152/2016. 2.10.Žalobca tvrdil, že žiadnu škodu žalovanému nespôsobil, a teda že nie je povinný mu zaplatiť sumu 50 000 eur, iba právoplatné rozhodnutie súdu môže vyriešiť, či tento záväzok žalobcu voči žalovanému vo výške 50 000 eur z titulu náhrady škody existuje. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na určení, že jeho záväzok z notárskej zápisnice N 180/2016, NZ 26343/2016 z 27.6.2016 nevznikol, a že preto nie je povinný plniť z notárskej zápisnice. Iba takýmto spôsobom možno vyvrátiť zákonom predpokladanú pravdivosť údajov obsiahnutých v notárskej zápisnici. Keďže exekučný súd by mohol ako vykonateľnú vyhodnotiť takú zápisnicu, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve, došlo by k vymoženiu takej pohľadávky oprávneného, na ktorú nemá nárok. 2.11.Na základe uvedeného je súd toho názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že notárska zápisnica N 180/2016, NZ 26343/2016 z 26.7.2016 nie je exekučným titulom. Iba ak bude predmetná notárska zápisnica posúdená z hľadiska svojej vykonateľnosti ako aj z pohľadu existenciu hmotnoprávneho vzťahu, ktorý obsahuje, dôjde k definitívnemu vyriešeniu všetkých relevantných skutočností medzi sporovými stranami. Súd konštatoval, že notárska zápisnica o právnom úkone, ktorá je verejnou listinou je iba formou určitého právneho úkonu, nie je samotným právnym úkonom, nie je teda právom ani právnym vzťahom. Súd neskúma platnosť notárskej zápisnice, ale je oprávnený skúmať existenciu v nej uvedených skutočností, v tomto prípade existenciu zodpovednosti žalobcu za škodu. 2.12.Ďalej súd poukázal na to, že notárska zápisnica v súlade s § 558 OZ obsahuje vyhlásenie žalobcu, že škodu spôsobil žalovanému v celkovej výške 50 000 eur a zaviazal sa ju uhradiť jedinou splátkou v lehote do 31.8.2016. Takéto jednostranné vyhlásenie žalobcu je uznaním dlhu podľa § 558 OZ, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. 2.13.Uznaná pohľadávka mala predstavovať manko na zverených hodnotách zamestnanca a tržbe zamestnávateľa vo forme chýbajúcej čiastky v pokladni 24.7.2016 v prevádzke ROULETTE CLUB LAGÚNA, Michalovce. V čase vzniku tvrdenej škody bol žalobca na základe pracovnej zmluvy z 29.4.2016 zamestnancom žalovaného. 2.14.Súd citujúc znenie § 1 ods.1,4 ZP a následne sa zaoberal otázkou, či pre pracovnoprávny vzťah je prípustná aplikácia inštitútu uznania dlhu na základe subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 20 ZP, ktorý upravuje jasne, presne a nezameniteľne spôsoby zabezpečenia práva a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch a pripúšťa iba tri spôsoby, a to uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, ručenie za uspokojenie pohľadávky zamestnanca a písomnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je zamestnanec. V tejto súvislosti správnou zásadou preferencie špeciálneho právneho predpisu pred všeobecnou právnou úpravou (lex generalis) treba vyvodiť, že iné formy zabezpečenia sú zakázané. Pri zabezpečení práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch preto neprichádza do úvahy aplikácia tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zabezpečenie záväzku formou uznania dlhu. 2.15.Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že s vyhlásením žalobcu do notárskej zápisnice nie sú spojené také následky, ako Občiansky zákonník spája s uznaním dlhu podľa § 558, t.j. toto vyhlásenie nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Je tomu tak preto, lebo aplikácia § 558 OZ je v pracovnoprávnych vzťahoch vylúčená, keďže Zákonník práce upravuje zabezpečenie záväzkov odlišne. 2.16.Pohľadávka žalovaného mala vzniknúť titulom náhrady škody. Tým vyhlásenie žalobcu o uznaní dlhu v notárskej zápisnici nemá za následok vznik právnej domnienky o jeho existencii, dôkazné bremeno na preukázanie existencie a výšky škody ostáva na žalovanom. Obsah notárskej zápisnice nič
nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky môže byť len konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. 2.17.Žalovaný tvrdil, že žalobca zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktorý bol pri finančnej kontrole 26.7.2016 zistený vo výške 50.000 Eur. 2.18.Podľa § 182 Zákonníka práce základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je existencia pracovnoprávneho vzťahu, dohoda o hmotnej zodpovednosti, schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie a zavinenie zamestnanca, ktoré sa v prípade tejto osobitnej zodpovednosti predpokladá. 2.19.Súd konštatoval, že ku škode malo dôjsť 24.7.2016, teda v čase trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Aj keď pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným v čase vzniku tvrdenej škody trval, absentuje dohoda o hmotnej zodpovednosti. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená medzi sporovými stranami 2.12.2010 je účinná aj pre pracovný pomer žalobcu, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z apríla 2016. Dohoda o hmotnej zodpovednosti z 2.12.2010 bola uzatvorená v súvislosti s pracovným pomerom založeným pracovnou zmluvou 2.12.2010. tento zanikol 2.12.2011 a so skončením pracovného pomeru zanikla aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Iný výklad § 183 ods.2 Zákonníka práce ako ten, že dňom skončenia pracovného pomeru 2.12.2011 zanikla aj dohoda o hmotnej zodpovednosti z 2.12.2010, nie je možný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný v nasledujúcom období uzatváral so žalobcom pracovné pomery opakovane. Bolo to na základe pracovnej zmluvy z 31.12.2011, ktorý skončil dohodou 11.6.2012 a s odstupom rokov bola uzatvorená pracovná zmluva z 29.4.2016. V konaní nebola preukázaná ani škoda, či už vo forme schodku alebo straty na zverených hodnotách alebo na majetku žalovaného. 2.20.Základnou charakteristikou schodku je, že zamestnanec zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú. Schodok je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajný v účtovnej evidencii, ktorý sa preukazuje inventúrou. Žalovaný na preukázanie schodku predložil prehľad obratu za zmenu jedného zamestnanca, krupiéra, na ktorom ilustroval samotný proces fungovania obehu peňazí v herni 10.10.2020. Predložený listinný dôkaz nepreukazuje vznik predmetného schodku, ku ktorému malo dôjsť 24.7.2016. Keďže sa týka iného obdobia a iného zamestnanca, jeho obsahom je iba rozpis sumy 33 404,40 Eur. Táto listina nie je spôsobilá preukázať tvrdený schodok, za ktorý by zodpovedal žalobca vo výške 50.000 Eur. 2.21.Na základe uvedeného súd konštatoval, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za schodok a nebola preukázaná ani existencia schodku. 2.22.Keďže aplikácia osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 182 až 185 Zákonníka práce bola vylúčená, v ďalšom konaní sa súd zaoberal možnosťou vzniku všeobecnej zodpovednosti žalobcu za škodu a túto vyhodnotil podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce. 2.23.Poukázal na to, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu, musia byť naplnené tieto predpoklady: existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody na strane zamestnávateľa, porušenie povinnosti zamestnancom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie zamestnanca. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. 2.24.V prejednávanom prípade vykonané dokazovanie nedávalo podklad pre prijatie záveru o ich splnení, lebo v konaní bola preukázaná iba jedna podmienka vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu, a to existencia pracovnoprávneho vzťahu. Predložený prehľad obratu za deň 10.10.2010 nemá vo vzťahu ku škode, ktorá mala vzniknúť 24.7.2016 žiadnu dôkaznú hodnotu. 2.25.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný vznik zodpovednosti žalobcu za škodu vo výške 50.000 Eur a tým ani povinnosť túto sumu žalovanému uhradiť. Súd preto ani nevykonal dôkaz výsluchom Y. Q., ktorého navrhol žalobca a C. S., ktorého navrhol žalovaný. Okolnosti sprevádzajúce podpísanie predmetnej zápisnice sú vzhľadom na záver súdu o nepreukázaní vzniku škody bez právneho významu. 2.26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3.1.Žalovaný napadol rozsudok včas podaným odvolaním (č. l. 262 - 266) v rozsahu výrokov I. a II. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, ktoré odôvodnil nasledovne: 3.2.Nesúhlasí so záverom súdu, v ktorom súd konštatoval, že pri zabezpečení práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch neprichádza do úvahy aplikácia tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zabezpečenie záväzku, napríklad formou uznania dlhu. Má za to, že aj napriek tomu, že § 20 ZP neobsahuje uznanie dlhu, neznamená to, že by tento inštitút bol v pracovnoprávnych vzťahoch úplne vylúčený. Poukázal na § 191 ods.3 Zákonníka práce a komentár k § 20 Zákonníka práce.
