Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: COLAS Slovakia, a.s., so sídlom Orešianska 3168/7, 917 01 Trnava, IČO: 31 651 402, proti žalovanému: HASS, s.r.o., so sídlom Bernolákova 53, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 550 965, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 42.367,57 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 352 zo dňa 04.06.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 352 zo dňa 4. júna 2019 mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne CESTY NITRA, a.s., so sídlom Murgašova 6, Nitra, IČO: 34 128 344) sa žalobou zo dňa 19.04.2016 podanou na Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 42.367,57 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Zmluvu o dielo č. 27/2015/08411/P/O zo dňa 11.11.2015 (ďalej tiež len „Zmluva“), predmetom ktorej bola realizácia prác na stavbe: Výstavba kanalizačnej siete na stavbe v obci A. (ďalej ako „dielo“), v rozsahu akceptovanej cenovej ponuky žalobcu zo dňa 11.11.2015. Zmluvné strany sa v zmysle čl. V., bodu 1. Zmluvy dohodli na poskytnutí preddavku na cenu diela vo výške 84.000 eur s DPH. Žalobca vykonal na diele stavebné práce v čiastočnom rozsahu, na podklade čoho vystavil faktúru č. 0801150504 zo dňa 22.12.2015, splatnú dňa 21.01.2016, na sumu 44.034,28 eura (po odpočítaní preddavku na cenu diela vo výške 84.000 eur s DPH). Faktúra bola žalobcom vystavená na podklade žalovaným schváleného Súpisu vykonaných prác zo dňa 18.12.2015 ako aj Zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 18.12.2015, čím žalovaný podľa žalobcu uznal nárok žalobcu na úhradu ceny diela za vykonané práce, po odpočítaní preddavku na cenu diela, vo výške 44.034,28 eura. 2. Okresný súd Nitra rozhodol o žalobe žalobcu najprv Rozsudkom č. k. - 234 zo dňa 08.02.2018 tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.367,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 44.034,28 eura od 22.01.2016 do 08.03.2016 a zo sumy 42.367,57 eura od 09.03.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Základným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nepriznal relevanciu obrane žalovaného a podrobnejšie sa ňou ani

nezaoberal, bol záver, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dôvodom prerušenia jeho prác vykonávaných na základe Zmluvy o dielo č. 27/2015/08411/P/O bola existencia nevhodných klimatických podmienok a zároveň stavebná nepripravenosť zo strany objednávateľa. Žalovaný zároveň podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že neexistoval dôvod prerušenia vykonávania prác predpokladaný ustanovením článku III. bod 2. príslušnej zmluvy o dielo (čiže dôvod spočívajúci v stavebnej nepripravenosti a zlých klimatických podmienkach). V každej zo svojich nasledujúcich úvah súd prvej inštancie už vychádzal zo skutkového záveru, že žalobca práce na základe uvedenej zmluvy o dielo prerušil z dôvodu, ktorý zmluva výslovne pripúšťa, a k porušeniu zmluvy prerušením prác zo strany žalobcu preto nedošlo. 3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č. k. - 309 zo dňa 22.11.2018 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom mal za to, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie vyplývajúceho z nesprávnej aplikácie ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na prejednávaný prípad, a tiež v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť, došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôraznil, že za nesporné skutkové tvrdenie zmysle je možné považovať v zmysle ustanovenia iba také protistranou popreté skutkové tvrdenie, ktoré nebolo popreté účinne v dôsledku toho, že popierajúca protistrana o predmetných skutkových okolnostiach neuvedie vlastné skutkové tvrdenia. V prejednávanom prípade však uvedená situácia nenastala, keďže žalovaný v rámci popierania predmetného skutkového tvrdenia žalobcu uvádzal svoje vlastné skutkové tvrdenia (že stavebná pripravenosť bola daná a že klimatické podmienky umožňovali pokračovanie vo vykonávaní diela). Keďže v danom prípade zo strany žalovaného došlo k účinnému popretiu spomínaných skutkových tvrdení žalobcu (ich popretím obsahujúcim vlastné skutkové tvrdenia žalovaného), súd prvej inštancie nemal vytvorený priestor, aby skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvne predpokladaných dôvodov oprávneného prerušenia prác považoval za súčasť zisteného skutkového stavu, keďže jeho súčasťou môžu byť bez ďalšieho iba nesporné (a teda účinne nepopreté) skutkové tvrdenia niektorej zo strán. Ostatné (sporné) skutkové tvrdenia musia sporné strany, ktoré s nimi v konaní prišli, preukázať produkovaním príslušných dôkazov (unesením dôkazného bremena). 4. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom č. k. - 352 zo dňa 04.06.2019, pričom opätovne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.367,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 44.034,28 eura od 22.01.2016 do 08.03.2016 a zo sumy 42.367,57 eura od 09.03.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odôvodnil ho tým, že v konaní bola spornou skutočnosť, či mal žalovaný nárok na zaplatenie sumy 42.367,57 eura, ktorá tvorila náklady rozdielu cien za asfaltérske práce na stavbe „Kanalizácia obce A.“, ktoré žalobca nevykonal podľa Zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2015 č. 27/2015/08411/P/O a cenou za asfaltérske práce, ktoré vykonala spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o Nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaný nesúhlasil s prerušením vykonávania prác v obci A., keďže mal uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 2/2015 s obcou A. zo dňa 10.07.2015, predmetom ktorej bola výstavba kanalizačnej siete v obci A.. Čas plnenia bol dohodnutý na 102 celých kalendárnych dní odo dňa protokolárneho odovzdania staveniska zhotoviteľovi, avšak najneskôr do 31.12.2015. Žalovaný sa ako zhotoviteľ v tejto zmluve zaviazal vykonať predmetné dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V prípade, ak by nedokončil dielo v dohodnutom termíne mohol si voči nemu objednávateľ uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 0,8 % z ceny diela za každý deň omeškania. Ďalšia