Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_22Sp-49-2014.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Subarea
22Sp/49/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci navrhovateľa: DEEP DANCE CENTER, s. r. o., so sídlom M. Haľamovej č. 21, Martin, IČO: 46 176 373, právne zast. Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom ul. P. T. č. XX, T., proti odporcovi: Mesto Martin, so sídlom Námestie S. H. Vajanského č. 1, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti Oznámeniu odporcu o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014 č. 8270/2014/ek. zo dňa 27.01.2014, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Opravným prostriedkom zo dňa 28.07.2014 napadol navrhovateľ Oznámenie o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014 č. k. 8270/2014/ek. zo dňa 27.01.2014, ktoré vydal odporca, a ktorým podľa § 6 ods. 12 z.č. 596/2003 Z.z. a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Martin č. 100 a jeho Dodatku č. 1 oznámil navrhovateľovi, že podľa § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 100 Mesta Martin ročná dotácia na mzdy a prevádzku, určovaná ako súčin počtu výkonových ukazovateľov vykázaných podľa § 2 tohto všeobecne záväzného nariadenia a ročnej výšky dotácie na mzdy a prevádzky na jeden výkonový ukazovateľ by prináležala vo výške 11 402 €. Na základe výzvy zo dňa 18.11.2013 na vrátenie a zaplatenie sumy 10 902 € titulom neoprávnene prijatej a použitej dotácie, eviduje odporca ku dňu 27.01.2014 nesplatenú pohľadávku vo výške 10 902 €. V zmysle § 8a ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 100 nepridelil dotáciu navrhovateľovi na ďalšie obdobie, t. j. na rok 2014, až do doby splatenia pohľadávky v plnej výške.
Navrhovateľ mal za to, že uvedené oznámenie je rozhodnutie t.j. individuálny správny akt, a preto ho napadol opravným prostriedkom. Namietal, že dôvody pre ktoré nevyplatil odporca navrhovateľovi dotáciu, nie sú dané zákonom, ale sú stanovené všeobecne záväzným nariadením (ďalej VZN) nad jeho rámec. Zákon nestanovuje ako podmienku vyplácania dotácie to, aby mala škola alebo školské zariadenie uhradené všetky záväzky vrátane daňových záväzkov a nájomného tak, ako to upravuje VZN odporcu. V danom prípade ide o sankciu, ktorej uloženie na základe VZN zákon nedovoľuje. Ďalej navrhovateľ popieral, že by mal voči žalovanému nejaký záväzok z titulu neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie v roku 2013. Odporca navyše vo veci nepostupoval podľa správneho poriadku a nevydal rozhodnutie v súlade so Správnym poriadkom, t. j. rozhodnutie so všetkými formálnymi a obsahovými náležitosťami. Podľa názoru navrhovateľa išlo o akt verejnej správy, ktorý síce nemá náležitosti, ale má povahu rozhodnutia, ktoré je možno napadnúť priamo na súde podľa § 250l a nasl. O.s.p.. Taktiež uviedol, že keďže napadnuté rozhodnutie neobsahovalo poučenie o opravnom prostriedku, je daná odvolacia lehota šesť mesiacov od jeho doručenia (§ 250m ods. 2 tretia veta O.s.p.).
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 22Sp/49/2014 -24 zo dňa 26.08.2014 konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec bude postúpená Okresnému úradu Žilina. V odôvodnení konštatoval, že
ide o rozhodnutie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, pretože odporca rozhodoval o výške dotácie ako o sankčnom postihu navrhovateľa oznámením o výške dotácie vydanom podľa § 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z.z., v ktorom odporca aplikoval sankčný postih upravený vo VZN upravujúcom poskytovanie dotácií a podmienky vrátenia poskytnutej dotácie. Na ukladanie sankcií akéhokoľvek druhu je potrebné nazerať ako na tzv. správne trestanie, t. j. ide o výkon štátnej správy prenesený na obec, a preto je potrebné postupovať ako pri ukladaní iných sankcií, teda o opravnom prostriedku má rozhodovať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Rks/2/2014 zo dňa 06. októbra 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi orgánom verejnej správy Okresným úradom Žilina a Krajským súdom v Žiline tak, že prejednanie a rozhodnutie tejto právnej veci patrí do právomoci Krajského súdu v Žiline. V odôvodnení vyslovil názor, že je potrebné aj na danú vec aplikovať interpretačné pravidlo upravené v § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. a v § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z., podľa ktorého ak zákon neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Keďže zákon č. 596/2003 Z.z. výslovne neuvádza, že obec pri rozhodovaní o výške dotácie podľa § 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z.z., v rámci ktorého súčasne aplikuje sankčný postih upravený vo všeobecne záväznom nariadení upravujúcom poskytovanie dotácií a podmienky vrátenia poskytnutej dotácie, pôsobí v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ide o výkon samosprávy, čo následne určuje, ktorý orgán je oprávnený rozhodnúť o podanom odvolaní voči rozhodnutiu obce, resp. vyššieho územného celku.