3.3.Zákonník práce upravuje tri formy zabezpečovacích záväzkov, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, ručenie a záložné právo. Tento počet možno rozšíriť o ďalší zabezpečovací prostriedok, uznanie dlhu. Zákonník práce tento inštitút síce v katalógu zabezpečovacích prostriedkov v § 20 ZP opomína, avšak jeho aplikáciu v pracovnoprávnych vzťahoch predpokladá, a to v súvislosti s dohodou o náhrade škody § 191 ods.3 Zákonníka práce a právnymi následkami smrti zamestnanca § 35 Zákonníka práce. 3.4.Ďalej poukázal na komentár k Zákonníku práce pri § 191 ods.3, podľa ktorého dohoda o náhrade škody musí byť pod sankciou v neplatnosti uzatvorená v písomnej forme a musí obsahovať výslovné uznanie škody zo stany zamestnanca a spôsob jej úhrady. Nie je vylúčené, aby tieto skutočnosti boli obsiahnuté v dvoch samostatných dokumentoch. 3.5.Poukázal na to, že žalobcom napadnutá notárska zápisnica obsahuje práve uznanie záväzku žalobcu nahradiť škodu. Z uvedeného je zrejmé, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu v danej veci, keď v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdí, že pri zabezpečovaní práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch neprichádza do úvahy aplikácia týchto ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú uznanie dlhu. 3.6.Ďalej poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom uvádza, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za schodok, lebo nebola preukázaná existencia dohody o hmotnej zodpovednosti a nebola preukázaná ani existencia schodku. 3.7.S uvedeným tvrdením nesúhlasí, lebo je toho názoru, že vznik schodku bol preukázaný dostatočne, a to jednak samotným vyhlásením žalobcu vo forme notárskej zápisnice. V predmetnej notárskej zápisnici N 180/2016 jednoznačne vyplýva, že žalobca - ako osoba povinná sa dostavil na Notársky úrad JUDr. Ladislava Leheňa, so sídlom v Michalovciach a tento právny úkon urobil slobodne, vážne, určito, zrozumiteľne a v predpísanej podobe a zároveň vyhlásil, že uznáva dlh a súhlasí ako dlžník s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. 3.8.Žalobca vyhlásil, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy so žalovaným s pracovnou pozíciou stály dozor herne - krupiér s náplňou práve, o.i. aj vyberať a vyplácať hotovosť z výherných prístrojov z videohry a z elektronickej rulety mal denne kontrolovať prevzatú hotovosť. Súčasťou pracovnej zmluvy je aj dohoda o hmotnej zodpovednosti vzťahujúca sa na finančnú hotovosť a na peňažné hodnoty zverené na vyúčtovanie základného herného kapitálu a dennú tržbu. V notárskej zápisnici žalobca uviedol, že nesie priamu zodpovednosť za vzniknutý schodok vo výške 50.000 Eur, pričom sa zaviazal, že schodok uhradí jednou splátkou vo výške 50.000 Eur v lehote do 31.8.2016. V opačnom prípade sa notárska zápisnica stane vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku na celý hmotný a nehmotný, hnuteľný a nehnuteľný majetok, práva a pohľadávky a výslovne súhlasí s tým, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z majetku dlžníka. 3.9.Uviedol, že nemožno spochybňovať platnosť notárskej zápisnice, nakoľko obsahovala všetky obligatórne náležitosti uložené zákonom, či už právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet plnenia a čas plnenia a dokonca i súhlas s tým, že v prípade nesplnenia a dokonca i súhlas s tým, že v prípade nesplnenia záväzku sa stane vykonateľným exekučným titulom. 3.10.Poukázal na to, že zo strany žalovaného bolo súdu vo vyjadrení 2.12.2020 navrhnuté vykonanie dôkazu výsluchu svedka C. S., ktorý sa mal vyjadriť jednak k udalostiam predchádzajúcim podpísaniu notárskej zápisnice a taktiež k otázke zavinenia vzniku škody vo výške 50.000 Eur zo strany žalobcu. Uvedený svedok bol zo strany žalovaného aj zabezpečený a bol pripravený vypovedať, avšak súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka zamietol. Nevykonanie žalovaným navrhovaného dôkazu, súd odôvodnil tým, že tento sa mal vyjadriť k udalostiam predchádzajúcim podpísaniu notárskej zápisnice z pohľadu, či na žalobcu bol vyvíjaní nátlak, tak súd z dôvodu nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu už okolnosti spísania notárskej zápisnice neskúmal. Uvedené odôvodnenie zamietnutia vykonania výsluchu navrhovaného svedka považuje sa nedostatočné, nakoľko ako už vyššie uviedol, zo samotného návrhu na vykonanie tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že uvedený svedok sa mal vyjadriť nielen k udalostiam predchádzajúcim podpísaniu notárskej zápisnice, ako to uvádza súd, ale aj k otázke zavinenia žalobcu za vznik škody vo výške 50.000 Eur. 3.11.Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nebola preukázaná existencia dohody o hmotnej zodpovednosti, s uvedeným nesúhlasí, nakoľko pokiaľ ide o dohodu o hmotnej zodpovednosti medzi zamestnávateľom - žalovaným a zamestnancom - žalobcom z 2.12.2010, tak žalobca bol zodpovedný za zverené hodnoty vo výške VHP a EMR, ktoré sa nachádzali v kaviarni Roulette club Laguna CMP2, Michalovce, ktoré boli žalobcovi ako zamestnancovi odovzdané ku dňu 3.12.2010. Nesúhlasí s tvrdením, že dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná. Dohoda o hmotnej zodpovednosti medzi žalobcom a žalovaným je platným právnym úkonom, a to aj napriek tomu, že žalobca bol v pracovnom pomere prerušovane a na základe viacerých pracovných zmlúv. S poukazom
na § 183 ods.2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody, k čomu však nedošlo, pretože žalobca ako zamestnávateľ vykonával po celý čas prácu u žalovaného, aj keď prerušovane. 3.12.Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal schodok na zverených hodnotách, ktorý vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, preto má za to, že hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu, pretože nezodpovedne manipuloval so zverenými hodnotami. Ak by aj dohoda o hmotnej zodpovednosti nebola platná, žalobca v pozícii zamestnanca mal postupovať podľa všeobecných ustanovení Zákonníka práce, a to v zmysle § 178 ods.1 Zákonníka práce, kde o.i. je zamestnanec povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. 3.13.Konanie žalobcu počas celého obdobia považuje za účelovú obranu v exekúcii s cieľom vyhnúť sa plneniu, ku ktorému sa žalobca osobne zaviazal spísaním notárskej zápisnice, pričom ku dňu spísania notárskej zápisnice nemožno pochybovať o skutočnom záujme žalobcu spísať notársku zápisnicu bezvýhradne, slobodne a vážne uznať skutočný dlh, ktorý je predmetom notárskej zápisnica a vyjadriť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. 3.14.Vzhľadom na to, že zo strany súdu ani nedošlo k dokazovaniu ohľadom platnosti a účinnosti predmetnej notárskej zápisnice, považuje napadnuté rozhodnutie sa predčasné. 3.15.V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd prijal rozsudok, odvolací súd mení rozsudok Okresného súdu Košice II z 19.7.2011 sp. zn. 39Cpr/4/2016 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta a žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v pomere 100%.
4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 275 až 279), ktorý uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Uviedol, že Zákonník práce jasne definuje spôsoby zabezpečenia práva, medzi ktoré uznanie záväzku nepatrí. Do pozornosti tiež dal § 1 ods. 4 Zák. práce, podľa ktorého, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Jedná sa o limitovanú subsidiaritu Občianskeho zákonníka, nemožno pracovnoprávne vzťahy generálne aplikovať akékoľvek normy občianskeho práva, ale len tie, ktoré § 1 ods. 4 Zákonníka práce odkazuje, t.j. všeobecné ustanovenia, kde inštitút uznania dlhu upravený nie je. Žalovaný vychádza z § 191 ods. 3 Zák. práce, podľa ktorého, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume, a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Apeloval na to, že uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 Zák. práce nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré špecifikoval vo svojom podaní z 13.7.2021 „uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie pracovníka, s ktorým Zákonník práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. 4.2.Notárska zápisnica nezakladá právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval, preto bolo povinnosťou žalovaného za účelom úspešnej procesnej obrany, aby preukázal existenciu zavineného protiprávneho konania, ktorého sa mal dopustiť a na základe ktorého malo dôjsť k uznaniu dlhu. Zdôraznil, že žalovaný je nositeľom dôkazného bremena ohľadom ním tvrdených skutočností, z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok. 4.3.Žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý verifikovať jeho tvrdenia a preukázať existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti a schodku na zverených hodnotách. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 12/1976. V rámci svojho dovolania žalovaný tvrdí, že vznik schodku preukázal dostatočne, a to samotným vyhlásením v notárskej zápisnici. Uvedené vyhlásenie v notárskej zápisnici nemôže byť dostatočným dôkazom o existencii schodku. 4.4.Základnou hmotnoprávnou podmienkou založenia zodpovednosti zamestnanca za schodok je uzatvorenie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Predmety, ktoré sú predmetom dohody musia byť riadne odovzdané a prevzaté. Náležitosťou dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú požaduje Zákonník práce je hlavne jej písomná forma. Absencia písomnej formy má v zmysle § 182 ods.2 ZP za následok neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí tiež obsahovať záväzok zamestnanca prevziať zodpovednosť za hodnoty, ktoré mu zamestnávateľ zverí a ktoré je zamestnanec vyúčtovať. 4.5.Ďalej poukázal na § 183 ods.2 ZP a v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo 4.6.1981 sp. zn. Cpj 13/81, R 55/1984. 4.6.Žalovaný ako zamestnávateľ so žalobcom uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti pri vzniku pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou 2.12.2010. Skončením tohto pracovného pomeru
zanikla aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Následným uzatvorením pracovného pomeru novou pracovnou zmluvou k žiadnej dohode o hmotnej zodpovednosti už žalobca nepristúpil. 4.7.Tvrdí, že nebol preukázaný ani samotný vznik schodku a jeho výška. Výpoveď svedka nemôže v danom prípade zhojiť podstatný nedostatok, ktorý je neexistencia dohody o hmotnej zodpovednosti. Navyše žalovaný navrhol výsluch svedka C. S. za účelom ozrejmenia udalosti predchádzajúcich podpísaniu notárskej zápisnice a k otázke zavinenia vzniku škody. Preto je nutné podotknúť, že navrhnutý svedok nebol účastný podpisu notárskej zápisnice a nebol prítomný ani počas toho, ako bol zavolaný ku konateľovi žalovaného, a preto sa rozhodne nevie zodpovedne vyjadriť k skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie súdu. Aj preto by bol výsluch svedka, ktorý žalovaný navrhol, absolútne nadbytočný. 4.8.Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/1901/98 a konštatoval, že základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať, v danej veci chýba samotná hodnota zverených peňažných prostriedkov, a preto ani z tohto pohľadu nemohla vzniknúť povinnosť vyúčtovať hodnoty, ktorých zverenie nebolo preukázané. Žalovaný nepreukázal ani rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a údajmi účtovnej evidencie, ktoré mal fakticky prevziať do dispozície. Preto akékoľvek ďalšie tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti sú bez právneho významu. 4.9.Žalovaný uviedol, že bolo dôvodné zaoberať sa aj prípadnou existenciou všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. V tomto kontexte však žalovaný je povinný preukázať vznik škody, porušenie pracovných povinností, existenciu kauzálneho nexusu a zavinenie žalobcu. Okrem tvrdenia žalovaného, že žalobca mal nezodpovedne manipulovať so zverenými hodnotami, žalovaný nepreukázal ani jednu z podmienok, ktorá zakladá vznik zodpovednosti na jeho strane. Pripomenul, že žalovaný aj napriek zákonným povinnostiam nedokázal do konania predložiť ani len riadne účtovné doklady a už vôbec nie listinné dôkazy, ktoré by preukazovali prevzatie peňažných prostriedkov a ich konkrétnu výšku, pohyb a obrat. 4.10.Žalovaný predložil len rukou robené zápisky nevzťahujúce sa na rozhodné obdobie, ktoré nemajú žiadnu výpovednú lehotu. Dokonca žalovaný nepreukázal ani to, aby v čase kedy malo ku škode dôjsť, sa nachádzal na pracovisku. Poukázal na to, že sumou 50 000 eur nedisponoval a určite by sa dobrovoľne nezaviazal k úhrade tejto sumy v jednej splátke. 4.11.Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, s čím sa spája procesný neúspech v konaní. Odvolacie dôvody, ktoré žalovaný uviedol nie sú dané, a preto na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5.1.Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril (č.l. 287 až 288) a uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. Poukázal pritom na tvrdenia žalobcu o tom, že uznanie dlhu v pracovnom práve nie je možné. 5.2.Opätovne poukázal na § 191 ods. 3 Zák. práce a notársku zápisnicu, ktorá obsahuje práve uznanie záväzku žalobcu nahradiť škodu. Z uvedeného dôvodu má za to, že dostatočne preukázal existenciu schodku samotnou notárskou zápisnicou, a preto tvrdenia žalobcu o neunesení dôkazného bremena, sú len účelové. 5.3.Opätovne navrhol vypočuť svedka nielen k udalostiam predchádzajúcim podpísaniu notárskej zápisnice, ale aj k otázke zavinenia žalobcu za vznik škody vo výške 50.000 Eur.
6.1.Žalobca k vyjadreniu žalovaného na č.l. 196 až 198 uviedol, že v súvislosti s uznaním záväzku v pracovnoprávnych vzťahov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky publikované pod R 97/1968 a poukázal na to, že daný právny názor aplikujú aj súdy v SR, ako to uviedol v predchádzajúcom vyjadrení. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby žalovaný preukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré by zakladali jeho zodpovednosť v pracovnoprávnom vzťahu. 6.2.Žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Samotná notárska zápisnica nie je sama osebe dôkazom existencie schodku, ako to opakovane prezentuje žalovaný, čo podrobne rozviedol v svojom písomnom podaní z 12.10.2021 a v celom rozsahu naňho odkázal.
6.3.Vo vzťahu k výsluchu svedka C. S. pokladá za relevantné uviesť, že žalovaný nepreukázal existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti, nepreukázal vznik schodku a jeho výšku. Ani v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, žalovaný nepreukázal ani len vznik škody, či porušenie jeho pracovných povinností a existenciu kauzálneho nexusu. Preto vykonanie dokazovanie vo vzťahu k zavineniu bez preukázania zásadných podmienok pre vznik pracovnoprávnej zodpovednosti je bez ďalšieho neefektívne. Má za to, že svedok nie je spôsobilý vyjadriť sa k otázke zavinenia. Zdôraznil, že svedok
nebol účastný pri podpise notárskej zápisnice a nebol ani prítomný počas toho, ako sa s ním rozprával konateľ žalovaného.
11.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, vo veci nariadil odvolacie pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, lebo považoval za potrebné doplniť dokazovanie, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 11.2.Rozsudok vo výroku III. nebol odvolaním napadnutý, tento nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
12.1.Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa§ 365 ods.1 písm. e), f) a h) CSP. 12.2.Odvolací súd vzhľadom na námietku žalovaného, že nebol vypočutý navrhnutý svedok, ktorý mal objasniť skutkové okolnosti prejednávanej veci, považoval odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP za dôvodný a svedka, ktorého žalovaný navrhoval vypočuť už v konaní pred súdom prvej inštancie, vypočul sám.
13.Predmetom konania bolo určenie, že záväzok žalobcu z notárskej zápisnice N 180/2016, NZ 26343/2016 z 26.07.2016 vo výške 50.000 Eur nevznikol a žalobca nie je povinný plniť z uvedenej notárskej zápisnice, ktorá nie je exekučným titulom.
14.1.V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená pracovná zmluva z 29.4.2016, podľa ktorej sporové strany dohodli nástup do práce od 1.5.2016, druh práce stály dozor herne, miesto výkonu práce Michalovce, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. 14.2.Rovnako nebolo sporné, že žalobca 26.7.2016 na notárskom úrade JUDr. Ladislava Leheňa ako povinná osoba vyhlásil, že k 24.7.2016 spôsobil svojmu zamestnávateľovi škodu v celkovej výške 50 000 eur, že táto suma predstavuje chýbajúcu čiastku v pokladni zamestnávateľa v prevádzke herňa Roulette Club Lagúna, Centrálny mestský park Michalovce a vyhlásil, že nesie priamu zodpovednosť za tento vzniknutý schodok. Žalobca ako dlžník v súlade s § 558 OZ písomne vyhlásil, že uhradí škodu a zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, ktorý trvá a nie je premlčaný spoločnosti SHARKS, spol. s r.o. Michalovce a zaviazal sa uhradiť spoločnosti SHARKS, spol. s r.o. Michalovce vzniknutú škodu 50.000 Eur jednou splátkou do 31.8.2016 a to do pokladne veriteľa. V prípade nesplnenia právneho záväzku výslovne súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným a exekučným titulom podľa § 41 ods.2 z.č. 233/1995 Z.z. a to na celý jeho hmotný a nehmotný, hnuteľný a nehnuteľný majetok, práva a pohľadávky a výslovne súhlasil s tým, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z majetku dlžníka. 14.3.Žalobca notárskou zápisnicou N 157/2016, NZ 27952/2016 z 9.8.2016 vyhlásením odvolal uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou. 14.4.Spornou neboli ani skutočnosti, že žalobca uzatvoril 2.10.2010 pracovnú zmluvu, kedy sporové strany uzatvorili Dohodu o hmotnej zodpovednosti na HIM, DHIM pokladničná hotovosť hodnoty vo výške VHP a EMR, ktoré sa nachádzajú v kaviarni ROULETTE CLUB LAGÚNA, CMP2 Michalovce, ktoré boli zamestnancovi inventárne odovzdané 3.12.2010. Táto pracovná zmluva bola na dobu určitú a zanikla uplynutím doby 2.12.2011. Následne žalobca uzatvoril viacero pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce striedavo so žalovaným a spoločnosťou MIGASTRO, s. r. o., Michalovce, Námestie osloboditeľov. Tieto dohody boli ukončené buď uplynutím času alebo dohodou.
15.1.Spornou bola otázka platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalobca uzatvoril 2.10.2010 lebo, že žalovaný mal za to, že táto dohoda stále platí. 15.2.Súd sa s touto otázkou správne a presvedčivo, s odkazom na § 183 ods.2 ZP, vysporiadal v bode 48. odôvodnenia a odvolací súd sa s týmto záverom, že dohoda o hmotnej zodpovednosti zanikla k 2.12.2011 stotožňuje a nemá, čo k nemu dodať.
16.1.Ďalšou spornou bola otázka, či žalovaný mohol platne zabezpečiť svoje právo voči žalobcovi notárskou zápisnicou o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou. 16.2.Žalovaný v podanom odvolaní namietal, záver súdu vyslovený v bode 43. odôvodnenia, že ZP pripúšťa len iba 3 spôsoby zabezpečenia práv a toto svoje stanovisko odôvodnil poukazom na dohodu o náhrade škody § 191 ods.3 Zákonníka práce.
17.1.Podľa § 191 ods.1 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. 17.2.Podľa § 191 ods.2 ZP zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. 17.3.Podľa § 191 ods.3 ZP ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
18.1.Odvolací súd totožne s názorom žalovaného, je tej mienky, že § 191 ods.3 PZ predstavuje ďalšiu formu zabezpečenia záväzku, ale túto nemožno stotožniť s § 558 OZ a k predpokladanému zabezpečeniu môže dôjsť za splnenia prerokovania výšky škody, výšky jej náhrady, ako aj okolností vzniku škody. 18.2.Zamestnávateľ má právo vymáhať od zamestnanca ním spôsobenú škodu, pričom zamestnávateľ vo vzťahu k požadovanej náhrade škody má povinnosť oznámiť ju zamestnancovi a povinnosť prerokovať ju so zamestnancom. Na základe prerokovania výšky škody, výšky jej náhrady, ako aj okolností vzniku škody, prípadne ďalších predpokladov založenia zodpovednosti za škodu voči konkrétnemu zamestnancovi, môže byť uzatvorená dohoda o spôsobe náhrady škody, resp. uznania záväzku zo zodpovednosti zamestnancom. 18.3.V ods.3 ZP definuje formálne náležitosti právneho úkonu, ktorým sa zamestnanec zaviaže zamestnávateľovi nahradiť spôsobenú škodu. Ide síce o uznanie záväzku, ale ako už bolo uvedené, toto je potrebné zásadne odlišovať od uznania dlhu, aké pozná § 558 Občianskeho zákonníka. 18.4.Uznanie záväzku nahradiť škodu v určenej sume zamestnancom v zmysle Zákonníka práce je právny úkon, s ktorým je spojené začatie plynutia 10-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody zamestnávateľom. Uznanie záväzku zamestnancom podľa § 191 ods.3 ZP samo osebe nezakladá zákonný predpoklad existencie záväzku v čase uznania zamestnancom. 18.5.V tomto smere Zákonník práce chráni zamestnanca, pretože napriek právnemu úkonu, ktorého obsahom je uznanie zodpovednosti za škodu a zaviazanie sa k jej náhrade, toto uznanie zamestnanca nedáva zamestnávateľovi do rúk nárok na vymáhanie uznaného dlhu a nemá ani za následok uľahčenie dôkaznej povinnosti zamestnávateľa v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody voči zamestnancovi. Zamestnávateľ bude v súdnom konaní povinný preukázať všetky predpoklady pre založenie zodpovednosti za škodu v závislosti od druhu zodpovednosti zamestnanca za škodu. 18.6.Odvolací súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru napr. R 97/1968, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 373/2003. 18.7.Uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods.3 ZP nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Uznanie záväzku na náhradu škody v požadovanej výške, nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie pracovníka, s ktorým Zákonník práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu.