škoda, ktorá by žalovanému vznikla v prípade nedodržania termínu ukončenia diela, by bola z dôvodu sankcií zo strany správcov komunikácií a takisto by vznikli náklady na údržbu komunikácií počas celého zimného obdobia. Aby predišiel škode, urobil opatrenie na odvrátenie škody, ktorá mu hrozila z dôvodu dohodnutej vysokej zmluvnej pokuty v Zmluve o dielo č. 2/2015 pre prípad nevyhotovenia diela do 31.12.2015 a uzatvoril Zmluvu o dielo so spoločnosťou WG MOTOKOV s.r.o., Kostolné Kračany, ktorá asfaltérske práce na stavbe kanalizácie obce A. vyhotovila v čase od 14.12. do 18.12.2015. Žalovaný ako objednávateľ za tieto práce spoločnosti aj zaplatil. Dielo bolo odovzdané bez sankcií a potreby zimnej údržby ciest, a bez sankcií od obce. Žalobca nárok žalovaného na zaplatenie sumy 42.367,57 eura neuznával z dôvodu, že s asfaltovaním skončil dňa 17.12.2015 z dôvodu stavebnej nepripravenosti žalovaného, ako aj z dôvodu nevhodných klimatických podmienok. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 10.12.2015, v ktorom oznámil žalovanému, že práce v obci A. budú prebiehať do 17.12.2015 a od 18.12.2015 budú pre rok 2015 ukončené. Mal za to, že s poukazom na článok III. bod. 2 ZoD č. 27/2015/08411/P/O, mal zhotoviteľ

(žalobca) právo posunúť termín ukončenia prác o rovnaký počet dní ako dlho trvala prekážka. Zároveň poukázal na postup podľa ustanovenia . 5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo Zmluvy o dielo č. 27/2015/08411/P/O a mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ podľa čl. III. bod. 2 Zmluvy, mal právo posunúť termín ukončenia prác z dôvodu nevhodných klimatických podmienok alebo z dôvodu stavebnej nepripravenosti na strane objednávateľa. Zhotoviteľ sa týmto podľa súdu prvej inštancie nedostal do omeškania s ukončením stavby a z výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca práce prerušil ku dňu 18.12.2015 a na ich dokončenie už nenastúpil. Prerušenie prác mal žalobca ako zhotoviteľ diela oznámiť žalovanému listom zo dňa 10.12.2015 v súlade s ustanovením . K dokončeniu prác a odovzdaniu diela podľa súdu prvej inštancie ani nemohlo dôjsť z objektívnych dôvodov (nie z dôvodov na strane zhotoviteľa), ktorý nastúpiť na práce po dni 18.12.2015 ani nemohol, keďže tieto práce zhotovila iná subdodávateľská spoločnosť žalovaného, a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.12.2015. Žalobca ako zhotoviteľ diela mal podľa Zmluvy č. 27/2015/08411/P/ O ukončiť práce do 10.12.2015. Z listu zo dňa 10.12.2015 vyplynulo, že k dohodnutému termínu práce ukončené nebudú. Naopak poukázal v ňom na dôvody, pre ktoré nenastúpi na práce dňa 11.12.2015 - nepripravenosť stavby zo strany objednávateľa, pričom ako dôvod prerušenia vykonávania prác uviedol stavebnú nepripravenosť a zlé klimatické podmienky. Postup žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako konanie v súlade so Zmluvou o dielo č. 27/2015/08411/P/O a v súlade s ustanovením , čím sa podľa neho zhotoviteľ nedostal do omeškania s ukončením diela v pôvodnom termíne, keďže o dobu, po ktorú prerušil vykonávanie prác, sa predĺžila lehota určená na jeho dokončenie. Konanie žalobcu nepovažoval súd prvej inštancie za protiprávne a za konanie, ktorým spôsobil žalovanému škodu, ktorú si započítal listom zo dňa 01.03.2016. 6. Žalovaný si voči žalobcovi započítal náhradu škody podľa , až 419 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na tento prípad sa uvedené ustanovenia ( a ) nevzťahujú, keďže žalobca postupoval podľa Zmluvy o dielo č. 27/2015/08411/P/O a postupom podľa dohodnutého čl. III. bod. 2, prerušením prác neporušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvného vzťahu; postup mali strany dohodnutý. Keďže podľa súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu povinností, ktoré vyplývali žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, ktorý mal právo posunúť termín ukončenia prác z dôvodu nevhodných klimatických podmienok alebo z dôvodu stavebnej nepripravenosti na strane objednávateľa, žalobca sa nedostal do omeškania s ukončením stavby, čím dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalovaného uplatňovaný faktúrou č. 003022016 v sume 42.367,57 eura, nebol daný (rozdiel cien za asfaltérske práce na stavbe „Kanalizácia obce A.“, ktoré žalovaný zaplatil ďalšiemu subdodávateľovi za vykonané práce o 35.306,31 eura bez DPH viac, ako by zaplatil žalobcovi, za predpokladu vykonania dohodnutých prác v celom rozsahu). Vychádzajúc z uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nemal vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi a vyhodnotil započítanie žalovaného listami zo dňa 01.03.2016 a 13.04.2016 za neúčinný právny úkon, ktorým nedošlo k zániku vzájomných pohľadávok medzi stranami sporu. 7. K odstúpeniu od zmluvy o dielo súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že odstúpenie žalobcu zo dňa 04.04.2016 od zmluvy č. 28/2015/08411/P/O, považoval za neplatný právny úkon, pričom podľa neho mali síce strany odstúpenie od zmluvy v zmluve dohodnuté, avšak k odstúpeniu došlo v období po ukončení záväzkového vzťahu, v ktorom období odstúpenie nemohlo vyvolať právne účinky spojené s odstúpením od zmluvy s poukazom na ust. . 8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil zásadou úspešnosti v spore s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný s poukazom na ust. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 10. V odvolaní žalovaný uviedol, že hoci uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 22.11.2018 došlo k zrušeniu predošlého rozsudku súdu prvej inštancie v tomto konaní (rozsudku č. k. - 234 zo dňa 08.02.2018) pre porušenie práva na spravodlivý proces a zároveň sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s relevantnou argumentáciou uvádzanou v rámci obrany žalovaného

(stavebná pripravenosť bola daná a klimatické podmienky umožňovali pokračovanie vo vykonávaní diela), v novom rozsudku sa súd prvej inštancie nevysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu (podľa ) a to tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou uvádzanou v rámci obrany žalovaného, keďže v ňom iba zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúceho rozhodnutia a rozhodnutie vo veci samej ponechal na odvolací súd. Tým bola podľa žalovaného porušená dvojinštančnosť civilného konania, keďže sa prakticky nemohol vyjadriť k názoru súdu na jeho obranu, keďže súd prvej inštancie (a ani predtým odvolací súd) svoj názor na obranu žalovaného nevyslovil, a teda žalovaný názor súdu na svoju obranu nepozná. 11. Žalovaný tiež zopakoval svoju argumentáciu, ktorú uvádzal v rámci svojej procesnej obrany v konaní, týkajúcu sa pripravenosti stavby a klimatických podmienok a namietal, že súd prvej inštancie v bode 37. a 38. rozhodnutia opäť cituje ustanovenie , avšak toto ustanovenie sa podľa neho vzťahuje na nevhodnosť pokynov alebo nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa, čo nie je prípad tohto konania a skutočností v tomto konaní uvádzaných. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie aj ustanovením a to tým, že porušujúca strana je povinná oznámiť druhej strane bez zbytočného odkladu povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinností - čo sa podľa súdu prvej inštancie nestalo a žalobca svoje povinnosti neporušil a tak žalovaný nemal postupovať podľa . V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo s tým, že vedel, dokedy má dielo vykonať (bolo to do 10.12.2015 podľa čl. III bod 1 Zmluvy o dielo č. 27/2015/08411/P/O) a žalobca až mailom z 10.12.2015 - teda zo dňa, kedy malo byť dielo vykonané, oznamuje, že dielo nevykoná a uvádza dôvody (podľa názoru žalovaného nepravdivé a účelové). V momente oznámenia žalobcu zo dňa 10.12.2015 (len mailom), bol žalobca podľa žalovaného už v omeškaní, a teda svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy už porušil. Ak by sa aj mail žalobcu zo dňa 10.12.2015, teda zo dňa, kedy mal žalobca dielo dokončiť, považoval za oznámenie, že žalobca poruší svoju povinnosť, toto oznámenie žalobca podľa žalovaného nepodal bez zbytočného odkladu. Žalobca vedel o termíne ukončenia diela odo dňa podpísania zmluvy a nemôže byť podľa žalovaného na jeho ťarchu, že mu žalobca oznamuje posunutie termínu v deň, kedy mal dielo podľa zmluvy ukončiť, hoci to, že dielo neukončí, už musel vedieť skôr, resp. pri náležitej starostlivosti vedieť mohol (ako asfaltérska firma s dlhoročnou tradíciou). V tomto prípade je podľa neho takéto oznámenie vzhľadom k príslušným ustanoveniam neúčinné, keďže ho žalobca neurobil bez zbytočného odkladu a nekonal s odbornou starostlivosťou. 12. Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným nevhodným klimatickým podmienkam odvolateľ uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé, keďže aj žalobca aj tretia osoba - WG MOTOKOV - predsa v termíne do 18.12.2015 práce vykonávala. S procesnou obranou žalovaného sa však v tomto smere súd prvej inštancie podľa odvolateľa nezaoberal ani vo svojom prvom ani vo svojom druhom rozhodnutí (hoci právny názor odvolacieho súdu bol jasne v uznesení Krajského súdu v Nitre uvedený). Odvolateľ považoval za nesprávny aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nemohol práce z objektívnych dôvodov vykonať, lebo ich vykonala iná firma. Tento záver podľa odvolateľa nie je správny, keďže žalovaný bol nútený zabezpečiť inú firmu až po tom, ako mu žalobca oznámil, že práce nevykoná a práce bude vykonávať len do 17.12.2015. Skutočnosť, že práce dokázala v tom čase (14.12 - 18.12.2015) vykonať iná firma, svedčí podľa žalovaného o tom, že nemohol byť dôvod na postup podľa ani na postup podľa zmluvy o dielo - čl. III bod 2 - keďže neexistovali žiadne prekážky (nepripravenosť stavby alebo zlé klimatické podmienky) na nevykonanie diela. 13. K škode a jej výške žalovaný v odvolaní uviedol, že bol povinný odvrátiť škodu, ktorá mu hrozila, pričom táto hrozba a aj škoda bola reálna. Táto povinnosť mu vznikla v súlade s ako kogentného ustanovenia. Skutočnosť tejto povinnosti sa viaže na moment zistenia hrozby škody (v tomto prípade, keď žalovaný zistil, že žalobca nevykoná dielo v celej časti cesty III triedy). Čo sa týka nákladov ( ), zákon nijako neobmedzuje výšku nákladov spojených so zakročovacou povinnosťou. V tomto prípade sú to presne špecifikované zvýšené náklady žalovaného oproti zmluvnej cene dohodnutej so žalobcom. Toto zvýšenie nákladov - ujma žalovaného - je presne špecifikovaná vo výpočte doloženom k faktúre žalovaného, ktorý je presný. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . 14. Záverom odvolateľ uviedol, že jeho započítanie nebolo neúčinným právnym úkonom, naopak, ide o právny úkon platný a súd by mal na tento úkon prihliadať. Okrem toho by naň mal prihliadať aj v rámci kompenzačnej námietky vznesenej v súdnom konaní. Poukázal aj na inú vadu v odôvodnení - v bode 23. je nesprávne uvedený termín ukončenia prác - 18.12.2015 - správne má byť 10.12.2015. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01.07.2019 uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení a nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia napadnutého rozsudku, keďže je podľa neho zo skutkových okolností a vykonaných dôkazov zrejmé, že pri vykonávaní prác na stavbe kanalizácie v

obci A. žalobca postupoval výlučne v súlade so zmluvou o dielo. Nesúhlasil s argumentáciou, že bol v omeškaní s oznámením o ukončení prác, keďže ich podľa neho urobil v lehote na zhotovenie diela a v súlade so zmluvou. Podľa žalobcu bolo konanie žalovaného účelové, keď nezadal tretej osobe aj práce na stoke CA-3, kde mal byť žalobca taktiež v omeškaní a účelovosť má preukazovať tiež fakt, že žalovaný v emaile zo dňa 11.12.2015 nespomína žiadne omeškanie a žalobcu nijak neinformuje o tom, že má v úmysle zadať, resp. že zadal vykonanie časti prác tretiemu subjektu. Vyjadril sa aj k tvrdeniu žalovaného o vyfrézovaní jednej časti cesty, pričom poukázal na svoje stanovisko zo dňa 16.05.2018, podľa ktorého odfrézoval iba tú časť, ktorá umožňovala stavebnú pripravenosť zo strany žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný nepripravil stavenisko v takom rozsahu, aby mohli byť práce žalobcom vykonané v celom rozsahu v termíne dohodnutom v zmluve, t. j. do 10.12.2015. Situáciu, kedy stavebná pripravenosť nebola v požadovanom, resp. potrebnom rozsahu podľa neho zapríčinil sám žalovaný, čo nemôže byť na jeho ťarchu (žalobcu). Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť, keďže sa podľa neho nijak nezmenil dôkazný stav a z vykonaných dôkazov považuje za preukázané, že jeho nárok na úhradu žalovanej sumy je dôvodný a naopak nárok žalovaného je podľa neho nedôvodný v celom rozsahu. 16. Na vyjadrenie žalobcu reagoval odvolateľ písomným vyjadrením zo dňa 22.07.2019, ktorý poukázal na svoju skoršiu argumentáciu ohľadne pripravenosti staveniska, čo malo byť preukázané nielen fotodokumentáciou, ale aj stavebným denníkom a tým, že asfaltovanie na celom úseku prebehlo bez problémov zo strany tretieho subjektu. 17. V rámci odvolacej dupliky zo dňa 30.08.2019 žalobca taktiež zopakoval svoju argumentáciu a zotrval na tvrdení, že dielo nemohol vykonať v dohodnutom termíne pre nepripravenosť staveniska a z objektívnych dôvodov - nevhodných klimatických podmienok. 18. V ďalšom vyjadrení zo dňa 02.10.2019 žalovaný už len zopakoval svoju predošlú argumentáciu. 19. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 31.03.2022, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania ako aj všetkých jeho doterajších ústnych aj písomných vyjadrení vo veci a nad ich rámec uviedol, že žalovaný dodnes zo strany žalobcu alebo súdu prvej inštancie nedostal odpoveď na to, ako inak sa žalovaný mal správať, ako inak mal konať, keď žalobca a následne aj súd prvej inštancie tvrdia, že postup žalovaného nebol správny. Mal za to, že žalovaný konal nielen v súlade so zákonom, ale konal aj v súlade so zdravým rozumom, pretože ak by neuskutočnil zakročovacie úkony na minimalizáciu škôd, vznikli by mu škody ešte väčšie, ktoré boli popísané a uvedené pred súdom prvej inštancie. Okrem toho by minimálne v regióne, v ktorom bolo dielo vykonávané, prišiel o svoju dobrú povesť, pretože nevykonanie celého rozsahu diela - teda zaasfaltovania cesty - by sa dotklo aj obyčajných občanov tohto regiónu, a to ich obmedzení využívať túto cestu. Naopak, postup žalobcu bol podľa neho v rozpore so zmluvou ako aj v rozpore so zákonom. Žalobca sa v tomto konaní bráni tým, že oznámil žalovanému mailom zo dňa 10.12.2015, že nebude schopný vykonať celé dielo a uviedol tam dôvody, ktoré nielen podľa názoru žalovaného, ale aj podľa skutočností, ktoré sa naozaj uskutočnili v tom čase následne, boli len fiktívne a pravý dôvod tohto oznámenia bol ten, že žalobca nestihol vykonať dielo včas. Žalobca mal z uzavretej zmluvy vedieť, že má dielo ukončiť do 10.12.2015 a vedel, že na to sú naviazané ďalšie úkony žalovaného ako kolaudácia diela; vedel to z toho, že svedok a zamestnanec žalovaného mu tieto skutočnosti oznámil tak ústne, ako aj písomne zástupcom žalobcu. To že dôvody uvádzané žalobcom, ktoré však súd prvej inštancie uznal za dostatočné, boli v skutočnosti len fiktívne, preukazuje podľa neho aj ten fakt, že celé dielo sa nakoniec uskutočnilo a bolo zhotovené pričom časť diela musela vykonať tretia osoba. Tým, že žalovaný bol nútený zazmluvniť tretiu osobu na vykonanie časti diela, tak splnil okrem iných záväzkov, ktoré mal voči tretím osobám (napr. obci A. a voči správe a údržbe ciest TTSK) tiež zákonné povinnosti s poukazom na ust. ako aj povinnosti „zdravého rozumu“. 20. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení s tým, že návrh uplatnený žalovaným vo forme kompenzačnej námietky spočívajúcej v nároku na náhradu škody považuje za nedôvodný, pretože v doterajšom konaní nebol riadne preukázaný. V prvom rade nebola dostatočne preukázaná výška škody, keďže v súdnom spise sa nachádza faktúra spoločnosti WG Motokov č. 2015/64/G, ale žalovaný podľa neho už nepredložil doklad o úhrade tejto faktúry. Tiež poukázal na to, že nespôsobilosť klimatických podmienok na stavenisku bola preukázaná výpoveďami Ing. J. a F. A., pričom tieto výpovede neboli nijako spochybnené, ani vyvrátené inými dôkazmi. 21. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 22. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 23. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 24. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 25. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 30. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 31. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 32. Podľa , za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. 33. Podľa , poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. 34. Podľa , strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. 35. Podľa , ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla. 36. Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 37. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

38. Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. 39. Podľa , povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1. 40. Podľa , ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila. 41. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 42. Podľa , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 43. Podľa , pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. 44. Podľa , zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. 45. Podľa , zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. 46. Podľa , zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom. 47. Podľa , ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť. 48. Podľa , ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti. 49. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a zároveň k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a preto ho podľa zmenil tak, že žalobu zamietol. 50. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením nasledovných listinných dôkazov na pojednávaní dňa 31.03.2022: Zmluva o dielo č. 27/2015/08411/P/O z č. l. 12-15, rozpočet z č. l. 16, faktúra č. 0801150504 z č. l. 17, súpis vykonaných prác z č. l. 18, zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach z č. l. 19, vzájomná komunikácia sporových strán z č. l. 20-22, fotodokumentácia z č. l. 23, list žalovaného adresovaný žalobcovi z č. l. 24, faktúra č. 003022016 z č. l. 25, započítanie pohľadávok z č. l. 26, vyjadrenie žalobcu adresované žalovanému k započítaniu z č. l. 27-29, dodací list k faktúre č. 2015/64/G z č. l. 31, výpis z účtu žalovaného z č. l. 32, odstúpenie od zmluvy z č. l. 33, faktúra č. 2015/64/G z č. l. 50, výpočet rozdielu celkových cien za asfaltérske práce z č. l. 52, email žalovaného adresovaný žalobcovi z č. l. 54-56, vzájomná emailová komunikácia strán sporu z č. l. 57-59, list žalovaného adresovaný žalobcovi z č. l. 62, žiadosť o zmenu termínu z č. l. 64, vyjadrenie žalobcu

adresované žalovanému z č. l. 78, započítanie pohľadávok z č. l. 79, Zmluva o dielo č. 28/2015/08411/ P/O z č. l. 115-118, rozpočet z č. l. 119, Zmluva o dielo č. 2/2015 z č. l. 127-132, Zmluva o dielo z č. l. 133-134, preberacie konanie z č. l. 135, fotodokumentácia z č. l. 153-162, časť stavebného denníka z č. l. 197-198, potvrdenie WG MOTOKOV s.r.o. vystavené pre žalovaného z č. l. 199, Zmluva o zabezpečení zimnej údržby z č. l. 204-206, Zmluva o údržbe zimnej komunikácie z č. l. 207-209, zmluva na dodávku služieb letnej údržby komunikácií z č. l. 210, Zmluva o vykonaní služieb (zimná údržba ciest) z č. l. 211, ponuka na zimnú údržbu z č. l. 212, faktúra č. 15101298 z č. l. 213. 51. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne rešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho skoršom rozhodnutí (uznesenie č. k. - 309 zo dňa 22.11.2018), keď sa nedostatočne vysporiadal s procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa stavebnej pripravenosti a klimatických podmienok na vykonávanie diela. Už v predošlom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď vyhodnotil, že zo strany žalovaného nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu, a preto bolo jeho rozhodnutie zaťažené vadou - porušením práva na spravodlivý proces, keďže odôvodnenie jeho rozhodnutia nespĺňalo atribúty dostatočného odôvodnenia rozsudku podľa . Hoci súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom uložené, aby sa v ďalšom konaní vyvaroval aplikácie ustanovenia , ak na to nebudú splnené zákonné podmienky a aby sa v novom rozhodnutí vysporiadal s ostatnou relevantnou argumentáciou uvádzanou v rámci obrany žalovaného, súd prvej inštancie v novom (napadnutom) rozsudku už síce ust. neaplikoval, ale s argumentmi žalovaného, podľa ktorých bola daná stavebná pripravenosť a boli vyhovujúce klimatické podmienky na vykonávanie diela sa vôbec nevysporiadal. Ako konštatuje samotný súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, spornou v konaní bola skutočnosť, či mal žalovaný kompenzabilnú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 42.367,57 eura. Keďže obe sporové strany tvrdili rozdielne skutočnosti ohľadne pripravenosti stavby a klimatických podmienok, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby sa s prezentovanými argumentmi obidvoch strán, v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, vysporiadal. Odvolací súd sa preto stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o danosti odvolacieho dôvodu podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou uvádzanou v rámci obrany žalovaného a rozhodnutie vo veci samej ponechal na odvolací súd, čím porušil dvojinštančnosť civilného konania, keďže sa žalovaný prakticky nemohol vyjadriť k názoru súdu na jeho obranu. Ako vyplýva napríklad z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 28.07.2011, súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede. 52. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd zaoberal samotnou argumentáciou žalovaného v rámci jeho procesnej obrany. Ako už bolo konštatované, v konaní nebola sporná pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 42.367,57 eura titulom Zmluvy o dielo č. 28/2015/08411/P/O zo dňa 11.11.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, pričom táto vznikla ako suma vykonaných stavebných prác na stavbe „I. Z. H. - kanalizácia a ČOV“ vo výške 128.034,28 eura po odpočítaní preddavku na cenu diela vo výške 84.000 eur ako rozdiel fakturovanej sumy 44.034,28 eur a uhradenej časti žalovaným vo výške 1.666,71 eura (44.034,28 - 1.666,71 = 42.367,57). Táto nesporná pohľadávka bola žalobcom vyúčtovaná faktúrou č. 0801150504 zo dňa 22.12.2015, splatnou 21.01.2016. Spornou bola skutočnosť, či pohľadávka žalovaného na náhradu škody vo výške 42.367,57 eura, ktorú si uplatnil oproti uvedenej pohľadávke žalobcu a na ňu nadväzujúce jednostranné započítanie sú dôvodné. 53. Ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, žalovaný svoju pohľadávku (ktorú vzniesol v konaní aj ako kompenzačnú námietku voči žalovanej pohľadávke) odvodzoval od

Zmluvy č. 27/2015/08411/P/O zo dňa 11.11.2015 uzatvorenej medzi ním ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola realizácia stavebných prác na stavbe „Výstavba kanalizačnej siete v obci A.“. Cena diela pri tejto zmluve bola dohodnutá vo výške 537.542,88 eura s DPH a termín dokončenia prác bol dohodnutý na 10.12.2015. Podľa žalovaného došlo zo strany žalobcu k porušeniu tejto zmluvy, keď nedodržal termín ukončenia prác a prerušil ich vykonávanie s tvrdením o nepripravenosti stavby a nevhodnosti klimatických podmienok. Podľa žalovaného v danej situácii, keď mu žalobca v deň dohodnutého ukončenia diela (10.12.2015) oznámil, že práce bude vykonávať iba do 18.12.2015 a po tomto termíne (do konca roka 2015) nebude práce vykonávať vôbec, žalovaný uzatvoril dňa 10.12.2015 zmluvu o dielo so spoločnosťou WG MOTOKOV s.r.o. za cenu 130.680 eur bez DPH za účelom odvrátenia hroziacej škody zo strany objednávateľa diela - Obce A.. Spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o. práce vykonala v 50. - 51. týždni roku 2015 a za vykonané práce vyfakturovala žalovanému sumu 76.706,91 eura faktúrou č. 2015/64/G ako rozdielu celkových prác vo výške 113.922,41 a sumy 60.000 eur ako zálohy. Rozdiel medzi cenou za asfaltérske práce vykonané spoločnosťou WG MOTOKOV s.r.o. na stavbe „Výstavba kanalizačnej siete v obci A.“ a cenou, ktorú by v prípade riadneho vykonania diela zaplatil žalobcovi, predstavujúci sumu 42.367,57 eura, vyfakturoval žalovaný žalobcovi faktúrou č. 003022016 zo dňa 01.03.2016, splatnou dňa 15.03.2016. Podľa žalovaného išlo o náklady predstavujúce škodu v zmysle , ktorá mu mala vzniknúť odvracaním hroziacej škody spočívajúcej v zmluvnej pokute zo strany svojho objednávateľa - Obce A. ako aj nákladov na prípadnú zimnú údržbu cestnej komunikácie. Následne si žalovaný pohľadávku na náhradu škody započítal voči žalovanej pohľadávke žalobcu oznámením zo dňa 01.03.2016 vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky stretli (42.367,57 eura), čím mala pohľadávka žalobcu zaniknúť. 54. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy nedodržaním dohodnutého termínu ukončenia diela (10.12.2015), pričom dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený termín ukončenia prác posunúť z dôvodu stavebnej nepripravenosti a z dôvodu nepriaznivých klimatických podmienok v súlade s čl. III. bod 2. Zmluvy č. 27/2015/08411/ P/O. Aby mohlo dôjsť zo strany žalovaného k postupu podľa a , muselo by dôjsť zo strany žalobcu podľa súdu prvej inštancie k porušeniu zmluvnej povinnosti, k čomu podľa neho nedošlo. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal protiargumentmi a dôkazmi žalovaného vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o stavebnej nepripravenosti a nevhodných klimatických podmienkach, a to (i) fotodokumentáciou o pripravenosti stavby, (ii) časťou stavebného denníka na zhotovovanie kanalizácie v obci A., z ktorej malo byť zrejmé, že kanalizácia bola uložená už v septembri 2015, a teda žalobca mohol dielo vykonať, (iii) svedeckými výpoveďami Ing. F. a Ing. F., (iv) potvrdením spoločnosti WG MOTOKOV s.r.o., (v) ale najmä samotným faktom, že spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o. vykonávala práce, ktoré mal vykonať žalobca, paralelne so žalobcom v tom istom období, o ktorom žalobca tvrdil, že je pre stavebné práce klimaticky nevhodné. Odvolací súd sa preto zaoberal jednotlivým argumentmi, pričom dospel k nasledovným záverom. 55. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu Zmluvy č. 27/2015/08411/P/O. Zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 11.11.2015, teda mesiac pred dohodnutým dokončením diela (10.12.2015). V čase uzatvárania zmluvy musel byť žalobcovi ako spoločnosti dlhodobo podnikajúcej v oblasti výstavby cestných komunikácií (podľa výpisu z obchodného registra od r. 2001) a pri dodržaní postupu konať s odbornou starostlivosťou zrejmý rozsah diela a podmienky jeho realizácie. Rovnako je podľa odvolacieho súdu pri podnikateľskej činnosti tohto charakteru konaním s odbornou starostlivosťou, keď si zhotoviteľ pri uzatváraní zmluvy o dielo v hodnote vyše 400.000 eur overí, či je reálne, aby dielo dokončil riadne a včas v termíne, na ktorý sa zaviazal v zmluve. Odvolací súd zobral samozrejme na vedomie aj dohodu sporových strán v čl. III. bod 2. zmluvy, podľa ktorého mal možnosť žalobca ako zhotoviteľ posunúť termín ukončenia stavby o počet dní trvania prekážky v práci v dvoch prípadoch, a to (i) z dôvodu nevhodných klimatických podmienok, ktoré by neumožnili dodržať parametre požadované v technologických predpisoch pre realizáciu predmetu zmluvy alebo (ii) z dôvodu nepripravenosti staveniska zo strany objednávateľa. 56. Ad (i) V súvislosti s možnosťou predĺžiť termín ukončenia diela pre nevhodné klimatické podmienky je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, či v danom období a v mieste vykonávania diela boli nevhodné klimatické podmienky bolo na strane žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dielo nemohol vykonať do 10.12.2015, bol v konaní povinný preukázať jednak existenciu klimatických podmienok v predmetnom období a lokalite, t. j. údajmi o fyzikálnych veličinách ako sú napr. teplota vzduchu, vlhkosť, množstvo a skupenstvo zrážok a pod., ako aj náležite zdôvodniť, prečo v daných klimatických podmienkach nebolo možné dielo vykonať riadne tak, aby boli dodržané parametre

požadované v technologických predpisoch. Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali a súd prvej inštancie sa uspokojil s jednoduchým konštatovaním svedkov o tom, že klimatické podmienky neboli vhodné. Aj výpoveď svedka je relevantným dôkazným prostriedkom, ale iba vtedy, ak z nej možno vyvodiť preukázateľné fakty použiteľné pre účely dokazovania a náležite ich vyhodnotiť. Pokiaľ svedok vypovedá, že klimatické podmienky neboli vhodné, ale neuvedie dôvod (napr. že teploty klesli pod bod mrazu alebo, že zrážky boli v takej miere, že zaplavilo stavenisko, a pod.) a táto výpoveď nie je podložená ďalšími overiteľnými dôkazmi (ako napr. správa z meteorologickej stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu, prípadne inej relevantnej inštitúcie), nemožno tvrdenie o nepriaznivých klimatických podmienkach vyhodnotiť inak, ako nepreukázané. Tu je možné napr. spomenúť výpoveď svedka F. A. na pojednávaní dňa 05.10.2017, ktorý síce uviedol, že klimatické podmienky boli nevyhovujúce, lebo bola zima a minimálna teplota nemohla klesnúť pod 7 až 5 oC, dôkaz o tom, že takáto teplota skutočne bola v danom období nameraná a že pri takejto teplote podľa technických noriem nie je možné dielo vykonať, nebol v konaní predložený. 57. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje existenciu nepriaznivých klimatických podmienok je vykonávanie stavebných prác žalobcom v rovnakej lokalite, ako sa malo vykonávať dielo podľa Zmluvy č. 27/2015/08411/P/O aj po termíne 10.12.2015, resp. 18.12.2015 a túto skutočnosť nepoprel ani žalobca. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia. Nie je potom možné logicky vysvetliť argumentáciu žalobcu o nevhodných klimatických podmienkach, ak sám vykonával rovnaké, resp. obdobné práce v tom istom čase a za tých istých klimatických podmienok na inom diele. Tvrdenie žalobcu taktiež spochybňuje skutočnosť, že práce, ktoré mal vykonať podľa zmluvy vykonala spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o. v 50. až 51. týždni roku 2015 a žiadnym spôsobom nebolo zo strany žalobcu spochybnené, že táto vykonala dielo riadne (žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že za daných klimatických podmienok bolo dielo vykonané so závadami). Ak teda žalobca operoval v konaní argumentáciou, že hoci spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o. práce vykonala, ale tieto nemohli byť uskutočnené v požadovanej kvalite (v zmysle zmluvy „za dodržania parametrov požadovaných v technologických predpisoch pre realizáciu predmetu zmluvy“), neuniesol vo vzťahu k tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno. 58. Ad (ii) Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepripravenosti staveniska zo strany objednávateľa, odvolací súd taktiež dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia. Naopak, žalovaný v konaní produkoval dôkazy, ktoré svedčili o tom, že stavenisko bolo pripravené na práce, ktoré mal vykonať žalobca a tu odvolací súd opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie sa s týmito dôkazmi a s nimi súvisiacou argumentáciou zo strany žalovaného riadne nevysporiadal. Žalovaný v konaní predložil stavebný denník a fotodokumentáciu svedčiacu o pripravenosti stavby, avšak podstatnou skutočnosťou, ktorá svedčí o pripravenosti staveniska je fakt, že dielo vykonala spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o., ktorá podľa svedka - Ing. T. F. (na pojednávaní dňa 05.10.2017) na práce nastúpila dňa 14.12.2017 a tieto ukončila 18. - 19.12.2015. Tento svedok tiež vypovedal, že v časti obce B. bola štátna cesta tretej triedy pripravená do 11.12.2015 a túto časť, podľa jeho názoru, mohol žalobca stihnúť urobiť do 18.12.2015 tak, ako to stihla urobiť spoločnosť WG MOTOKOV s.r.o., ak by mal na stavbe dosť pracovníkov. Tento fakt je potrebné podľa odvolacieho súdu zdôrazniť z dôvodu, že podľa neho bolo stavenisko (tak ako to tvrdil žalobca) pripravené až dňa 11.12.2015, t. j. 1 deň po zmluvne dohodnutom termíne ukončenia diela. Zároveň má však odvolací súd za to, že napriek tejto skutočnosti nebol dôvod, aby žalovaný postupoval inak, ako keď zazmluvnil za danej situácie na dokončenie diela tretiu osobu. Na tomto mieste je potrebné poukázať na povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa podľa ust. , ktorý mal bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému, že dielo nebude možné vykonať do dohodnutého termínu (10.12.2015) práve z dôvodu nepripravenosti staveniska. Z obsahu spisu však odvolací súd nezistil, že by žalobca od uzavretia zmluvy do termínu plánovaného ukončenia diela upozornil čo i len raz na prekážky, ktoré by mu bránili v realizácii diela, a preto tento argument ako dôvod pre predĺženie termínu ukončenia diela neobstojí. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že žalobca dňa 10.12.2015 žalovanému oznámil, že práce bude vykonávať iba do 17.12.2015, a to až do konca roka 2015. Je však tiež potrebné poukázať aj na následnú emailovú komunikáciu z tohto obdobia (najmä na email Ing. F. p. P. V. zo dňa 11.12.2015), podľa ktorého boli dané podmienky na to, aby sa dielo dokončilo aspoň do 18.12.2015 (ktorý termín by žalovaný akceptoval). Hodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nemal záujem na dokončení diela aspoň do termínu 18.12.2015 tak, ako by to akceptoval žalovaný pre účely splnenia podmienok zmluvy s objednávateľom diela a v konaní ani nepreukázal, že by jeho kroky po emaile zo dňa 10.12.2015 k ukončeniu diela smerovali.

59. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že neboli splnené podmienky na posunutie termínu ukončenia diela, a preto je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca porušil zmluvu, keď nedokončil dielo v dohodnutom termíne (a to ani v termíne 10.12.2015 ani v žalovaným akceptovateľnom termíne 18.12.2015). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého bolo povinnosťou žalobcu oznámiť žalovanému bez zbytočného odkladu existenciu prekážky, ktorá mu bránila v splnení povinnosti, teda vykonaní diela v dohodnutom termíne a zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobca túto povinnosť nesplnil. Pokiaľ žalobca oznámil žalovanému v liste (emaile) zo dňa 10.12.2015, že dielo nemožno vykonávať v celom rozsahu a špecifikoval určité prekážky (napr. chýbajúce odfrézovanie, a pod.), tak bez ohľadu na opodstatnenosť a reálnu existenciu týchto prekážok, tak takéto oznámenie v deň dohodnutého termínu ukončenia diela nemôže spĺňať kritérium oznámenia bez zbytočného odkladu v zmysle ust. . Ako vyplýva z odbornej literatúry na túto tému (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1368-1369), ukladá stranám oznamovaciu povinnosť, ktorou sa má predísť vzniku škody, alebo ak ku škode dôjde, má sa predísť tomu, aby sa škoda zväčšovala. Ustanovenie je možné považovať za špeciálne k všeobecnej právnej úprave v - 419 . Oznamovacia povinnosť sa týka prekážky, ktorá bráni splneniu povinnosti a dôsledkov, ktoré táto prekážka vyvolá, a teda nielen samotnej skutočnosti, že poruší povinnosť. Oznamovaciu povinnosť má každá zmluvná strana bez ohľadu na to, či je dlžník alebo veriteľ, ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Uvedená prevenčná povinnosť je rozdelená do štádia, keď: (i) ešte nedošlo k porušeniu povinnosti; (ii) už došlo k porušeniu povinnosti. V prvom prípade zákon ukladá oznamovaciu povinnosť, ak povinný vedel alebo mohol vedieť, že poruší konkrétnu povinnosť. Pojem „vedieť“ je potrebné vykladať objektívne, teda ak s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu povinná osoba mohla vedieť, že povinnosť poruší. Druhý prípad oznamovacej povinnosti nastane vtedy, ak povinná osoba nemohla vopred vedieť, že poruší svoju povinnosť, avšak k porušeniu povinnosti dôjde. V obidvoch prípadoch musí príslušná strana splniť oznamovaciu povinnosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekážke dozvedela alebo sa mohla pri náležitej starostlivosti dozvedieť. Oznamovacia povinnosť má vytvoriť predpoklady preto, aby škoda buď vôbec nevznikla, a ak vznikla, aby nedochádzalo k jej zväčšeniu. Právnym dôsledkom nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 1 alebo jej oneskoreného splnenia je vznik práva na náhradu škody. Ak strana porušila povinnosť zo zmluvy a oznámenie nie je vykonané vôbec, porušenie povinnosti v je evidentné. V prípade, že oznámenie je vykonané pred porušením povinnosti, pre vznik zodpovednosti je právne relevantné, či správa bola podaná bez zbytočného odkladu potom, čo povinný zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že povinnosť poruší. Ak je oznamovacia povinnosť splnená až po porušení povinnosti, pre určenie zodpovednosti sa musí primárne skúmať, či povinný nemohol s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť, že poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu ešte pred jej porušením. Ak to povinný nemohol vedieť, je potrebné zisťovať, či túto skutočnosť oznámil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekážke dozvedel alebo mohol dozvedieť. Ak by odvolací súd v prejednávanej veci aj pripustil, že žalobca vykonal notifikáciu pred porušením povinnosti, jednoznačne je toho názoru, že tak neurobil bez zbytočného odkladu, keďže s prihliadnutím na jeho dlhoročnú prax v danej oblasti podnikania, podmienky pri vykonávaní diela ako aj vedomosti o rozsahu diela a dohodnutom termíne jeho ukončenia, neurobil smerom k žalovanému od uzavretia zmluvy žiadny úkon, ktorým by ho upozornil na akúkoľvek prekážku, ktorá by mu bránila v ukončení diela v termíne do 10.12.2015, čo iba svedčí o jeho profesionálnom zlyhaní. Navyše ďalšie dôkazy vykonané v priebehu konania nasvedčujú tomu, že skutočným dôvodom, pre ktorý žalobca dielo nevykonal včas bol nedostatok pracovnej sily a podcenenie rozsahu diela. 60. Keďže odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie v otázke porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, musel sa zaoberať dôvodnosťou postupu žalovaného, a teda opodstatnenosti jeho nároku na náhradu škody. V konaní v podstate nebola spochybňovaná argumentácia žalovaného o hroziacej škode, ktorá spočívala jednak v zmluvnej pokute, ktorá mohla byť uplatnená zo strany objednávateľa diela - Obce A. vo výške 0,8 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo predstavovalo takmer 50.000 eur denne ako aj v nákladoch, ktoré by musel vynaložiť na zimnú údržbu cestnej komunikácie počas celého zimného obdobia. Odvolací súd len stručne konštatuje, že hroziacu škodu považoval za preukázanú žalovaným predloženými dôkazmi ako Zmluva o dielo č. 2/2015 zo dňa 16.07.2015, Zmluvou o zabezpečení zimnej údržby medzi Obcou B. a spoločnosťou AGRO-MIK, s.r.o. zo dňa 14.11.2013, Zmluvou o zimnej údržbe komunikácii medzi Mestom K. a spoločnosťou Marius Pedersen, a.s. zo dňa 14.09.2006, Zmluvou o vykonaní služieb (zimná údržba ciest) medzi Obcou X. a spoločnosťou TREEWORKER, s.r.o. zo dňa 30.12.2014. Vzhľadom na výšku hroziacej škody, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou presiahla aj hodnotu tej časti diela, ktorá zostávala na

vykonanie žalobcom a ktorá bola vykonaná spoločnosťou WG MOTOKOV s.r.o., bolo nielen primeraným konaním žalovaného, ale jeho povinnosťou uskutočniť opatrenia, ktoré by odvrátili hroziacu škodu. Tento názor zdieľa aj odborná právnická verejnosť, podľa ktorej ustanovenie § 384 ods. 1 priamo súvisí s povinnosťou druhej strany oznámiť povahu a dôsledky prekážky, ktorá spôsobí porušenie povinnosti zo záväzku (§ 377). Splnenie oznamovacej povinnosti umožní druhej strane záväzkového vzťahu prijať opatrenia na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Bez ohľadu na to, či oznamovacia povinnosť bola splnená, ten, komu škoda hrozí, je povinný zakročiť primeraným spôsobom na jej odvrátenie alebo na jej zmiernenie (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1375-1376). Zároveň je možné konštatovať, že ak by žalovaný neprijal opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, sám by sa vystavil riziku, že povinná osoba (v tomto prípade žalobca) by nebol povinný nahradiť škodu, ktorá by vznikla tým, že žalovaný by si nesplnil prevenčnú povinnosť. Podľa citovaného komentára, ohrozený resp. poškodený je povinný prijať také opatrenia, ktoré je možné od neho v jeho postavení požadovať, a teda, ktoré sa za danej situácie dajú vykonať. Povinný nenahrádza len tú škodu, ktorá vznikla ako dôsledok (je v príčinnej súvislosti) porušenia prevenčnej povinnosti. Podľa odvolacieho súdu tak bolo konanie žalovaného úplne opodstatnené a na jeho otázku, ktorú vzniesol v odvolaní - čo mal za danej situácie urobiť - má odvolací súd za to, že by nepostupoval inak a jeho konanie bolo primerané. Z oznámenia žalobcu bolo zrejmé, že dielo do konca roku 2015 nevykoná v celom rozsahu, z čoho vyplýva, že žalovaný by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou musel znášať následky nesplnenia zmluvných záväzkov v podobe zmluvnej pokuty a nákladov na zimnú údržbu cestných komunikácií. 61. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s ust. , zaoberal sa následne tým, či náklady ktoré si žalovaný uplatňoval ako kompenzačnú námietku boli uplatnené v súlade s ust. a dospel k záveru, že žalovaný preukázal vznik týchto nákladov, a to predložením zmluvy so spoločnosťou WG MOTOKOV s.r.o., faktúrou č. 2015/64/G vystavenou spoločnosťou WG MOTOKOV s.r.o. na sumu 76.706,91 eura a následne faktúrou č. 003022016 na sumu 42.367,57 eura. Žalovaný si uplatnil len toľko, koľko musel zaplatiť spoločnosti WG MOTOKOV s.r.o. v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu, a preto mal odvolací súd za to, že táto výška zodpovedá spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov sporových strán a je aj v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Vo vzťahu k námietke žalobcu vznesenej žalobcom, podľa ktorej žalovaný nepreukázal vznik škody (nákladov), keďže v konaní nepredložil dôkaz o úhrade faktúry spoločnosti WG MOTOKOV s.r.o., odvolací súd konštatuje, že v priebehu celého konania žalobca túto skutočnosť nenamietal a nebola považovaná za spornú. Keďže ju žalobca vzniesol až v odvolacom konaní, odvolací súd s poukazom na ust. na túto námietku neprihliadal. Ak by však na ňu aj mohol prihliadnuť, musel by prihliadnuť aj na výpis z bankového účtu predloženého žalovaným o úhrade faktúry spoločnosti WG MOTOKOV s.r.o. 62. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 63. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 64. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 65. Výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj výrok o náhrade trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, odvolací súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. 66. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.