Predtým ako Krajský súd v Žiline preskúmal vec na základe podaného opravného prostriedku podľa § 250l a nasl. O.s.p., skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie tohto typu konania pred súdom.
Krajský súd v Žiline si pripojil spisový materiál Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/30/2014 a z neho zistil nasledovné. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zo dňa 03.03.2014 doplneným dňa 24.03.2014 domáhal sa navrhovateľ (totožný s navrhovateľom v konaní sp. zn. 22Sp/49/2014 ) ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, t. j. odporcom Mestom Martin, ktorý zásah mal spočívať v zadržiavaní ročnej dotácie na prevádzku a mzdy na rok 2014 na činnosť navrhovateľa, ktorej vyplácanie odporca pozdržal na základe listu nazvaného Oznámenie o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014 zo dňa 27.01.2014 doručeného navrhovateľovi 30.01.2014, ktorým mu odporca oznámil výšku dotácie na rok 2014 v sume 11 402 €, ktorú mu nevyplatil. Nezákonnosť tohto postupu odporcu navrhovateľ videl v námietke, ktorú uviedol aj v konaní o opravnom prostriedku pod sp. zn. 22Sp/49/2014 , t. j. že Zákon o štátnej správe v školstve a ani žiadna právna úprava neumožňuje odporcovi nevyplatiť, resp. neprideliť žalobcovi dotáciu na činnosť. Má iba povinnosť mesačne poskytovať navrhovateľovi dotáciu. Zároveň navrhovateľ konštatoval, že odporca vo veci nevyplatenia dotácie nevydal žiadne rozhodnutie a nedal tak navrhovateľovi možnosť brániť sa proti jeho konaniu podaním opravného prostriedku. Uvedený návrh navrhovateľ podal na súd dňa 05.03.2014. Krajský súd preskúmal návrh navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom a jeho návrh zamietol. V odôvodnení poukázal na subsidiaritu návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom nielen vo vzťahu ku kompetenciám verejnej správy, ale aj v rámci samotného správneho súdnictva. Nezákonný zásah nesmie mať formu, resp. základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa navrhovateľ musí domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom celkom odlišného mechanizmu súdnej ochrany (napr. formou žaloby v správnom súdnictve). Konanie podľa § 250t a § 250v O.s.p. má voči konaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. subsidiárnu povahu. V danej právnej veci krajský súd konštatoval, že konanie odporcu voči navrhovateľovi je zásahom, ktorý spočíval v nekonaní odporcu - zadržovaní dotácie, a preto ďalej posudzoval prípustnosť návrhu a jeho dôvodnosť. Po konštatovaní, že návrh spĺňa všetky podmienky prípustnosti v zmysle § 250v O.s.p. (podmienka včasnosti, subsidiarity správneho súdnictva a náležitostí znenia petitu) následne pristúpil k meritórnemu preskúmaniu návrhu, ktorý ako nedôvodný zamietol. Konštatoval, že výklad zákona zo strany navrhovateľa, keď popisuje kompetencie obce pri spôsobe financovania súkromného školského zariadenia ako obmedzené, spočívajúce len v jednostrannej povinnosti obce poskytnúť financie bez toho, aby obec mohla použitie týchto dotácií korigovať, resp. vždy len dotáciu prideliť bez ohľadu na porušenie finančnej disciplíny prijímateľa dotácie pri nakladaní s verejnými prostriedkami, je zjavne v nesúlade s účelom nakladania s verejnými prostriedkami. Za daného skutkového stavu nepostupoval odporca protiprávne, keďže v súlade s § 6 ods.
12 písm. c) bod 1 Zákona o štátnej správe v školstve a § 8a dodatku č. 1 k VZN bol odporca oprávnený nevyplatiť dotáciu navrhovateľovi na ďalšie obdobie až do doby splatenia pohľadávky v plnej výške.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.01.2014 obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu 30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy, 30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy 30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl 30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo obvodný úrad v sídle kraja. 30a) Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z.z. 30b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z.z..