19.1.Súdna prax pripúšťa, že za určitých okolností, keď zamestnanec a zamestnávateľ uzavrú dohodu o sporných nárokoch podľa § 32 ZP (judikát Najvyššieho súdu ČR z 28. marca 1968, sp. zn. 6 Cz 7/68, v zmysle ktorého dohoda podľa § 191 ods.3 Zákonníka práce, ktorá má povahu dohody o urovnaní, má za následok vznik nového záväzku, ktorý nahrádza pôvodný záväzok zamestnanca na náhradu škody, ktorého právny titul spočíva v dohode (urovnaní) a nie v zodpovednosti zamestnanca za škodu. 19.2.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd skúmal, či vzhľadom na okolnosti uzatvárania dohody a prerokovania nároku na jej náhradu medzi zamestnancom a zamestnávateľom nedošlo medzi zamestnancom a zamestnávateľom k uzatvoreniu dohody o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce. 19.3.Podľa § 32 ZP účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná. 19.4.Z obsahu a účelu citovaného ustanovenia je zrejmé, že dohoda o sporných nárokoch musí obsahovať dostatočnú identifikáciu účastníkov dohody, dostatočnú identifikáciu nároku, ktorý je sporný, jeho spornosť a dostatočne zreteľnú a jasnú špecifikáciu právneho stavu, ktorý sa má medzi účastníkmi dohody nastoliť. Dohodou o sporných nárokoch je možné upraviť akékoľvek existujúce sporené nároky, a to aj v prípade, ak sú premlčané. Dohodou o sporných nárokoch nemôžu účastníci upraviť neexistujúce nároky, teda napríklad nároky prekludované.
19.5.Skúmaná notárska zápisnica nespĺňa náležitosti dohody, keďže je z nej zrejmé, že ide v nej o jednostranný úkon žalobcu, nie o dohodu zamestnanca a zamestnávateľa. 19.6.V kontexte s uvedeným možno uzavrieť, že notárska zápisnica nepredstavuje dohodu strán sporu o ich sporných nárokoch.
20.1.Žalovaný bol preto povinný v súlade s 179 ods.1 ZP preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu (existenciu pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody, porušenie povinností žalobcom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti nimi, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody a zavinenie zamestnanca), ktoré musia byť splnené kumulatívne. 20.2.Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka, ktorý popísal mechanizmus pri odovzdávaní tržby, ale on osobne so žalobcom, keď malo manko vzniknúť nebol, o tom, aby sa konala u žalovaného nejaká inventúra nevedel. Žalovaný navyše ani nevyžadoval, aby sa vykonávala evidencia finančných prostriedkov určených na výplatu výhier.
21.1.Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepreukázal, že škoda v podobe manka 50 000 eur vznikla, keďže nepredložil o tom žiaden dôkaz, ktorý by túto škodu osvedčoval. Žalovaný nepreukázal, že túto škodu spôsobil žalobca porušením povinností pri plnení pracovných úloh, dokonca nie je ani zrejmé, či žalobca bol v tom čase v práci, keďže žalovaný nevedel predložiť ani evidenciu dochádzky a nie je zrejmé ani kedy škoda mala vzniknúť a ako ju žalovaný zistil. 21.2.Žalovaný nepreukázal ani ostatné predpoklady zodpovednostného vzťahu, že medzi porušením povinností a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, ani zavinenie žalobcu. 21.3.Po doplnenom dokazovaní, odvolací súd konštatuje, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 56. odôvodnenia.
22.Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je možné prijať záver, že v čase spísania notárskej zápisnice dlh žalobcu vo vzťahu k žalovanému neexistoval a záväzok žalobcu vyplývajúci z notárskej zápisnice nevznikol.
23.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.2.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná žalobcovi v plnom rozsahu.
26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).