Podľa § 6 ods. 12 písm. c) bod 1. zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.01.2014 obec určí všeobecne záväzným nariadením 30d) pre zriaďovateľov podľa písmena b) a základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. 30d) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 15, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4 až 6 a 9, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b) a ods. 7, § 16 až 18, § 31, 32 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 80) 80) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok ) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Krajský súd v Žiline poukazuje na tú zásadnú skutočnosť, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) je možné realizovať len vtedy, ak existuje rozhodnutie v zmysle individuálneho správneho aktu, ktoré je možné preskúmať súdom na základe konkrétneho zmocnenia zákona. V danom prípade navrhovateľ považoval Oznámenie o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014 zo dňa 27.01.2014 za takýto individuálny správny akt. Pritom v jeho návrhu podľa § 250v O.s.p. toto oznámenie nepovažoval za rozhodnutie a výslovne tvrdil, že žalovaný vo veci nevyplatenia dotácie nevydal žiadne rozhodnutie a nedal tak žalobcovi možnosť brániť sa proti jeho konaniu podaním opravného prostriedku. Je zrejmé, že právnym posúdením tohto oznámenia zo stany navrhovateľa nie je súd viazaný, avšak súd poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 21S/30/2014 právne kvalifikoval tohto oznámenie ako súčasť zásahu orgánu verejnej správy do sféry navrhovateľa a na základe jeho návrhu podľa § 250v O.s.p. vo veci meritórne právoplatne rozhodol rozsudkom č. k. 21S/30/2014 -36 zo dňa 30.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.08.2014. V tomto rozsudku krajský súd sa zaoberal otázkou, či oznámenie zo dňa 27.01.2014 spolu so zadržiavaním dotácie na rok 2014 je zásahom alebo iným aktom orgánu verejnej správy. Konštatoval, že sa jedná o zásah, pričom poukázal na subsidiaritu návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom v rámci správneho súdnictva, ktorá spočíva v tom, že zásah nemôže mať základ v rozhodnutí správneho orgánu, pretože potom by sa musel navrhovateľ domáhať ochrany napr. formou žaloby v správnom súdnictve. Z uvedeného vyplýva, že súd právoplatne rozhodol o tom, že oznámenie zo dňa 27.01.2014 o nepridelení dotácie navrhovateľovi zo strany odporcu je zásahom orgánu verejnej správy a nejedná sa o individuálny správny akt. Krajský súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. a § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. je viazaný takýmto vyriešením tejto predbežnej otázky a musí naň ex offo prihliadať.
V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 349/09 -36 zo dňa 20. januára 2010, ktorým Ústavný súd rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ust. § 135 ods. 2 O.s.p. ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. V konkrétnom prípade, ktorý riešil Ústavný súd Slovenskej republiky, bol vydaný právoplatný rozsudok správneho súdu, ktorým bolo právoplatne vyriešené, že úrad pre štátnu službu rozhodol nezákonne, keď ukončil štátnozamestnanecký pomer sťažovateľa. Pokiaľ krajský súd v inom konaní vyhodnotil túto skutočnosť odlišne, iné právne posúdenie tejto otázky neobstojí.
Krajský súd v danej veci konštatuje, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/30/2014 už bola záväzne vyriešená právna otázka týkajúca sa posúdenia postupu odporcu pri zadržiavaní dotácie na rok 2014 na základe jeho oznámenia navrhovateľovi zo dňa 27.01.2014, a to iným spôsobom, ako navrhovateľ túto otázku žiadal riešiť v podanom opravnom prostriedku. Táto otázka bola vyriešená tak, že oznámenie ako súčasť zásahu v zmysle § 250v O.s.p. (čo napokon tvrdil samotný navrhovateľ v jeho návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom a v jeho doplnení zo dňa 24.03.2014), spočívajúceho v zadržiavaní dotácie na rok 2014, nie je rozhodnutím, pretože zásah nemôže mať ani základ v rozhodnutí správneho orgánu (zásada subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom). Súd v konaní pod sp. zn. 22Sp/49/2014 je viazaný právnym posúdením tejto predbežnej otázky, a preto konštatuje, že oznámenie zo dňa 27.01.2014 nie je individuálny správny akt, nejedná sa o rozhodnutie, ktoré by bolo možné preskúmať na základe opravného prostriedku, a preto chýba základný predpoklad vedenia konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p..
Krajský súd poukazuje aj na racionálne dôsledky viazanosti súdu právoplatným vyriešením predbežnej otázky, ktoré spočívajú v tom, že právna úprava piatej časti O.s.p. vylučuje, aby súd najskôr meritórne preskúmal oznámenie zo dňa 27.01.2014 podľa prvého návrhu navrhovateľa ako nezákonný zásah a následne podľa ďalšieho paralelne podaného návrhu preskúmal toto oznámenie aj ako správne rozhodnutie na základe opravného prostriedku. Podanie oboch návrhov (aj návrhu proti nezákonnému zásahu, aj opravného prostriedku proti rovnakému aktu odporcu) navrhovateľom za nezmeneného
skutkového stavu sa javí ako účelové, najmä keď rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/30/2014 -36 bol vydaný dňa 30.07.2014 (bez možnosti podať voči nemu opravný prostriedok - § 250v ods. 7 O.s.p.) a opravný prostriedok podal navrhovateľ 29.07.2014, dôvodiac splnenie lehoty 6 mesiacov na podanie opravného prostriedku neuvedením poučenia v napadnutom „rozhodnutí“.
Keďže v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa vyskytol neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia konania spočívajúci v neexistencii rozhodnutia, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu súdu, súd na túto vadu konania prihliadol ex offo a konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach.
V Žiline, dňa 11. decembra 2015
JUDr. Jana Martinčeková samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková